Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vo vojne a v láske je dovolené všetko

5. Zlatý dážď

Vo vojne a v láske je dovolené všetko
Vložené: Elza - 12.09. 2011 Téma: Vo vojne a v láske je dovolené všetko
solace nám napísal:

Vo vojne a v láske je dovolené všetko

Originál: Háborúban, szerelemben mindent szabad

Author of original story: Morgan - Preklad a FanArt: solace

 Rating: 16+

Kapitola neprešla beta-readom

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Zlatý dážď

Stála som na nemocničnej chodbe; bez slova, zničená. Nemala som odvahu vstúpiť do izby číslo 128. V ruke som zvierala vetvičky zlatého dažďa zo záhrady domu na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť. Napadlo ma, že vnesiem trochu sviežosti do Dumbledorovej izby.

Len čo som vstúpila do budovy, podišla ku mne čarodejnica s čiernymi vlasmi, oblečená v limetkovozelenom habite.

„Slečna Grangerová?“

„Áno,“ prikývla som.

„Patríte k Fénixovmu rádu, však? Prišli ste navštíviť profesora?“

Opäť som prikývla a prepadlo ma neblahé tušenie.

„Pohoršilo sa mu?“ spýtala som sa vystrašene.

So smutným výrazom v tvári mi dala najavo, že sa nemýlim.

„Prosím, počkajte na chodbe, kým liečitelia nevyjdú z izby. Pán Carminton vôbec netuší, čo sa mohlo stať. Momentálne sa snažia udržať profesora pri živote.“

Podišla som k dverám izby a čakala. Minúty sa vliekli ako hodiny. Konečne sa otvorili dvere a skupina liečiteľov vyšla od Dumbledora, na jej konci kráčal Samuel.

„Dobrý deň,“ pozdravila som ho.

„Dobrý deň,“ odzdravil bez úsmevu na tvári. Vedela som, že je zle.

Pokynul mi, aby som za ním vošla do izby. Dumbledorova tvár sa z minulej sivej zmenila na nezdravý odtieň zelenej. Bol na neho hrozný pohľad.

Samuel sa chvíľu prehraboval vo vrecku a potom vybral flakón, ktorý obsahoval akúsi neznámu tekutinu.

„Je čas podať mu liek,“ šepol a požiadal ma, aby som podvihla profesorovu hlavu, pokým nakvapká pár kvapiek na lyžičku. „Liek na posilnenie imunity,“ povedal, keď videl môj spýtavý pohľad.

Hustá, žltá tekutina stiekla do profesorovho hrdla a starec vydal tichý, čkavý zvuk.

„Počul si to?“ spýtala som sa a Samuel prikývol.

„Bohužiaľ, neznamená to nič. Nie je pri vedomí a jeho stav sa nezlepšuje.“

„Vyzerá čoraz horšie,“ konštatovala som potichu.

„Viem,“ vzdychol liečiteľ.

„Nie je možné, že...“ začala som, ale potom som sa zasekla. „To nič, nevšímaj si to.“

„Ako?“ spýtal sa trochu zostra, prevŕtavajúc ma pohľadom.

V rozpakoch som hľadela na dlážku.

„Len ma napadlo, že... tie príznaky... a ten rýchly priebeh... sú také, ako keby ich spôsobil nejaký jed, nie?“

So zdvihnutým obočím sledoval moje vysvetľovanie. Potom zahmkal a poškrabal sa na brade.

„To sú zaujímavé závery, skutočne,“ povedal a pousmial sa. „Bola by z teba dobrá liečiteľka.“

Opätovala som jeho úsmev a zvedavo čakala na pokračovanie.

„Žiaľ, nie som o tom presvedčený. Prebrali sme všetky jedy, ktoré by mohli prichádzať do úvahy. Nemysli si, že nás to nenapadlo. Bude to niečo iné... Stále si myslím, že je za tým nejaký vírus, ktorý dokáže v staršom tele napáchať obrovské škody.“

Cítila som sa bezradne. Po líci mi stekala slza.

Samuel ma objal okolo ramien a vyviedol na chodbu. Odprevadil ma na ulicu a zadumane na mňa pozrel.

„Myslím si, že dnes večer by sme sa mohli pustiť do prípravy elixíru.“

Zodvihla som hlavu a prikývla.

„V poriadku. Kedy prídeš?“

„O ôsmej, ak ti to vyhovuje?“

„Skvelé.“

„Bolo by trúfalé, keby som ťa na rozlúčku pobozkal?“

Na tvári sa mi objavil úsmev, potriasla som hlavou.

Pobozkal ma a mne to prišlo menej zvláštne, než v predošlý večer.

„Dovidenia,“ rozlúčil sa a vrátil sa do nemocnice.

***

Po príchode domov som sa pobrala do laboratória, aby som pripravila prísady potrebné k večernej práci. Postup som si položila na stôl a zamyslene hľadela na chýbajúce časti.

Pokúsila som sa myslieť ako Severus, avšak zbytočne. Elixíry sa nedajú pripravovať napodobňovaním štýlu. Vzdala som úvahy týkajúce sa jeho osoby a radšej som sa pobrala za svojím krstniatkom.

Detská izba sa nachádzala neďaleko mojej izby. Opatrne som vstúpila dnu. Andy sedel na koberci obklopený množstvom hračiek: autíčkami, vláčikmi, loptami, skladačkami... Ginny sedela oproti nemu a zdalo sa, že je do hry ponorená minimálne tak isto, ako jej drobček.

„Hm, hm,“ odkašľala som si. Žena rýchlo odložila vĺčika a s rozpačitým úsmevom vzhliadla hore.

„Ja len...“ začala. „Ehm, dávam pozor, aby niečo neprehltol...“

„Aha,“ odvetila som so smiechom a posadila sa vedľa nich.

„Bola si v nemocnici?“ zaujímala sa Ginny.

„Áno.“

„Ako sa má Dumbledore?“

„Je v hroznom stave.“

„Vedia už, čo je príčinou?“

„Nuž...“ začala som pomaly, dôkladne zvažujúc každé slovo, „Samuel síce nezdieľa moje názory, ja mám však tušenie, že to bude nejaký jed.“

„Jed?“ spýtala sa strnulo. „Ale kto by ho mohol otráviť?“

Netrpezlivo som cmukla.

„No tak, Ginny! Neverím, že ťa nenapadlo žiadne meno.“

Stíšila svoj hlas do šepotu:

„Žeby... Voldemort? Ale ako? Veď Albus v poslednom čase takmer nevytiahol päty z Rokfortu a dnu sa, pokiaľ viem, nedokáže dostať.“

„Nemusel to byť práve Voldemort,“ mykla som plecami. „Mohol to byť niekto z jeho prívržencov a nemusel ísť kvôli tomu do školy.“

„Ale potom ako?“ nakrčila čelo.

Bola som bezradná.

„To neviem. Ale jeho stav sa neustále zhoršuje a ... ako by som to povedala... mám také tušenie, že mu niekto pravidelne podáva jed. Ale netvrdím to naisto,“ rýchlo som dodala, keď som videla, že neveriacky zdvihla obočie. „Musíš však priznať, že to znie aspoň trochu vierohodne.“

„Hermiona, takéto tvrdenia sú veľmi nebezpečné!“

„Viem,“ prikývla som s vážnou tvárou.

„Mala by si sa porozprávať so Samuelom.“

Pošúchala som si čelo a opäť prikývla.

„Viem, viem... Porozprávam sa s ním. Dnes večer budeme spolu v laboratóriu. Zmienim sa o tom.“

Začuli sme klopanie. Na okennej rímse sedel malý kuvik a ďobal zobákom do okna. Vpustila som ho dnu a z nohy mu odviazala list. Vzápätí odletel preč.

„Čí je?“ spýtala sa Ginny.

„Môj,“ odvetila som, keď som si prečítala adresu. „Prišiel z Rokfortu,“ dodala som prekvapene.

Keď som list otvorila, videla som, že mi píše profesorka McGonagallová. Očami som prebehla po riadkoch a s úžasom pozrela na Ginny.

„Píše mi Minerva,“ povedala som. „Prosí ma, aby som prijala miesto profesorky elixírov, kým si nájde náhradu za Buttera. Prípadne môžem ostať aj natrvalo, ak by som chcela. Pre Merlina!“

„Zoberieš to?“ spýtala sa Ginny vecne.

„Áno,“ odpovedala som zamyslene. „Potrebuje ma.“

Keď znovu prehovorila, v jej hlase zaznelo huncútstvo.

Trochu ma tým vyľakala.

„Už ťa niekedy napadlo, že by si ako učiteľka mohla s niektorým zo študentov...?“

Mala som istú predstavu, kam tým mieri a rýchlo som ju odohnala:

„Začať si so študentom? Keby som bola muž, tak možno áno, ale takto...“

Pozrela na mňa neveriaco.

Povzdychla som si.

„Nebudem ti teraz vysvetľovať Severusove dôvody. Pýtala si sa na môj postoj. Neletím na mladé mäsko.“

„Ale nehovor...“ Škaredo na mňa pozrela a ja som sa na ňu ospravedlňujúco pousmiala.

„A keby si viedla prípravný kurz? Ak by bol rovnako starý ako ty?“ spriadala ďalej niť svojich myšlienok.

„Bez problémov,“ šibalsky som sa uškrnula.

Zdalo sa, že Ginny sa úplne pohrúžila do témy.

„Trochu to skomplikujem. Páčiš sa mu, ale je ženatý.“

Povzdychla som si.

„Len vtedy, ak by mu úplne skrachovalo manželstvo a nebola žiadna šanca na záchranu. A... alebo ak by svoju ženu už nemiloval.“

„Si vydatá.“

„Hmmm... nie.“

„Áno.“

„Mala som na mysli, že by som svojho muža nepodviedla, ty mudrlantka.“

„Ale tebe sa dotyčný veľmi páči.“

Znovu som vzdychla, bolo mi jasné, že sa jej tak ľahko nezbavím.

„Potom by som si premyslela, či milujem svojho muža,“ odvetila som nakoniec. „Ak by bola odpoveď jednoznačná, ostala by som s ním.“

„A ak nie?“

„Ak nie, tak by som to s ním prebrala, opustila ho a bežala za druhým. Som verný typ ženy.“

„Ľúbiš svojho muža, ale pred pol rokom ťa podviedol.“

„Tak už som ho pred polrokom opustila.“

„Máte dve dcéry.“

„Aj tak.“

„Si tehotná.“

„Budem sa opakovať.“

„Vysvetlí ti to a ty ho ľúbiš.“

„Čo ešte treba vysvetľovať na podvádzaní? Ak šliapol vedľa, neváži si ma. A ja potrebujem, aby si ma partner vážil. Možno mu odpustím, ale už nedostane druhú šancu. Pocit poníženia by vo mne ostal navždy.“

„Bol opitý.“

„Pche, to je paráda, to zbožňujem! Ani keby bol zdrogovaný, ani vtedy! Ak sa opil raz, opije sa aj druhý raz.“

„Spravil to preto, že si mu ublížila.“

„Je dosť zlé, ak som mu ublížila natoľko, že sa spil do nemoty a pretiahol prvú ženu, ktorá mu prišla pod ruku!“

Ginny na mňa hľadela s úžasom.

V tomto momente som sa cítila, akoby som skutočne mala neverného manžela.

Nuž, vytiahla som sa!  Zriedkakedy rozprávam škaredo a Ginny to vie.

Chvíľu žmurkala a potom poznamenala: „Nie prvú, dobre sa poobzeral... Mimochodom je dosť nedotklivý.“

Pritiahla som si nohy k sebe a nahnevane zazerala na Ginny.

„To je nepríjemné,“ odvetila som nakoniec. Po krátkej chvíli mlčania som sa spýtala: „Ale prečo som sa vlastne vydala za takého chlapa?

Ginny sa smutne pousmiala.

„Ľúbila si ho...“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 16.03. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 5. Zlatý dážď (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 07.10. 2023
|
Toto holčičí jašteření je úplně na nic. Mladší Ginny je příliš troufalá a má pocit, že když sama je vdaná a má dítě, má právo mluvit Hermioně do života. A to Ginny není zdaleka nejspokojenější v manželství, neb jí nestačí, že má manžela la grande, ona chce chodit tančit, křepčit, debužírovat po nocích, místo aby se starala o syna.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 5. Zlatý dážď Od: JSark - 15.09. 2011
Mmm, ten popis takého chlapa mi niekoho pripomína. Pripadá mi to, že najlepšiu šancu Dumbyho otráviť, resp. tráviť ho pravidelne je Samuel. 8o Díky za preklad.
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 17.09. 2011
Pripomína, koho?:-D Inak aj mne. Áno, keďže je liečiteľ a je stále v jeho blízkosti, má na to najviac možností. Len keby to nebolo v rozpore s jeho povinnosťou liečiť. Uvidíme... Vďaka.

Re: 5. Zlatý dážď Od: lucky - 14.09. 2011
Doufám, moc moc doufám, že to nebude tak prvoplánová zápletka, jak to teď vypadá. Maskovaný zloun Samuel, případně ještě ženatý se dvěma dcerami?!? Podvádějící Harry nebo Ginny přemýšlející o nevěře!?!  Hermiona se zoufale naivními názory a 5.kapitola  stále bez Severuse, druhý hlavní hrdina,mě docela děsí.  Netušíš, kolik let je autorce?
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 14.09. 2011
Autorka mohla mať v čase, keď písala túto poviedku okolo dvadsiatky. Zápletka síce vyzerá prvoplánovo, ale nie je všetko také čierno-biele, ako sa to javí. Ale nebudem prezrádzať viac.;-) Vďaka.

Re: 5. Zlatý dážď Od: jerry - 13.09. 2011
hmm neviem ci nahodou nema mia prevdu s tym jedom. mam pocit akoby to bol samuel co albusovi po troskach podava ten jed. a kde je severus? no snad ho mia skoro najde. inak ten rozhovor ginny s miou bol dost cudny, som zvedava co mal znamenat. dik za preklad.
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Už len chvíľu vydržať a bude aj Severus. Sľubujem. Hermiona je múdra hlavička, keď sa jej čosi nezdá, asi za tým niečo, alebo niekto bude. Žeby bola práve pod lampou (u sv. Munga) najväčšia tma? Vďaka za komentík. :-)

Re: 5. Zlatý dážď Od: verinka - 12.09. 2011
Na to, že to má být Snapione, tam je podezřele málo Snapione. A že Samuel je taky od "S" se rozhodně nepočítá. Byť z něho asi vyleze bad boy.... Ale aby se neřeklo, že jsem nevděčná bestie, tak mě rozhodně zaujal/navnadil/zpátky nakopnul rozhovor Ginny a Hermiony. Trochu zmátl, trochu zarazil, trochu překvapil a jsem rozhodně zvědavá, co se z toho vyklube. Díky za další kapitolku :)
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
S ako Severus Snape už čoskoro. Musíme sa zbaviť druhého S, ktoré sa nepočíta. :-DD Díky, verinko!

Re: 5. Zlatý dážď Od: Zuzana - 12.09. 2011
Albusa niekto otravuje :) no nemám moc v láske takéto zápletky, Samuel mu dáva jed? Dúfam, že nie. Ginny ma zarazila s tými otázkami. Žeby ju Harry podvádzal? To by bolo smutné. Hermionine názory celkom beriem, ale keď by ho naozaj, naozaj milovala tak verím, že by možno odpustila. Tak teraz som zvedavá čo to malo byť. Ďakujem za preklad a čakám na pokračovanie :D
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Zuzi, nejaká zápletka tam byť musí. Vírus? Jed? Samuel? Ginny? Ginny zrejme nie. Hermiona má vyhranené názory, ale mala vlastne pravdu, že aj keď by partnerovi odpustila, už by v nej zostal pocit poníženia. Ťažko sa ďalej žije s partnerom, ktorému nedôverujeme... Vždy to závisí od konkrétnej situácie a okolností. Nedá sa to zovšeobecňovať. Ďakujem za komentík.

Re: 5. Zlatý dážď Od: Nade - 12.09. 2011
Taky souhlasím s domněnkou, že Brumbála někdo soustavně tráví, a navíc podezřívám právě Samuela. A basta. Ehm, ten rozhovor mezi Ginny a Hermionou... byla jsem úplně mimo. Nějak jsem to nepobrala. Díky, těším se na pokračování.
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Nade, Samuel a basta! Aké jednoduché! :-D Uvidíme najbližšie a ešte neskôr... Rozhovor som tiež nepobrala. Bola to hra??? Vďaka.

Re: 5. Zlatý dážď Od: teriisek - 12.09. 2011
Ten rozhovor byl až nemile realistický, jen nevím, jestli Ginny myslela sebe nebo Hermionu... A co se týče jedu, dávalo by to smysl, pak by byl Severus asi i jasnou volbou při případné žádosti o pomoc. Jestli to je opravdu jed, pak ale vyvstává další otázka ohledně Samuela - proč to tak popírá? Že by to byl nakonec on...? Ale to by bylo trochu moc jednoduché... no uvidíme. Díky za překlad, těším se na další!
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Teriisku, možno to bude na pohľad jednoduché, ale nie tak celkom, všetko totiž malo byť úplne inak. To som sa teraz zamotala! :-D Odhalenie až ku koncu poviedky. Teraz je ešte skoro. ;-) Neviem, koho sa týkal rozhovor Ginny s Hermionou, fakt neviem. Ďakujem za komentík.

Re: 5. Zlatý dážď Od: denice - 12.09. 2011
No pokud Brumbála někdo pomalu tráví, měla bych kandidáta...Ale jsem zaujatá.  Divné Ginniny otázky - ona přece nemá dvě dcery a není těhotná? Tak o čem byla řeč? Kouzelně naivní Hermiona - spala by s ženatým mužem, pokud by jeho manželství zkrachovalo nebo by svou ženu nemiloval - to tvrdí každý nevěrný ženatý chlap, ne? Dívka musí být hodně zamilovaná (nebo potřebná), aby tomu uvěřila. Díky.
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Denice, uvidíme, či ti tip vyjde. Asi viem, koho máš na mysli. O čom bola v rozhovore reč, sa ma nepýtaj, lebo taktiež netuším. Možno to bola hra, možno niečo viac... Vďaka za komentár. :-)

Re: 5. Zlatý dážď Od: Elza - 12.09. 2011
Ten rozhovor Hermiona/Ginny byl divný... jestli mluvila Ginny z vlastní zkušenosti? Inu, stane se... ale Hermiona je šíleně nesnášenlivá, má příliš vyhraněné názory, naše Slečna Dokonalá. Jasně, je mladá, ale to jí ještě život nenaučil?!?
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Elzo, veru divný, divný. Stane sa... :-) (slabé miesto poviedky) A slečnu Dokonalú asi ešte život nenaučil, alebo je príliš zásadová. Niekedy treba byť. Dík.

Re: 5. Zlatý dážď Od: zuzule - 12.09. 2011
Chudák Brumbál. Kdy už se Hermiona konečně sbalí a půjde najít Severuse?! Hmm, ty dvě vedly docela zvláštní rozhovor...
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Hermiona, zbaľ sa už a choď hľadať Severusa! Už by bolo načase, však? Dúfajme, že sa konečne rozhýbe. Vďaka :-)

Re: 5. Zlatý dážď Od: myska111 - 12.09. 2011
Jsem zvědavá, jestli Hermionino podezření ohledně otrávení Dumbledora je správné. Samuel se mi líbí čím dál tím míň. Ten rozhovoro mezi Ginny a Hermionou jsem poněkud nepochopila. Mluvila Ginny o Hermioně, nebo o sobě? Snad se něco bližýšího dozvím v další kapitole. Díky
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Mysko, nad rozhovorom Hermiony s Ginny si nelám hlavu. Ani ja presne netuším, o čo išlo. Či to bola len hra, alebo to Ginny myslela vážne? A šarmantný Samuel sa ti nepáči? Hmmm... *krúti pochybovačne hlavou* Ďakujem.

Re: 5. Zlatý dážď Od: Jacomo - 12.09. 2011
A sakra. Mluví Ginny o Hermioně nebo o sobě?! Možná se ptám hloupě, ale on i ten jejich rozhovor zněl dost hloupě, tedy z počátku, pak mi začal připadat nepříjemně osobní. No, uvidíme. Pokud jde o Brumbála a Samuela, doufám, že detektivní zápletka nebude jen takhle tuctová, jak to tady vypadá, ráda bych v tom měla trochu víc intrik, tajemství a napětí. Díky za překlad, budu se moc těšit na další.
Re: 5. Zlatý dážď Od: solace - 13.09. 2011
Jacomo, ten rozhovor som celkom nepochopila ani ja. Zo začiatku mi to pripadalo ako hra, ale potom ako píšeš, nepríjemne osobné. Neviem, čo k tomu viac povedať. Intrigy, tajomstvo a napätie by mohlo byť, keby boli kapitoly dlhšie, alebo poviedka rozsiahlejšia. Zaujímavé zvraty tam budú, no možno nie až také, ako očakávaš. Však uvidíš. Vďaka za komentík. :-)

Prehľad článkov k tejto téme:

Morgan: ( solace )25.10. 201116. Epilóg
Morgan: ( solace )21.10. 201115. Pod čiernym rubášom
Morgan: ( solace )17.10. 201114. Útok
Morgan: ( solace )13.10. 201113. Dvojník bez podoby
Morgan: ( solace )10.10. 201112. Aj jeden Snape stačí
Morgan: ( solace )06.10. 201111. Domov, sladký domov
Morgan: ( solace )02.10. 201110. Nečakaný hosť
Morgan: ( solace )29.09. 20119. Sen a skutočnosť
Morgan: ( solace )25.09. 20118. Káva bez cukru
Morgan: ( solace )20.09. 20117. Stratená
Morgan: ( solace )16.09. 20116. Temnota sa vkráda...
Morgan: ( solace )12.09. 20115. Zlatý dážď
Morgan: ( solace )10.09. 20114. Svetlo sviece
Morgan: ( solace )06.09. 20113. V službách Fénixovho rádu
Morgan: ( solace )03.09. 20112. Liečiteľ a nevyliečiteľný
Morgan: ( solace )30.08. 20111. Na počiatku
. Úvod k poviedkam: ( solace )29.08. 2011Úvod druhé série