Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Čo Komnata najviac potrebuje

15. kapitola

Čo Komnata najviac potrebuje
Vložené: Jimmi - 29.07. 2011 Téma: Čo Komnata najviac potrebuje
Jimmi nám napísal:

Čo Komnata najviac potrebuje

Autor: Alydia Rackham  

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/6532581/15/What_the_Room_Requires

Čo Komnata najviac potrebuje

Preklad: Jimmi

Beta-read: Rapidez, Doda357

 „Len potrebujem trochu viacej času...“ V tejto poviedke je Hermiona tou, ktorá nachádza Draca plakať v kúpeľni. Utečie od nej. Naháňa ho do Komnaty najvyššej potreby, kde čas nič neznamená – a Komnata ich prinúti spoločne čeliť ich najväčším obavám, aby našli dvere von.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Alydia Rackham, ktorá napísala túto fanfiction.

Upozornenie: Kapitola obsahuje zvukovú nahrávku.   Pozor na hlasitosť!

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Poznámka: V prvom diele HP je v knihe príkaz pre metlu „hore sa“, vo filme „hop“. Použitá verzia z knihy. Pre tých, ktorí to ešte nevedia, zlatonku používam celkom zámerne. Pieseň, ktorá hrá na pozadí, je inou verziou tej z 9. kapitole a objaví sa aj v nasledujúcej, ale tam použijem niečo iné. Keď už si s jej nájdením dala ulli takú námahu, bolo škoda ju nepoužiť. A nie, dĺžka tejto kapitoly sa vám fakt nezdá.

   

15. kapitola

 

Deň dvadsiaty druhý

HERMIONA

"Metlobal ma nikdy nezaujímal," povedala som, keď som nad hlavu zdvihla kúsok zbedačeného šarkana s chvostom a nechala, aby ho pri našej chôdzi zachytil vietor. "V prvom ročníku som dokonca nedokázala prinútiť metlu, aby sa ku mne zdvihla, keď som povedala ´hore sa´."

Draco sa rozosmial.

"Áno, na to si pamätám..."

"Nedávalo to zmysel," vyhlásila som."Magické slovo bolo ´hore sa´. Tak prečo sa nezdvihla?"

"Pretože metla vedela, že si to nemyslela vážne," odvetil Draco. Pozrela som na neho, kráčal vedľa mňa v rannom svetle, pramene vlasov mu viali do jeho krištáľových očí. Uškrnul sa na mňa. Prižmúrila som oči a spustila šarkana.

"Samozrejme, že som to myslela vážne," odsekla som. "Bola to úloha - prinútiť metlu vletieť ti do ruky."

"Nie, metla vedela, že ty si v skutočnosti nechcela lietať," povedal Draco, zaklonil hlavu a nechal slnko žiariť na svoju tvár. "Takže sa nezdvihla. Nechcela falošne vzbudiť svoje nádeje."

"Metla... Metla vedela..." vyšplechla som. "Vzbudiť svoje nádeje... nezmysel. Je to metla!"

Draco sa nahlas rozosmial. Podráždene som kopla do jačmeňa.

"Takže ak ťa nebaví metlobal, prečo ťa vždy vidím na tribúnach?" spýtal sa.

"Na zápasy predsa chodia všetci," odpovedala som. Pozrel na mňa a nadvihol obočie.

"A na skúšky?"

Cítila som, ako sa mi rozpálili líca.

"Bola som... morálnou podporou," odpovedala som. "Harry bol nový chrabromilský kapitán."

"Ty si sa šla pozerať, ako sedí na metle?" opýtal sa Draco.

"Áno!" vykríkla som, líca som mala ešte rozpálenejšie.

"To znie neuveriteľne zaujímavo," znudene poznamenal Draco. "Asi si nemala na práci dosť domácich úloh."

"Ronald v ten deň tiež robil skúšky," zavtipkovala som. Draco sa na mňa zamračil.

"Ronald?" Bol zmätený. Potom sa mu vyjasnilo čelo. "Ach, myslíš Tyčku Lasičku."

"Čože - nehovor mu tak," vyprskla som. "To nie je pekné."

"Mne je to jedno."

Zazrela som na neho. Jeho výraz potemnel, obsahoval zlobu, ktorú som dlhý čas nevidela.

"Čo je s tebou?" spýtala som sa. Trhlo mu obočím a nepozrel sa na mňa.

"Neviem, o čom to hovoríš."

"Áno, vieš," naliehala som. "Prečo si z ničoho nič taký hnusný?"

Chladne sa mi pozrel priamo do očí.

"Pochop, nie je tajomstvom, že nemám tvojich priateľov rád," povedal. "Prečo by sa to zmenilo?"

"Pretože... No, pretože nie sú takí hrozní, ako si zjavne myslíš," odvetila som, zrýchlila tempo chôdze a snažila sa prísť na to, ako ho presvedčiť. "Harry je oddaný priateľ a kryje ti chrbát kedykoľvek to potrebuješ. A Ronald - Ronald je zábavný, šťastný a skvelý metlobalový hráč -"

"Ach, no to teda nie je..." Draco prevrátil očami.

"A je to výborný priateľ," odhodlane som pokračovala silnejším hlasom. "Úprimný, ľahko sa s ním vychádza, ľahko sa s ním dá zabaviť a ja mám rada jeho spoločnosť."

Teraz už Draco na mňa zízal, obočie zvraštené, oči prenikavé. Zastala som, zrazu som si uvedomila, že som popisom Rona strávila viac času než popisom Harryho.

"Čo je?" spýtala som sa, hoci som vedela, že sa poriadne červenám. Draco sa na mňa pozrel, ako keby som bola priesvitná, potom prikročil ku mne. Začala som sa potiť. Znova mu trhlo obočím.

"Tebe sa páči."

Oči mi zažiarili.

"Čože? Mne - Nie. Nie. Nepáči."

Jeho pohľad sa rozpálil.

"Ty chceš klamať mne? Vážne?" Jeho výraz sa uzavrel a odtiahol sa. "Dobré vedieť. Ja som bol k tebe úprimný vo všetkom, na čo si sa ma spýtala, odkedy sme uviazli v tejto Bohom zabudnutej diere a ty mi chceš klamať o tom, či sa chceš vydať za tú Tyčku lasičku." Otočil sa a odkráčal odo mňa.

"Vydať... čože? Čože?" zarevala som a rozbehla sa za ním. "Kto tu vravel niečo o vydaji?"

"Ani nemusíš," odsekol, vôbec sa neotočil.

"Čo má toto znamenať?" dožadovala som sa, keď som utekala vedľa neho.

"Nie som slepý, Grangerka, ani hluchý," zavrčal, stále kráčal. "Len si sa červenala až za ušami - tvoja tvár prezradila rovnako veľa ako tvoje klamanie."

"Ja neklamem," trvala som na svojom, rozzúrená. "Záleží mi na Ronovi, áno – rovnako, ako mi záleží na Harrym."

"Vtedy cez tie skúšky som ťa sledoval. Chrabromilským strážcom mal byť Cormac McLaggen," vyhlásil Draco. "Má v malíčku viacej atletických schopností než Lasičiak v celom tele."

"To nie je pravda!" vykríkla som, stratila kontrolu nad svojím hlasom. "A okrem toho, Cormac je odporný, hnusný... Nevolaj Rona tak!"

"Si jednoznačne strelená, Grangerová." Draco sa stočil tvárou ku mne. "Počúvaj sa - zošalela si."

"Nezoša-"

"Potom mi prestaň klamať," precedil cez zuby, naklonil sa tvárou bližšie ku mne. "Uráža ma to. Povedz mi pravdu. Povedz mi, či sa ti páči alebo nie a prestaň sa ku mne správať, ako keby som nevedel koľká bije."

Stuhla som, hrdlo zovreté a srdce mi búšilo tak silno, že som si myslela, že mi prelomí rebrá. Ale Draco sa nepohol a jeho modré oči prenikali priamo cezo mňa.

"Áno," vydýchla som. Potom som prehltla a odvrátila sa. "Áno, páči sa mi, dobre?"

Draco nič nepovedal. Keď som sa znova na neho pozrela, zažmurkal, nadvihol obočie v zlovestnom nezáujme a pozrel k zemi.

"Vie to?"

Pohla som sa, potom sa objala rukami.

"No, ja... Nie. Myslím, že nie."

Draco sa mi pozrel do očí.

"Je mi jasné, že ty nemáš dosť guráže, aby si mu niečo povedala - ale ak si to ešte nevšimol, je hlúpejší, než som si myslel."

Zbledla som.

"Som... Som taká nápadná?"

Draco nadvihol obočie. Mala som pocit, že umriem. Draco sa posmešne zazubil, čistá zlomyseľnosť.

"Vy dvaja ste evidentne pre seba ako stvorení," posmieval sa. "Evidentne."

Len som tam stála a mala pocit, že sa pod jeho pohľadom zosypem. Potom, s náhlivosťou, nad ktorou som zhíkla, sa otočil a začal kráčať nazad k vŕbe.

"Ka- kam ideš?" dožadovala som sa.

"Mám dosť tejto prechádzky a tárania," odsekol bez toho, aby sa otočil. "Idem si čítať."

Hruď sa mi zovrela a zaťala som päste. Takmer som zlomila ten posledný zostávajúci celistvý kúsok dreva zo šarkana.

"Prečo sa ty staráš, či sa mi Ron páči alebo nie?" vykríkla som. Draco zastal, otočil sa tvárou ku mne a rozhodil rukami.

"Nestarám."

Potom sa znova otočil a zamieril k stromu.

Niečo v mojom vnútri sa skrútilo a z ničoho nič som mala chuť plakať. Ale neplakala som. Prehltla som slzy, nedala som ich najavo, zvrtla som sa a tvrdo som sa posadila chrbtom k nemu a tej hlúpej vŕbe. Odhodila som šarkana a zaťala zuby.

Unikla mi slza. Utrela som ju, potom udrela po niekoľkých stonkách jačmeňa. Pritiahla som si kolená k hrudi, objala ich rukami a oprela si bradu o kolená.

Z ničoho nič znel vietor osamelo. Objala som sa tuhšie a zatvorila oči.


VVVVV

HERMIONA

Sedela som tam vonku poriadne dlho, načúvala vetru. Premýšľanie o Ronovi a Harrym u mňa vyvolalo túžbu po domove a cítila som sa smutná a unavená.

A tiež sa mi nepáčil fakt, že sme sa s Dracom pohádali.

"Chápem. Chápem. Absolútny krok späť," zamrmlala som Komnate. Vietor sa zjavne utíšil, ako keby sa vysoká, neviditeľná bytosť naklonila bližšie, aby načúvala. Prehltla som.

"Ale toto nie je jeho vec," presviedčala som sa, hoci hlas som mala stále tichý. "Dokonca ani svojej mame som o Ronovi nepovedala a... No, niežeby bolo čo povedať..." To ma znepokojilo a namáhavo som prehltla. Odtrhla som stonku a krútila ju medzi prstami. Vietor spokojne zamrmlal a odvial mi prameň vlasov z pleca.

Mala som pocit, že sa nedokážem ovládnuť, keď som na Draca kričala – bola som takmer neschopná logicky uvažovať. A Draco vyzeral chladný ako ľad. A najmrzutejšie na tom bolo, že mal asi pravdu - po všetkom, o čom sme sa rozprávali a s čím sme bojovali v tejto Komnate, aký malo zmysel klamať o niečom takom hlúpom ako je zamilovanie? No, moje city boli hlbšie než zamilovanie sa, ale ak sa nič nepovedalo nahlas (či skôr nepriznalo), potom sa to technicky mohlo klasifikovať len ako zamilovanosť, ak som sa o tom mala rozprávať.

Hoci nebolo prirodzené prejsť do obrany, keď niekto rýpe zvedavými otázkami rovno do najväčších hlbín môjho srdca, pýta sa na vec, o ktorej som nikdy nerozprávala?

Áno, pravdepodobne.

Ale prečo sa na to Draco pýtal?

Možno chcel zistiť moju reakciu - posudzoval ma, to mi bolo jasné. Večne ma oťukával, snažil sa odhadnúť, ako sa vytočím.

Ale keď som teraz o tom uvažovala, bola to jeho reakcia, ktorá mi pripadala čudná. Áno, na začiatku sa zdal byť chladný a pokojný - ale mohla som odprisahať, že v jeho očiach som zazrela minimálne dva záblesky úprimného hnevu. A niečo iné. Nadradenosť? Odpor?

Pokrútila som hlavou a ľahla si na zem, aby som hľadela na tú mrakmi obsypanú oblohu. Nie, to nebolo ono. Ale nedokázala som povedať, čo to bolo - bol príliš dobrý v maskovaní svojich skutočných emócii, zakrýval ich úškrnom a krutým pohľadom. Pretože jedine tým teraz bol: maskou. Alebo stále bola účinná.

"Toto je smiešne," zastonala som. Zdalo sa, že sa jačmeň zachichotal. Zaťala som zuby. Draco bol nahnevaný len preto, že som mu klamala do očí a ja som v tom bola veľmi zlá. Hlavne keď sme si takmer začali budovať akúsi zvláštnu, vratkú dôveru. Pokašľala som to, a to bolo to, čo mu vadilo. To bolo to, čo to bolo. A povedal, že mu je jedno, či som alebo nie som zamilovaná do Rona - jednoducho celkovo nemal rád Rona. Keď som spomenula jeho a Harryho, vždy sa na to rozčúlil. A... nuž, fajn, nemala som klamať.

Ťažko som si vzdychla, potom si pošúchala tvár. Ako mám teraz toto všetko napraviť? Draco zdrhol do vŕby, aby si čítal, mňa nechal tu vonku. Potrebovala som niečo, čo by prelomilo to mlčanie, poskytlo mi možnosť ospravedlniť sa. Zvraštila som čelo od toho, ako veľmi som premýšľala. Pole ševelilo a šepkalo.

O čom pred celým týmto zmätkom rozprával?

O metlobale.

Draco mi vravel o svojej prvej zlatonke, ktorú chytil v zápase proti Bystrohlavu v druhom ročníku. Smial sa, keď mi ten príbeh rozprával a ukazoval mi, ako presne sa to stalo, ako stál uprostred ihriska a predvádzal sa s ňou v dlani pred divákmi. Povedal, že to bol jeden z najlepších okamihov v jeho živote.

Ťažoba v mojej hrudi sa vrátila. Priala som si, aby som mala niečo, čo by mu to pripomenulo, čo by mu ukázalo, že som naozaj jeho príbeh počúvala. Vedela som, ako sa cítili Harry s Ronom, keď rozprávali o víťazstvách v športe. Priala som si, aby som mala prehadzovačku alebo aspoň metlobalovú zástavu... Alebo ešte lepšie...

Keby som len mala zlatonku.

Naľavo odo mňa niečo zacinkalo. Strhla som sa a otočila sa tvárou k tomu zvuku.

Tam, ani nie tri stopy odo mňa, ležala v tráve malá zlatá loptička.

Dlho som na ňu hľadela, potom som sa usmiala. Tá neviditeľná bytosť sa zjavne pohojdala spokojnosťou. Zlatonku som zdvihla. Krídla sa neroztvorili. V slnečnom svetle ležala zľahka v mojej dlani. Vstala som a zamierila k vŕbe.


VVVV

HERMIONA

Zaváhala som len kúsok od vŕbových závesov, zovrela prsty okolo zlatonky a zhlboka sa nadýchla. Zahryzla som si do pery, potom zdvihla hlavu, odtlačila závesy z cesty a vkročila dnu.

Tie malé zlaté svetielka vyskočili okolo mojich nôh. Moje oči našli Draca, ktorý sa opieral o koreň pri tých veľkých hodinách, držal oboma rukami otvorené Kompletné dielo Sherlocka Holmesa. Nevzhliadol. Prehltla som, potom si odkašľala.

"Ahoj."

Jeho ľadové oči švihli ku mne, potom sa znova sústredil na stránky.

"Ahoj."

Vystrela som sa.

"Stále si na mňa nahnevaný?"

"Prečo by som bol nahnevaný?" zamrmlal.

"Neviem," pokrčila som plecami, snažila som sa potlačiť svoju nervozitu. "Myslím, že vyzeráš nahnevaný. A viem, že ja som bola. Ale už viacej nie som."

Nič nepovedal. Urobila som pár krokov bližšie. Potom som zdvihla ruku so zlatonkou.

"Toto som našla v tráve."

Vzhliadol. To mäkké svetlo sa odrážalo na hladkom povrchu zlatonky. Chvíľu sa na ňu pozeral, pomaly sa mu vraštilo obočie. Dala som tú malú loptičku nižšie, potom som mu ju spodným oblúčikom hodila.

Zľahla zacinkala, keď letela vzduchom. Draco zdvihol pravú ruku. Zlatonka mu zľahka ťukla do dlane. A v ďalšom okamihu sa z jej bokov rozvinuli krídla a začala sa v jeho zovretí trepotať. Zažmurkal. Našiel ma svojím pohľadom - zrazu nežnejším.

"Je mi to ľúto," priznala som pri tejto príležitosti a vydýchla som si. "Ty si bol ku mne vždy jedine úprimný a bolo odo mňa hlúpe klamať ti." Znova som sa nadýchla, aby som nazbierala sily, ale pokračovala som. "Vážne mám Rona rada. Celkom dosť. Už chvíľu." Pokrivený úsmev si vynútil cestu na moje pery. "Nanešťastie, myslím, že si len teraz uvedomil, že som dievča."

"To ma neprekvapuje." Draco prevrátil očami a vypustil zlatonku. Vznášala sa mu tesne nad hlavou. Sledoval ju, oči prižmúrené. "Takže," povedal, trochu hlasnejšie. "Takže po celý čas si čakala na Weasleyho?" Dívala som sa na nohy a tie malé svetielka, keď som pristúpila bližšie k svojmu miestu.

"Zrejme..."

"A čo Potter?" spýtal sa Draco. "Je sklamaný?"

Trhla som hlavou dohora a vypleštila na neho oči. Len čakal, sledoval ma, obočie nadvihnuté.

"Sklamaný?" zopakovala som. "Harry?"

"Áno, myslel som si, že medzi vami dvoma niečo je," povedal, vrátil sa späť k uprenému sledovaniu zlatonky.

"No, ja... raz či dvakrát ma napadlo..." začala som, potom pokrútila hlavou. "Ale nie, som si dosť istá, že je poriadne zamilovaný do Ginny."

"Pche," hneval sa Draco, keď švihol po zlatonke. Minul. "Čo to všetci máte s tými Weasleyovcami?"

"Sú to dobrí spoločníci," vysvetľovala som. "Sú srdeční a sympatickí..."

"Žijú v chlieve."

Prižmúrila som oči.

"Je to veľký dom..."

Nadvihol na mňa obočie.

"Vážne si dokážeš predstaviť samu seba s tuctom ryšavých detí, ako varíš, upratuješ a pletieš po zvyšok svojho života, dávaš svojim deťom už nosené oblečenie a použité knihy a hračky?" spýtal sa. "Že skoro nikdy nemáš šancu cestovať po svete alebo odpočívať, alebo vidieť či robiť fantastické veci?"

"Nie je hanba byť chudobný," vyprskla som. Pokrčil plecami a vrátil sa k zlatonke.

"Nepovedal som, že je. Len sa mi to nehodí k tebe."

V mojom vnútri vzrástlo podráždenie. Zovrela som ruky a zvážila svoje slová, kým som prehovorila.

"Náhodou sa mi predstava jednoduchého života páči."

"Áno," posmieval sa. "Predstava."

Znova som sa začervenala - a tentoraz som nedokázala zakusnúť svoju odpoveď.

"Vďaka čomu si ty prepánakráľa odborník na to, čo chcem, Malfoy? Nemáš potuchy -"

"Chceš niekoho na úrovni, Hermiona," prerušil ma, pozeral priamo na mňa, keď mu okolo hlavy bzučala zlatonka. "Niekoho, kto nesedí oproti tebe deň za dňom, rok za rokom bez toho, aby si uvedomil, na čo sa pozerá." Nedbalo zagestikuloval rukami, potom nasmeroval svoju poznámku na vŕbové záclony. "Niekoho, kto je džentlmen - kto je ti roveň, preboha, alebo sa k tomu aspoň približuje." Pokrútil hlavou. "Nechceš muža, ktorý sa len šuchtá okolo, kým sa ty sužuješ a praješ si, aby ho niekto tresol po hlave a on sa aspoň raz na teba skutočne pozrel." Pozrel sa mi do očí. "Chceš muža, ktorý vie, čo chce a ide si za tým, a nikdy ťa nenechá spochybňovať svoje city. Čokoľvek iné je smiešne a strata tvojho času." Vstal a vykročil k vŕbovým závesom. Prečo som nedýchala?

"Idem sa poprechádzať," povedal bez toho, aby sa obzrel. "Vďaka za zlatonku." A odišiel, zlatonka bzučala za ním.


VVVVVV

DRACO

Toto ma vytáčalo. Nie, ona ma vytáčala. Nebolo možné, aby som bol práve teraz v jej prítomnosti - nedokázal som to zniesť. Dokonca zvuk jej rozprávania ma privádzal do šialenstva.

Hnal som sa jačmenným poľom, nechával vŕbu za sebou. Dlhý čas som načúval, potom som si dovolil uvoľniť sa, keď som nezačul žiadne kroky, ktoré by šli za mnou. Len tichý bzukot tej zlatonky.

S akou to na ňu nezvyklou vecou prišla - so zlatonkou. Prečo na ňu myslela a prečo sa Komnata rozhodla dať jej ju? Muselo to niečo znamenať....

Pokrútil som hlavou, nadával sám sebe. Toto miesto mi skutočne liezlo na mozog. Dajako sa mi podarilo úplne zabudnúť, že som v miestnosti na Rokforte a naozaj sa mi páčilo byť na slnečnom poli s Hermionou Grangerovou. Chvíle na ňom boli znesiteľné, dokonca príjemné, ale teraz...

Už sa mi tu vôbec nepáčilo.

Ani sa mi nijako zvlášť nepáčila predstava dostať sa odtiaľto, mrmlal som zlovestne sám pre seba s rukami vrazenými do vreciek. Vedel som, čo ma tam vonku čaká.

Skutočná krv. Skutočná bolesť. Skutočné rany. Skutočná vražda.

Ale tu...

Spakruky som odrazil zlatonku - bzučala príliš blízko pri mojom ľavom uchu. Zamračil som sa. Bolo absolútne absurdné, že ma tak rozčúlila Hermionina náklonnosť k Weasleymu. Dokonca keď som kráčal, snažil sa premýšľať o tom rozhovore, nedokázal som pochopiť svoju reakciu. Prečo som vôbec tým smerom zmenil tému? Snažil som sa ju prichytiť pri lži? Alebo som dúfal, že vyvráti moje podozrenia?

Čože? Aké podozrenia? Prečo by som mal nejaké podozrenia? Nie, len som bol nahnevaný, že sa mi pozrela do očí a zaklamala mi. O tamtom. Aká hlúpa vôbec bola? Naozaj si myslela, že mi úspešne dokáže zaklamať?

"Ona nie je hlúpa," zamrmlal som, kým som kopal do tej trávy. A skutočne klamala? Alebo sa len rozhodovala ako a kedy mi povedať pravdu? Napokon, netrvalo jej dlho, kým prišla do vŕby a priznala to... potom, čo sa upokojila.

Takže prečo som sa po jej druhom priznaní cítil ešte horšie?

Odtrhol som klások jačmeňa a začal ho rozoberať, keď som zrýchlil svoje tempo.

Stále bolo čerstvé to, čo som cítil, keď mi to povedala. Bol to chladný pocit - chladivý, ťaživý a slizký, ako keby sa mi ľadový had plazil hrdlom do môjho vnútra, zvieral mi hruď na svojej ceste a usadzoval sa v akomsi druhu žalúdočnej nevoľnosti. Stále som to trochu cítil, dokonca keď za mojou hlavou sem a tam lietala zlatonka a bzučala, ako keby sa ma pokúšala rozptýliť. Ale toto bolo príliš zarážajúce, príliš mätúce, aby som sa rozptýliť dal. Musel som na to prísť.

Už som tento pocit predtým mal. V skutočnosti dosť často. Boli dni, keď skrátka žil vo mne, zmenil ma pri mojich spolužiakoch na normálneho škriatka.

To, čo ma v tejto chvíli miatlo, nebol ten pocit. Bola to tá situácia, v ktorej som ho cítil.

Zvyčajne ma tento bodavý, chladný, zvierajúci, sťahujúci, sužujúci pocit napadol vtedy, keď v tom bol zapletený Potter, buď keď som videl jeho tvár na prednej strane Denného proroka alebo som ho sledoval variť ten najlepší Dúšok živej smrti, ktorý Slughorn kedy videl, alebo ho videl súťažiť ako najmladšieho čarodejníka v histórii na Trojčarodejníckom turnaji, alebo videl ten mrak pekných dievčat chvieť sa a chichotať, keď prešiel okolo nich, pretože zachytili záblesk jeho slávnej jazvy. Najhoršie to bývalo vtedy, keď Potter stál uprostred metlobalového ihriska, držal tú cenenú zlatonku nad hlavou a triasol ňou, ako keby práve vyhral Svetový pohár.

Toto bolo presne také zlé.

Ale nebol to len Potter, ktorý teraz vyvolal ten pocit.

Bol to Weasley.

A nebola to zlatonka.

Bola to -

Zlatonka mi so bzučaním preletela popred tvár, prinútila ma myknúť sa dozadu, kým ešte raz obletela moju hlavu a šťastne pristála na mojom pleci. Zamračil som sa na ňu. Na oplátku sa len zaligotala. Rozhodol som sa tú hlúpu vec ignorovať a pokračoval som v chôdzi.

Mal som po krk toho, ako mi Potter s Weasleym liezli krkom. A práve v tomto okamihu bola tá predstava, že mi je nanič z Weasleyho - z akéhokoľvek dôvodu; tam sa nedám zaviesť - skrátka neznesiteľná. Prečo by prepánakráľa niečo, čo urobil alebo čo mal, privádzalo do zúrivosti mňa? Bol to hlúpy, škaredý povaľač a Potter bol domýšľavé, pozornosti sa dožadujúce prasa – a ani jeden z nich nemal potuchy o Hermione! Ako to bolo možné? Ako ich mohla roky a roky zasypávať náklonnosťou, pozornosťou a láskavosťou, a predsa obaja šli po iných dievčatách? Lavender Brownová? Chcelo sa mi zvracať. A Ginny Weasleyová? Bola dosť bystrá - ale nie bystrejšia než Hermiona a v porovnaní s ňou žiadna krásavica. Weasley s Potterom boli šialení.

V skutočnosti to bola Hermiona, ktorá urobila prirodzenú vec: po tom, čo s nimi dvoma strávila roky a asi vydržala niekoľko dosť náročných situácií, sa asi najprv zamilovala do Pottera, ale keď si viacej všímal Čcho Čchangovú alebo akúkoľvek inú, ktorá sa na neho usmiala, asi to vzdala - a potom sa obrátila k Weasleymu, len aby on bol ohľadne toho ešte zadebnenejší než Potter. Čo si mysleli, že dievčatá ako Hermiona rastú na stromoch?

Zastavil som a obzrel sa nazad. Na obzore stála vŕba. Západný vietor mi rozfukoval vlasy. Rezignovane som si vzdychol a posadil som sa. Zlatonka bzučala niekde vzadu nado mnou. Oprel som lakte o kolená a hľadel na zem.

Takže, čo som to chcel?

Dlho som sedel bez pohybu, vyrovnane som dýchal. Zatvoril som oči a nechal svoje myšlienky voľne uháňať, ako keby som nútil svoje prastaré zábrany zmiznúť z cesty, aby som skutočne mohol vidieť samého seba.

Úprimne?

Chcel som prestať žiť v tieni Pottera a Weasleyho.

Chcel som ukončiť snahu vyrovnať sa ich obrazu, ich sláve, ich popularite.

Chcel som prestať porovnávať s nimi svoju osobnosť.

Chcel som sa cítiť silný a cenný sám o sebe, úplne bokom od čohokoľvek, čo urobili alebo povedali.

Chcel som urobiť niečo, čo oni mohli urobiť, ale neurobili.

Chcel som to urobiť, nie preto, aby som im to mohol natrieť, ale preto, že to bolo správne.

Pretože som uvidel niečo, čo im dvom ušlo - a ten samotný fakt, že som to videl ja a oni nie, ma robilo iným než boli oni. Poskytovalo mi to silu a schopnosť, ktorá nebola väčšia, ale bola rozdielna. Rozdielna ako je lesný požiar a snehová lavína. Moja vlastná moc.

Moc urobiť niečo dobré. Niečo, čo pretrvá.

Chcel som napraviť, čo Potter zlomil.

Chcel som si nárokovať to, čo Weasley ignoroval.

Chcel som Hermionu.

Otvoril som oči.

Pred tvárou mi bzučala zlatonka. Bola tam po celý čas tohto vnútorného zápasu, sledovala ma, šťastne bzučala a ja som ju odpálil preč. Jednako ma verne sledovala. A teraz sa tu vznášala, naklonená na jednu stranu, potom na druhú, ako radostný, čakajúci vtáčik asi tak stopu mimo dosahu.

Zrazu mi došiel dych a srdce sa mi roztĺklo. Pomaly som vystrel pravú ruku dlaňou nahor. Zlatonka odskočila dozadu. Zastal som. Pohla sa o kúsok bližšie. Natiahol som ruku najviac, ako som mohol. Zlatonka stuhla na mieste, len krídla sa jej hýbali. Potom sa pohla smerom ku mne a keď som zadržal dych, usadila sa rovno v priehlbine mojej dlane, stočila svoje krídla, ako keby prišla do hniezda. Cítil som, aká je teplá. Jemne som okolo nej zovrel prsty. Potom som vstal.

Pozdravil ma ľahký vietor, prefúkal moju košeľu a vlasy. Zhlboka som sa nadýchol. Bol som tvárou otočený k vŕbe. Urobil som krok smerom k nej. Potom ďalší. Potom, čeľusť zaťatá, som kráčal predĺženými krokmi smerom k tej vŕbe a k nej.


VVVVVVVV

DEŇ DVADSIATY TRETÍ

HERMIONA

"Raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem - dobre!" vyhlásil Draco, ukročil, sklonil meč a odsunul si rukou vlasy z tváre. Zdvihla som svoj vlastný meč a zazubila som sa.

"To bolo dosť dobré!" vykríkla som. Odpovedal úškrnom.

"Bolo. Ale to len preto, že ja som taký fantastický učiteľ - je ti to jasné, však?"

"Ach, samozrejme," so smiechom som prevrátila očami. "Daj mi vedieť, kedy budeš pripravený naučiť sa zopár vecí."

"Och pŕŕ, pozrime sa!" Draco mi venoval hraný ohromený výraz. "Myslíš, že už si na to prišla?"

"Viem, že som prišla," arogantne som odpovedala. "Ty si ten, kto povedal, že som rýchly žiak."

"Tak v poriadku, Grangerka - pozrime sa, čo je v tebe." Zaujal postoj, zdvihol svoj meč - a ja som sa na neho vrhla.

Neriadili sme sa tým postupom - hoci zopár sledov zapadlo na miesto bez plánovania. Naše meče búchali a vrhali sa na seba a ja som si uvedomila, že ustupujem - bol o toľko lepší ako ja! Jednako sa mi darilo byť rovnako dobrá. Až kým -

Predstieral útok jedným smerom a potom bodol druhým. Mykla som sa dozadu a potom sa ohnala. Môj meč sa zrazil s jeho pravou rukou.

Buch.

"Ach!" Uskočil, zaksichtil sa a pustil svoj meč, potom triasol rukou.

"Oj!" vykríkla som, pustila vlastný meč a prihnala sa k nemu. "Je mi to ľúto, je mi to ľúto!"

"Nie, je to moja chyba," precedil pomedzi zuby, kým si ľavou rukou zvieral pravačku. "Nemal som na teba tlačiť -"

"Ukáž mi to."

"Som v poriadku."

"Nebuď také decko. Ukáž mi to."

"Hermiona -"

Načiahla som sa, aby som dala preč jeho ľavú ruku, ale on cúvol a len natiahol pravú ruku, aby som ju mohla vidieť, ale nemohla sa dotknúť.

"Pozri. Nič to nie je," začal, ale ja už som zhíkla a zakryla si rukou ústa. Hánka jeho ukazováka bola červená a bolo tam tmavofialové miesto, kde som mu prerušila žilu.

"Ja ti dám nič!" protestovala som. "Vážne som ti ublížila!"

"Už som mal horšie, dobre?" zazeral na mňa. "Prestaň robiť taký cirkus."

Pripadala som si nesmelo a zahanbene. Mal bolesti a asi bol na mňa nahnevaný. Musela som niečo vymyslieť -

"Chceš, aby som to trochu zlepšila? spýtala som sa. Prezeral si ma.

"Čo chceš urobiť?"

Naklonila som hlavu, pokúsila sa byť trochu veselá a hravá.

"Čo by urobil každý mukel alebo muklorodený, čo niečo vie. Daj mi svoju ruku." Načiahla som vlastnú. Zaváhal, pozrel na mňa, potom ku mne vystrel ruku. Trochu sa triasla, zo šoku, že bola zranená. Rýchlo som ju zdvihla a pritlačila pery rovno na zranené miesto.

Draco do seba vtiahol vzduch. Srdce mi nezmyselne búšilo - moje oči zaleteli k jeho. Hľadel na mňa, líca mal začervenané. A potom -

Pozrel na svoju ruku. Nasledovala som jeho pohľad. A to začervenanie zmizlo. A tá tmavofialová modrina vybledla. A tá bledá ruka s dlhými prstami, ktorú som držala oboma rukami, vyzerala taká normálna ako vždy.

"To je... to je nové," poznamenal. Ťažko som prehltla. Pomaly vytiahol ruku z mojej a sklonil sa, aby zdvihol svoj meč. Vystrel sa a naklonil na mňa hlavu.

"Takto to funguje v muklolande?"

"Hm..." koktala som. Uškrnul sa na mňa, potom sa vydal smerom k vŕbe. "Idem dať do poriadku ten neporiadok, čo si narobila, keď si porozhadzovala všetky tie kresby po zemi."

Zažmurkala som a rozbehla sa za ním.

"Nenarobila som neporiadok - len som tie veci organizovala."

"To je to isté."

"Prečo sa musíš hádať o všetkom, čo poviem?"

"Nehádam sa."

"Draco Malfoy!" vadila som sa.

Ale on sa iba rozosmial.

 

VVVVVVVV

HERMIONA

"Je tu dosť neporiadok..." priznala som, keď som sa rozhliadla po vŕbovej miestnosti na všetok náš nazhromaždený majetok. Celkovo to boli dva vankúše, deka, tri roztopené vrecúška s ľadom, narcis (ktorý sa nezmenil, odkedy som ho odtrhla), Pýcha a Predsudok, Kompletné dielo Sherlocka Holmesa, šachovnica a všetky jej kúsky, päťstovkové puzzle, dve krabičky farebných ceruziek (z ktorých polovica bola zlomená na polovicu), kopy použitého papiera, dva drevené meče, zlatonka a skriňové hodiny. Keď som sa na to pozerala, mala som pocit, ako keby som prepadala, ako keď sa kameň usadzuje na dne prameňa. Ako dlho sme tu? Vyzeralo to, ako keby sme v tejto vŕbe bývali...

Bol tam Dracov kút - pri hodinách. Mal svoj biely vankúš zastrčený medzi dva korene a tie dve knihy, ktoré vyhlásil za svoje, boli úhľadne položené vedľa vankúša spolu s jeho krabičkou pasteliek. O ďalší koreň sa opieral jeho meč. Práve napchal neužitočné vrecká s ľadom ku kyvadlu neužitočných hodín a teraz sa snažil priviazať zvyšky šarkana k vŕbovým závesom ako nejakú zástavu, kým okolo neho šťastne bzučala zlatonka. Medzi našimi obytnými plochami, ako nejaký rozdeľovník, bola šachovnica, úhľadne usporiadaná - čierne na jeho strane, biele na mojej. Vedľa šachovnice bola krabica s puzzlami. Moja strana izby obsahovala slizolinský vankúš a deku, poskladanú po dĺžke ako spacák, narcis opretý o koreň stromu, vedľa takmer prázdneho skicára a ceruziek. Vedľa mojej postele ležal môj meč. To, vďaka čomu toto miesto vyzeralo v neporiadku, boli aspoň dva tucty kresieb, ktoré ležali porozťahované po celom tom trávnatom koberci, ktorý pokrývali malé biele kvietky a mračno zlatých svetielok. Posadila som sa na zem, nohy prekrížené a uvažovala o tých obrázkoch.

"Nechcem ich zastrčiť nazad do knihy," dumala som. "A nechcem ich vyhodiť..."

"Čože? Kam by si ich vyhodila?" spýtal sa Draco, keď urobil ďalší uzol na povrázku, ktorý držal chvost šarkana na vetvách. Pokrčila som plecami.

"Von."

"Ha," odfrkol si. "Von."

V rozpakoch som sa zamračila. Draco sa zvrtol a dal si ruky v bok. Pozrel na mňa, potom na ten neporiadok.

"Vieš, čo potrebuješ?" povedal. "Pripináčiky."

"Há?" Pozrela som na neho. Prikývol.

"Potrebuješ pripináčiky. Celú krabičku. Tak by si mohla pripnúť tie obrázky na kmeň stromu, aby si ich stále videla a neboli pod nohami -"

Buch.

"Au!"

Dracova ruka vyletela k jeho hlave, keď mu do nej niečo malé a štvorcové narazilo. Buchlo to k zemi. Vyskočila som na nohy. Stále si šúchajúc vlasy sa sklonil a zdvihol to. Bol to malá plechovka. Potriasol ňou. Zahrkala. Vypáčil vrchnák. Uškrnul sa.

"Čo je to?" spýtala som sa.

Jeho úškrn sa rozšíril. Prikročil bližšie a podal mi tú krabičku.

"Pripináčiky," zajasal. Usmiala som sa od ucha k uchu.

"Ty si génius."

"Ach, to mne hovoriť nemusíš."

"Čuš," zachichotala som sa, potom sa zohla a zdvihla obrázok Dracovho draka.

 

VVVVVV

HERMIONA

"Premýšľala si niekedy o mágii, ktorá ovláda toto miesto?" spýtal sa ma Draco, keď som pripichla posledný obrázok - môj narcis - na strom nad svoju posteľ. Prekrížila som ruky, keď som pohľadom prešla tú dokončenú mozaiku, na teraz vyzdobený strom.

"Neviem," zamrmlala som s prižmúrenými očami. "Zakaždým som zistila, že ma to dostalo do problémov."

Draco sa zachichotal, potom sa postavil vedľa mňa a narovnal jednu zo svojich kresieb - dosť pekný náčrt Rokfortu z pozemkov.

"Nemám na mysli dostať sa von - myslím na to, keď o niečom rozmýšľaš a potom sa to stane."

Pozrela som na neho.

"Čo tým myslíš?"

"No, zdá sa mi, že sa tu dá nájsť systém," povedal, vrhol pohľad na tie obrázky, potom prešiel na svoje miesto a posadil sa. K jeho ruke prišla zlatonka, krídla zatvorené a on ju položil na trávu. Vzhliadol na mňa. "Povedala si mi, aby som šiel čítať a potom tieto knihy vyrástli zo zeme." Zdvihol výtlačok Sherlocka Holmesa. "Ale nie je to niečo, čo by som si vybral ja - ty si na ne myslela."

Zvraštila som čelo a otočila sa k nemu.

"Áno...?"

"A potom... fajn, poď sem," naznačil mi, aby som šla bližšie, potom pobúchal trávu vedľa seba. "Chcem vedieť, čo si o tomto myslíš."

Zaváhala som, potom prikročila bližšie a posadila sa. Vyrovnal sa, tvárou ku mne a prekrížil si nohy. Potom sa predklonil, oprel si lakte o kolená. Stretol sa s mojimi očami, jeho pohľad intenzívny.

"Mali sme veci ako narcis a šarkan. Priznávam, ja som premýšľal o kvetine pre teba a domnievam sa, že ty si myslela na šarkana pre mňa," pritlačil si ruku na hruď a nadvihol obočie. "Nemýlim sa?"

"Nie, myslím, že áno...?" povedala som, zvedavá, kam týmto mieri. Skrz jeho náruživosť prenikol úsmev.

"A len pred chvíľou som myslel na pripináčiky pre teba a potom ma udreli do hlavy."

"Čo sa tým snažíš povedať?"

"Naznačujem," priklonil sa bližšie, ako keby sa chcel podeliť o tajomstvo. "Že by sme doslova mohli vyčarovať čokoľvek, keby sme na to dosť jasne mysleli - ale funguje to len, ak si to prajeme pre toho druhého."

"To mi dáva zmysel," priznala som s prikývnutím. "Ale nemusí tu byť tiež nejaký prvok potreby, aby Komnata zareagovala?"

Draco pokrčil plecami.

"No, potreba je relatívna. Ja som určite nepotreboval knihy, aby som prežil, ale pomáhajú mi nezošalieť. A ty si nepotrebovala tú kvetinu -"

"Ale áno, potrebovala," odvetila som, neschopná zabrániť úsmevu. Jeho vlastný prekvapený úsmev mu prerušil slová a rozosmial sa.

"V poriadku, v poriadku - a toto samotné miesto je dôkazom toho, o čom hovorím. Pozri sa na všetky tieto veci! Ani jedna z mojich vecí nebola vyčarovaná mnou a ani jedna z tvojich nebola vyčarovaná tebou! Teda okrem tej deky a vankúša, ale tie som ti dal."

"Áno... zdá sa, že je to tak..." priznala som.

"Takže..." povedal, mykol svojím obočím a zaškeril sa. "Použi svoju predstavivosť. Vymysli pre mňa niečo."

"Cha - čože?" vykríkla som.

"Len do toho," naliehal. "Zaujíma ma zistiť, s čím dokážeš vyrukovať."

"Ja... No, neviem...." trápila som sa.

"Ja o jednej pre teba viem," povedal. "Môžem to skúsiť."

Podozrievavo som na neho pozrela.

"Aká...?"

"Potrebuješ sponu do vlasov," povedal. "Večne ti padajú do tváre, keď bojujeme s mečmi a ty sa sťažuješ, že to je ten dôvod, prečo robíš chyby."

"Ja sa ne -"

"Ale nemôže to byť len tak hocijaká spona," zadumane pokračoval, pohľadom šibol inam. "Viem, že ťa nudí tvoja školská uniforma."

"Ja... Kedy som ti to povedala?"

Pozrel sa mi do očí a luskol prstami.

"Mám to."

"Čo...?"

V nasledujúcom okamihu niečo ako iskriaca hviezda spadla z oblohy rovno do môjho lona. So zhíknutím som sa mykla dozadu. Tam, položená na mojej čiernej sukni, ležala nádherná, úzka, diamantmi husto pokrytá spona do vlasov - elegantná, so strieborným kvetinovým motívom. Zdvihla som ju - bola taká ľahká a leskla sa v tej žiari.

"Ha..." prehovorila som ledva popadajúc dych, keď som ju otáčala v prstoch. "Je... je nádherná!"

"Myslím, že trochu priveľmi vyčačkaná na boj s mečmi," Draco pokrčil plecami. "Ale moja stará mama má jednu veľmi podobnú - matka ju vždy obdivovala."

"Chápem prečo," vydýchla som, keď som si uvedomila, že ak to vlastnila Malfoyova stará mama, asi to bolo pravé - nikdy som nedržala nič také nádherné a cenné...

"Len do toho," vyzval ma Draco.

"Ja... no," prešla som prstami po jednej strane vlasov, zamračila sa, zapriala si, aby som mala -

"Toto možno pomôže," Draco niečo schmatol z trávy... a zdvihol strieborné ručné zrkadlo. Teraz som sa začervenala. Toľko som v tom blýskavom odraze videla.

"Ach, teraz si pripadám rozmaznaná," zamrmlala som, vzala ho od neho a zdvihla. "Tieto veci sú vážne príliš..."

"Potom vymysli niečo pre mňa," navrhol Draco, ľahol si opretý o lakeť a venoval mi samoľúby, netrpezlivý pohľad. Odfrkla som si, stále napoly s úsmevom a zapla si tú sponu do vlasou. Pozrela som sa na svoj odraz, sledovala, ako ten lesklý šperk vyzerá v mojich vlasoch. Potom som zachytila, ako sa Draco na mňa pozerá.

"Čo je?" spýtala som sa, pretože jeho tvár stratila všetok humor. Zažmurkal a odkašľal si.

"Nič - len čakám."

Cítila som, ako mi trhlo obočím, pretože som mu nie celkom verila - a položila som si svoje nové zrkadlo do lona a pokúsila sa premýšľať.

"Hm... Čo tak Draco Malfoy potrebuje...?"

Niečo sa pohlo - alebo skôr zjavilo - za ním. Zazrela som to. Draco si to všimol. Zaškerila som sa.

"Čo?" spýtal sa a potom sa zvrtol...

Aby uvidel elegantnú mosadznú stojacu lampu so zakriveným krkom, veľmi podobnú tej, ktorú som kedysi videla v hradnej študovni. Draco sa posadil.

"Hej... To je geniálne!" povedal a v tej chvíli sa lampa zažala, zaliala jemným, ale jasným svetlom presne to miesto, ktoré potreboval na čítanie.

"Teraz z čítania pri tom modrom svetle neoslepnem," povedal Draco, hľadiac dopredu do diaľky.

"To by sme nechceli," zaškerila som sa. Zachichotal sa, potom sa otočil, aby sa na ňu znova pozrel...

A ruka mu dopadla na poskladanú čiernu vlnenú deku.

Vyplašená a potešená som sa zachichotala a zakryla si rukou ústa. Dracove rozšírené oči našli moje, ale potom schmatol tú deku a rozložil ju. Mala na sebe veľký strieborný slizolinský erb. Zasmial sa, tvár rozjasnená a okamžite vstal, roztiahol tú deku, posadil sa na ňu, obtočil si ju okolo nôh a schmatol svoje vydanie Sherlocka Holmesa.

"Vyložená dokonalosť," rozhodol sa Draco, keď sa zaklonil a otvoril knihu. "Viem, čo chcem ako ďalšie."

"Ach, vážne?" Raz prikývol.

"Prečítal som niekoľko stránok z Podpisu štyroch," povedal. "A dožadujem sa fajky a tabaku."

"Nedožaduješ!" zasmiala som sa. "To je pre teba strašne škodlivé!"

"Nie je - môj starý otec fajčil a dožil sa stošesťdesiatich šiestich rokov," odsekol Draco. "Okrem toho toto nemôžeš čítať bez bafkania fajky. Počúvaj." Odkašľal si a zdvihol knihu. Nadvihol jedno obočie, prehĺbil hlas a zosilnil tie slová upätým londýnskym prízvukom. Zdvihol ruku, ako keby držal vyrezávanú fajku a začal čítať. "'Proč se tak zdráháte použít mého návodu?“ řekl a potřásl hlavou. "'Kolikrát jsem vám už říkal, že když vyloučíme všechno nemožné, pak to, co zůstane, ať je to cokoli a jakkoli nepravděpodobné, musí být pravda? Víme, že nepřišel dveřmi, oknem ani komínem. Víme také, že nemohl být schovaný v pokoji, poněvadž tady se nikde ukrýt nelze.'" Draco sa na mňa prenikavo pozrel. "'Kudy tedy mohl přijít? '"

Už som sa smiala tak silno, že som takmer poslednú časť nepočula.

"Pokračuj, pokračuj," presviedčala som ho, schmatla svoj slizolinský vankúš, objala ho rukami a oprela si oň bradu.

"Vážne?" bol prekvapený. Rýchlo som prikývla.

"Áno, prečítaj to!"

"No, potom by som mal radšej začať od začiatku, inak nebudeš vedieť, čo sa deje," povedal, vzhliadol na mňa niekoľkokrát, aby zistil, či som to skutočne myslela vážne. Usmiala som sa na neho, on sa zachichotal a potom prelistoval zopár stránok dozadu. Znova si odkašľal.

"'Podpis štyroch, kapitola prvá: Vědecká dedukce," prečítal.

"'Sherlock Holmes si vzal z rohu krbové římsy svou lahvičku a z pěkného marokénového pouzdra vyňal injekční stříkačku... '"

 

VVVVVV

DRACO

Hermiona ležala nie veľmi ďaleko odo mňa, schúlená s vankúšom, napoly prikrytá svojou dekou, úplne spala. Dočítali sme Podpis štyroch a začali so Škandálom v Čechách, keď sa jej začalo driemať. Myslím, že posledná vec, ktorá vyšla z mojich úst, bolo v skutočnosti: "Dvě pence za papír a provázek, křídla teď máš, tak leť jako pták," len aby som zistil, či počúva. Ale nepočúvala - spala.

Načechral som si vankúš a zatvoril knihu, položil ju vedľa svojich hodiniek. Znova som sa pozrel na Hermionu, zotrval pohľadom na jej tvári a tej iskrivej spone v jej tmavých vlasoch, všetko zjemnené tým magickým modrým svetlom a svetlom z mojej lampy. Napoly som sa usmial.

Mal som pravdu o čarovaní v tejto Komnate. Bola to len moja teória, ale teraz, keď sme ju obaja dokázali, vedel som, že sa dalo vykonať čokoľvek, čo ma napadlo.

Možno.

Stále som potreboval zopár vecí, kým som mohol uviesť svoj plán do činnosti. A pri ňom sa budem musieť spoliehať na väčšiu moc.

Načiahol som sa a zhasol lampu, potom sa oprel dozadu a hľadel na tie iskrivé hlbiny vrcholku vŕby.

"Budem potrebovať dosť veľkú láskavosť," zašepkal som. "Prosím."

Nepočul som žiadnu odpoveď. Ale zdalo sa, že sa vietor vonku zasmial, vo veľkej diaľke, a ten zvuk vyvolal môj úsmev, a znova som sa oprel o vankúš a zaspal som skôr, než som si uvedomil.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 17.03. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre


Re: 15. kapitola Od: Luna_Lovegood - 30.04. 2021
Premýšľam, že ako celý čas Snape pochyboval o schopnostiach tých dvoch (Ron a Harry), teraz o nich pochybujem aj ja. A to ako JKR dala Hermione Rona sa mi vôbec nepáčilo. (Nemusela jej dať Draca, ale minimálne niekoho podobného. :-) )

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 15. kapitola Od: kometa - 29.11. 2011
Četla jsem už včera v noci – za odměnu po namáhavém dni, ale byla jsem tak unavená, že bych se zmohla jen na „díky“ a to by byla škoda, protože tahle kapitola je prostě povedená a tvůj překlad jako vždy úžasný Takže díky moc, Jimmi!  Moc se mi líbilo, jak vítr a ječmen vyjadřují „emoce“ – tu spokojeně zafouká, tu se ječmen i vítr spokojeně zasmějí – to je moc pěkná a milá představa Takže oba si připustili své city, i když se zatím míjí. To je pokrok – taky bych si mnula ruce, být komnatou Moc se mi líbilo, co řekl Draco Hermioně – a která z nás by po tom netoužila? Tolik zcela zjevných komplimentů, taky bych zapomněla dýchat  Niekoho, kto nesedí oproti tebe deň za dňom, rok za rokom bez toho, aby si uvedomil, na čo sa pozerá. Nechceš muža, ktorý sa len šuchtá okolo, kým sa ty sužuješ a praješ si, aby ho niekto tresol po hlave a on sa aspoň raz na teba skutočne pozrel. Chceš muža, ktorý vie, čo chce a ide si za tým, a nikdy ťa nenechá spochybňovať svoje city. Čokoľvek iné je smiešne a strata tvojho času.  Moc se mi líbilo, že od Komnaty dostala pro Dráčka zlatonku, aby ho potěšila a moc se mi líbilo, jak se k němu zlatonka tulila A vskutku zajímavé závěry učinil, když si dovolil přemýšlet bez cenzury  Ako ich mohla roky a roky zasypávať náklonnosťou, pozornosťou a láskavosťou, a predsa obaja šli po iných dievčatách? Lavender Brownová? Chcelo sa mi zvracať. A Ginny Weasleyová? Bola dosť bystrá - ale nie bystrejšia než Hermiona a v porovnaní s ňou žiadna krásavica. Weasley s Potterom boli šialení... Čo si mysleli, že dievčatá ako Hermiona rastú na stromoch?... Úprimne? Chcel som urobiť niečo, čo oni mohli urobiť, ale neurobili. Chcel som napraviť, čo Potter zlomil. Chcel som si nárokovať to, čo Weasley ignoroval. Chcel som Hermionu. Otvoril som oči.  A pak ta sladká scéna s poraněným prstem ze šermu – ta se mi hrozně líbila "Takto to funguje v muklolande?"  A napínáčky přístávající na hlavě a spona do vlasů a krásná lampa a deka a narcis, co nezvadl a to vyslovené pochopení, jak se vlastně Komnata k nim chová a že můžou pro toho druhého žádat cokoliv... A to, že to dokážou ocenit, co pro ně druhý žádal... "Ty si génius." "Ach, to mne hovoriť nemusíš."  A tahle věta se mi hrozně líbila: Skrz jeho náruživosť prenikol úsmev. A jak předčítal Holmese – miluju Holmese a zrovna tuhle povídku zvlášť Taky bych ho poňoukala, aby četl dál, úplně Hermionu chápu! A konec byl super:  "Budem potrebovať dosť veľkú láskavosť," zašepkal som. "Prosím." Nepočul som žiadnu odpoveď. Ale zdalo sa, že sa vietor vonku zasmial, vo veľkej diaľke, a ten zvuk vyvolal môj úsmev, a znova som sa oprel o vankúš a zaspal som skôr, než som si uvedomil.

Re: 15. kapitola Od: bbarka - 29.10. 2011
"Chcel som napraviť, čo Potter zlomil. Chcel som si nárokovať to, čo Weasley ignoroval. Chcel som Hermionu." - toto je presne ono! A je to dokonalé! A že sa Hermione páči Ron? Nemyslím si, že nadlho... im dvom (H+D) je to jednoducho súdené, čo si budeme klamať... :D A liečebné postupy v muklolande - jasné, že zaberajú!Overené stáročiami Ďakujem za preklad!

Re: 15. kapitola Od: ulli - 28.10. 2011
Panebože, já si vážně myslela, že se při tom začátku vzteky rozbrečím. Ona si tam básní o RONOVI!!!  Ježíši, to by byl hodně škaredej vtip, kdyby to tak dopadlo. V této povídce. Celých sedm dílů je Hermiona ta chytrá, ta co něco dokáže, změní svět. A ona (Rowla) jí přiřkne Rona a děti. Draco to nádherně vystihnul: "Niekoho, kto nesedí oproti tebe deň za dňom, rok za rokom bez toho, aby si uvedomil, na čo sa pozerá." "Niekoho, kto je džentlmen - kto je ti roveň, preboha, alebo sa k tomu aspoň približuje." "Nechceš muža, ktorý sa len šuchtá okolo, kým sa ty sužuješ a praješ si, aby ho niekto tresol po hlave a on sa aspoň raz na teba skutočne pozrel." "Chceš muža, ktorý vie, čo chce a ide si za tým, a nikdy ťa nenechá spochybňovať svoje city. Čokoľvek iné je smiešne a strata tvojho času." A já vím, kdo tím mužem má být. A doufám, že i bude   Draco pochopil, jaký byl, jaký nechce být a co CHCE. A potom ten hravý, léčivý polibek. První rozkošné známky něčeho víc. Konečně i rozluštili pravidla komnaty. To bude zajímavý. Jsem hrozně zvědavá, jak bude Draco dál jednat. Co vymyslí. Aby i Hermiona otevřela oči. Jejej, usmívám se při tom pomyšlení. Díky za další kapitolku.
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.10. 2011
Asi preto tak milujem FF Dramione - pretože som si niekedy v polovici prekladania uvedomila, že mám doma svojho Rona a až príliš som bola v situácii tej kanonovej Hermiony. Takže plne viem, prečo si ho vzala a bohužiaľ taktiež viem, ako to v skutočnosti po 19. rokoch asi je. A bola som spokojná, až kým mi presne takéto vety neotvorili oči. Na druhej strane som nedávno čítala životný príbeh toho speváka, ktorého som počúvala pri záverečných kapitolách. Láska napriek všetkým, nádherných desať rokov, tri deti a nakoniec manželku šesť mesiacov podvádza s tanečnicou. Proste mu pobláznila hlavu. Okamžite ho vykopla z domu a on rok bojoval, aby ju získal späť. Zdá sa, že sa mu to podarilo. Ale... Tak neviem, čo z toho je horšie či lepšie. Zatiaľ dokážem samu seba presvedčiť, že mi to stačí, že som spokojná, pretože to, čo mi chýba, mi poskytuje FF a preklady. Ďakujem ti za nádherný komentár.

Re: 15. kapitola Od: Zuzana - 13.08. 2011
Tak strašne si užívam ich spoločné prechádzky a Dracove vlasy padajúce mu do tváre Na toto mám úplne úchylku Ale keď je nafúkaný a chladný tak to mi je strašne smutno. Najprv som sa naňho trochu hnevalo a mrzelo ma, že tak reaguje, nemyslela som na to, že je naštvaný na to, že ho klamala, alebo by to mohla byť tak trochu žiarlivosť? Ako to, že ju tak pozoroval všade dokonca aj v prvom ročníku, keď ju neznášal? A ako vie koho Hermiona naozaj chce? Ako nemilovať takého Draca? Takže on si dokonca tú žiarlivosť priznáva. A dokonca aj to, že ju chce... a ja sa toho blaženého úsmevu nezbavím A po tom ako ho treskla po ruke a ako mu ju zahojila sa mi zastavilo srdce... A potom tie ich želania spona do vlasov a zrkadlo a lampa a deka fakt nádhera.
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 14.08. 2011
Bola to fakt roztomilá kapitola, som rada, že sa páčila. Díky

Re: 15. kapitola Od: doda357 - 01.08. 2011
Bolo to nádherné. Som rada, že sa to ešte nepokazilo a zotrvávajú v symbióze Dostala ma Tyčka Lasička Konečne niekto Herm vysvetlil, prečo sa jej metla v prváku nevzniesla To, že mu klamala, nebolo veľmi dobré. Ale som rada, že mu to vysvetlila a vykúzlila zlatú strelu Dracova predstava, ako byť Weasly, ma dosť pobavila A tie jeho myšlienky o Hermione, chutné Nádherné bolo, keď si úprimne priznal, čo chce urobiť... Strašne sa mi páčilo aj to, ako Hermiona nechtiac ublížila Dracovi a bozk na ruku mu to vyliečil....  Páčilo sa mi, ako upratovali Teraz to musí vyzerať čarovne Rada by som videla, ako tá spona asi vyzerala. Skvelý nápad, že Draco potrebuje lampu Aj to spoločné čítanie Rozplývam sa blahom Krása Ďakujem Inak už som doma  Tak sa do toho pustím 
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 14.08. 2011
Bez teba by to nebolo ono. Ja ďakujem. 

Re: 15. kapitola Od: Jacomo - 01.08. 2011
Chcel som prestať žiť v tieni Pottera a Weasleyho. Chcel som ukončiť snahu vyrovnať sa ich obrazu, ich sláve, ich popularite. Chcel som prestať porovnávať s nimi svoju osobnosť. ... Chcel som urobiť niečo, čo oni mohli urobiť, ale neurobili. Chcel som to urobiť, nie preto, aby som im to mohol natrieť, ale preto, že to bolo správne. ... Chcel som napraviť, čo Potter zlomil. Chcel som si nárokovať to, čo Weasley ignoroval. Chcel som Hermionu. Tohle je přesně ten Draco, kterého jsi mě přiměla vidět. Kus téhle jeho osobnosti je i v kánonu, ačkoliv velice hluboko skrytý, takže je úžasné, že ho autoři FF dokázali objevit a vložit do povídek. Do fantastických povídek, v nichž se Komnata hned ze začátku zařadila na přední pozice a neochvějně tam zůstává. Je to dechberoucí příběh. Díky za vynikající překlad a za výjimečný zážitek.
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 01.08. 2011
To už som prekladala tak dávno (resp. medzi tým toľko iných vecí a iného štýlu), že ma napadlo, to som fakt prekladala ja? Tie vety sa mi totiž páčili (teraz v tvojom komentári), inak pri preklade tejto poviedky nie som snáď spokojná s ničím. Toľko sa toho dá povedať inak. Ale teraz s odstupom vidím, že si to snáď po čase prečítam bez toho, aby ma pri každej vete napadalo - stále to nie je ono. Na druhej strane, včera za poobedie som preložila 5 kapitolovú poviedku na jeden šup (nemohla som sa odtrhnúť), takže ono to bude asi náročnosťou originálu Ďakujem strašne moc za tvoj komentár (už mi chýbal) a za to, ako vždy dokážeš pozdvihnúť moje prekladateľské sebavedomie. Som neskutočne zvedavá na komentár k tej ďalšej.

Re: 15. kapitola Od: cyrus - 31.07. 2011
Krasne, fakt krasne... to ako si uvedomil, ze chce ju sa mi velmi pacilo, i to ako jej hovoril o tom akeho muza potrebuje... fakt krasne... tesim aj netesim sa na dalsiu kapitolu, kedze si vravela, ze tych prijemnych je uz len zopar, obavam sa toho, co pride dalsie...  dakujem velmi pekne
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 01.08. 2011
Tak sa neboj. Je to vrchol z tých krásnych - nie je to spoiler? - ach jaj, keď ja nemám to srdce nechať vás trápiť. Len dúfam, že tú nádheru dokážem preložiť tak, aby ste si to vedeli predstaviť :D Ďakujem

Re: 15. kapitola Od: lucianna - 31.07. 2011
Ach, keby si len videla ten môj šťastný výraz v tvári a iskričky v očiach, keď som videla aká dlhá je tá kapitola. No rozpívala som sa nad každým slovom. Obzvlášť sa mi páčila tá časť s Dracovým uvedomovaním si, že čo vlastne chce a že je lepší ako Harry a Ron. Rovnako ma uchvátil ten koniec, no som zvedavá, čo vymyslí a horím nedočkavosťou nad ďalšími kapitolami. Inak rovnako chválim hudbu, ktorá sa mi neustále opakuje v hlave. Sestre síce liezlo na nervy koľko krát sa to opakovalo, a tak nakoniec odišla z izby, ale ešte pred tým sa ma stihla 5 krát opýtať, že prečo sa tak priblblo usmievam, takže to muselo byť na mne naozaj vidieť. No a obrovské chvály a fanfáry a vďaku ti vzdávam za preklad. Určite ťa to stálo aj dosť času a hlavne pri tej dĺžke, takže ťa naozaj obdivujem.
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 31.07. 2011
Hm, počkaj na ďalšiu kapitolu, snáď bude mať podobný účinok. Som rada, že sa páčilo, aj pre mňa to bolo neskutočné prekladať, autorka je proste klasa. Takéto niečo vymyslieť. Inak, občas sa pozabudnem a nechám tú pesničku ísť stále dokola... Ďakujem :D

Re: 15. kapitola Od: solace - 30.07. 2011
Krasna, dlha kapitola. Dej postupne napreduje - Draco si konecne priznava, ze o Hermionu stoji. To je fajn! Aspon niekto dokaze ocenit kvality tohto dievcata (kedze Potter a Weasley toho doteraz neboli schopni). Vdaka za preklad. Super ako vzdy!
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 31.07. 2011
Súhlas, díky moc

Re: 15. kapitola Od: Svetluska - 30.07. 2011
Naprosto nádherná kapitola. Zajímavé, jak jindy vševědoucí Hemiona nepřišla na to, proč je Draco najednou tak naštvaný... Děkuji moc za krásný překlad a už se moc těším na další pokračování!
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 31.07. 2011
Hahaha, možno si to nechce pripustiť... to ešte bude zaujímavé. Ďakujem za prečítanie a komentár  

Re: 15. kapitola Od: myska111 - 29.07. 2011
Juj, to teda byla pořádně dlouhá kapitola. Byla moc pěkná, to jak Hermiona přitiskla rty na Dracovu zraněnou ruku a ona se mu uzdravila bylo fakt dojemné. A jak Draco zjistil jak komnata funguje a vyčaroval pro Hermionu sponu. Akorát nechápu, že si nevyčarují třeba postele. Těším se na pokračování.
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 30.07. 2011
Aj ja, dúfam, že sa bude páčiť.  Ďakujem za  prečítanie a komentár Hm, im sa asi na tej tráve dobre spalo. A spali medzi koreňmi, možno by sa im tá posteľ tam nezmestila. Ja som si pôvodne myslela, aká je tá miestnosť veľká, ale keď si aj predstavím tú najväčšiu smutnú vŕbu, príliš miesta tam nemali.

Re: 15. kapitola Od: Emilyen - 29.07. 2011
Každá kapitolka je o kousek lepší než ta předešlá.. už se nemůžu dočkat té následující.. je to skvěle psané, krásný příběh, jsem zvědavá, co Draco vymyslel..
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Jé, ďakujem za komentár, som rada, že sa páčilo. Preklad mi dáva hrozne zabrať, každá pochvala poteší.

Re: 15. kapitola Od: gama - 29.07. 2011
Já chci taky takovou kouzelnou komnatuJinak počtení úplně super, moc jsem si to užila.
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Už si zabudla na tie nočné mory, ktorými ich zásobila? A ešte neskončila. Bŕŕ´. Díky

Re: 15. kapitola Od: Kaitlin - 29.07. 2011
Nemůžu si pomoct, ale tahle kapitola se mi hrozně moc líbila. A taky měla úžasnou délku. Od začátku do konce jsem měla na tváři takový ten spokojený přiblblý úsměv a mám ho tam popravdě doteď. Jsem jen zvědavá, jestli a kdy si Hermiona uvědomí, že má Rona vlastně ráda jen jako kamaráda, protože popravdě řečeno - představa Hermiony s kupou dětí a tak, jak ji popisoval Draco, je dost šílená a k ní se naprosto nehodí. Jo a taky se těším na to, jakou laskavost to Draco vlastně chce.
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Hm, tak si ju nejako predstavovala aj Rowly, nie? Síce jej dala deti len dve, ale ešte predsa nie je koniec... Inak, keď som uvidela tú dĺžku, nebolo mi všetko jedno. Dokonca som zvažovala, že to rozdelím. Som rada, že sa páčilo.

Re: 15. kapitola Od: larkinh - 29.07. 2011
TAk už se konečně někam dostávají. TeĎ ještě aby Dracovi to, co se v Komnatě naučí, vydrželo i v realitě. Držím mu palce. 
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Veď už bolo načase, ale myslím, že už tam dlho nebudú. Díky

Re: 15. kapitola Od: leni - 29.07. 2011
nadherna kapitola
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Díky

Re: 15. kapitola Od: NikkyD - 29.07. 2011
Wow...uzasna kapitola...a ta dlzka...to muselo dat zabrat...diki:) uplne sa tesim na dalsiu kapitolu:)!
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Aj ja ďakujem :D

Re: 15. kapitola Od: Verka - 29.07. 2011
júúú... Draco sa nám tuším zamiloval :) ale je to krásne... ach, hneď by som brala ísť do takej komnaty.... síce dlho by mi to asi nevydržalo :P ale veľká ti vďaka za preklad.... už sa teším na pokračko :))
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Budeš sa čudovať ako dlho. Ale nie... díky moc za komentár a na pokračovanie sa aj ja veľmi teším. Som zvedavá, v akom stave mi ho Doda vráti a aká bude vysledná podoba. Pretože je... no až tak krásne, plné obrazov, že mi fakt robilo problém to preložiť. Díky.

Re: 15. kapitola Od: iway - 29.07. 2011
no dokonalost sama.. pln očekávání co se stane příště.. mam tohoto draca ráda :)
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Nezabudni, že je tam ešte jeden... Som rada, že nie som sama, ktorá dáva prednosť tomuto. Díky moc

Re: 15. kapitola Od: denice - 29.07. 2011
Dnes mám opravdu štěstí, po dlouhé době jsem si mohla přečíst a vychutnat kapitolu, v klidu, pomalu a neuspěchaně si přemýšlet nad tím, co je zjevné i co je mezi řádky. Kapitola má krásnou atmosféru, jen lehce na malé ploše načrtnutý popis - nekonečné zlaté pole zalité sluncem a uprostřed vrba jako jediné útočiště - ale tak velmi sugestivní. Hádka o Harryho a Rona, Draco je tu zase jednou bystřejší než Hermiona, je vidět, jak dobře ji má prohlédnutou. Ona je zvyklá nebýt v centru pozornosti, přizpůsobovat se, skrývat svůj intelekt a čekat. Její budoucnost s Ronem vykreslil dokonale. Jak krásně cítí, co ona potřebuje: džentlmen, někdo, kdo je jí roveň, kdo se jen nepotlouká okolo a nevnímá ji jako samozřejmý zdroj péče o své potřeby. (Hermiona si jistě uvědomila paralelu z Pýchy a předsudku: "On je gentleman jako můj otec a v tom jsme si rovni" říká Lízinka Bennetová). A pak Dracova dechberoucí analýza jeho situace, pochopení, že jeho život byl jen závistí vůči  Harrymu a Ronovi, touha přestat žít v jejich stínu. Chce Hermionu. Ale tady si nejsem jistá, jestli opravdu jde o ocenění její jedinečnosti, nebo (aspoň v koutku duše) o vypálení rybníka těm dvěma. Zlatonka je velmi symbolická, jejich úklid a spolupráce taky - Draco na to přišel. Ovšem bojím se, že v Komnatě je jeho postoj a plán jasný, ale venku číhá neúprosná realita dvou nesmiřitelných bojujících skupin. Moc děkuji za krááásně dlouhou kapitolu, jedna z těch nezapomenutelných.
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Ach, toto je takt nádherný komentár. Nemám čo dodať. Len to, že ďalšia kapitola je ešte lepšia, krajšia a Austenovskejšia. Veď uvidíš. A je tam hrozne veľa medzi riadkami. Čaká na Dodin návrat z dovolenky. Tá potom (17) je už u Rapidez a kvôli nej som neodolala a znova si prečítala originál. S hrôzou som zistila, že je tam priveľa citátov a jedna z kníh je Persuasion  od Jane Austenovej. Stále sa mi nepodarilo nájsť naše vydanie (aby som dokázala nájsť pdf podľa názvu v CJ alebo CZ). Netušíš? A máš pravdu, Draco to presne vystihol. Bohužiaľ, bez jeho zásahu by to Hermione nikdy nedošlo a nakoniec by fakt zostala s Ronom (čo aj zostala) a presvedčila by samu seba, že je to to najlepšie riešenie. Ale keďže čarodejníci žijú dlhšie, čože je to za vek (po Epilógu mala asi 37-38), aby nemohla začať odznova? Hm, nádej stále žije. Ja hrozitánsky ďakujem za tento komentár
Re: 15. kapitola Od: denice - 29.07. 2011
Asi už to budeš vědět, ale přece jenom: v češtině vyšlo jako Anna Elliotová roku 1968 a několik reedic, v roce 2010 jako Pýcha a přemlouvání. Na Slovensku jako Láska slečny Elliotovej, vydalo nakl. Mladé letá 1972. Budu mimo civilizaci 30.7. - 4.8. a 15.-25.8., pokud bys mimo tyto termíny chtěla upřesnit nějaký citát, mám téměř celou Austenovou v češtině a ráda dohledám. A máš pravdu, Hermiona je vlastně po Epilogu v nejlepších letech, děti z domu, co jí brání?
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Ach, poklade. A určite chcem český preklad. Smutně koukám. Ale nie, našla som AJ verziu, kým sa vrátiš po tej prvej pauze, nájdem, kde to je, napíšem číslo kapitoly atď. Ale Annu Elliotovú mi našlo, len to vyzerá priveľké - ako keby film. Keď vyčerpám všetky možnosti, dám vedieť. Hm, práve premýšľam, že 16. kapitola by mohla ísť niekedy v tej pauze, keď si tu :D Za odmenu. Fakt díky za pomoc
Re: 15. kapitola Od: denice - 29.07. 2011
Annu jsem četla mnohokrát, takže není problém, (snad) stačí letmý překlad. A těším se!!!
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 30.07. 2011
Tak som to našla! Na ulozto boli len mp3 a privátny súbor, ale tu sú asi všetky jej diela: http://kate-and-tam.blog.cz/1103/austen-jane

Re: 15. kapitola Od: teriisek - 29.07. 2011
Teda to je hodně zajímavý obrat situace. Překvapilo mě, že si Draco byl ochoten přiznat, že Hermionu chce, a jsem vážně zvědavá, co teď hodlá dělat. Navíc když ona zjevně touží po někom jiném... Nádherná kapitola, pro změnu plná pohody. Díky moc za překlad, nemůžu se dočkat pokračování!
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Už je u bety, prisľúbené poslať po jej návrate z dovolenky. Draco si to už priznal, ešte Hermiona... Ďakujem moc za komentár, som rada, že sa páčilo.

Re: 15. kapitola Od: 3lucky - 29.07. 2011
krásnééééé... :) díky :)))
Re: 15. kapitola Od: Jimmi - 29.07. 2011
Aj ja ďakujem

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )29.10. 2011Poďakovanie
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )14.10. 201125. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )19.09. 201123. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.09. 201122. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201121. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201120. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.08. 201119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.08. 201118. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.08. 201118. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )20.08. 201117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )09.08. 201116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.07. 201115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )18.07. 201114. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )11.07. 201113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )07.07. 201112. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.06. 201112. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.06. 201111. kapitola
. Video k poviedke: ( Mel )12.06. 2011Trailer k poviedke
Alydia Rackham: ( Jimmi )30.05. 201110. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )28.05. 20119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.05. 20118. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.05. 20117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.05. 20116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )10.04. 20115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.03. 20114. kapitola - II. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.03. 20114. kapitola - I. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.03. 20113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20112. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20111. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )12.03. 2011Úvod k poviedke + trailer
. Video k poviedke: ( Jimmi )08.03. 2011Dramione video