Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Čo Komnata najviac potrebuje

12. kapitola 1/2

Čo Komnata najviac potrebuje
Vložené: Jimmi - 29.06. 2011 Téma: Čo Komnata najviac potrebuje
Jimmi nám napísal:

Čo Komnata najviac potrebuje

Autor: Alydia Rackham  

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/6532581/12/What_the_Room_Requires

Preklad: Jimmi

Beta-read: Rapidez, Doda357

 „Len potrebujem trochu viacej času...“ V tejto poviedke je Hermiona tou, ktorá nachádza Draca plakať v kúpeľni. Utečie od nej. Naháňa ho do Komnaty najvyššej potreby, kde čas nič neznamená – a Komnata ich prinúti spoločne čeliť ich najväčším obavám, aby našli dvere von.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Alydia Rackham, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola má dvojnásobnú dĺžku, takže som sa ju rozhodla rozdeliť už pri preklade. Zvyšok je ešte u bety. Myslím ale, že mi poďakujete, že ste ju nedostali naraz. Na rozlúčku, kým sa vrátim z dovolenky.


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

VVVV 

DEŇ DESIATY
HERMIONA

Napriek svojmu predchádzajúcemu optimizmu som už teraz bola na konci s trpezlivosťou. Už päť dní nám dvere v zemi nič neposkytli. Bez prestávky fúkal vietor, čo bolo spočiatku dobré na púšťanie šarkana - kým som ho nezlomila. No - ja som šarkana nezlomila. Zlomil sa, keď som ho púšťala ja. A tak to Draco kládol za vinu mne. A na to vietor zostal drsný, krutý a vyčerpávajúci. Presne to isté by sa dalo povedať o našej komunikácii.

S rastúcou neistotou a obavami som sledovala, ako sa veci medzi mnou a Dracom postupne menia. Či skôr znova upadajú. Nohu mal v poriadku, miestnosť sa nám stala dôverne známou, nerušili nás nočné mory a ani nič podobné -  a Draco robil to, čo pre neho bolo úplne prirodzené, ale mňa nekonečne vytáčalo. Začal sa uzatvárať do seba, znova vystaval, vztýčil svoje hradby.

Opäť nadobudol svoju rovnováhu. Nezáležalo na tom, čím sme spoločne prešli, pretože pre neho to bolo nestabilné územie - trápne a nepríjemné - a vyhýbal sa zmienke o akejkoľvek nočnej more, ako keby boli morovou nákazou. Takže krok za krom, tak ako keby sa štveral na strmý kopec, sa vracal späť do normálu.

A vtedy som ho znova spoznávala. Ako keby mi spadli z nosa ružové okuliare. Z ničoho nič to bol zase ten istý, krutý, nadradený Draco Malfoy, ktorého som poznala od prvého ročníka, bez viditeľného kazu alebo citlivosti. V skutočnosti bol s tým podmanivým zovňajškom bezcitnejší.

Stále sa so mnou rozprával, ale buď premýšľal nahlas o tom, aké nudné toto pole je alebo do mňa rýpal. Teraz bol v pohode, prirodzený, ale namiesto toho, aby sa mi otvoril, ako som dúfala, teraz o svojich urážkach nepremýšľal o nič viac než o poznámkach o počasí. Bolo to ako udržiavať priateľstvo s vlkom.

Tak veľmi mi chýbali Harry a Ron. Doslova ma z toho bolela krv. Ležala som v noci hore, v tichu (pretože Draco mi odmietol spievať, keď som ho požiadala) a cítila som, ako mi až ku končekom prstov a celú cestu nadol mojimi nohami búši bolesťou srdce. S každou uplynutou hodinou som väčšmi trpela pocitom osamelosti a túžila po priateľskom slove, šťastnom úsmeve, po pocite byť chcená a milovaná, ktorý som prijímala ako samozrejmosť. A celé sa to len zhoršilo, keď Draco otvoril ústa.

Zakaždým, keď prehovoril, som statočne bojovala, aby som sa ovládla. Potlačila som každú odpoveď, každú ostrú poznámku, ktorú som si na oplátku dokázala vytvoriť. Ustavične som si pripomínala, že toto bol môj cieľ: ja som chcela, aby rozprával, ja som chcela, aby sa cítil v pohode. Avšak zdalo sa, že čím príjemnejšie a pokojnejšie som sa pokúšala jednať, tým viac ma ponižoval a vozil sa na mne. Ako keby som bola domový škriatok alebo slúžka. Nemyslela som si, že si to uvedomuje, ale vedela som, že už to veľmi dlho nevydržím. Hlavne, keď mojou hruďou začalo ako jed presakovať ohromné zúfalstvo a ja som ho nedokázala vylúčiť.

Dajako sa môj okamih - ten okamih, kvôli predĺženiu ktorému som si už tak veľa vytrpela - strácal. Prekĺzaval mi z môjho dosahu a neexistovalo nič, čo som mohla urobiť, aby som to zastavila.

VVVV

HERMIONA

Uprostred desiateho dňa som vyrazila z vŕby. Draco, ktorý roztržito niečo čítal - buď Pýchu a Predsudok alebo Sherlocka Holmesa - ma nasledoval ako zvyčajne a s neprimeranou silou rozrazil závesy nabok.

"Ach. Skvelé. Pre zmenu fúka vietor zo severovýchodu," hneval sa. Obrnila som sa proti zvuku jeho hlasu a neotočila som sa. Vietor, ktorý práve spomenul, mi rozfúkal vlasy.

"Myslím, že sme po tomto prekliatom poli kráčali už aspoň tisíckrát," vyhlásil Draco. "Vyzerá rovnako ako včera. Toto je nejaká Komnata, na ktorú si myslela ty, Grangerová - pretože som absolútne presvedčený, že toto jačmenné pole patrí tebe. Ja netuším, prečo by do nekonečna sa tiahnuce suché trávy boli ideálnym miestom kam zapadnúť a nikdy sa nedostať von."

Nič som nepovedala. Ako som to robila posledných niekoľko dní za sebou, kráčala som rovno k dverám v zemi.

Zakaždým, keď som ich vyhľadala, zostala som zúfalejšia ako predtým. Uvedomovala som si, že Draco je len krôčik od toho, aby sa vrátil späť k svojmu starému ja – aby bol ešte väčšmi nafúkanejší a necitlivejší, než bol počas nášho piateho ročníka - a pokúsil sa s novým odhodlaním dostať sa odtiaľto. Potrebovala som nejaké rozptýlenie, viac času, aby som mohla vymyslieť -

"Zase ideš k tým dvierkam?" zavolal. "Aký to má zmysel? Nebolo tam nič, odkedy -"

Trhla som kľučkou a otvorila dvere - a zažmurkala.

Vo vnútri ležala obitá papierová krabica s obrázkom zrúteného škótskeho hradu a so slovami: PUZZLE - 500 kúskov. Oboma rukami som ju vytiahla von. Zahrkotalo v nej.

"Bolo tam - je tam niečo?" Draco znel vyvedený z miery.

"Cha!" jasala som. Draco pobehol smerom ku mne, potom sa pozrel ponad moje plece.

"Puzzle," uvedomil si. "No, tie sú na figu."

Tuho som tú krabicu zovrela, zaťala zuby -

"Puzzle je najlepšie, keď vonku prší," dopovedal.

Zdvihla som hlavu. Prezeral si krabicu s puzzle, obe ruky vo vreckách, na jeho tvári krivý úsmev. Vtedy vyšlo spoza mraku slnko a zasiahlo temeno jeho hlavy, ožiarilo ju. Jeho modré oči sa spojili s mojimi, a potom na mňa naklonil hlavu, ako keby upršané dni a puzzle šli spolu dokopy ako čaj a keksíky.

Po prvý raz za dobu, ktorá mi pripadala večnosťou, mnou vystrelila nádej - ako horúci plameň stredom mojej duše. Mala som niť - len vlákenko, ktorého som sa mohla držať.

A potom zarachotil hrom.

Vyskočila som na nohy a zvrtla sa. Cítila som, ako sa Draco dotkol môjho lakťa, varoval ma, aby som nepadla na neho. Vzhliadla som k oblohe. Sčernela s valiacimi sa mrakmi, ktoré rozrezávali záblesky bleskov. A potom z ničoho nič začalo pršať a na nás sa valil teplý prudký dážď. Zhíkla som, keď som kopnutím zavrela tie dvere, potom sa rozbehla tak rýchlo, ako som mohla, smerom k vŕbe, Draco utekal vedľa mňa.

"A čo má byť zase toto?" kričal Draco cez hučiacu vodu.

"Ty si si pýtal dážď!" Pripomenula som mu.

"Odkedy sa mi splní to, čo si vypýtam?"

Pokúsila som sa odpovedať, ale šmykla som sa na vlhkej tráve a takmer padla na tvár. Dracova ruka ma zachytila za lakeť a trhla dohora - tvrdšie než bolo nevyhnutné, ale aspoň som nemala plné ústa blata - a vrhli sme sa do vŕby.

Do tej vŕbovej izby sa nedostala ani kvapka vody. Zadychčaná som si odstrčila mokré vlasy z tváre a otočila sa. Pozerala som späť cez medzery vo vetvách. Sily vody a vetra šľahali a bičovali jačmeň, a zadunel hrom a rýchlo sa šíril.

Draco sa prehnal okolo mňa, oboma rukami si prehrabol premočené pramene vlasov. Zdvihol deku a ovinul si ju okolo pliec, bez toho, aby vôbec vzhliadol a zistil, či nie je zima mne. Sledovala som ho, bez pohnutia. To teplo v mojom srdci zoslablo.

Zvalil sa na trávu, nohy prekrížené a odtlačil figúrky zo šachovnice - zničil tú hru, v ktorej som bola dva ťahy od víťazstva.

"Prines sem tie puzzle," prikázal, obočie zvraštené nad tou doskou. "Toto poslúži ako rovný povrch."

Zahryzla som si do pery. Silno. Ale prišla som k nemu, cítila, ako zo mňa kvapká voda a pokúšala sa netriasť. Kľakla som si, otvorila krabicu a vysypala tie kúsky na šachovnicu.

Draco sa okamžite dal do otáčania kúskov obrázkom nahor, silno sústredený. Vzdychla som si a začala robiť to isté. V poriadku, dobre - mala som veľa času. A mohla som si dovoliť s Malfoyom skladať puzzle, a jeden upršaný deň strpieť v tesnej blízkosti jeho sarkazmus. Nebude nám dlho trvať, kým päťstovkové puzzle dokončíme.

Až na to, že to nebol jeden deň.

Stále pršalo. A pršalo celú noc. A na druhý deň. A na ďalší...

A bez ohľadu na to, ako som sa sústredila a v duchu prosila, a vyhrážala sa, stále pršalo. Neprestalo.

VVVVVVV

DEŇ TRINÁSTY

HERMIONA

"Toto nemôžeš robiť," namietla som. Sedela som oproti Malfoyovi, ktorý ležal na bruchu, pod hruďou svoj slizolinský vankúš, deka, ktorú si prisvojil, prehodená cez chrbát. Zdvihol ku mne svoje chladné oči a venoval mi kyslý pohľad, ruku mal stále  na svojom čiernom koňovi.

"Áno, môžem," trval na svojom. "Ja som bol na ťahu. Stále som na ťahu."

"Nie, nie si," vykríkla som, nedokázala som tomu uveriť. "Už si svojho koňa pustil."

"Nie, nepustil - zmenil som názor."

"Nemôžeš zmeniť názor, keď pustíš figúrku!" Ukázala som na ňu a znova sa na neho pozrela, tvár sa mi rozpálila. "A pohol si ňou dozadu len preto, že si zbadal, že ho chce vziať moja kráľovná!"

"Netrep, Grangerová," posmieval sa. "Prestaň podvádzať."

"Podvádzať?" zajačala som. "Prečo by som ja mala podvádzať?"

"Pretože ma nedokážeš poraziť a ty to vieš," Draco nadvihol obočie. "Ale ty si to nedovolíš pripustiť - ty a tvoj prekliaty komplex menejcennosti - celú školu si bola kvôli nemu neznesiteľná." Pokrútil hlavou a odfrkol si. "Nikdy ťa nenapadlo, že niekto môže byť rovnako bystrý ako ty, a že nedokážeš zniesť, ak -"

"Tak a už stačilo."

Zdvihol hlavu. Cítila som, ako mi zmizla krv z tváre. Dracove oči zažiarili.

"Čože-" zamračil sa. V mojej hrudi sa nafúkla neopodstatnená zúrivosť.

A rupli mi nervy.

Švihla som rukou a všetky figúrky vyslala s rachotom smerom k nemu. Mykol sa dozadu a posadil sa, deka z neho spadla.

"Čo robíš?" zajačal.

"Tak a už stačilo!" znova som vyhlásila. "Mám toho po krk. Toto bola posledná kvapka."

"Pozri, čo si urobila, ty krava!!" Draco mávol oboma rukami nad šachovnicou. "Zničila si túto hru!"

"Túto hru, Malfoy?" vykríkla som, vyskočila na nohy, páľava sa mi znova prihnala na líca. "Vážne? Komu záleží na tejto sprostej hre, alebo na tom kto vyhrá alebo prehrá? Mne určite nie! Jediný dôvod, pre ktorý som hrala, bolo, že sme obaja šli zošalieť od nudy - to, a fakt, že pretože si tu očividne uviazol bez akejkoľvek inej spoločnosti a nevyzerá to, že máme veľkú šancu nejako skoro odtiaľto uniknúť, napadlo mi, že sa možno pokúsim dajako s tebou spriateliť!"

Dracova tvár sčervenela, vyštveral sa na nohy a pokúsil sa niečo povedať, ale ja som sa zvrtla a začala sa prechádzať sem a tam ako tiger v klietke - a kričať.

"Moja rozumná časť mi vravela, že je to ten najabsurdnejší nápad, ktorý ma kedy napadol a aby som sa ho okamžite vzdala, ale tá optimistickejšia a hlúpejšia časť mňa si myslela ´Snáď nemôže byť úplne zlý - zachránil ma pred hadmi, a pochádza z krutej rodiny a tak si nemôže pomôcť, aby každé jedno slovo, ktoré vyjde z jeho úst, nebolo hrubé a sebecké." Prudko som gestikulovala, srdce mi búšilo. Bolo mi zle. "Ale vzdávam sa. Vzdávam sa! Tá rozumná časť mala pravdu - bolo absurdné pokúšať sa o to." Zvrtla som sa k nemu a namierila prstom na jeho stuhnutú tvár.

"Ale ty nie si takýto, pretože si nemôžeš pomôcť. Viem, že to nie je pravda. Nie si hlúpy alebo naivný - v skutočnosti si skvelý a si statočnejší, než si ktokoľvek uvedomuje a niekde v tvojom vnútri chceš byť taký dobrý a silný ako Harry - ale si taký žiarlivý a predpojatý, že zakaždým trváš na tom, aby si sa stočil opačným smerom! A ak sa náhodou kúsoček posunieš k tomu, aby si sa stal slušnou ľudskou bytosťou, postaráš sa o to, aby si urobil tri kroky vzad! Je to, ako keby si si pílil pod sebou konár!"  

"To je absurdné -" vyšplechol Draco.

"Už viacej nie sme prváci, Malfoy," vyprskla som, ale hlas sa mi zrazu triasol. "Prezývky a posmešky a všetky tie nezmysly sa dali pochopiť, keď nám bolo jedenásť, ale teraz sme už prakticky dospelí a sme v tejto Komnate iba my dvaja." Rozhodila som rukami. "Medzi nami nie je absolútne žiadna mágia, a nič okrem tohto stromu a toho poľa." Znova som našla jeho oči, všetko v mojom vnútri sa hrnulo z mojich pier, či som to chcela alebo nechcela. "Komu na tomto mieste záleží na nezmysloch o čistej, nečistej a humusáckej krvi?"  

Draco otvoril ústa a oči sa mu roztvorili, ale ja som neskončila. Urobila som krok smerom k nemu, hlava mi búšila, ako keby som mala horúčku.

"Vôbec na tom nezáleží. Vôbec!" vykríkla som. "Ale ty sa stále chováš tak nadradene a zlomyseľne, ako si sa choval vždy!" Päste sa mi zaťali, keď mi zovrelo hruď. "Máš na viac, Malfoy - ja viem, že máš. Na tebe je viacej než všetky tieto nezmysly!" Čelo sa mi naplo a niečo v mojom vnútri sa pohlo, keď som si uvedomila, že sa nedokážem odvrátiť od jeho krištáľových očí a on sa nedokáže odvrátiť od mojich.

"Videla som to, keď si sa pozabudol a zasmial sa," vážne som prehovorila, hlas sa mi lámal. "Alebo keď si bol príliš unavený, aby si prišiel s niečím jedovatým, a tak si urobil niečo milé, o čom si ani nevedel, že robíš." Prehltla som. Stále mi bolo nesmierne zima, ale musela som pokračovať. Jeho oči - prenikajúce, lapené - neopustili moje.

"Ale z nejakého dôvodu," trasľavo som sa nadýchla, "si sa rozhodol, že sa hanbíš za akékoľvek sklony, ktorý máš k dobrým spôsobom alebo ušľachtilosti, alebo láskavosti, alebo zdvorilosti a namiesto toho robíš všetko, čo dokážeš vymyslieť, aby si bol zlomyseľný a urážajúci a ponižujúci a... zlý. " Znova som prehltla, mala som pocit, ako keby som mala v hrdle sklo. Začali ma páliť oči. "Nikdy som nestretla nikoho, kto by mal takú záľubu v ubližovaní ľuďom - nikdy som nepoznala nikoho, kvôli komu by som si pripadala taká podradná a zbytočná ako pri tebe." Pokrútila som hlavou, zdvihla obočie a bezmocne kývla rukou. "Si neznesiteľný! Nikto, kto je aspoň trochu vnímavý, nedokáže v tvojej spoločnosti stráviť viac než päť minút, pretože ty s každým zaobchádzaš ako s odpadom." Naklonila som hlavu, zahľadela sa mu hlbšie do očí, snažila sa ním preniknúť. "To vážne chceš, aby si ťa takto pamätali? Ako chalana, ktorý dokázal, aby ho všetci nenávideli?"

Len na mňa v šoku vyvaľoval oči. Mierne som nadvihla obočie. Toto povedať bolo kruté, ale povedať som to musela - bolo to to, čo som po celý čas zamýšľala povedať.

"To kvôli tomu nemáš žiadnych kamarátov. To kvôli tomu ja nemôžem byť tvoja kamarátka, hoci som sa pokúšala." Znova som sa nadýchla chladného vzduchu. "Ale skončila som. Už to nevydržím."

Prerušila som očný kontakt, otočila sa a zamierila k vŕbovým závesom. Položila som ruku na ich vlhký, klzký povrch a odtlačila ich nabok, a vyšla von, hoci na poli bola stále tma a pršalo. Zastala som a nadýchla sa, sklonila hlavu. Aj tak som už všetko zničila. Neexistoval dôvod, prečo by som to nemala dokončiť.

"A vieš, čo je... na tomto všetkom to najhroznejšie?" Otočila som sa a pozrela sa do Dracových žiarivých očí. Prestal dýchať. Zvraštila som čelo, a keď sa ľútosť, ublíženie a frustrácia zväčšili v mojej hrudi, venovala som mu ubolený, trasľavý úsmev.

"Ty by si dokázal byť taký skvelý."

A skôr než mi mohol niečo odseknúť, rýchlo som vyrazila z vŕbovej miestnosti rovno do búrky.

VVVVVV

DRACO

Nikdy vo svojom živote som k nikomu necítil takú veľkú nenávisť. V okamžiku, keď tá humusáčka opustila vŕbovú miestnosť, až ma ruka pálila, aby znova zovrela prútik a zasiahla ju tou najzákernejšou, najmučivejšou kliatbou, s ktorou som dokázal vyrukovať.

Namiesto toho som len zatínal čeľusť a päste, až som si myslel, že mi prasknú kosti. Začalo mi trhať každučkým svalom a dostával som kŕč. Na to som sa načiahol nadol, schmatol som knihu Áno, Virgínia, Santa Claus existuje a z celej sily som ju hodil o strom.

Obal sa rozletel. Väzba sa zlomila. Stránky sa roztrhli. Kniha sa zrútila k zemi, ako keď zastrelíte vtáka. Skočil som k nej, schmatol ju, vytrhol ďalšie strany, pokrčil ich a odhodil, potom som vzal obal, odhrnul závesy pri hodinách a švihol tou knihou do dažďa. Roztočila sa do temnoty.

Videl som červeno a bokom sa odpotácal. Rýchlo som sa cez zuby nadýchol, potom som si zahryzol do vnútrajška líca, až kým som nezacítil krv. Kopol som do šachovnice - ale Grangerová už tú hru zničila, takže moja rana nič nenarobila okrem hluku.

Chcel som niečo vykríknuť, niečo ostré a výrečné a správne, ale cez túto nahnevanú hmlu som nedokázal uvažovať.

Zaškrípal som zubami, prinútil sa zastaviť a len som stál a lapal po dychu. Následne som sa zohol, schmatol deku, hodil ju blízko môjho vlastného miesta a posadil sa na ňu. Prekrížil som si ruky na hrudi.

Vŕbou zarachotil divoký hrom a hustý dážď vonku syčal a útočil. Zdvihol som bradu. To, že opustila miestnosť, len dokazovalo, aká je hlúpa. Dúfal som, že tam vonku zomrie.

VVVVV
HERMIONA

Nevedela som, ako ďaleko som sa potkýnala, než som sa so vzlykotom zrútila. Tvrdo som sa posadila na zem, kým ma bombardoval dážď, stekal mi po tvári a pleciach, prenikal do môjho oblečenia. Jačmeň mlátil okolo mňa a vietor reval ako svorka vlkov. Pritiahla som si kolená k hrudi a objala ich mocne rukami. Čelo som si oprela o kolená.

Nedokázala som kontrolovať svoje dýchanie či ten boľavý plač, ktorý sa mi tiahol von z hrdla. Po lícach mi stekali horúce slzy a celé telo sa mi triaslo.

"Ach, prosím... " žobrala som, keď mi dážď kvapkal z nosa. Tuho som zvierala oči. "Ach, prosím. Prosím, pusti ma odtiaľto. Je jedno, čo som žiadala. Toto nedokážem. Už to viacej nedokážem. Prosím, prosím, pusti ma von..."

Ale nezjavili sa žiadne dvere. Podo mnou sa neotvoril žiaden poklop. Vietor len stále ten jačmeň bičoval, dážď sa lial na moje plecia a tá Komnata spolu so mnou plakala.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 17.03. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 12. kapitola 1/2 Od: kometa - 13.11. 2011
A je po idylce :,-( Ale jdu honem dál! "To vážne chceš, aby si ťa takto pamätali? Ako chalana, ktorý dokázal, aby ho všetci nenávideli? "A vieš, čo je... na tomto všetkom to najhroznejšie? Ty by si dokázal byť taký skvelý."
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 13.11. 2011
Nečudujem sa, aj ja utekám ďalej, aby som videla tvoj komentár k zvyšku... Díky moc

Re: 12. kapitola 1/2 Od: bbarka - 29.10. 2011
Táto kapitola úplne vystihuje to, že všetci máme svoje limity, za ktoré už nemôžeme... a som rada, že to Hermiona povedala nahlas... takto môžu začasť s čistým štítom, keďže jej slová boli fakt tvrdé... No a ešte jedna vec - ja teda vážne nie som zvyknutá na to, že by sa okolo mňa pohybovali len gentlemani, ale do kelu, tú sprostú deku jej ozaj mohol dať... viem, že je to popri ostatnom nepodstatný detajl, ale pre mňa je to ozaj symbol toho "zlého" Draca...
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 13.11. 2011
Presne. V takýchto chvíľach ľutujem, že poviedka GOTL nie je dokončená, ale aj tak by som ti ju odporúčala prečítať. To je zlý Draco. Niečo ála toto, len tu je úžasné, že si autorka poradila s mágiou z HP, v GOTL sú na ostrove a tie divné veci sú spôsobené inými fantasy. Díky moc

Re: 12. kapitola 1/2 Od: ulli - 27.10. 2011
Ach konečně přišlo to, co jsem očekávala asi už jednu nebo dvě kapitoly. Pořádný výbuch !!! A stačila taková maličkost v porovnání s jinými. Hermiona už to nevydržela a všechno od srdce ze sebe vysypala. A přiznám se: při její ublíženosti, křiku jsem napětím skoro nedýchala. A měla jsem naprosto podivnou škodolibou radost (skoro až nadšení) jak to konečně všechno vpálila Dracovi do tváře. A jemu nezbylo nic jiného než jen šokovaně stát, poslouchat a mlčet. Jasně, bylo mi Hermiony líto, ale když on si to TAK zasloužil. Už mě napadlo během čtení přirovnání počasí v komnate jejich náladám. Dnes teda hlavně té Hermionině. Je tak zoufalá a smutná. Že to nedokázala. Nebo ano? Díky za překlad této úžasné kapitoly. Líbily se mi ty předtím, moc, ale zase to začíná nabírat grády, a to je fajn.
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.10. 2011
Grády budú asi slabé slovo (som zvedavá na tvoj komentár k ďalšiemu kúsku). Ďakujem.

Re: 12. kapitola 1/2 Od: adelina - 03.07. 2011
Musím říct, že v této povídce mi Draco přijde opravdu jak z kanonu. Každé slovo, které mu Hermiona řekla, mi mluvilo z duše. Je opravdu nesnesitelný. Ale i tak se moc těším na pokračování:) Velmi děkuji za překlad
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.10. 2011
Presne, je tu taký, no potterovský. A presne to, čo sa udialo, sa udiať mohlo aj v kanóne. Ďakujem

Re: 12. kapitola 1/2 Od: aja - 03.07. 2011
páni, tá mu to teda natrela, možno ho to konečne prinúti sa nad sebou zamyslieť, ďakujem za preklad a neviem sa dočkať pokračovania.
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.10. 2011
Dodatočne ďakujem za komentár a prečítanie

Re: 12. kapitola 1/2 Od: teriisek - 02.07. 2011
Můj ty bože, to bylo... já nevím, strašně zoufalé. Úplně se ve mně všechno svíralo, když jsem to četla:( Ale chápu to, muselo to přetéct, teď jen zbývá doufat, že se Draco uklidní a dojde mu, že to takhle vážně nechce... snad! Díky moc za skvělý překlad, těším se na další!
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.10. 2011
Tentoraz to bolo dovolenkou, len nechápem, prečo som sa nevrátila k starším komentárom. Takže aspoň dodatočne: ĎAKUJEM!

Re: 12. kapitola 1/2 Od: peacy - 02.07. 2011
výtečný překlad a to nemluvím o kapitole - brousí se to hezky, tak že jsem zvědavá co bude dál a to velmi
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.10. 2011
Dodatočne ďakujem

Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jacomo - 30.06. 2011
Tahle povídka je čím dál tím zajímavější a čtivější. Trochu mě překvapilo, jak dlouho vydržela Hermiona mlčet - ta holka má svatou trpělivost, já bych ho zabila po pár hodinách. Absolutně nedokážu odhadnout, jak se bude příběh vyvíjet dál, díky tomu, že jsou v Komnatě, je možné úplně všechno. Díky za další kousek, přeji hezkou dovolenou a posbírání elánu na další překlady. Taky teď týden nebudu, ale pak se hned vrhnu na další R
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.10. 2011
Dodatočne ďakujem za komentár aj prianie. Nezdá sa ti to strašne ďaleko a pritom sú to len štyri mesiace. Podivné, ako je čas relatívny.

Re: 12. kapitola 1/2 Od: solace - 29.06. 2011
Opäť zaujímavá kapitolka a krásny preklad, Jimmi. Hermiona spravila Dracovi riadnu hĺbkovú psychoanalýzu. Dúfam, že sa nad jej slovami chlapec zamyslí a zopár (dôležitých) vecí mu docvakne. Ale nejaké prudké zvraty v jeho charaktere neočakávam, keďže sme zatiaľ len v polovici príbehu... Tešim sa na pokračovanie ;-)
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.10. 2011
Dodatočne ďakujem za komentár, tentoraz mám chabú výhovorku, že som bola na dovolenke... Díky

Re: 12. kapitola 1/2 Od: iway - 29.06. 2011
je tak těžké zamýšlet se nad sebou a vědět, že ostatní mají pravdu a vy ji nechtete přijmout.. opravdu těžké... krásná kapitola .. tak dojemná
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
To máš pravdu. Díky za prečítanie.

Re: 12. kapitola 1/2 Od: Zuzana - 29.06. 2011
Škoda, že sa Draco vracia do starých koľají. Dúfala som, že možno trochu pochopil... teda že si uvedomil, že Hermiona je celkom milé dievča, že si uvedomí, že to čo ho učili o mudlovských šmejdoch nemusí byť až taká pravda. A že si uvedomí ako sa v jej prítomnosti môže cítiť príjemne.  Slová: „udržiavať priateľstvo s vlkom“ ma rozosmutnili. Škoda, že zabudol na to ako sa o ňu bál, keď mala nočné mory a ako mu pomohla ona pri tých jeho. Som rada, že naňho vyletela a povedala mu všetko čo si myslí. Len keby to pochopil. A dúfam, že tie slová, čo si pomyslel keď Hermiona zmizla v búrke nemyslel vážne. ale on ich vážne asi myslel...  To čo si napísala o pokračovaní tejto kapitoly neveští nič dobré. Draco to všetko zase skazil. Je mi to tak ľúto. Tej ich prechádzky a púšťania šarkanov a spevu na dobrú noc a všetkého pekného čo spolu začali zažívať. Ďakujem za nádherný preklad prajem príjemnú dovolenku a teším sa na pokračovanie.
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Až teraz, keď nad tým uvažujem, mi dochádza, čo sa tým vlkom vlastne myslelo. Pes je najlepší priateľ človeka, vlk nemá od neho až tak ďaleko, ale spriateliť sa s ním nedá... dokonca som si o tom vyhľadala články, o tom, ako vlk človeka nepotrebuje... že na priateľstvo máme psov. Veľmi zaujímavé čítanie. NEBOJ! Všetko sa vyrieši v rámci toho zvyšku, takže v napätí nezostanete :D Len je to tak emočne silné, že dať to v jednej kapitole by bola škoda (a aj tak ju ešte nemám nazad). Ach jaj, mám obavy, že túto poviedku budeš milovať :D Díky moc za všetko
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Zuzana - 30.06. 2011
Jimmi o to, že budem milovať túto poviedku obavy mať nemusíš, ja ju už milujem. Dokonca sa mi to "ich" pole objavilo aj v mojich snoch blúdila som, ale cítila som sa strašne príjemne O vlkoch a ich "skrotení" som tiež čítala a videla aj krásny dokument, oni sú niečo ako mačky, tiež ich nevychováš, nikdy neurobia nič pre majiteľovu radosť (ak sa to dá tak nazvať) vždy robia iba čo chcú, alebo keď za to niečo dostanú. Ja mám asi aj preto radšej mačky ako psíkov, lebo majú svoju neskrotnú osobnosť. Nikdy sa nestanú nikomu otrokom ale ani priateľom. Snáď sa teda Draco počlovečí.

Re: 12. kapitola 1/2 Od: denice - 29.06. 2011
Tahle kapitola je úplně fascinující - přesně vystihuje charakter, s nímž už jsem se mnohokrát setkala - uhýbá a uhýbá, nechá po sobě dupat a pak najednou (pro okolí zdánlivě bezdůvodně) kvůli maličkosti vybuchne. Hermiona byla nakonec ještě velmi slušná, ale myslím, že by se měla naučit ozvat se hned, když se jí něco nelíbí. Když se s někým snažím spřátelit, nenechám ho do sebe kopat. A Draco je kapitola sama pro sebe. Jsem moc zvědavá, kdo z těch dvou bude zralejší a nenechá Hermionu v té bouři onemocnět. Děkuji a přeji pohodu a klid na dovolené, aby ses vrátila zdravá a zotavená.
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Hm, odpoveď je, že ani jeden :D Ďakujem za želanie, ale dosť pochybujem. Je to príliš krátke. Ja dokážem vypnúť po 7-8 dňoch... ale potom mám aj problém znova sa naštartovať do práce a keďže jej je tak moc, bude to okej. Len sa nadýchať morského vzduchu, snáď vypláchnuť dutiny morskou vodou a ide sa nazad. Manžel ma berie rovno z práce, takže si vieš predstaviť tie frmoly... ešte že je tam voľno, nevynechám toľko... díky moc za všetko a snáď ďalšia časť nesklame. 

Re: 12. kapitola 1/2 Od: doda357 - 29.06. 2011
Ja na Hermioninom mieste by som stratila trpezlivosť už po pár dňoch.... Tak dlho by som asi nevydržala, nejako dobre neznášam, keď je na mňa niekto odporný. Som rada, že keď už sa šarkan zlomil, tak majú aspoň Puzzle, ale to, že prší, nie je veľká výhra. Draco stále len frfle, hrozné čosi.... Aspoň, že zachytil Hermionu, keď padala, ale aj tak mohol byť jemnejší....Potom si zoberie deku a všetko, Hermione je zima, pekný to gentleman.... Hermiona mu do tváre vykričala len pravdu, súhlasím s ňou.... Chúďa Hermiona. Ďakujem za preklad, snáď sa to zlepší
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Veď práve, on má také chvíľky keď je milý a potom je najodpornejší chlap na svete. Skoro ako každý druhý chlap :D Som fakt zvedavá, čo povieš na zvyšok :D Díky moc za všetko

Re: 12. kapitola 1/2 Od: Kaitlin - 29.06. 2011
Teda, tak tohle bylo něco... Konečně jí ruply nervy, docela ji obdivuju, že to vydržela tak dlouho, já už bych vybuchla dávno... Jsem teda ale zvědavá, jak se s tím Draco popasuje, až ho přejde ten vztek. Takže - pěkný, líbilo se mi to a zdá se, že se to konečně pohnulo dál. těším se na pokračování :)
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Zvyšok tejto kapitoly je niečo neskutočné... snáď ma bude čakať v pošte, keď sa vrátim. Díky moc

Re: 12. kapitola 1/2 Od: Rapidez - 29.06. 2011
* pokes you * Hehe, vidíš, že jsi teď ráda, že jsi do toho šla, viď, že že? Já vím, že kolikrát jsou ty pasáže na zabití, ale tyhle konečné verze, to vždycky vyvolá úsměv na tváři. Užila jsem si to stejně, jako když jsem si to prvně četla během betování. A ty si užívej a užívej, ať přijedeš odpočatá a plná elánu do té patnáctky - vzpomínám, jak jsem ji četla (jedním dechem kapitoly 1-15, pak už bylo moc pozdě a zbytek jsem dočetla nadruhý den) a vzpomínám, jak moc se mi nechtělo ten příběh opouštět. Bylo to sice už v únoru, ale mě se ten příběh stále líbí!
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Hej, toto už sú kapitoly, kedy nevieš prestať... keby ten odpočinok spôsobil, že ťa nebudem musieť otravovať a ušetriť ti čas... ale videla som originál, takže dosť pochybujem. Díky

Re: 12. kapitola 1/2 Od: Annielik - 29.06. 2011
Konečne mu Hermiona povedala to, čo si o ňom myslí! :D 
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Díky za komentár :D

Re: 12. kapitola 1/2 Od: 3lucky - 29.06. 2011
No teda... ikdyž jí to docela trvalo, konečně mu dala co pro to :)) Jsem zvědavá až nastane chvíle (jestli nastane...), kdy si Draco uvědomí, že má Hermiona pravdu... díky a těším se na pokračování :D
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Tak ľahko to Draco prekusne... ale stojí to za to. Díky moc

Re: 12. kapitola 1/2 Od: myska111 - 29.06. 2011
Uf, Hermiona se teda pěkně rozjela, divím se, že vydržela tak dlouho a neseřvala Draca už dřív. T je ale tupec, doufám, že v pokračování Draco vychladne a půjde Hermionu najít. Fakt pořád nevím, jak se vlastně komnata chová. Skvělý překlad, těším se na pokračování.
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Myslím, že na "rozuzlenie" komnaty treba už len pár kapitol. Ten preklad dáva do tela :D Díky moc

Re: 12. kapitola 1/2 Od: marci - 29.06. 2011
Ach páni! To byla síla... Řekla bych - KONEČNĚ. Toto muselo přijít. A každé jedno Hermionino slovo mi mluvilo z duše. No - TEĎ jsem tedy opravdu zvědavá na další vývoj. Díky moc za úchvatný překlad a - užij si dovolenku
Re: 12. kapitola 1/2 Od: Jimmi - 29.06. 2011
Trošku ma prekvapilo, že je tu len jeden komentár, ale o to je cennejší. Ďakujem moc

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )29.10. 2011Poďakovanie
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.10. 201126. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )14.10. 201125. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.09. 201124. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )19.09. 201123. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.09. 201122. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 3/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )06.09. 201121. kapitola 2/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201121. kapitola 1/3
Alydia Rackham: ( Jimmi )05.09. 201120. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.08. 201119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.08. 201118. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.08. 201118. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )20.08. 201117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )09.08. 201116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.07. 201115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )18.07. 201114. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )11.07. 201113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )07.07. 201112. kapitola 2/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )29.06. 201112. kapitola 1/2
Alydia Rackham: ( Jimmi )25.06. 201111. kapitola
. Video k poviedke: ( Mel )12.06. 2011Trailer k poviedke
Alydia Rackham: ( Jimmi )30.05. 201110. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )28.05. 20119. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )26.05. 20118. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.05. 20117. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.05. 20116. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )10.04. 20115. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )24.03. 20114. kapitola - II. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )22.03. 20114. kapitola - I. časť
Alydia Rackham: ( Jimmi )16.03. 20113. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20112. kapitola
Alydia Rackham: ( Jimmi )12.03. 20111. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )12.03. 2011Úvod k poviedke + trailer
. Video k poviedke: ( Jimmi )08.03. 2011Dramione video