Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Linked

21. Bezmocnosť

Linked
Vložené: Jimmi - 16.06. 2011 Téma: Linked
Jimmi nám napísal:

Kapitolu ako poďakovanie za komentáre (miesto odpovedania) venujem:  gama, denice , anonym, Lupi, myska111, Kaitlin  3lucky.  Viac už fakt nezvládnem a dnes ma čaká anglina, na ktorú som sa vďaka tomuto nestihla pripraviť. Takže keď sa vám bude štikútať, viete prečo :D Už len dve kapitoly, ale dnes večer mám prisľúbený Dodatok, takže asi dostane prednosť (pri opravách sa toľko neupíšem :D, fakt som si presilila ruku) Ak vôbec budem vládať otvoriť si počítač.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Linked

Preklad: Jimmi

Kapitola neprešla beta-readom

Napísala: Philyra912 

Dramione  (Romantika)

Rating: PG-13

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2443403/22/Linked

Keď úloha z Elixírov má zvláštne a znepokojujúce vedľajšie účinky na Draca a Hermionu, dozvedia sa o sebe viac, než kedy chceli. 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Philyra912, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Philyra912



 

Kapitola 21 Bezmocnosť

Draco si všimol slzy, ktoré vyronila, keď vypili ten elixír. Nekomentoval ich, pretože nedokázal vymyslieť nič, čím by uľavil jej bolesti. Napokon, nedokázal vymyslieť nič, čím by uľavil svojej vlastnej.

Draco Malfoy v celom svojom mladom živote nikdy nerobil nič polovičato. Už poznal ten najdokonalejší luxus a to najhlbšie utrpenie. Nenávidel so spaľujúcou vášňou a hoci veril vo veľmi málo vecí, keď veril, robil to s prudkou a neochvejnou oddanosťou. Teraz si celým svojím srdcom prial, aby bol schopný preciťovať všetko miernejšie, pretože ešte jeden okamih takejto bolestivej ľútosti a neznesiteľná, nemožná, obyčajná Hermiona Grangerová by uspela tam, kde jeho otec zlyhal a nakoniec mu zlomila srdce.

V tých krátkych okamihoch očakávania, ktoré nasledovalo po vypití toho elixíru, o ktorom si kedysi myslel, že bude jeho záchranou, ale teraz sa neodbytne javil ako úplný opak, zúfalo sledoval jej tvár. Chcel si môcť v okamihoch utrpenia a zúfalstva, o ktorých si bol istý, že ich bude mnoho, pripomenúť, že kedysi existovalo dievča, čistejšie než on kedy bude napriek svojmu dokonalému pôvodu a jej špinavej krvi, ktoré nad tým, že ho stratilo, prelialo slzy. Keď sa život bude zdať byť príliš, aby ho niesol sám, chcel si pamätať, že počas niekoľkých krátkych mesiacov nemusel.

Sledoval jej oči, lesknúce sa od nepreliatych sĺz a keď cítil, ako ho zaplavil jej zármutok, vzdal všetko predstieranie a ukončil boj so svojim vlastným. Netušil, či to vôbec vycítila, pretože zrazu... to prestalo. Bola preč, hoci stála tak blízko, že sa mohol načiahnuť a dotknúť sa jej. Chýbala mu a bol vďačný, prinajmenšom, že už to nemohla vycítiť.

Jej oči sa otočili k nemu, zakalené zmätkom a krehkosťou, ktorá spôsobovala, že si prial, aby bol tým typom muža, ktorý vlastnil silu a vôľu ochraňovať ju a aby ona bola tým typom dievčaťa, ktoré by mu to dovolilo.

"Nuž, myslím, že by sme mali upratať," nakoniec povedala hlasom, ktorý pôsobil príliš silne na niekoho, kto vyzeral každú chvíľu pripravený rozpadnúť sa.

"Myslím, že áno," potichu súhlasil. Premýšľal, či si predstavoval to, ako jej oči vyhľadali jeho a potom sa zaleskli znovuobnoveným smútkom.

Upratovali mlčky, a keď Hermiona končila, Draco zdvihol denník, ktorý stále ležal otvorený na stole. Upieral zrak na zoznam prísad a pocítil viac než len bodnutie paniky, keď si uvedomil, že sa na ne mračí, skoro si praje, aby ich nikdy nenašli, aby tá liečba v prvom rade vôbec neexistovala. Prudko tú stránku otočil, s nádejou, že také zradné myšlienky vypudí tým, že odstráni ich zdroj.

Tupo preletel nasledujúcimi stránkami, pohltený svojimi znepokojivými myšlienkami a ledva registroval slová, ktoré čítal, ale náhle zastal a zacítil, ako sa mu šokom krv v žilách zmenila na ľad. Znova prečítal tie predmetné vety a uvažoval, či bolo možné, aby mu súčasne pokleslo aj poskočilo srdce.

Už je to týždeň, čo som objavila spôsob, ako zablokovať príznaky toho Efektu. Neprezradila som tajomstvo svojej liečby Edwardovi, priveľmi k jeho hnevu, ale nebola som ochotná riskovať a umožniť ďalšiemu človeku prehltnúť ten elixír, kým plne nepochopím vedľajšie účinky, ktoré by mohol mať. Bolo to múdre rozhodnutie, ako som odvtedy zistila.

Tá liečba je nedokonalá. Edward už dlhšie nedokáže vycítiť moje pocity, ale ja si stále uvedomujem jeho. Špekulujem, že ten elixír musia vypiť obe strany, aby to otvorené empatické spojenie úplne zablokoval. Tiež sa zdá, že fyzický kontakt už viacej nevyvoláva prežívanie spomienok toho druhého, ale dočasne obnoví Edwardovo uvedomovanie si mojich pocitov.

Avšak najhoršie správy prišli dnes ráno, keď vošiel Edward do laboratória a takmer odpadol šokom. Podľa všetkého účinky toho elixíru vydržia len krátko a jeho bombardovalo obnovenie nášho empatického spojenia. Budem musieť získať ďalšie údaje za účelom, aby som špecifikovala presný časový rozvrh, ale odhadujem, že jedna dávka elixíru nevydrží viac než týždeň. A čo viac, zistila som, že ten elixír nemá žiaden účinok, ak sa strávi neskôr ako päť minút po jeho dokončení, čo znamená, že ak sa o tú liečbu podelím s Edwardom, po zvyšok našich životov budeme musieť byť v neustálom kontakte s tým druhým. Sú potrebné ďalšie informácie, než sa dá navrhnúť nejaký plán.

"Čo sa deje, Draco?"

Vzhliadol a uvidel, že na neho Hermiona hľadí, čelo zvraštené obavami. Nemohol si pomôcť, aby si nevšimol, že jej oči sú stále obrovské a zranené v jej tvári, a umožnil si chvíľku slabosti a zaprial si, aby tú bolesť dokázal utíšiť.

"Asi máme problém," povedal potichu. Zamračila sa a obišla stôl, aby sa postavila vedľa neho. Posunul jej ten denník, ale namiesto toho, aby si ho vzala, podišla k nemu a začala ho čítať ponad jeho zohnutú ruku. Uvažoval, či si uvedomila, aké dôverné bolo to gesto, ako veľa to vypovedalo o zmene ich vzťahu, keď tak uvoľnene narušila jeho osobný priestor, keď sa mohla tak poľahky úplne vyhnúť akejkoľvek fyzickej blízkosti s ním.

Sledoval jej tvár, pociťoval neprítomnosť ich spojenia ako fyzickú bolesť, keď sa pokúsil rozoznať jej reakciu na ten odsek. Jej črty zostali pôsobivo apatické, keď liečba, ktorú tak dlho hľadali za účelom, aby sa odpútali jeden od druhého, im bola v podstate vytrhnutá z rúk. Keď dočítala, pozrela na neho, oči obozretné a takmer kalkulujúce, ako keby skrývala vlastnú reakciu, až kým nebude môcť posúdiť jeho.

"Veríš tomu?" spýtala sa potichu.

"Nevidím dôvod, prečo jej neveriť," odpovedal, stále prehľadával jej tvár kvôli akémukoľvek náznaku, ktorý by prezradil, čo si myslí. Rozhodne dúfal, že nebude čakať s odhalením svojich vlastných pocitov ohľadne tejto veci, až kým nerozlúšti, čo si o tom myslí on, pretože to by dlho trvalo. Sám nemal potuchy.

Draco si zrazu uvedomil, aká je celá táto situácia smiešna. Stáli tu, práve objavili, že v podstate budú zviazaní s tým druhým po zvyšok ich životov bez ohľadu na to, akým smerom sa rozhodnú pohnúť ďalej a jediné, čo dokázali urobiť, bolo hľadieť na toho druhého s ostražitými, obozretnými očami, neochotní zareagovať skôr ako ten druhý. Prečo nejačali alebo nekričali alebo sa hystericky nesmiali alebo nesúvisle nevzlykali alebo neskákali od radosti? Minimálne by mali niečo robiť, hocičo, minimálne ona by mala. Jeho celý život vychovávali, aby tajil svoje pocity, svoje slabé stránky, dôkladne ich strážil, ale Hermiona zjavne nikdy nevlastnila schopnosť ukrývať to, čo cítila. Jej nedostatok reakcie ho znepokojil.

"No, nič nepovieš?" nakoniec sa spýtal, v jeho hlase viac podráždenia, než by sa mu páčilo.

"A ty?" protirečila.

"Čo by si chcela, aby som povedal?" Prekvapila ho tým, že sa na neho veľmi smutne usmiala.

"Nenapadlo ťa, akí sme patetickí?" spýtala sa v odpovedi na jeho spýtavý pohľad. "Mesiace sme boli nútení byť bez prestania tak blízko, ako len dvaja ľudia môžu byť, a predsa sa nedokážeme porozprávať ako civilizovaní ľudia."

"Viem," súhlasil, unavene si prehrabol rukou vlasy. "Som ochotný pokúsiť sa, ak si ty." Slabo prikývla a posadila sa na stoličku za ňou. Draco sa oprel o stôl a čakal, kým začne.

"Nie si nahnevaný?" spýtala sa. Zažmurkal na ňu. To nebolo to, čo očakával.

"Nie. Prečo prepánakráľa by som mal byť?"

"No, práve si sa dozvedel, že budeš po zvyšok svojho života v neustálom kontakte s humusáčkou, budeš s ňou zviazaný navždy bez ohľadu na to, čo urobíš. Nevadí ti to?"

V jej hlase bola istá trpkosť, spojená s malým množstvo nádeje, ktorá mu trhala srdce. Študoval ju, ako tam sedí a hľadí na neho a uvažoval o tej otázke, ktorú položila. Keď sledoval tú hrozne obyčajnú tvár, pocítil, ako sa niečo v jeho hrudi, niečo malé a krehké a ach-tak-dôležité, rozpadlo na prach.

A zrazu poznal odpoveď. Bol menej prekvapený tým, aká bola, než tým, aké ľahké ju bolo prijať. Nakrátko zauvažoval, že jej ju neprezradí (tak bude mať čas vyhovoriť sa z toho), ale začul, ako tie slová hovorí skôr, než s tým mohol niečo urobiť.

"Nie, nevadí mi to. A už o tebe tak viacej neuvažujem."

"Nie?" Myslieval si, že je nemožné, aby jej oči boli ešte väčšie než už boli, ale zjavne sa mýlil.

"Nie," pokojne odvetil. Premýšľal, či si uvedomuje, ako ťažké bolo tie slová povedať, ako veľa pre neho znamenali, o aké drahocenné tajomstvo sa s ňou práve podelil.

"Prečo?"

"Nestačí len vedieť, že už neuvažujem?"

"Áno, stačí." A, do pekla s tým všetkým, znova plakala. Neuvedomila si, že nemá potuchy, čo robiť s plačúcimi ženami? Jeho inštinkty boli zjavne naprosto presvedčené, že najlepším činom bude privinúť si ju do náručia a objímať ju, až kým neprestane, ale bol si pomerne istý, že urobenie niečoho takého by sa asi kvalifikovalo ako znamenie apokalypsy sveta.

"Krucinál, Hermiona. Kvôli tomu sa neplače," podráždene povedal. A ona sa rozosmiala, a bol to ten najroztomilejší zvuk, aký kedy počul a jeho tak potešilo, že bol tým, kto ho spôsobil, že ani nepovažoval za čudné, že našiel toľké šťastie v tom, že vyvolal jej úsmev.

"Takže čo teraz urobíme?" spýtala sa, keď ten smiech ustal. Chvíľu mu trvalo, kým odpovedal, pretože ho rozptýlila slza, ktorá stekala po jej líci.

"Myslím, že sa pôjdeme učiť na skúšku z Aritmantiky, a potom o týždeň znova pripravíme ten elixír a odvtedy ho budeme brať," nakoniec povedal.

"To mi znie dobre," súhlasila. Tá slza jej stekala po líci ďalej, zanechávala za sebou ligotajúcu sa cestičku a skôr než si uvedomil, čo robí, Draco sa načiahol a utrel ju svojím palcom.

Neskôr si nebol istý, či pozabudol, že fyzický kontakt obnoví to spojenie alebo či si to pamätal a bolo mu to jedno. Bol si takmer istý, že o tom vedome nerozmýšľal, ale mal podozrenie, že na istej úrovni presne vedel, čo robí a čo sa stane potom, čo to urobí. Jedno či druhé, ale kým niektorý z nich mohol urobiť niečo, čím by tomu zabránil, jeho pokožka sa obtrela o jej a štekliace teplo vsiaklo do jeho prstov v mieste, kde sa jej dotkli.

Len čo sa ten kontakt vytvoril, vystrelil medzi nimi náraz uvedomenia si a zapraskal vo vzduchu ako rozpálený blesk. Cítil od nej všetky tie zvyčajné veci - jej ach-tak-dôverne-známu prítomnosť, iskrivé šťastie, tú nežnú náklonnosť, ktorú začala k nemu prechovávať a o ktorej predstieral, že ho nekonečne nepotešila - ale teraz tam bolo niečo iné, niečo prchavé a šokujúce a neuveriteľné. Túžba. Pulzovala Dracom vo vlnách, blikala ako kvapalné svetlo. Nemala tam byť, nemala existovať ani pre jedného z nich. Premýšľal, ako dlho tam bola, ako dlho ju ukrývali a ignorovali a popierali. Teraz tam žiadne popieranie nebolo.

Dlho na seba hľadeli. Nakoniec sa Hermiona vykrútila z jeho dotyku, prerušila to spojenie a zanechala v Dracovi roztvorenú dieru na mieste, kde bývala jej túžba. Bez ďalšieho slova sa otočila a utiekla z miestnosti. Po pár sekundách zaváhania sa vydal za ňou.

*

Hermiona bežala z tej opustenej učebne, ako keby jej v pätách utekali pekelní psy. Nemala v takýchto veciach veľa skúseností, ale pokiaľ sa nemýlila, tá emócia, ktorá v jej tele pulzovala od Dracovho dotyku, emócia, o ktorej sa domnievala, že on rovnako cítil od nej, bola úplným protikladom nenávisti.

Zabočila na rohu jednej z chodieb na druhom poschodí a zakopla na nerovnej podlahe. To prerušenie rytmu spôsobilo, že si Hermiona náhle uvedomila pálenie v pľúcach a tie kričiace protesty jej nôh nezvyknutých na takú namáhavú aktivitu. Postupne zastavila pred veľkým, pozláteným zrkadlom, oprela si ruky o stôl, ktorý bol pred ním, sklonila hlavu a celou váhou sa oprela o ruky, aby polapila dych.

Keď jej srdce začalo spomaľovať, zdvihla hlavu a hľadela na svoj vlastný odraz. Hľadala niečo vo svojej tvári, čokoľvek, čo možno v Dracovi vyvolalo ten záblesk vášne, ktorá popálila jej pokožku a roztopila striebro jeho očí. Nič tam nebolo. Kučeravé vlasy a nudné oči a obyčajné črty. Nemal by ju cítiť, nemal ju tak príšerne zmiasť, nemal ju prinútiť ten pocit opätovať.

Nikdy necítila nič podobné ako ten náraz túžby, ktorú v nej rozpálil Dracov dotyk. S Ronom nie, a určite nie s Viktorom. Toto bolo to, nad čím sa toľké roky neustále chichotali Lavender a Parvati? Bola pravda, čo vraveli, že je to vzácne a nádherné a že by sa to malo držať oboma rukami a všetkou vášňou, ktorú človek dokáže nazhromaždiť?

Chcela, nevysvetliteľne, znova plakať. Nemala tá roztúžená potreba ísť ruka v ruke s láskou a útechou a rešpektom, nie? Ale láska bola údajne nekontrolovateľná, útočila na neočakávaných miestach a pripravovala svoje obete o možnosť voľby.

"Nie on," zašepkala svojmu odrazu. "Prečo to musel byť on?"

A zrazu tam bol. Šmykol sa na rohu, tvár začervenaná, jeho lesklé vlasy rozstrapatené a keď s ňou v zrkadle spojil oči, cítila, ako jej pokleslo srdce, keď si uvedomila, že nie je v jej moci odvrátiť sa.

Keď prehovoril, jeho hlas znel drsne a cudzo, to prepracované zaťahovanie napnuté po hranicu, kedy bolo prakticky nerozoznateľné.

"Je to šialené. Ty a ja spolu - je to šialené, Grangerová. Vieš, že je." Vedela, ale mala čudný pocit, že sa v skutočnosti skôr pokúša presvedčiť sám seba než ju.

"Rovnako ako ty," odpovedala.

"Tak čo s tým urobíme?" chcel vedieť. Zhromaždila svoju vôľu, každý kúštik sily a statočnosti, ktorú vlastnila, a otočila sa tvárou k nemu.

"Nič," povedala, s nádejou, že jej hlas sprostredkuje tú definitívnosť, ktorú necítila.

"Ale -"

"Len to ignoruj, Malfoy," zopakovala s obdivuhodným pokojom.

"Fajn, budeme to ignorovať," súhlasil hlasom, ktorý bol len o niečo silnejší ako šepot. Zažmurkal, a jeho oči znova zostali podivne prázdne. "Stále sa chceš učiť na Aritmantiku?" spýtal sa zrazu.

"Teraz vážne nemám chuť učiť sa," odšepkala. "Možno zajtra?" Stroho prikývol, sklonil hlavu vo formálnom štýle, o ktorom mala podozrenie, že jej práve asi trochu zlomil srdce. Otočil sa k odchodu, ale zrazu zastal a zvrtol sa, aby sa na ňu znova pozrel. Oči mal opäť temné, ako roztavené striebro a ona dúfala, že si nevšimne, ako sa chveje, keď sa do nich pozerala.

Urobil tri pomalé kroky smerom k nej, až kým sa špičky ich topánok takmer nedotýkali a len na ňu hľadel. Na šialený okamžik nechcela Hermiona nič iné, len aby prestal byť tak prekliato vznešený a pobozkal ju. Namiesto toho zdvihol ruku, ako keby chcel pohladiť jej líce. Jeho prsty zastavili asi centimeter nad jej pokožkou a zasunuli jej za ucho kučeru, ktorá jej tak často padala do očí. Cítila, ako sa po nej medzi ich pokožkami ako obláčiky dymu naťahujú úponky jeho túžby.

"Zbohom, Hermiona," zašepkal. Prešiel okolo nej a ona tam dlho stála a hľadela na miesto, ktoré práve opustil. Potom začala kráčať nazad do knižnice, aby si zbalila zabudnuté knihy z Aritmantiky a keď sa jej kroky odrážali od stien, pripadala si taká prázdna ako tie kamenné chodby.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 13.02. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Reader14 - 25.02. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 21. Bezmocnosť Od: iway - 16.06. 2011
nádhera.. túžba, chtíč.. ach.. jak těžké je uvědomění

Re: 21. Bezmocnosť Od: teriisek - 16.06. 2011
Doprčic... tohle prostě nemůže skončit dobře:( Je v tom tak strašně moc emocí, nádherná povídka a nádherný překlad a já mám pocit, že dvě kapitoly zdaleka nestačí na to, co ještě zbývá vyřešit... ale vážně mám pocit, že tohle nebude klasický happyend... Díky moc za překlad!

Re: 21. Bezmocnosť Od: teriisek - 16.06. 2011
Doprčic... tohle prostě nemůže skončit dobře:( Je v tom tak strašně moc emocí, nádherná povídka a nádherný překlad a já mám pocit, že dvě kapitoly zdaleka nestačí na to, co ještě zbývá vyřešit... ale vážně mám pocit, že tohle nebude klasický happyend... Díky moc za překlad!

Re: 21. Bezmocnosť Od: anonym - 16.06. 2011
som zvedavá, kedy si Draco a Hermiona priznajú svoje vzájomné pocity.

Re: 21. Bezmocnosť Od: Svetluska - 16.06. 2011
Už jsem měla strach, že se jim to spojení povede tak rychle zničit. Díky moc za překlad.

Re: 21. Bezmocnosť Od: Lupi - 16.06. 2011
Tak nad touto kapitolou som sa roztápala. Prepánakráľa! To bol riadny útok na city. Bolo to nádherné, skvelý preklad (a riadna rýchlovka), ďakujem, ďakujem ti zaň! Veľmi sa teším na pokračovanie. Ako to bude? Ale tiež neverím, žeby sa to mohlo skončiť zle. Teda, že nebudú spolu. Veď by ich to oboch zničilo. Dúfam, že sa v pokračovaní dozvieme aj čo sa stalo s Delilah a prečo dopadla tak zle (teda, zle, že sa nakoniec nevydala za Edwarda). Nechce sa mi veriť, že už len 2 kapitoly... ach jaj. 

Re: 21. Bezmocnosť Od: gama - 16.06. 2011
Manžel na služebce na Slovensku a já tu jihnu děvčata nad touhle úžasnou povídkou. Skvěle strávené odpoledne. Díííky. Se mi bude krásně spát:-)

Re: 21. Bezmocnosť Od: denice - 16.06. 2011
Ešte jeden okamih takejto bolestivej ľútosti a neznesiteľná, nemožná, obyčajná Hermiona Grangerová by uspela tam, kde jeho otec zlyhal a nakoniec mu zlomila srdce. Keď sa život bude zdať byť príliš, aby ho niesol sám, chcel si pamätať, že počas niekoľkých krátkych mesiacov nemusel. - Tyto dvě věty hned na začátku kapitoly mě vzaly za srdce, teď už si nedovedu představit, že by příběh mohl skončit zle, ne s takovou hloubkou citu. Díky za všechno.

Re: 21. Bezmocnosť Od: Kaitlin - 16.06. 2011
Přídáváš šílenou rychlostí :D A já, abych se vyhnula učení, to samozřejmě hned musím číst :D Ale hezký, ale ten konec se mi nelíbí, budu doufat v lepší :D Ale napsaný je to krásně, překlad je dokonalý... Co víc si přát.

Re: 21. Bezmocnosť Od: myska111 - 16.06. 2011
Uf, to teda byla kapitola. Draco určitě podvědomě chtěol obnovit spojení s Hermionou.To jak jí setřel slzu a tím se zase půropojili bylo tak dojemné. Četla jsem tuto kapitoluy jedním dechem. Je nádherná, je tak dojemné a romantické jak se snaží vzdorovat vzájemným citům. Moc se těším na pokračování a děkuju za věnování.
Re: 21. Bezmocnosť Od: myska111 - 16.06. 2011
Omlouvám se za ty chyby, ale malej do mě pořád šťouchá.

Re: 21. Bezmocnosť Od: lucky - 16.06. 2011
Klobouk dolů před tvou šikovností. Než jsem stihla přežvýkat předchozí kapitolu už je tu další. A stále se mi přesypávají myšlenky od smutku, že spolu nebudou k radosti, že budou. Chudák Hamlet a Draco a Hermiona..

Prehľad článkov k tejto téme:

Philyra912: ( Jimmi )17.06. 201123 Spojení
Philyra912: ( Jimmi )16.06. 201122. Šialenosť
Philyra912: ( Jimmi )16.06. 201121. Bezmocnosť
Philyra912: ( Jimmi )16.06. 201120. Nájdenie liečby
Philyra912: ( Jimmi )15.06. 201119. Únik z tieňov nočných morí
Philyra912: ( Jimmi )15.06. 201118. Neskoré nočné hodiny a nočné mory
Philyra912: ( Jimmi )14.06. 201117. Niečo sa zmenilo
Philyra912: ( Jimmi )13.06. 201116. Deti prekliatych
Philyra912: ( Jimmi )06.06. 201115. November skončil
Philyra912: ( Jimmi )02.06. 201114. Chalani budú vždy chalanmi
Philyra912: ( Jimmi )31.05. 201113. Nádherní nepriatelia
Philyra912: ( Jimmi )11.05. 201112. Denníky Delilah Jamesovej
Philyra912: ( Jimmi )29.01. 201111. Priatelia a nepriatelia
Philyra912: ( Natalie )03.01. 201110. Jej najtemnejšia noc
Philyra912: ( Natalie )27.10. 20109. To, čo robí z človeka diabla
Philyra912: ( Natalie )23.05. 20108. Reflexie
Philyra912: ( Natalie )13.05. 20107. Tragická a desivá krása
Philyra912: ( Natalie )22.04. 20106. Bolesti hlavy a odhalenia
Philyra912: ( Natalie )09.04. 20105. Noc padnutej učebnice
Philyra912: ( Natalie )03.04. 20104. Hermionina spomienka
Philyra912: ( Natalie )31.03. 20103. Efekt Iunctus Mens
Philyra912: ( Natalie )22.03. 20102 Nečakaný vedľajší efekt
Philyra912: ( Natalie )21.03. 20101. O partneroch a elixíroch
. Úvod k poviedkam: ( Natalie )14.03. 2010Úvod k poviedke