Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Linked

18. Neskoré nočné hodiny a nočné mory

Linked
Vložené: Jimmi - 15.06. 2011 Téma: Linked
Jimmi nám napísal:

Keď ste sa minule nesťažovali, tak ďalšia. Ale nie, pravda je, že toto je tak jedinečný originálny text, že čím dlhšie by som nad tým dumala, tým viacej by som ho upravovala na svoj obraz. Takto je to plne v autorkinom štýle :D Skrátka preklad z rýchlika, bez bety.

Kapitolu venujem: myska111, Lupi, 3lucky, denice, Verka, anonym, iway, teriisek a gama. 

Zostáva posledná päťka! :D

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Linked

Preklad: Jimmi

Kapitola neprešla beta-readom

Napísala: Philyra912 

Dramione  (Romantika)

Rating: PG-13

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2443403/19/Linked

Keď úloha z Elixírov má zvláštne a znepokojujúce vedľajšie účinky na Draca a Hermionu, dozvedia sa o sebe viac, než kedy chceli. 

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Philyra912, ktorá napísala túto fanfiction.   

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Philyra912

 


 

Kapitola 18 Neskoré nočné hodiny a nočné mory

Draco sedel na posteli, hľadel na druhú stranu izby na svoj stôl a urputne sa naň mračil. Teda nie naň, ale na denník, ktorý na ňom ležal. Celú noc sa mu darilo odolať nutkaniu prečítať si ho znova, ale teraz, s úlohami na ďalšie tri týždne, ktoré ležali dokončené v jeho kufri a vyčerpanými všetkými ostatnými spôsobmi rozptýlenia, ho vábil plnou silou piesne sirén (a Draco, keďže bol kedysi svedkom takejto piesne na rodinnej dovolenke v Egejskom mori, takéto prirovnanie neurobil ľahko).

Bolo mu jasné, že musí byť dosť neskoro; až poriadne po večierke opustil knižnicu, čo bolo jediné pravidlo, o ktorom zatiaľ zistil, že Hermiona Grangerová nedržala vo veľkej úcte. Keď sa vrátil do svojej spálne, strávil niekoľko hodín maximálnou snahou vyhnúť sa prečítaniu toho denníka, s nádejou, že ho spánok premôže skôr, než podľahne svojej túžbe tak urobiť. Všetko to starostlivo organizované vyhýbanie sa ho doviedlo do tohto okamihu (jedného z najpatetickejších v jeho živote, dumal nezainteresovane), v ktorom sedel na posteli a vysielal vražedné pohľady na ten neživý predmet, ktorý sa nanešťastie nedokázal o nič viacej prikrčiť strachom pred jeho pohľadom než vstať a zatancovať si foxtrot s jeho kalamárom.

Nechcel ten denník prečítať, ale tiež nechcel nechcieť. Prečo by sa mal báť prečítať si ho, ak skutočne veril, že nemá žiadnu spojitosť s jeho súčasnou situáciou? Momentálne tá časť jeho mozgu, ktorá bola verná tomu zúfalému zdôvodňovaniu, ktoré mu umožňovalo viesť život bez toho, aby úplne nezošalel, sa pokúšala prísť s rozumnou odpoveďou na túto otázku... zatiaľ bez úspechu. Draco sa zamračil ešte viac.

Nakoniec sa po niekoľkých takýchto minútach vzdal, pestrofarebne preklial svoj nedostatok sily vôle a prešiel na druhú stranu izby. Schmatol denník zo stola, vrátil sa nazad k posteli a začal čítať.

Chvíľu mu trvalo, kým znova našiel ten správny odsek. Keď ho mal, začal listovať stránkami navrávajúc si, že hľadá zmienku o liečbe, ale musel prevrátiť očami nad tým, akým očividne hrozným klamárom jeho vnútorný hlas bol. Keď prebehol ďalšími poznámkami o výskume, ukázali sa rovnako zbytočnými ako všetky ostatné, na ktoré doteraz narazili. Nakoniec našiel to, čo v skutočnosti hľadal; ďalší odsek napísaný tým takmer zúfalým, necharakteristicky zmäteným načmáraným písmom.

 

Začínam premýšľať, či som rovnako šialená ako ma Edward vždy obviňoval, že som. Dnes, kým som pracovala v labáku, vzhliadla som, aby som zistila, že sa na mňa pozerá a odprisahala by som na všetko, čo mi kedy bolo drahé, že v tom okamžiku cítil presný opak nenávisti. Zmizlo to skôr, než som stihla zažmurkať, ale bolo to skutočné, viem, že bolo. Je to absolútne smiešne; nikdy som mu neposkytla žiaden dôvod, aby ku mne cítil niečo iné okrem závisti a nenávisti. Nedáva to žiaden zmysel, a ešte menší zmysel dáva to, že ja chcem, aby to takto cítil. Viem, že čoskoro to už pred ním dlhšie nedokážem tajiť a potom čo urobím? Priznám, že som sa zamilovala do namysleného, pokryteckého, absolútne neznesiteľného blba, ktorému v žilách prúdi špinavá muklovská krv? A čo ak to prizná aj on? Čo ak chcem, aby to priznal? To určite nemôžem chcieť. Nie, musím nájsť tú liečbu, a musí to byť veľmi, veľmi skoro...

 

Draco s ťažkým srdcom hľadel na tú stránku, jeho najhoršie obavy sa potvrdili. Delilah Jamesová nenávidela Edwarda Flannigana; už si tak povedala aspoň stokrát. Nenávidela ho zo všetkých tých dôvodov, pre ktoré by ho nenávidel samotný Draco a pre ktoré nenávidel Hermionu a všetkých ako ona. Naozaj ich spojenie stačilo na to, aby umožnilo Delilah prekonať také dlho pretrvajúce, a pre Draca stále oprávnené názory? Určite nie. Určite bola len zmätená prívalom nových emócií, ktoré umožnili romantickej ženskej mysli zmietať sa sentimentálnosťou z toho, že je tak dôverne spojená s niekým iným. Určite bol on, ako ľahostajný, praktický typ, oslobodený od bremena ženskej romantiky, v bezpečí pred takou šialenosťou.

Dosť nečakane, ako mávali vo zvyku, ho dostihli týždne nedostatku spánku a s povzdychom odložil ten denník nabok. Ledva mal čas vyzliecť si košeľu a vkĺznuť pod prikrývky svojej postele, než ho tie tiene spánku zahalili.

*

Pozorovateľovi zvonku by sa zdalo, že si Hermiona ešte naposledy kontroluje esej z Aritmantiky, než zaľahne do postele, ale ten pozorovateľ by sa povážlivo mýlil. Hermiona sa, v skutočnosti, veľmi usilovne snažila dokázať tú spomínanú esej prečítať, ale namiesto toho sa zaoberala tou poslednou vecou na svete, ktorou sa zaoberať chcela alebo ktorou by nikdy od seba neočakávala, že sa zaoberať bude: Dracom Malfoyom.

Niečo skrýval, tým si bola istá. Nebolo to nič hrozné, ale niečo ho rozrušilo, zostal kvôli tomu podráždený a obozretný a nebolo pre neho typické mať s niečím problém a nelamentovať o tom stále dokola. Všimla si tú zmenu, len čo sa vrátila s večerou a nezoslabla počas niekoľkých ďalších hodín, ktoré strávili vo vzájomnej spoločnosti.

Uvažovala, čo také sa mohlo udiať počas tých pätnástich minút, že to chcel pred ňou utajiť. Uvažovala, z akého dôvodu prešiel od toho, ako bol k nej po celý deň takmer slušný k tomu, aby bol celý večer ostrý a uzavretý. Uvažovala nad tým, prečo ju tak trápilo, že jej klamal. A, pomyslela si, okamžite na seba roztrpčená, pokiaľ o niečom uvažovala, tak uvažovala, prečo do pekla sedí uprostred noci uvažujúc o Dracovi prekliatom Malfoyovi, keď má na práci domáce úlohy.

So znechuteným zvukom Hermiona od seba odsunula ten pergamen, vzdala všetko predstieranie, že je v súčasnej dobe vlastníkom duševných schopnosti vyžadovaných pre takú náročnú úlohu, ako je čítanie alebo držanie brka. Mrzuto sa rozhliadla po prázdnej spálni, nenašla nič, čo by ju mohlo rozptýliť od jej rušivých myšlienok. Mrmlala si pod nosom, keď si navliekla obnosený ružový habit a domáce papuče. Schmatla knihu z police a zamierila k dverám, ktoré viedli do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Možno tam nájde trochu pokoja.

Zastala na schodoch pred vstupom do miestnosti. Bolo dosť neskoro, hoci nevedela koľko presne, a ona očakávala, že nájde spoločenskú miestnosť opustenú. Avšak v jednom z tých veľkých, mäkučkých kresiel pri ohni bolo schúlené malé, červenovlasé telo Ginny Weasleyovej, ktorá zjavne písala pri ohni veľmi dlhý list. Hoci chcela byť sama, Hermiona si uvedomila, že je veľmi šťastná, keď zbadala najmladšiu Weasleyovú, ktorá bola jej jedinou blízkou priateľkou.

Keď sa Hermionou priblížila ku kozubu, Ginny vzhliadla od svojho listu, šťastné prekvapenie rozkvitlo na jej pehatej peknej tváričke.

"Čo tu prepánakráľa robíš, Hermiona?" spýtala sa, odložila list nabok a poriadne sa posadila. "Už budú dve."

"Nemôžem spať," odpovedala Hermiona, keď sa nenútene rozvalila v kresle oproti svojej priateľke. No, to lož nebola, pomyslela si so sarkastickým pobavením. Príhodne vynechala dôvod, prečo nemohla spať. Avšak Ginny bola takýchto vecí ďaleko viac všímavá než jej brat kedy mohol dúfať, že bude. Venovala Hermione veľmi lišiacky a dospelácky pohľad a potom znalecky nadvihla jeden kútik úst.

"Takže kto to je?" spýtala sa. Hermiona na ňu zažmurkala, skutočne zmätená tou otázkou.

"Kto je kto?"

"Kto je ten chalan? Ten, kvôli ktorému si hore?" ujasnila Ginny. Hermiona cítila, ako jej rumenec zalial líca a mohla len dúfať, že ho zakryje temnota miestnosti a teplá žiara z kozuba.

"Nemám potuchy, o čom hovoríš," napäto odpovedala. Ginny sa zachichotala tým štýlom, akým sa dokážu chichotať pubertálne dievčatá, ktoré kecajú o pubertálnych chalanoch.

"No tak, milá moja, už aj von s tým. Kto vie, ako dlho to v sebe dusíš, keď sa môžeš zveriť len Harrymu a môjmu tupému bratovi. Povedz mi o ňom všetko." Ginny si pod seba na sedadlo kresla pritiahla nohy, takže teraz sedela s nohami prekríženým a nedočkavo sa predkláňala. Hermiona z toho vinila tú veľmi neskorú nočnú hodinu alebo príliš veľa týždňov neskorých nočných hodín, ale rezignovane si vzdychla.

"Nie je to vážne to, čo si myslíš," povedala akože na začiatok. Ginny sa zlomyseľne zaškerila.

"Samozrejme, že nie je, drahá. Si príliš nevinná, aby to bolo to, čo si myslím."

Hermiona na ňu hľadela s roztvorenými očami a cítila, ako sa jej rumenec vrátil.

"Ginny!" hrešila svoju priateľku. Potom, bez toho, aby na to mala nejaký dôvod, ktorý by sama dokázala zistiť, Hermiona začala rozprávať. Začala od začiatku, a, vynechajúc len detaily Dracových spomienok, rozpovedala celý príbeh. Nech bolo akokoľvek dobré priznať sa pred niekoľkými týždňami Harrymu s Ronom, v prezradení príbehu Ginny našla iný druh útechy, pretože u nej mohla veriť, že neskočí k unáhleným záverom či rýchlym, nepodloženým rozhodnutiam.

Červenovláskin klebetný, doberajúci postoj sa okamžite vytratil, keď sa začali odhaľovať podrobnosti Hermioninho príbehu a keď skončil, Ginnine oči boli vážne a znepokojené.

"Povedala si, že si vycítila, že niečo skrýva. Je to zlé? Mala by si sa znepokojovať?" Hermiona sa zamračila, keď to zvažovala.

"Nemyslím si to. Nemôže to byť nič skutočne nebezpečné, nič, čo má niečo spoločné s Veď Vieš S Kým alebo niečo tomu podobné. Nesúhlasí so svojím otcom o nasledovaní Toho Čo Ho Netreba Menovať." Prikývla, jej hlas získal na istote. "Nie, musí to byť niečo osobné, niečo, čím sa trápi alebo si nie je istý. Napokon, nech je to čokoľvek, muselo sa to udiať asi tak desať minút po tom, čo som odišla." Zamračila sa. "Dúfam, že je všetko v poriadku."

Keď Ginny neodpovedala, Hermiona sa na ňu pozrela. To druhé dievča ju študovalo s akýmsi podivným, hodnotiacim pohľadom.

"Je dosť atraktívny, však?" nečakane sa spýtala Ginny. Hermiona sa veľmi namáhala, aby sa ani v najmenšom nezmenil jej výraz nad tým dosť nečakaným postrehom.

"Kto? Draco?" Pokúsila sa udržať neutrálny hlas, dokonca ľahkomyseľný a stále uprene hľadela do ohňa namiesto do bystrých očí svojej priateľky. "Áno, myslím, že je. Vážne som o tom tak veľa nepremýšľala. Prečo si to povedala?" Keď sa na ňu Hermiona znova pozrela, Ginny mala na tvári slabý, vševediaci úsmev.

"Len tak," zľahka prehodila. Ten zvláštny, hodnotiaci výraz zmizol z jej očí a predklonila sa, nadšenie klebetnice sa vrátilo. "Takže aký je?"

"Čo tým myslíš?"

"No, v poslednej dobe s ním tráviš tak veľa času. Vždy je taký nasršený blbec?" Hermiona sa mierne usmiala.

"Áno. Ale aj tak sa mi páči." Ginny sa zaškerila.

"A pri tejto poznámke sa lúčim, pretože vážne musím ísť do postele. Vieš, že je zajtra ráno metlobalový tréning." Zdvihla sa z kresla, zívla pri tom, zbalila si nedokončený list a pohla sa k dievčenským spálňam. Hermiona jej zaželala dobrú noc, ale nepohla sa, aby ju nasledovala, keďže vedela, že jej myšlienky, ktoré stále bujneli v jej hlave, jej nedovolia nijako skoro zaspať.

Nebola si istá, ako dlho tam sedela, zízala do ohňa a dovolila svojej mysli nechať sa uniesť tak, ako sa uniesla. Sotva si všimla, keď ako atrament čierne úponky spánku sa začali vinúť po okrajoch jej mysle a keď jej oťaželi očné viečka, bola príliš unavená, aby odolala pokušeniu zatvoriť ich. Schúlená v kresle pri blikotajúcom svetle ohňa zaspala.

*

Draco nemával farebné sny. Nevedel prečo.

Nikdy nespochybňoval tento konkrétny jav, až kým Hermionine sny nezačali narušovať jeho spiacu myseľ. Tá slabá spomienka na zelenú trávu a slnečnú, blankytne modrú oblohu bývala prvým naznačením, ktorého sa mu dostalo, že jeho sny neboli občas jeho vlastnými. Hoci jej tajne závidel jej jasný, živý svet, v ktorom jej myseľ v spánku existovala, nepovažoval za hrozne čudné, že jeho vlastný bol tak radikálne odlišný. Domnieval sa, že ich sny boli ako ich životy; jeden bol žitý vo farbe, ten druhý v tieni a to skrátka bolo tak, ako to bolo.

Preto, keď stál v jednej z mnohých rokfortských chodieb v blikajúcom, dymovom svetle sviečok farby popola, pozeral na vlastné bledé šedé ruky, nebola to tá čiernobiela povaha sveta okolo neho, ktorá ho vydesila. Bol to ten desivý zvuk vzlykania v diaľke. Dievčenské zvuky - bolesti? zármutku? hrôzy? - príšerne zovreli jeho srdce a so silným pocitom zlého tušenia začal kráčať smerom k nim.

Hoci sa utrápené vzlyky toho dievčaťa nekonečne odrážali na kamenných stenách chodieb, jeho kroky sa, podivne, neodrážali. V skutočnosti, hoci cítil, že jeho podpätky rázne narážajú na tvrdú podlahu, sotva počul nejaký iný zvuk než to vzlykajúce dievča v diaľke a šialený tlkot svojho srdca. Nepáčilo sa mu to, nepáčil sa mu ten panický pocit, ktorý sprevádzal to pritlmenie jedného z jeho zmyslov, nepáčil sa mu ten nárast túžby ochraňovať, ktorý silnel s každým krokom, ktorý urobil bližšie k tomu plačúcemu dievčaťu.

Ako sa pohyboval tými znepokojivo tichými krokmi po chodbách, všimol si, že obrazy na stene vyzerali pokrivené, tmavé a desivé, obývané znetvorenými tvárami a nejasnými postavami, ktoré dokázal jasne vidieť len periférnym videním. Mal podozrenie, že sa sochy zákerne posúvajú smerom k nemu, hoci keď sa na ne pozrel, stáli dokonale nehybne, ak sa hrozivo nenakláňali jeho smerom. Trochu zrýchlil tempo, keď sa náhlil, aby unikol tým surrealistickým hrôzam chodieb, ale znova spomalil, keď sa začal obávať oveľa viacej akéhokoľvek zla, ktoré na neho čakalo, keď nájde to plačúce dievča, než tých príšerne namaľovaných tvári obyvateľov chodieb.

Zdalo sa, že to vzlykanie zosilnelo a ešte viacej zvieralo jeho srdce, keď sa priblížil k otvoreným dverám učebne a hoci aj jeho nohy aj srdce mu pripadali ako z olova a neochotné poslúchať, vstúpil na miesto, kde ho zalialo šedé svetlo rinúce sa z miestnosti a s hlbokým povzdychom, ktorý ledva dokázal počuť, vkročil dnu.

Ocitol sa v podzemných Elixíroch, čo ho na chvíľu rozhodilo, vzhľadom na to, že práve opustil chodbu, ktorá bola niekoľko poschodí nad miestnosťou, v ktorej sa práve nachádzal. Chvíľu mu trvalo, kým našiel zdroj toho vzlykania, ktoré teraz mohol počuť úplne jasne. Na druhej strane miestnosti, vedľa stola, na ktorom varili ten prekliaty elixír, ktorý mu prevrátil svet hore nohami, sedela schúlená, trasúca sa postava dievčaťa.

Pohol sa smerom k nej, pozorne sledoval existenciu akejkoľvek možnej príšery, ktorá bola zodpovedná za jej zrejme bezodné zúfalstvo. Zrazu stuhol na mieste. Hlavu mala položenú na pritiahnutých kolenách, nohy si rukami tisla k sebe, takže jej tvár nebolo vidieť, ale boli tam tie nezameniteľné strapaté vlasy, dokonca aj keď mali oceľovo šedú farbu namiesto svojej zvyčajne hnedej. Hoci ho už viacej nedokázal počuť, vedel, že sa mu v hrudi zastavilo srdce.

Vyrútil sa vpred, v jeho bruchu sa príšerne rozliezal strach taký veľký ako žiaden iný, ktorý kedy poznal, a padol na jedno koleno vedľa nej. Každý vzlyk, ktorý vyšiel z jej otrasmi ničeného tela, mu teraz pripadal ako mučenie porovnateľné s otcovým najsilnejším Cruciatom a bol príliš spanikárený, aby si spomenul na to, že by sa nemal starať.

"Hermiona, čo sa deje?" spýtal sa, vediac, že znie vydesene, pretože, do pekla s tým všetkým, bol vydesený až do špiku kostí. Chcel ju ochrániť, uľahčiť jej utrpeniu; rozdrviť na prach čokoľvek alebo kohokoľvek, kto jej spôsobil takúto bolesť. Bol príliš zúfalý, aby sa znepokojoval tým, že sa ani nepokúsil vyhovoriť si takéto zradcovské názory.

"Hermiona, prosím, povedz mi, čo sa deje," zopakoval, vediac, že znie, ako keby prosil a ani maličký kúsok mu to nevadilo. Keď mu stále neodpovedala nijako inak než pokračujúcimi vzlykmi, nezaváhal a načiahol sa, aby sa dotkol jej pleca. Konečne na neho vzhliadla, konečne sa jej plač utíšil.

Padol dozadu, nový druh hrôzy zovrel jeho srdce. Hoci tá popolavá, slzami zmáčaná tvár bola určite Hermionina, tie oči patrili niekomu úplne inému, niekomu, kto bol mŕtvy takmer sedem rokov a ktorého oči ho prenasledovali rovnako, ako by mohol akýkoľvek duch. Nepravdepodobne, nemožne, tie oči hľadeli z Hermioninej zdrvenej, jednofarebnej tváre vo všetkých tých živých, jasných farbách najkrajšieho zafíru. V šedom súmraku jeho snového sveta ho vydesili viac než všetci tí dymovo sfarbení démoni, ktoré kedy jeho podvedomie vyvolalo, aby ho mučilo, dokopy.

Odsúval sa preč od tej šedej Hermiony s jej neznesiteľne modrými očami, neschopný povolať silu postaviť sa a utiecť, ale jeho pohyby nevydali žiaden zvuk. V skutočnosti, teraz, keď sa ten plač utíšil, nebol tam vôbec žiaden zvuk. Hermiona k nemu načiahla nemú ruku, tie živé oči zavraždenej muklovskej dievčiny prosili z jej tváre presne tak, ako prosili pred všetkými tými rokmi.

"Draco," zašepkala, hoci tie slová zneli v tom tichu neznesiteľne hlasito. "Draco, prosím, zachráň ma." Tá súcit budiaca hrôza v jej hlase pohla niečo v jeho vnútri a on použil každý kúsok vôle, ktorú vlastnil, aby jej odpovedal.

"Pred čím?" Cítil, ako sa jeho pery pohli, cítil vibrácie hlasu rachotiť v jeho hrdle, ale vôbec nič nepočul. Hoci ona zjavne rozumela, pretože pohla svojou trasúcou rukou, aby ukázala na niečo nad Dracovým plecom.

Otočil sa, pripravený roztrhať na franforce kohokoľvek, kto ju tak strašne vydesil... a pocítil, ako jeho svet prestal existovať, keď sa ocitol tvárou v tvár.... so sebou samým.

Z roztraseným zalapaním po dychu sa Draco prebudil.

Vysoko v chrabromilskej veži urobila Hermiona to isté.

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 13.02. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Reader14 - 25.02. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Myslela som si, alebo lepšie povedané dúfala som, že ich teda zblížia spoločné sny, keď to realita celkom nedokázala. Krásne na tej nočnej more je to, že mu je to všetko ľúto. Škoda, že tak úporne bojuje s tým čo naozaj cíti. Krása, idem ďalej.

moc zajímave.. moc pěkné.. jsem unavená a těšim se na vyvrcholení :)

ten sen bol dosť zvláštny a zápis v denníku bol tiež veľmi zaujímavý.

Teda! To bolo! Na konci som takmer nedýchala! Keď tam zbadal samého seba úplne sa mi stiahol žalúdok. Bože, asi to príliš prežívam, ale pre autorku a pre teba by to mohol byť kompliment :D Fuh, tie vety boli riadne dlhé. Prekladať toto ti fakt nezávidím :) Ach, Draco, čoho sa len dočkám v ďalšej kapitole? A čo sa stalo s tým dievčaťom? Ale inak, tá Ginny:D:D To je riadny čert, tichá voda, ako sa hovorí :) Ďakujem za preklad! Nedočkavo sa preklikávam na ďalšiu kapitolu-inak, kedy si to stihla? Šikuľka šikovná :)
A ďakujem za venovaniee! Som z toho celá rozradostená 

Teda, ta noční můra mě taky dost vyděsila. Ovšem moc se mi líbila Ginny, tady je velice sympatická. Díky moc za skvělý a rychlý překlad.

Rozhodně zajímavé. Dost děsivý sen, i když rozhodně pokrok ve vzájemných vztazích. Ginny byla skvělá, pár poznámek a už ví:D Děkuju moc za překlad, jdu hned na další.. (jak to děláš? spíš vůbec někdy?)

Už jsem vzpomínala, jak miluji tvoje kapitoly z rychlíka? :-) Opět skvěle přeložené a napínavé do posledního písmenka.
Kľudne to zopakuj, strašne dobre sa to počúva. Už len kvôli tomu som musela tú dnešnú kapitolu stihnúť. Díky moc

Jej, úplně jsem z této kapitoly oněměla.To jak Draco našel ve snu plačící Hermionu a chtěl jí pomoci a pak uviděl, že by ji měl chránit před sebou, nádherné. Jsem zvědavá juak se to bude vyvíjet dál. Krásný překlad. Děkuji za věnování a za rychlé přidání kapitoly. Nedočkavě budu čekat na další kapitolu.
Mne chvíľu trvalo, kým som si spomenula, že tie modré oči boli z tej jeho spomienky na dievča, ktoré zabil jeho otec ... už som to čítala tak dávno. Ale desivé, máš pravdu. Díky moc

Děkuji pěkně za věnování, dneska se mám - než dočtu jednu úžasnou kapitolu, je tady další. Vychutnala jsem si Draca dohadujícího se sám se sebou i Hermionu. Té se rozhovorem s Ginny trochu ulevilo. Dracův sen měl hrůzostrašný konec, jsem zvědavá, jestli se Hermioně zdálo totéž. Nemáš představu, jak jsem napjatá, jak tohle dopadne, proto jsem tak ráda, že rychle přidáváš. Díky.
Snáď ťa ďalšia kapitola poteší. Hm, hm, šéf nie je v robote ani zajtra. A celý deň, dnes to bolo len pár hodín. Ale už mám kŕče v ruke Inak, už som myslím spomínala, že poviedka sa rozrieši až v úplne poslednej kapitole. Takže... pozor na nechty. Díky

Tak za prvé moc děkuju za věnování :D  a ten konec, čekala jsem buď Luciuse, nebo přímo Voldemorta, nebo McGonagalovou se špatně oznámkovanou esejí :)  Ale že tam bude Draco, to jsem teda nečekala... Jinak se mi moc líbí, jak skvěle dokážeš popsat pocity a myšlenky... Připadá mi to, jako bych to měla přímo v hlavě já sama... Dík moc za překlad, je to úžasné :)
Díky. Tie popisy a myšlienky... skôr za to patrí vďaka autorke... úplne som to rozliezanie čiernych úponkov videla, ako v rozprávkach, keď hrad zarastá ružami, alebo keď sa kreslia ornamenty... A tie oči. To označenie preklad z rýchlika je viacmenej alibizmus, aby mi niekto nevytkol hroznú štylizáciu... v každej poučke o tom ako prekladať máš uvedené, že to treba preslovenčiť atď. Lenže práve pri tomto... je to o pocitoch, píšem to, čo ma napadá... Občas prehodím slovosled, slovo pri opätovnom čítaní, ale tá prvá verzia je to, ako som to vnímala. Keby som si ten preklad nechala dlhšie, už upravujem, pretože sa to takto nehovorí, pretože dávam zabrať tomu slovenčinovi, spájam slová, ktoré normálne nejdú dohromady... a beta by mi to rozhodila už úplne, pretože to fakt nie je preložené štylisticky správne a spisovne. Ale takýmto štýlom tú poviedku vnímam, môže byť odhora až dole preanglikanizovaná, ale nechcem to meniť. Preto preklad z rýchlika (preložiť takto náročný text za 3 hodiny sa fakt nijako inak nazvať nedá). Autorka má ešte dve kratučké veci, ktoré zvažujem preložiť, aby som mohla povedať, že mám od nej všetko. Keď už som rozbehnutá, pretože to tiež chvíľu trvalo. Fakt sa neprekladá ľahko :D Niekam sa stratila, ale je to hrozná škoda. Vždy sa pravidelne strácala a vracala, ale toto už je pridlho. Cháronov dar je nezabudnuteľný.
Právě kvůli tvému překladu se mi to tolik líbí... nejde o to, aby bylo všechno správně a bez chyb... Tahle povídka je hlavně o pocitech a proto je ten překlad tak skvělý.... Já anglicky neumím ani kváknout a proto děkuji všem co pro nás překládají, ale myslím že kdybys tuhle povídku překládala přesně podle toho, jak má být, tak by to nebylo ono... 

júúú, zase nová kapča.... osviežila si mi tú nudu v škole... díky moc :) kaitola bola krásna, a koniec toho sna naozaj nečakaný... myslela som, že tam bude stáť Lucius a tam Draco.... chudák.... Díky moc za preklad :))
Keďže viem, že môj syn zabíja čas v škole tiež všetkým možným len nie učením, ani sa pohoršujem. Ďakujem za komentár, o to viac, že ono ho je fakt problém občas poslať, keď to čítaš v škole :D Tak nech ťa nenachytajú.

Teda, teda, došla mi slova. Na téhle povídce se mi  líbí, že děj se posunuje díky pocitům a prožitkům a ne pouze akcí. Díky za super rychlost.
Aj mňa to teší. Už mám tretinu z ďalšej, ale vodcházím... návrat kto vie kedy. Ale mám úžasnú motiváciu - až do poslednej kapitoly nie je vôbec jasné ako to dopadne, takže ju musím preložiť čo najskôr. Díky moc

Prehľad článkov k tejto téme:

Philyra912: ( Jimmi )17.06. 201123 Spojení
Philyra912: ( Jimmi )16.06. 201122. Šialenosť
Philyra912: ( Jimmi )16.06. 201121. Bezmocnosť
Philyra912: ( Jimmi )16.06. 201120. Nájdenie liečby
Philyra912: ( Jimmi )15.06. 201119. Únik z tieňov nočných morí
Philyra912: ( Jimmi )15.06. 201118. Neskoré nočné hodiny a nočné mory
Philyra912: ( Jimmi )14.06. 201117. Niečo sa zmenilo
Philyra912: ( Jimmi )13.06. 201116. Deti prekliatych
Philyra912: ( Jimmi )06.06. 201115. November skončil
Philyra912: ( Jimmi )02.06. 201114. Chalani budú vždy chalanmi
Philyra912: ( Jimmi )31.05. 201113. Nádherní nepriatelia
Philyra912: ( Jimmi )11.05. 201112. Denníky Delilah Jamesovej
Philyra912: ( Jimmi )29.01. 201111. Priatelia a nepriatelia
Philyra912: ( Natalie )03.01. 201110. Jej najtemnejšia noc
Philyra912: ( Natalie )27.10. 20109. To, čo robí z človeka diabla
Philyra912: ( Natalie )23.05. 20108. Reflexie
Philyra912: ( Natalie )13.05. 20107. Tragická a desivá krása
Philyra912: ( Natalie )22.04. 20106. Bolesti hlavy a odhalenia
Philyra912: ( Natalie )09.04. 20105. Noc padnutej učebnice
Philyra912: ( Natalie )03.04. 20104. Hermionina spomienka
Philyra912: ( Natalie )31.03. 20103. Efekt Iunctus Mens
Philyra912: ( Natalie )22.03. 20102 Nečakaný vedľajší efekt
Philyra912: ( Natalie )21.03. 20101. O partneroch a elixíroch
. Úvod k poviedkam: ( Natalie )14.03. 2010Úvod k poviedke