Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 14 Chalani budú vždy chalanmi

Hodiny plynuli rýchlo a nanešťastie bezvýsledne. Hermiona síce mala dojem, že od obeda už uplynuli hodiny, ale bola príliš do tých denníkoch zabraná, aby podľahla takému malichernému nutkaniu ako je hlad. Malfoy sa prekvapivo ukázal byť, napriek niekoľkým ufrflaným výstupom, pri ktorých sa dalo vážne pochybovať o pohodlí jeho stoličky a duševnom zdraví Delilah Jamesovej, rovnako neúnavný ako samotná Hermiona. Trúfla si povedať, že popoludnie bolo takmer príjemné, keďže bola v spoločnosti zápiskov génia a niekoho, kto ich zjavne oceňoval rovnako ako ona.

Neskôr si uvedomila, že mala vedieť, že ich zdráhavé, tiché prímerie a relatívny pokoj, ktorý nasledoval, boli príliš dobrými, aby vytrvali. Tiež mala vedieť, že to bude Ronald Weasley, kto ho privedie k hlasnému a nepríjemnému koncu.

Nezapočula blížiace sa kroky, ale Malfoy áno. Jeho náhle uvedomenie si, že nie sú sami, spôsobilo, že na neho vzhliadla. Súčasne postrehla, ako mu stvrdli a stemneli oči, vycítila, ako sa ním ako prílivová vlna mihla mrzutosť a výrazný odpor a začula Harryho a Ronov nie tak tichý šepot, ktorý silnel, ako sa približovali. Zovrela si dvoma prstami koreň nosa a hlboko si vzdychla. Ach, toto bude tak veľmi, veľmi škaredé.

Ani nie o päť sekúnd neskôr Harry a Ron zabočili na rohu políc a okamžite náhle zastali. Hermionin pohľad nervózne prelietaval medzi zelenými, modrými a striebornými očami, všetky prižmúrené a nepriateľské.

"Malfoy," precedil Ron pomedzi zaťaté zuby. Bolo pozoruhodné, ako veľmi to meno znelo ako urážka. Hermiona vyslala znepokojený pohľad na Malfoya, ktorého tvár sa skrútila do arogantného a nadutého úškrnu, ktorý nebol ani spolovice taký alarmujúci ako tá nenávisť, ktorú mohla cítiť bublať pod povrchom.

"No, či toto nie je Potty a Weslík," odpovedal svojím typickým zatiahnutím, o ktorom si Hermiona prekvapene uvedomila, že celý deň v ich rozhovore chýbalo. "Uvedomujete si, že ste v knižnici, však? Stratili ste sa alebo vy dvaja hľadáte trošku..." jeho úškrn sa zmenil na naznačujúci., "...súkromia?"

Hermiona sa strhla a pokrútila hlavou. Pri Merlinovi, toto bude ešte horšie, ako si myslela. Chvíľu zjavne tú poznámku nepochopil ani jeden z jej priateľov, a Hermiona cítila, ako sa Malfoy vyžíva v silnom, zlomyseľnom potešení nad ich trochu smiešnymi výrazmi zmätenia. Keď im ale došiel význam jeho posmechu, Ronova tvár sčervenela zúrivým odtieňom purpurovej farby, a Harryho oči nadobudli taký nebezpečný odlesk, o ktorom si obaja, ona a, očividne, ani Malfoy, neuvedomili, že dokáže plne nazhromaždiť.

"Takže ty slizký malý..." prskal Ron a pravdepodobne by fyzicky skočil po Malfoyovom hrdle, keby sa Hermiona rýchlo nepostavila a nevložila sa medzi trojicu chlapcov. Posledná vec, čo práve teraz potrebovala, bolo robiť sudcu bitke medzi Harrym, Ronom a Malfoyom, každý z nich značne väčší a silnejší než ona samotná.

"Čo si potreboval, Ron?" spýtala sa s nádejou, že jej tón je jasný. Ron prestal bojovať voči ruke, ktorú Harry použil, aby ho zadržal, ale neprestal vysielať vražedné pohľady ponad Hermionine plece Malfoya, o ktorom Hermiona vedela, že ide prakticky prasknúť od pobavenia. Ach, neskôr jemu povie svoje, ale najprv sa musela vysporiadať s aktuálnejším problémom jej dvoch najlepších priateľov, s ktorými nemusela byť prepojená, aby poznala,  že kypia zúrivosťou a ochranárstvom.

Ron bol stále vytočený Malfoyovým urážlivým naznačením a zjavne bol neschopný alebo neochotný zodpovedať na jej otázku. Namiesto toho sa na ňu pozrel Harry, jeho tvár vážna a napnutá len tak-tak kontrolovaným hnevom.

"Bola si preč celý deň, Hermiona. Nevedeli sme, kde si a znepokojili sme sa, keď si vynechala večeru." Hermiona pocítila dva totožné záblesky prekvapenia, a mierne ju vyviedlo z miery, že nedokázala rozlíšiť, ktorý bol jej a ktorý Malfoyov. Vážne mohlo byť tak neskoro? Pozrela k oknu a zistila, že je skutočne dosť tma a že je nočná obloha osvetlená množstvom hviezd.

"Je mi to ľúto, Harry," povedala. Neuvedomila si, že si podráždene žmolí ruky, až kým nepostrehla pobavenie, ktoré na ňu namieril Malfoy (začala si uvedomovať, že vždy poznala, kedy niektorá z jeho emócii je určená pre ňu, hoci ani nevedela ani nechcela vedieť, prečo je tomu tak). Prestala s tým podvedomým gestom a ponad plece sa na neho zazrela, skôr, než sa znova pozrela na Harryho a Rona. "Nechcela som vám narobiť starosti. Hľadali sme tú liečbu, o ktorej som vám vravela a stratili sme pojem o ča-"

"Ach, nedaj sa oklamať, Grangerová," prerušil Malfoy, čím pritiahol Harryho a Ronove nahnevané oči znova k sebe. Očividne nehľadel na Hermionine podráždenie, že prekazil jej pokus odvrátiť ich pozornosť. "Asi si ani nevšimli, že si preč, kým nepotrebovali, aby im niekto opravil úlohy."

Do pekla, to zabolelo. Okamžite ako to povedal, Hermione vycítila, že ľutuje, že to urobil, ale vďaka tomu to nebolelo o nič menej. Kedysi niekde čítala, že urážky spôsobia bolesť len preto, že tajne veríme, že sú pravdivé a teraz premýšľala, či nebola príliš ľahkomyseľná, keď ten názor zamietla.

"Čo ty do pekla o niečom niečo vieš, Malfoy?" zaškeril sa Ron, konečne znova nadobudol svoj hlas. "Budeš držať svoju prekliatu hubu zavretú, inak ťa -"

"Inak ma čo?" vložil sa Malfoy, všetok posmešok z jeho hlasu bol preč a oči mal rovnako chladné a tvrdé ako úlomky ostrého ľadu. "Trochu na mňa nakričíš a potom utečieš, aby si si vylízal svoje rany? Urobíš niečo typicky hlúpe a Potter zaútočí, aby ti v poslednej minúte zachránil riť tak, ako to robieva vždy?" Postavil sa a oprel sa o stôl. Hermiona bezmocne sledovala, ako sa s Ronom ocitli takmer nos pri nose, Malfoyova zúrivosť pretekala Hermioninými žilami ako prudký jed. Ron vyzeral, ako keby sa chystal dať voľný priechod buď slovám alebo kúzlam alebo pästiam, nebola si istá, ale Harry vykročil a stiahol svojho priateľa dozadu, kým na Malfoya zazeral svojimi žiariacimi zelenými očami.

"Drž zobák, Malfoy!" varoval Harry nebezpečne tichým hlasom. Malfoyov hnev zažiaril dokonca k ešte vyšším výškam a jeho prirodzený úškrn sa zmenil do zavrčania. Všetci traja chalani nenápadne posúvali ruky k prútikom trčiacim z ich vreciek.

"Okamžite zachraňuješ  jedného muklov-milujúceho, úbohého, chudobného čarodejníka, čo, Potter? Nemôžeš prežiť deň bez toho, aby si nebol hrdinom, však? To je komplex, aby si vedel. Dosť nezdravé," posmieval sa Malfoy sarkastickým hlasom. Harry zvieral chrbát Ronovho habitu, čo bolo pravdepodobne to jediné, čo bránilo ryšavcovi zaškrtiť Malfoya holými rukami, ale Hermiona si pomyslela, že po tejto poznámke ho veľmi pokúšalo pustiť ho. Potom jeho hnev zjavne zoslabol a odporne sladký úsmev, falošná priateľskosť vstúpili na jeho tvár. Ach, toto nebolo dobré.

"Počul si v poslednej dobe o oteckovi, Malfoy?" spýtal sa hlasom, ktorý pozoruhodne znel ako úprimná zvedavosť, ale obsahoval zlomyseľnosť, ktorá bola pozorovateľná len v tom lesku jeho očí.

"Ako s ním zaobchádzajú v Azbakane?" Hermiona pocítila záblesk bolesti a nenávisti, ktorú zmienka o jeho otcovi vyvolala v Malfoyovi a práve ho chcela začať ľutovať, keď nezrozumiteľne zavrčal a švihol svojím prútikom, namiereným Harrymu do tváre. Ale Ron a Harry mali svoje prútiky vonku o sekundu neskôr a trojica tam v temnejúcej miestnosti stála nepohnuto niekoľko okamihov, napätie praskalo ako blesky.

"Nerobte to. Nestojí to za to," prosila potichu Hermiona. Ani jeden z jej priateľov ju zjavne nepočul, alebo ak počuli, nevzali ju na vedomie. Len Malfoy ponúkol akúsi reakciu na jej prítomnosť; jeho oči váhavo švihli smerom k nej a pocítila bodnutie viny, ktoré v ňom vyvolala. Nanešťastie si to Harry a Ron nevšimli, a Ron využil výhodu Malfoyovho rozptýlenia, aby ho rýchlym kúzlom odzbrojil, a potom skočil na toho druhého chlapca s niečím, čo znelo takmer komicky ako indiánsky pokrik.

Malfoy prekvapene vykríkol, keď sa Ronova päsť spojila pevne s jeho čeľusťou a obaja sa dopadli chrbtom do hromady denníkov, ktorými sa už Hermiona prebrala. Harry bol čoskoro v tej hromade tiež a nastalo veľa úderov a jačania a postrkovania. Neisto vyvážené veže denníkov sa navôkol chalanov zrútili, hromádky na stole sa prevážili k zemi a zleteli kaskádovito zo stola. Po pár hysterických okamihov sa Hermiona viacej obávala o existenciu tých starých a občas krehkých textov než o bijúcich sa chalanov v nich.

Nakoniec sa Hermiona spamätala a odpálila všetkých troch od seba dobre umiestneným kúzlom. Draco odletel chrbtom do police, spôsobil, že sa mu na hlavu zrútilo ešte viacej kníh, Ron narazil bolestivo do teraz prázdneho stola, rýchlo padol na zem medzi denníky a Harry, predvídateľne, pristál na nohách asi meter ďalej, zapotácal sa, ale nešiel k zemi.

"To už stačí!" zajačala Hermiona, zrazu ju ovládla zúrivosť. Tá absurdita toho všetkého; trojica skoro dospelých čarodejníkov sa bije päsťami na tom najposvätnejšom mieste zo všetkých, v knižnici. Hrozivo sa na všetkých troch mračila. Harry si zjavne vyslúžil rozkošný monokel pod ľavým rokom, Ronova pera bola napuchnutá a krvácala, a Malfoy mal nielen rýchlo tmavnúcu modrinu na sánke (to tá bledá pokožka, predpokladala), ale poriadne krvácal zo zrejme zlomeného nosa.

"V prvom rade, vy dvaja ste ma hrozitánsky sklamali," mračila sa na Harryho a Rona, ktorý mal dosť rozumu, aby sa tváril kajúcne. "Za každého strhávam  Chrabromilu pätnásť bodov za to, že sa chováte ako párik rozmaznaných, nezodpovedných deciek." Napravo od nej sa Malfoy uškrnul, ale ona sa prudko stočila k nemu. Jeho pobavenie bolo rýchlo nahradené slabým prekvapeným strachom, ktorý sa neprejavil v jeho tvári, ale vibroval vo vzduchu okolo nej ako elektrina.

"A ty," povedala nahnevane. "Pätnásť bodov zo Slizolinu za to, že si zákerný, arogantný blbec." Chvíľu na ňu šokovaný otváral ústa.

"Mne nemôžeš vziať body!" protestoval. Vytiahol sa na nohy a zazeral na ňu ponad svoj stále krvácajúci nos. "Som hlavný prefekt."

"A čo má byť! Ja som hlavná prefektka a môžem zobrať body komukoľvek, komu sa mi do čerta zažiada!" kričala na neho. Stočila svoj pohľad, aby sa nepozerala na nikoho konkrétneho. "Vy všetci ste sa chovali ako hlúpe päťročné decká a ja to nedovolím! Pokiaľ toto všetko neskončí, vy traja si necháte ruky a slová pre seba, je to jasné?" Prikývli, hoci na sebe  vycítila Malfoyove rozčúlené popŕhlenie odporom ako neviditeľnú žihľavu. "Takže, teraz vás dám do poriadku, ale ak sa toto stane znova, môžete si to krucinál celé pretrpieť!"

Rýchlo im zahojila rany a modriny, a niekoľko sekúnd navyše využila na to, aby sa uistila, že sa Malfoyov nos vráti nazad k normálu a v skutočnosti do dosť pekného tvaru. Rýchlo mágiou vrátila knihy späť na stôl a začala si baliť veci.

"Ron, Harry, chcem s vami hovoriť v spoločenskej miestnosti." Vyslali zlomyseľné a trochu víťazoslávne pohľady na Malfoya, ktorého nepriateľstvo stále plávalo v temných mrakoch okolo Hermiony.

"Ale najprv musím hovoriť s Malfoyom." Už sa netvárili tak nadšene a Hermiona takmer mohla v duchu vidieť ten škodoradostný výraz na Malfoyovej tvári. Odišli, a ona sa otočila tvárou k zostávajúcemu obyvateľovi.

"Je mi to ľúto," povedala. "Dúfala som, že nebudeme musieť mať túto malú konfrontáciu."

"Ale bolo to také príjemné," povedal Malfoy s predstieranou nevierou. "Nedokážem si predstaviť, prečo by si sa tomu chcela vyhnúť."

"Zajtra večer sa uvidíme, po večeri, pokiaľ nemáš iné plány," navrhla. Pozrel sa na ňu s výrazom, ktorému nedokázala porozumieť, a vycítila, že sa ju pokúša rozlúštiť a nakoniec to vzdal.

"Nie, je to fajn. Potom zajtra." Hermiona prikývla a otočila sa k odchodu. Zastala tesne pred tým, ako zmizla v labyrinte políc.

"Ach a Malfoy?" Vzhliadol od balenia svojho majetku. "Ak znova urazíš mňa alebo mojich priateľov, zlomím ti nos vlastnoručne." Nedokázala potlačiť ten samoľúby pocit triumfu, ktorý cítila, keď kráčala do temnoty a za ňou sa niesol Malfoyov šok.