Preklady fanfiction Harryho Pottera

11. Nemôžem takto ďalej

Draco zobral Hermionu za ruku a spýtal sa, "mám ísť prvý?" Viedol ju do jej izby a keď prešli cez dvere, pustil jej ruku a posadil sa na posteľ. Prišla a posadila sa vedľa neho. Teplo jeho tela napĺňalo jej srdce viac než čokoľvek iné za tak dlhú dobu a pritom jediné, čo robili, bolo, že sedeli bok pri boku.

"Grangerová," povedal, buchnúc svojím plecom do jej pri snahe vyvolať u nej úsmev.

"Malfoy," posmešne povedala a buchla ho na oplátku.

Preplietol si svoje prsty s jej. Zdvihol druhú ruku a obkresľoval malé krúžky na chrbte ruky, ktorú držal v zajatí. Zatvorila oči, aby sa mohla sústrediť len na premýšľanie o ňom. Načúvala jeho dýchaniu, ktoré splývalo s jeho dotykom; pretože keď sa jeho dýchanie stávala pomalšie a plytšie, jeho dotyk sa stával pomalší a viac premyslený. Mala pocit, že jeho dotyk jej spaľuje telo. Pozrel sa na jej zatvorené oči a načiahol sa k jej tvári. Stále ju jednou rukou držal za ruku, a druhou sa dotkol jej zatvorených očných viečok. Jeho ruka sa pohla z jej tváre, dole jej krkom, k jej kľúčnej kosti, k jej plecu a nadol jej ramenom, v jednom kĺzavom pohybe. Vrátil ju nazad po tej istej ceste a skončil na jej brade, ktorú mierne podvihol, aby mal lepší prístup k jej ústam.

Naklonil sa a pobozkal jej pery, pomaly a s istotou. Odtiahol sa a ona otvorila oči. Úmyselne sa dva krát nadýchla, aby upokojila svoje nervy... raz... dva. Pustil jej ruku a trochu sa na posteli otočil, takže bol tvárou k nej. Zopakovala ten pohyb po ňom, takže bola tvárou k nemu. Teraz presunul ruky nahor a vložil jej ich do vlasov. Jemne ich hladil. Keď boli mladí, vždy si predstavoval, že sú hrubé a drsné, ale boli tou najmäkšou vecou, ktorej sa dotýkal vo svojom živote. Premrhal toľké roky. Roky, ktoré mohol byť s ňou. Kým hladil jej vlasy, jej ruky boli na jeho stehnách. Bez pohybu, len tam odpočívali. Chcel ju viac, než chcel vzduch k dýchaniu, svetlo k videniu, či krv ku krvácaniu.

Pohla sa bližšie k nemu a jeho predsavzatie sa rozplynulo, rozbilo pred ním ako krehké sklíčka. Už viac nebol pomalý, metodický a zdržanlivý. Bol stále láskavý a milujúci, ale jeho vášeň bola taká, že chcel byť bezohľadný a nemilosrdný. To bolo to, čo chcel. Hrubo ju schmatol a pritlačil svoje pery na jej. Už viac nemohol čakať. Pochopila, pretože jej potreby boli rovnako veľké ako jeho.

Jeho pery sa zamotali s jej perami. Bola to vynútená divokosť jazykov, pier, bozkov a uhryznutí. Ich ruky boli všade po nich. Vyliezla na jeho lono, na chvíľu sa jej koleno ocitlo medzi jeho nohami a on sa strhol pôžitkom a bolesťou. Trochu ju nadvihol za pás, takže teraz bola nad ním rozkročená, s jej nohami nemotorne po bokoch jeho stehien.

Vyzliekol jej tričko cez hlavu a odhodil na podlahu. Zatlačil na jej prsia. Chytil ich do oboch rúk a drsne ich masíroval. Odtlačil košíky podprsenky z jej prsníkov  Bozkával jej krk. Zahryzol sa a prisal sa na mäkkú pokožku pod jej ušným lalôčikom. Rozopol podprsenku a tá nasledovala cestu jej trička.

Nadvihol ju a posadil na posteľ, s hlavou namierenou k zadnému čelu a hlavou k čelu postele. Váha jeho tela, ktoré kleslo do postele, spôsobila, že pružiny trochu zaškrípali. Bozkami pokrýval cestičku od jej krku k jej prsníkom, okolo každého pahorka až k údoliu medzi nimi. Takmer z nej strhol džínsy. Triasli sa mu ruky. Džínsy sa zasekli o tú prekliatu nožnú výstuhu. Posadila sa, aby mu pomohla. Bez zlého úmyslu ju zatlačil nazad a znovu pokračoval vo svojej úlohe vlastnými silami. Odstránil džínsy, potom výstuhu a ony sa pripojili k hromade na podlahe.

Keď už sa posadil, aby ju zbavil šiat, využil príležitosť a zbavil sa vlastnej košele. Potom sa postavil a vyzliekol si nohavice. Ničilo ju to. Chcela, aby šiel na to. Zobral jeden prsník do ruky, kým stále stál na podlahe pri posteli, zohol hlavu a prisal sa na jej bradavku a potom sa k nej pripojil na posteli.

Musel sám seba nútiť ísť pomaly. Sedel nad ňou, a nechal svoje ruky cestovať nadol jej telom. Stiahol jej nohavičky a ona sa pokúsila zakryť svoje telo rukami. Chytil ju za obe ruky a preplietol vzájomne ich prsty. Ľahol si celou dĺžkou svojej pevného, svalnatého tela na jej mäkké, pružné telo, jeho erekcia na jej podbrušku. Olízal jej brucho, cez kožu presvitali jej rebrá. Položil obe ruky na jej driek. Mohol takmer objať jej driek svojimi rukami. Videl jazvy na jej bruchu a tentoraz sa nezahanbil. Tentoraz ho to nevyviedlo z miery.

Cítila sa taká odhalená. Naozaj chcela po ňom, aby už išiel na to. Len pred chvíľou vyzeral, že to zoberie rýchlo a teraz ju znova mučil. Hermiona zatlačila na jeho ramená, keď sa pohyboval medzi jej nohami. Nedovolí jej hnať ho. Znova ju chytil za ruky a pritlačil jej ich nad hlavu. Zrazu sa znova postavil a venoval jej zvláštny pohľad.

"Veríš mi?" spýtal sa.

Čo zamýšľal? Nezáležalo na tom, tak povedala, "celým svojím životom." Stále mala ruky nad hlavou. Bolo to, ako keby sa mu sama ponúkala. Poodišiel a zamkol dvere. Vrátil sa k posteli a strhol ju s ďalšími bozkami. Položil jednu nohu medzi jej, zatlačiac stehnom medzi jej nohy. Mohol cítiť, aká vlhká a teplá bola a to mu stačilo. Bol to najkrajší darček, ktorý kedy dostal. Jej zahriatie sa spárovalo s jeho túžbou po nej a cítil ako v ňom rastie potreba pritlačiť svoju panvu k jej. Vstúpil do nej pomaly, možno príliš pomaly, pretože sa strhla. Zatvoril oči a ona sa mu pozrela do tváre. Vyzeral stratený v bezstarostnej odovzdanosti. (He seemed lost in his reckless abandonment.) Hermiona tiež musela tiež zavrieť oči, keď sa požitok stával viac a viac intenzívny.

Jej ruky sa presunuli na jeho chrbát, pobádajúc ho. Nepotreboval žiadne inštrukcie. Vedel, čo chce a vedel, čo ona potrebuje. Extáza prišla a odišla tak rýchlo, že to pre nich oboch skončilo príliš rýchlo. Mal pocit, že nemôže jasne myslieť. V mozgu mu vystreľovali biele svetlá.

Zakričala a pre neho to bol neznámy zvuk. Už predtým ju počul plakať, vrieskať, kliať, stonať, vrčať, nariekať a hromadu iných vecí, ale nie výkrik ako toto, výkrik, ktorý bol živený vášňou. Tiež potreboval kričať, tak to bolo to, čo urobil.

Obaja sa zrútili na posteľ, na počudovanie nie vo vzájomnom objatí, ale ako keby odtrhnutí nepriatelia, nie milenci. Zvalil sa na jednu stranu postele a ona na druhú. Konečne sa preplazila k nemu, práve keď sa on načiahol, aby si ju pritiahol bližšie. Pozrela sa na jeho dvíhajúce, potiace sa telo a povedala, "prosím, Draco, sľúb mi niečo. Nie prázdny sľub, ale skutočný sľub, silný a pravdivý."

"Tebe, Hermiona, by som sľúbil všetko," povedal jej.

Len o pár sekúnd neskôr, keď povedala, "sľúb mi, že nikdy nikomu nepovieš, že si zabil Snapa", oľutoval toto vyhlásenie

Počul, čo sa pýtala, a povedal, že jej sľúbi hocičo, ale opäť Draco Malfoy, tento krát neúmyselne, zaklamal Hermione Grangerovej. Nemohol jej to sľúbiť, pretože to naozaj bolo to, čo sa rozhodol urobiť, zrovna dnes ráno. Vedela to? Ako by mohla?

Zatlačil ju na chrbát a znovu zaútočil na jej pery. Možno zabudne na to, čo sa ho predtým spýtala. Začal ju hladiť medzi nohami, až kým znovu nezamraučala. Začal s pomalým, jednotným tempom, ktoré sa rýchlo zmenilo na zbor rôznych nástrojov a melódii. Znovu pritlačil svoje telo na jej, hlava jej spadla dozadu a znova zakričala. Jej oči boli zatvorené a on povedal, s veľkými ťažkosťami, "pozri sa na mňa." Znovu otvorila oči. Uvidel ako z ich hĺbky žiari jej láska k nemu a práve sa rozhodol, že jej povie pravdu. V polovici ich milovania, v polovici jej vyvrcholenia a v polovici jeho. So zaťatými zubami povedal, "už som dnes poslal Potterovi sovu. Povedal som mu pravdu."

Bola tak blízko konca, rovnako ako on. Myslel si, že ho možno nepočula a nemohol ju za to viniť. Bol zbabelec. Povedal jej to v zápale vášne. Prišlo ich vzájomné uvoľnenie a tentoraz spadol na ňu, celou váhou, pretože bol vyčerpaný a unavený. Napokon sa presunul nabok, držal ju tak pevne a tesne, že spoznal presne ten moment, keď jej telo stuhlo. Počula ho.

Zatvoril oči, keď zápasila s jeho rukami. Zhlboka sa nadýchol a počul ju hovoriť: "Nie, to nemôžeš urobiť. Prečo?" Bojovala s ním a on bol prinútený otvoriť oči a čeliť svojmu žalobcovi.

Konečne unikla z jeho objatia a preliezla ku koncu postele. Odrazu sa postavil a obliekol si džínsy a tričko. Pokyvovala hlavou nie. Načiahol sa, pritiahol si ju k sebe a povedal, "Nemôžem takto ďalej, Hermiona. Nebudem ti klamať a nebudem klamať svetu. Toto je jediný spôsob. Jediné východisko. Takto budeš v bezpečí." Silno ju pobozkal, silnejšie než by mal a hodil do nej jej spodnú bielizeň a tričko. Odvrátil sa od nej, pretože sa hanbil. Akosi mal pocit, že ju využil. Keby jej najprv povedal svoje úmysly, bol si istý, že by sa s ním nemilovala, dvakrát.

Potrápila sa s oblečením a sadla si na okraj postele. Načiahla sa po jeho tričku, skrúcala ho v ruke, nútiac ho tak, aby sa znovu na ňu pozrel. Pozrel sa na jej ruku a položil svoju ruku na jej, aby sa uvoľnil z jej zovretia. "Povedz mi prečo?" zakričala.

"Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby ťa smrťožrúti nechali na pokoji. Musel som," pokúsil sa vysvetliť. Načiahol sa po jej chrbte, ale ona odrazila jeho ruku.

"Ja k tomu nemám čo povedať?" spýtala sa ho.

"V prvom rade povedal som niečo ja k tomu, že si na seba zobrala vinu? Nie, urobila si to, lebo si si myslela, že je to pre mňa najlepšie. Fajn, teraz ja robím to, čo si myslím, že je najlepšie pre teba , koniec diskusie!" Draco prakticky na ňu kričal.

Okamžite sa na jej hrudi usadil drviacou váhou strach. Bez rozmýšľania sa pokúsila postaviť a okamžite spadla na podlahu. Nestihol ju včas zachytiť a tak pristála pri jeho nohách. Postavil ju na nohy a zovrel v náručí. Nedokázal sa na ňu pozerať, preto držal jej hlavu tesne opretú o hruď.

"Nemôžeš to urobiť! Nie! Nemôžeš! Nie ty. Prosím!" Bola šialená.

S tvárou pritlačenou na jej vlasy povedal, "musím."

Hermiona znova zakričala. Ďalší neznámo znejúci zvuk. Tentoraz, namiesto výkriku vášne, to bol srdce zvierajúci výkrik úplného zúfalstva. "PREČO MI TOTO ROBÍŠ?" jačala. "Nenávidím ťa! Priviedol si ma  z kraja zúfalstva, z ríše osamelosti a teraz ma berieš späť!"

Bol šokovaný jej prejavom emócii. Mal pocit, že jeho nohy sú prikované k zemi. Chcel utiecť od nej, ale nemohol. Mala pravdu, ale čo bolo urobené, to bolo urobené.

Pustil ju a ona znova spadla na podlahu. Vybehol z izby, len aby sa okamžite vrátil dnu. Zdvihol ju znova zo zeme a začal ňou triasť.

"Tak strašne ťa chcem! Milujem ťa viac než je na človeka možné!" kričal Draco na ňu. "Chcem s tebou normálny život, bez strachu a núdze. Myslíš, že som sa chcel do teba zamilovať, len preto, aby som ťa stratil? Tentoraz v mojom úbohom živote musím urobiť to, čo je šľachetné a čo je správne!  Zabitie môjho otca šľachetné nebolo! Bola to šťastná náhoda. Bola to moja chyba, že si tam bola a že ťa našiel. Zabitie Snapa nebolo šľachetné; bol to čin sebectva.  Pre tento krát chcem urobiť správnu vec zo správnych dôvodov. Tým dôvodom je to, že ťa milujem. Milujem. Milujem ťa." Prestal ju triasť a objal ju tak pevne, že ju takmer rozdrvil. Vzlykala tak silno, že sa jej telo triaslo v jeho vlastnom. Povedal jemnejším tónom, "nevieš ako veľmi ťa milujem? Musíš to vedieť. Musíš to vidieť. Musím to vysvetľovať? Nie je iná možnosť, Hermiona. Je to uzavretý kruh. Dala si mi život a naučila si ma milovať. Dal som ti svoju lásku a naučil som ťa žiť. Je hotovo. Je dokonané. Je to tak, ako to musí byť."

Pustil ju znova a ona znova spadla k jeho nohám, kde vzlykala na studenej borovicovej podlahe, len v tričku a spodnej bielizni, celkom odhalená, ale nielen navonok, ale tiež aj vo svojom vnútri. Odkryl jej emócie a pocity a teraz ju nechával samotnú. Pohol sa nazad ku vchodu a otvoril dvere. Stál tam a mohol len sledovať jej plač. Nedokázal ju presvedčiť, že má pravdu, aspoň zatiaľ nie a možno, že nikdy.

Draco začul kroky bežiace hore schodmi. Potter sa vrátil. Harry počul Hermionin plač celú cestu schodmi. Pozrel sa na Draca, potom na svoju najlepšiu priateľku a Malfoy vysvetľoval, "povedal som jej, že som sa priznal." Harry prikývol v poďakovaní, vyzliekol si plášť a ovinul ho okolo tela svojej najlepšej priateľky. Tak dlhý čas ju už neobjímal, ale dal by čokoľvek za to, aby to bolo za iných okolností.

Harry sedel na podlahe a kolísal ju sem a tam. Hermiona povedala, "ničí naše životy. Už som za ten zločin zaplatila a on za to zaplatí znova. Urobila som to kvôli nemu a on to všetko odhadzuje preč. Nič to pre neho neznamená!" Harry sa pozrel na Draca, pretože sa Draco posadil na posteľ, aby počul.

"Nemá žiadne právo, Harry," povedala.

"Mám plné právo, Grangerová!"  Vložil sa do toho Draco zo svojho miesta na posteli. "Je to pravda a milujem ťa. To je moje právo!"

Pozrela sa na neho a v agónii povedala, "Neopúšťaj ma! Nemôže ma opustiť ďalší človek! Nie som dosť silná. Ak toto bol tvoj úmysel, tak by som radšej zostala opustená, sama a zničená ako sa len na polovicu uzdraviť. Lámeš moje srdce a ničíš moju dušu, Draco Malfoy." Hermiona si položila hlavu do Harryho lona. Pokračovala v plači a potichu riekla, "ty premýšľaš o dnešku, nie o zajtrajšku."

Kľakol si na kolená vedľa dvojice a dotkol sa jej ruky. "Osud má pre nás v zásobe nachystané ďalšie veci, Grangerová. V tejto záležitosti nemám na výber. Naša cesta je už predurčená a jediné, čo môžeme urobiť je sledovať túto cestu. Keby som pri tebe mohol zostať navždy, chrániť ťa a milovať, nemyslíš, že by som zostal? Keby som mohol zaistiť, že ti nič neublíži, urobil by som to."

Hermiona odtlačila jeho ruku preč, posadila sa a povedala, "zabíjaš ma, tak isto ako by ma zabili smrťožrúti, zabíjaš ma." Prikrčila sa znova na podlahu so žalostnými slzami. Pokúsil sa znovu dotknúť jej pleca, ale opäť odrazila jeho ruku.

Malfoyove srdce puklo. Bol príliš zdrvený, aby zostal v izbe a sledoval jej plač. Otočil sa chrbtom k dvojici a postavil sa, aby odišiel. Nechcel ju opustiť. Nikdy ju nechcel opustiť. Chcel byť ten, kto ju drží a utešuje, nie Potter. Draco zostal vo vchodových dverách a díval sa, až kým jej plač neprestal. Zdalo sa, že zaspala. Noc predtým sa jej spánku nedostalo. Harry sa postavil s ňou v náručí. Draco sa načiahol a stiahol jej prikrývky. Harry ju jemne položil na posteľ a pobozkal ju na čelo. Draco podišiel a dotkol sa jej tváre. Harry dal hlavou pokyn smerom k dverám, naznačujúc Dracovi, aby šiel za ním. Vyšli von na chodbu a zatvorili jej dvere.

"Povedz mi celý príbeh, všetko, čo vieš, o Snapovi, o tom, ako si narazil na smrťožrútov, všetko," zavelil Harry.

Z toho dôvodu to bolo to, čo Draco urobil.