Linked
Preklad: Jimmi
Kapitola neprešla beta-readom
Napísala: Philyra912
Dramione (Romantika)
Rating: PG-13
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:
http://www.fanfiction.net/s/2443403/13/Linked
Keď úloha z Elixírov má zvláštne a znepokojujúce vedľajšie účinky na Draca a Hermionu, dozvedia sa o sebe viac, než kedy chceli.
Prehlásenie:
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Philyra912, ktorá napísala túto fanfiction.
PP: Len som dnes ráno prišla do práce, nikde nikto a mala som chuť na niečo kratučké... A nie, ešte stále túto poviedku nedokončujem.
Kapitola 12: Denníky Delilah Jamesovej
Hermiona sa na druhý deň prebudila na zlaté slnečné lúče žiariace jej do tváre a slabnúcu spomienku na zvierajúcu nočnú moru, o ktorej mala podozrenie, že nebola jej vlastná. Nedokázala si spomenúť, čo sa v tom temnom svete jej snov udialo, ale bola tam tma, ten druh tmy, ktorý tak nesúvisí s nedostatkom svetla ako skôr s nedostatkom nádeje. Úplne vyčerpaná z udalostí predchádzajúceho dňa zaspala skôr, než slnko vôbec zapadlo za horizont. Napriek dodatočným hodinám spánku si pripadala podivne neodpočinutá, ako keby jej spánok bol viacej snom než tá nočná mora, ktorá ho prenasledovala.
Niekoľko minút sedela na kraji svojej postele s nebesami, zbytočne sa pokúšala striasť pavučiny spánku zo svojej mysle, keď si spomenula, čo je za deň a čo malo prísť raňajšou poštou. Ospalosť zabudnutá, zoskočila z postele a rýchlo sa obliekla. O menej než desať minút neskôr stála zadychčaná pred vchodom do Veľkej siene.
Okamžite ako tam vkročila, vedela, že on tam nie, ale aj tak kvôli nemu tú miestnosť prehľadala. Nielenže bol slizolinský stôl úplne opustený, ale v celej sieni zjavne nikto nebol. Stále tam stála, vážne zvažovala, že sa poddá zbytočnému, ale uspokojujúcemu trucovaniu, keď kútikom oka zachytila náznak pohybu. Práve otočila hlavu, aby to lepšie preskúmala, keď sa ten zdroj, veľký, nádherne vyzerajúci výr zniesol vzduchom a majestátne letel k nej, kde sa usadil na hlave sochy.
"Ahoj," potichu povedala tej sove hľadiacej na ňu s jantárovými očami, ktoré boli zjavne úplne nezaujaté. Sova vystrčila jednu nohu a ponúkla jej odkaz, ktorý niesla. Vzala ho a skôr než ho otvorila, sova roztiahla svoje nádherné krídla a zmizla cez jedno z mnohých okien Veľkej siene.
Odkaz, ktorý držala v rukách, bol len o málo viac než zdrap papiera poskladaný vo dvoje. Nebol v skutočnosti adresovaný jej, ani meno odosielateľa nebolo nikde v obsahu zahrnuté, ale bolo jej jasné, kto to bol, aj keby nespoznala ten uponáhľaný, elegantný rukopis.
Premýšľala nad tým, či sa jeho vôňa - korenená a drahá a ťažko zachytiteľná dokonca, keď stál priamo pred ňou - naozaj mohla zachytiť na tom pergamene, alebo ich novo nájdená dôvernosť nakoniec vyvoláva zmätok v jej predstavivosti.
Sú tu. Príď do knižnice.
Viac tam nebolo a jeho strohosť bola taká odrádzajúca, taká trúfalá, že keby tie denníky neboli tak zúfalo dôležité, neposkytla by mu potešenie z reakcie na to, že ju povolal. Avšak bola ochotnú prehltnúť svoju malú pýchu, ak to znamenalo oslobodenie od tohto emocionálneho blázinca, ktorý sa v poslednej dobe stal jej životom.
Dokonca Hermiona, ktorá pravdepodobne trávila v knižnici viac času než madam Pinceová, zriedkakedy videla tú priestornú miestnosť takú opustenú alebo v takej časnej hodine. Nepočula ani nevidela žiaden náznak života, ale Malfoyova nahnevaná netrpezlivosť prerazila policami a zaplavila ju s takou intenzitou, že bola takmer hmatateľná. Ťažko to vyzerala na dobré znamenie, keď príchod ich predpokladanej záchrany v ňom vyvolal také negatívne emócie a to jej robilo starosti. Neplytvala časom a nasledovala stopu jeho frustrácie k odľahlému stolu, ktorý zjavne preferoval.
Len čo sa dostala k výklenku, stal sa dôvod Malfoyovej nespokojnosti zrejmý a ona potlačila zastonanie zdesenia. Dvoje búrlivé oči a vrchol hlavy netypicky rozstrapatených vlasov bolo všetko, čo sa dalo z Malfoya vidieť nad tými nesčítateľnými, týčiacimi sa horami denníkov zviazaných v koži, ktoré boli položené na každom použiteľnom kúsku stola pred ním. Niekoľko ďalších kôp robilo neporiadok na zemi okolo neho. Museli ich byť stovky.
"Je zrejmé, že môžeme dodať ´tá najrozsiahlejšia, najneorganizovanejšia, najrozvláčnejšia, smrteľne nudná zbierka osobných spisov, ktorá je známa na svete´ na náš zoznam úspechov pani Delilah James-Malfoyovej," ozval sal jedovato Malfoy spoza svojej hradby zaprášených zväzkov. Hermiona pomaly obišla stôl k stoličke vedľa neho, bez okolkov zvalila dve ďalšie kopy zošitov na zem, aby sa posadila.
"Toto všetko sú jej denníky?" zúfalo zašepkala.
"Nie, Grangerová, len táto kopa," posmešne vyprskol Malfoy, prehrabol si rozčúlenou rukou vlasy, čo vysvetľovalo, prečo sú tak netypicky v neporiadku. "Len som nechal mamu poslať všetok tento zvyšok na trošku oddychového čítania." Zazrela na neho, ale bol to len vlažný pohľad. Bol viac frustrovaný než na ňu nahnevaný, to jej bolo jasné, a ťažko mu to mohla klásť za vinu.
"To bude trvať veky," lamentovala.
"Nemáš predstavu," odpovedal, znel dosť ako to ufňukané jedenásťročné decko, ktorým býval. "Nielenže tie denníky sú bez dátumov a nemajú žiadne označenie poradia, ale z toho, čo som zatiaľ prečítal, všetka jej práca a teórie a pokusy sú náhodne pomiešané s jej osobnými zápiskami. Celú večnosť bude rapotať o problémoch s dievčaťom, čo býva v byte pod ňou a potom z ničoho nič hovorí o teórii použitia hmyzích feromónov pri výrobe elixírov v medicíne. Budeme musieť prečítať každú jednu prekliatu stranu každého jedného denníka, aby sme mali čo i len polovičnú šancu, že nájdeme liečbu, ktorá je možno dnu."
Malfoy zhnusene odhodil denník, ktorý držal. Zasiahol zvlášť vratkú vežu ďalších denníkov, ktoré sa rýchlo zosypali k ich nohám. Ani jeden s tým nič neurobil, ani nič niekoľko minút nepovedal, pretože sa poddávali spoločnej sebaľútosti, ktorá okolo nich visela ako podivne utešujúci mrak. Nakoniec sa Hermiona prebrala z jej skľúčeného, beznádejného stavu mysle a na tvári sa jej usídlil výraz zamračeného odhodlania.
"Fajn, predpokladám, že sa tu dá robiť len jediná vec," rozhodla. Zdvihla denník, ktorý ležal na vrchu hromady pred ňou, tenký zväzok zviazaný v nazelenanej koži. "Tá odpoveď tu niekde je. Len musíme pokračovať v hľadaní, kým ju nenájdeme." Nemusela sa pozrieť na Malfoya, aby vedela, že ho jej slová neohromili.
"Povedala si to sama, Grangerová. Bude to trvať veky. Nemáš domáce úlohy, ktoré treba urobiť, idiotských priateľov, ktorých treba mať pod kontrolou, škriatkov, ktorých treba ochraňovať, svet, ktorý treba zachrániť?" Nič nepovedala, rozhodla sa, že najlepším jednaním bude dôstojné mlčanie. Naštvaný nedostatkom jej reakcie sa Malfoy oprel dozadu na stoličke a trucoval.
"Fajn, plytvaj si všetkým časom, ktorým chceš," uškrnul sa. Stále upierala oči na ten denník, dokonca aj keď ho začula odtlačiť stoličku od stola a vstať k odchodu. "Daj mi vedieť, keď to nájdeš. O rok sa uvidíme." Práve chcel zabočiť na rohu a zmiznúť v radoch políc, keď prehovorila.
"To by som nerobila, kebyže som tebou," navrhla dosť spevavým hlasom, o ktorom vedela, že je dosť detinský, ale cítila sa podivne spokojná. Malfoy zastavil a ona vycítila jeho konflikt, keď sa pokúšal rozhodnúť či skočiť alebo neskočiť po jej návnade.
"Prečo nie?" spýtal sa cez zaťaté zuby. Hermiona otočila stránku denníka, ktorým listovala, s nenúteným výrazom, o ktorom jej bolo jasné, že ho ani na chvíľu neoklame.
"No, ak si spomenieš, muž, s ktorým bola Delilah Jamesová spojená, sa nikdy jej plánov nezúčastnil a dosť ho to rozčuľovalo. Trochu som pátrala a našla som rozhovor, v ktorom priznal, že to blokovanie účinkov bolo jednostranné. Kedykoľvek Delilah chcela, mohla sa napojiť na jeho pocity. Musel žiť po zvyšok života s vedomím, že jeho sny a emócie a obavy sú úplne odhalené osobe, ktorú nenávidel. Takže, ak to samozrejme znie podľa tvojho gusta, pokračuj a nechaj na mne urobiť všetku prácu a zožať všetky výhody. V opačnom prípade nasáčkuj svoj úbohý, lenivý zadok nazad a pomôž mi."
Keď Hermiona povedala svoj kúsok, mlčky čakala, listovala stránkami špicatého, chaotického rukopisu a v duchu sa škodoradostne potešila, keď okolo nej nebezpečne vírili Malfoyov šok a zúrivosť. Nakoniec nakráčal nazad k svojej stoličke, kreatívne zaklial, najprv v angličtine a potom v niekoľkých iných jazykoch, ktorým nerozumela, hoci vedela po francúzsky dosť na to, aby sa pri jednom nápaditom rade zakliatí mierne začervenala.
"Dúfam, že si šťastná," vyprskol a schmatol hrubý čierny denník s ošúchanými okrajmi a otvoril ho s väčšou silou než bolo treba. Hermiona sa trochu usmiala, ale už sa začínala ponárať do pátrania a neodpovedala.
Neuvedomila si, až kým miestnosť neupadla do ticha a Malfoy nebol hlboko zabratý do svojej vlastnej práce, že ani raz nespomenul tú potenciálne ponižujúcu udalosť z predchádzajúceho dňa. Premýšľala, či tú tému ignoroval úmyselne, alebo či bol príliš rozptýlený ich súčasnou prekérnou situáciou, aby si spomenul. Napočudovanie sa domnievala, že to bolo to prvé.
Chvíľu ho študovala, snažila sa rozoznať pravdepodobnú motiváciu, ktorú by mohol mať, aby jej preukázal takú láskavosť, keď sa zrazu pomrvil na mieste, ako keby vycítil, že sa na neho pozerá. Rýchlo sklopila zrak a tak jej ušiel výraz zmätenia, ktorý na ňu vyslal Malfoy, keď ho zaplavila vlna vďačnosti ako chladný a upokojujúci jarný vánok.