Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

MargaritaVille

4. kapitola

MargaritaVille
Vložené: Jimmi - 04.05. 2011 Téma: MargaritaVille
Jimmi nám napísal:
Boli ste varovaní. Váš problém, že to ignorujete alebo nečítate pozorne úvod k poviedke  Wink
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

MargaritaVille

napísala: Kyra4

preložila: Jimmi

Originál:


http://www.fanfiction.net/s/4306188/4/MargaritaVille

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Kyra4,ktorá napísala túto fanfiction.

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

 

 

4. kapitola

Vystrelil na nohy tak rýchlo, že sa jeho stolička s buchnutím zvalila.... potom tam stál ako soľný stĺp, ako keby paralyzovaný, v hrôze upieral oči na ten pergamen, v ušiach mu šialene búšilo srdce... až kým si neuvedomil, že zadržuje dych, odkedy ho prečítal a v ostrom, výbušnom výdychu vypudil ten stlačený vzduch zo svojich pľúc.

Trpel v mukách nerozhodnosti.

Mal by zostať alebo ísť? Mal by zostať alebo ísť?

(( Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov. Okamžite.))

Príď domov.

Okamžite.

"SAKRA!" zrazu vykríkol, treskol päsťou po stole, rozlial pitie, ktoré mu ošpliechalo ruku v ľadovo studenej, lepkavej alkoholovej vlne. Ľudia pri vzdialených stoloch po ňom vrhali kradmé, znepokojené pohľady. Dracovi to nemohlo byť menej ukradnuté. "Sakra, sakra, prečo? Prečo ma do toho zaťahuješ, Potter!"

((Hermiona je zranená. V nemocnici. Pýta si ťa.))

 Text, načmáraný v takom zhone, bol ledva čitateľný. To, nadovšetko iné, Dracovi naznačovalo vážnosť situácie.

Príď domov. Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov.

"Za toto si môže sama," zavrčal, oči stále prilepené k tomu pergamenu. Boh mu pomáhaj, jednoducho ich nedokázal odtrhnúť. "Toto je presne to, čomu som sa ja snažil zabrániť. Ale čo ja sakra viem, správne? Ani sa ma nenamáhala počúvať. Prečo kurva by som mal za ňou teraz utekať?"

Príď domov. Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov.

Bola to táto veta – rinčala mu v hlave ako zvon. Ak ti na nej niekedy... ak ti na nej niekedy...

Už dýchal namáhavo, v krátkych, ostrých nádychoch. Čo sa jej stalo? Ako ťažko bola zranená? "Chcem, aby mi to bolo jedno," chrapľavo zašepkal. "Do pekla s tebou, Grangerová, do pekla s tebou, svoje priority si dala jasne najavo a ja som nebol jednou z nich. Prečo si ma žiadaš teraz? Ja sa - kurva - nechcem - starať!"

Ale samozrejme, že to nebolo také jednoduché.

On sa nemal rozhodnúť, či sa staral alebo nie.

On sa buď nestaral... alebo sa staral.

Čo sa jej stalo? Ako veľmi je zranená?

Príď domov. Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov.

"Do riti!" Precedil to slovo pomedzi zovreté zuby. Náhle, dôrazne sa odstrčil od stola, otočil sa pritom k oceánu a odkráčal von na piesok. Po zopár tuctoch krokov na pláži znova zastavil a hľadel s prenasledovanými očami na ten oceán a oblohu. Slnko už skoro úplne zmizlo; horizont mal všetky odtiene fialovej a indiga. Nad hlavou sa ligotalo niekoľko skorých hviezd.

Pozvoľna si uvedomil, že má ľavú ruku pri boku zovretú v päsť, pergamen zhúžvaný v jej vnútri; pravú má zaťatú vo svojich bledých vlasoch; zaťatú tak silno, že ho to bolelo. Pomocou úmyselného aktu vôle sa prinútil uvoľniť ju; nechať ju klesnúť.

"Nuž dobre," povedal potichu. "V poriadku. V poriadku." Posledný krát vyhladil ten pergamen a znova ho prečítal. Odkaz sa nezmenil.

Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov. Okamžite.

 A potom -

PS. Pokúsim sa zabrániť Ronovi, aby ťa zavraždil.

Neuveriteľne, malý, pomalý, pochmúrny úsmev skrútil jeho pery.

"Len mi poskytni akúkoľvek zámienku, Weasley," zašepkal do tropickej noci. "Prosím ťa o to. Len mi poskytni akúkoľvek zámienku. Prosím."

Otočil sa k letovisku a uvidel malú skupinku ľudí zhromaždených na kraji piesku; v rovnakej miere zákazníci a obsluhujúci personál, ktorí ho ustarane sledovali. Muklovia, veľa muklov, samozrejme.

Ten temný, ponurý úsmev mal stále na tvári. Keby sa teraz odmiestnil, bol by z toho oheň na streche... ale keď sa už rozhodol, nemal náladu strácať čas. A napokon, na čo bolo dobré byť jediným dedičom ohromného majetku, ak ste ho nemohli použiť, aby ste si kúpili jedného ministerského úradníčka alebo dvoch? Alebo desiatich?

A všetci ministerskí úradníci sa dali kúpiť. Síce pravda, že niektorí boli drahší než druhí; ale ľudia, ktorých ste kúpiť nemohli, nešli do politiky.

Zhlboka sa nadýchol, predstavil si vestibul Nemocnice u Sv.Munga v Londýne, predstavil si ho vo svojej mysli tak dôkladne a tak skutočne, ako dokázal. Zatvoril oči. V tej úplne poslednej sekunde ten ponurý úsmev zmizol z jeho tváre; čelo mal zvraštené a v hlase trhanom dlho potláčanou emóciou napoly zašepkal, napoly zastonal jediné slovo:

"Hermiona."

... prosím, prosím, prosím, buď v poriadku.

Potom sa odmiestil.

OOOOO

Mal zlomok sekundy - len čas úderu srdca - aby venoval povrchnú, roztržitú myšlienku všetkému, čo nechával za sebou.

A aby usúdil, že zanecháva veľmi málo - nič v skutočnosti - hmotného.

Dvojizbovú chatu na pláži. Pekné miesto, určite, ale všade po celom svete boli iné jej podobné. Atraktívnu blonďavú spoločnosť (menom Kayla - zvrátene sa potešil, že si to meno pamätal). Táto konkrétna modelka dokonca plne vybavená s výstrednou exhibicionistickou črtou... ale aj tak bola sotva unikátna. Všade na plážach boli takéto McKayly; opäť po celom svete. Oblečenie - dobrej kvality samozrejme, ale len zopár; dokonca by nestačilo ani na zaplnenie kufra strednej veľkosti. Alkohol - to bola v skutočnosti strata, ktorá ho trápila najviac. Investoval poriadne veľké množstvo peňazí do istého materiálu vynikajúcej kvality a do prčíc, čo by dal práve teraz za jednu fľašku vo svojej ruke. A za jednu v druhej.

A asi by k tomu všetkému bola ďalšia zastrčená pod jeho pazuchou.

Napokon, chystal sa zaoberať sa so Zázračným chlapcom a jeho večne vernou podržtaškou Chudobným-A-Uhrovitým-Chlapcom-Čo-Je-Permanentne-Naštvaný.

Fajn, pripustil, že aj on by bol permanentne naštvaný, keby nemal prachy a mal uhry.

Do pekla, on už bol nasraný a to bol bohatý a primerane atraktívny a skoro polovicu roka žil v luxuse na tropickej pláži. Takže aké zlé to musí byť skončiť ako Weasley?

Potom sa okolo neho zhmotnil vestibul Sv. Munga a prerušil tok jeho myšlienok.

OOOOO

Bože, ako neznášal toto miesto; nenávidel ho.

Po vojne tu strávil dosť času na to, aby ho nikdy nechcel znova vidieť. Sem prišiel identifikovať telo svojho otca. Luciusa sem priniesli rovno z bojového poľa, zomrel pri prevoze a bol tak strašne zmangľovaný, že ho jeho jediné dieťa ledva dokázalo spoznať.

Toto bolo tiež miesto, kde takmer o týždeň neskôr prišiel čakať aj na matkinu smrť. V ten deň - v ten samý deň pohrebu jej manžela - dostala správu, že má ministerstvo v úmysle obžalovať ju za jej vojnové zločiny.

Toho večera po večeri vypila jed.

Avšak ak očakávala rýchly a bezbolestný koniec, tak sa... ako sa hovorí, smrteľne zmýlila.

Našiel ju v kŕčoch na podlahe salónu a prihnal sa s ňou sem, len aby mu povedali, že na to, čo vypila, neexistuje žiaden protijed, vôbec nič, čo by pre ňu mohla čarodejnícka medicína urobiť.

V izbe na treťom poschodí zostával pri jej boku, keď ťažko dýchala, mala kŕče, vracala, penila a pridúšala sa na svojej ceste do dlhej temnoty; meniaca na strašlivý odtieň fialovej a k tomu všetkému si prehltla vlastný jazyk.

Bola to... príšerná smrť.

Tiež tu boli jeho priatelia... priatelia na oboch stranách, pretože ku koncu hral dvojitého agenta. Takto sa vyhol svojej vlastnej žalobe z ministerstva; a tiež takto spoznal Hermionu. V každom prípade inak než ako tú strapatú, zubatú všetko-viem uctievateľku Pottera zo školy.

Tá Hermiona, ktorú mal možnosť spoznať na konci vojny, bola úžasná, odvážna, zapálená. A ak jej vlasy boli stále dosť strapaté, no čo, naučil sa, ako jej to prepáčiť. Pretože po tom všetkom mu ona musela tiež isté veci odpustiť. Na začiatku napríklad tie prezývky, ktorými ju častoval na škole.

Obdivoval jej schopnosť prekonať to... a bol tiež za to vďačný. Bola prvá z Potterovho tábora, ktorá mu skutočne ponúkla šancu na prímerie - a potom pomaly, pokusne, dokonca šancu na priateľstvo.

A tá kombinácia - vďačnosť, obdiv a priateľstvo - sa vyvinula, dozrela, do niečoho väčšieho, takmer skôr než skutočne porozumel, čo sa mu stalo.

Pri Merlinovi, tak veľmi sa zamiloval.

Neexistovalo nič, čoho by sa kvôli nej nevzdal - nič, čo by kvôli nej neurobil.

A vtedy si na chvíľu, na jeden krátky skvelý okamih myslel, že ona to cíti rovnako.

A potom prijala to miesto. Miesto na ministerstve, ktoré prakticky zavraždilo jeho matku. A čo viac - nebezpečné miesto... prepáčte, ale Hermiona skrátka nebola stvorená na aurora! Mala byť mozgom operácie, pracovať v zákulisí, nie v predných líniách. Nikdy nie v predných líniách! Nie keď bolo stále tak veľa ľudí vonku, tak veľa podporovateľov toho, v čom Voldemort zlyhal a ktorým sa zatiaľ darilo unikať čarodejníckemu právu. Ktorí si ošetrovali rany a vyložene bublali nenávisťou. Hociktorý z nich by sa vzdal pravej ruky za jednu ranu na domýšľavú malú humusáčku, ktorá bola taká nápomocná pri porážke ich Pána.

Páni, musela byť na takmer toľkých čiernych listinách ako samotný Potter a čo s tým urobila? Šla von hľadať ľudí, ktorí ju chceli zabiť! Prirodzene.

Čokoľvek. On by bol kvôli nej urobil čokoľvek a jediné, čo žiadal na oplátku, bolo, aby sa vyhla vedomému vystaveniu sa nebezpečenstvu. Vtedy to považoval za rozumnú požiadavku vzhľadom na to, že boli zamilovaní.

Ona to videla inak.

Čo len dokázalo, všakže, že v skutočnosti vôbec zamilovaní neboli?

Ach, on bol zamilovaný určite.

Ale to nespôsobilo, aby to bolo obojstranné.

Bože, aký bol blázon.

A teraz bol kvôli nej späť na tomto prekliatom, zatratenom, dvakrát prekliatom mieste a skutočne si nemyslel, že mu v tejto chvíli zostalo veľa z duše, ale ak sa musel dívať, ako tu zomrie ďalší človek, ktorého miloval, - ak sa musel dívať, ako tu zomrie ona – potom sa mu akokoľvek úbohé roztrhané zvyšky duše, ktoré stále možno vlastnil, vytrhnú rovno z neho navždy a nadobro.

A Weasley ho chcel zavraždiť.

Malicherne, úplne bez radosti sa posmešne zasmial.

No, možno to nakoniec bude tej najláskavejší vývoj udalostí.

OOOOO

Okolo neho prebiehal ten šialený chvat čarodejníckej spoločnosti v kríze. Obeť kliatby tu, smoliar, čo sa rozštiepil tam; celý tím nemocničného personálu sa prehnal okolo s telom ležiacim na bruchu na vznášajúcich sa nosidlách a kričal jeden po druhom. Za nimi sa vliekla mladá čarodejnica, jej slzami zmáčaná tvár vyzerala presne tak stratená a šokovaná a vydesená, ako sa on cítil na každej jeho predchádzajúcej návšteve na tomto mieste. Domnieval sa, neprítomne, že musia existovať nejakí ľudia, ktorí sem prišli s radostným dôvodom; narodenie dieťaťa, napríklad. Ale on nikdy predtým túto stránku Svätého Munga nevidel a ani dnes ju vidieť nemal.

Prekliato strašné miesto.

Bolo to len výhradne silou jeho vlastnej vôle, že sa mu podarilo pozbierať sa, potom sa priblížiť k recepčnému pultu, skade ho nasmerovali na piate poschodie. A predsa ho zalial vlhký pot, keď vošiel do výťahu a stlačil gombík. Mohlo to byť šokom zo zmeny teploty – z premiestnenia sa z teplého, rozpáleného tropického večera do nútene chladného, suchého vzduchu nemocnice. Ale ak mal byť k sebe úprimný, bolo mu jasné, že to nebolo jedine tým.

Dokonca to nebolo ani čiastočne tým.

Bolo to tým, že nevedel, čo ho tam hore čaká. Okrem poriadne rozzúreného Rona Weasleyho, samozrejme; a Harryho Pottera, ktorý mu poslal list, pravda, ale len preto, že ho o to Hermiona požiadala. Harryho Pottera, ktorý sa na neho pravdepodobne bude pozerať, ako keby bol niečo, čo ste zoškrabali z podrážky topánky.

Títo dvaja boli istotou a ani neboli tým, čo ho trápilo.

Ach, v poriadku, netrápili ho; desili ho na smrť.

Tamto samozrejme bolo Hermionou.

Čo sa jej stalo? Prečo žiadala, aby prišiel? A bude v poriadku?

Prosím bože, Hermiona, toto mi nerob. Už si toho urobila dosť. Ak som sem prišiel, aby som videl, ako umieraš, zabije to aj mňa.

Musíš. Byť. V poriadku.

Tak aby som ti mohol povedať, aby si šla do pekla a potom som sa mohol vrátiť rovno tam, skade som prišiel.

Dvere výťahu sa otvorili.

Namáhavo prehltol.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 4. kapitola Od: anonym - 04.05. 2011
som zvedavá, čo sa Hermione stalo.

Re: 4. kapitola Od: bbarka - 04.05. 2011
Okej, takže išiel...to je dobre...len tie komentáre okolo Proste je nám všetkým jasné, že je v tom až po uši...:D Ale podľa mňa musel vyzerať veľmi zvláštne keď tam tak stál v bare a hádal sa sám so sebou Ina táto poviedka sa mi vážne páči - tá predstava Draca s jednou fľašou v jednej ruke, s druhou v druhej a ešte s jednou pod pazuchou bola hviezdna! "Dvere výťahu sa otvorili." - aaaaa, ale čo ďalej??? Idem na to Ďakujem za preklad!

Re: 4. kapitola Od: ulli - 04.05. 2011
Trošku jsem se lekla na začátku při Dracově nerozhodnosti, ale nakonec přece jen správné rozhodnutí. Musím říct, že i docela chápu jeho vysvětlení rozchodu, ale přece jen je to Draco. Pokud to od něj vyznělo jako příkaz, ani se Hermioně nedivím. Ale jako aurorku si ji taky nedovedu představit. Ona je vážně spíš na práci s hlavou   Doufám, že se uzdraví a bude v pořádku. Děkuju za další kapitolku, byla trochu pochmurnější, ale už se těším na další. Jsou to vždycky takový malý, napínavý a radostný chvilky.

Re: 4. kapitola Od: Zuzana - 04.05. 2011
Oj oj, takto to ukončiť!!! Zase Draco ma nasrdil, že sa opovážil zaváhať, ale jeho vysvetlenie, ich rozchodu znelo celkom logicky, z jeho pohľadu, keby on naozaj bol ochotný urobiť pre ňu všetko (len či by to naozaj urobil?) tak mohla aj Hermiona urobiť nejaký ústupok... možno. Takto sa mi zdá Dracov hnev a aj jeho sklamanie trochu pochopiteľnejšie ako na začiatku. Znova ma pochytil ten Draca-ochraniteľský-utešujúci syndróm. Ale čo sa jej stalo??? Bol by šok, keby to neprežila taký úlet by ma asi tak trochu naštval Už aby tu bola ďalšia kapitola. Ďakujem za preklad a klasicky aj za tú Tvoju úžasnú rýchlosť
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Tak to s tou novou kapitolou ti vyšlo, ale ďalšiu som práve začala a je rovnako dlhá... Díky

Re: 4. kapitola Od: Kiwy - 04.05. 2011
um.... samozřejmě, jak jinak.... jak jinak to mohlo skončit, než takhle!!!  Myslím, že pokud tu do deseti minut nebude pokračování, asi si vyškubu vlasy XD  Jinak bezvadná povídka, s úžasným překladem ... s pozdravem Kiwy  
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Nemôžem dovoliť, aby si bola plešatá... ale pri ďalšej to neskúšaj, ešte som ani nezačala :D Díky mo

Re: 4. kapitola Od: teriisek - 04.05. 2011
Tak to byla jedna velká nepřetržitá jízda pocitů a bylo to fakt výborné! Chudák Draco:( Snad Hermiona fakt bude v pořádku... Díky moc za překlad:) Těším se!
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Ešte sme neskončili, dúfam, že sa bude páčiť aj ten zvyšok. Díky

Re: 4. kapitola Od: Nenriki - 04.05. 2011
ha, mala som pravdu nas oblubeny hajzelsky bastardik ma vycitky svedomia, tak mu treba! ale nech sa z toho preboha hermiona vylize, vsak hej? a som fakt rada, ze ked som tu prisla, tak dalsi diel na mna skutocne cakal, dokonca dva
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Už sú tie kapitoly dlhšie, pochybujem, že sa také čosi znova podarí :D Ďakujem

Re: 4. kapitola Od: Lucka - 04.05. 2011
Sranda, dala som si tú námahu a vyhľadala som si v HP5 Rowlin popis nemocnice a podľa nej je na piatom poschodí ČAJOVŃA PRE NÁVŚTEVY / NEMOCNIČNÝ OBCHOD. Čiže Hermione nič nie je, pravdepodobne už na Draca čaká pri čajíku, prípadne brigáduje v obchode. Som zvedavá, čo skutočne autorka dala na piate poschodie. Jimmi, fantastický preklad, ďakujem
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Myslíš, že tá nemocnica je taká malá, aby tam bolo len toto? Je tam vestibul, kde čakajú návštevy a potom sa pokračuje ďalej... (to by mohla byť tá čajovňa, síce žiaden čaj tam nepodávali) Díky
Re: 4. kapitola Od: Lucka - 04.05. 2011
Nevravím, že je malá - len to, že podľa Rowlingovej boli všetky zranenia(uštipnutia, nesmímatelné kliatby, zranenia spôsobené čarmi atď atď... ) na poschodiach 1 až 4. Nevravím, že autorka si to nemohla upraviť, len, že ma to pobavilo, nic více. ;-)

Re: 4. kapitola Od: Jacomo - 04.05. 2011
Tak a je to tady, ze sobeckého sebelítosného sukničkáře je najednou ustaraný nešťastně zamilovaný chudáček, který toho strašně vytrpěl a jeho láska ho prostě nepochopila... No, dobře, "trochu" přeháním. Ale ten náhlý přerod tam je. Ovšem tohle mě navzdory okolnostem fakt pobavilo: A Weasley ho chcel zavraždiť. / Malicherne, úplne bez radosti sa posmešne zasmial. / No, možno to nakoniec bude ten najláskavejší vývoj udalostí. Asi mám stejně černý humor jako Draco Díky za další dílek skládačky. Asi nebudu daleko od pravdy, že nám sem co nevidět dáš i zbytek, což? Aby jsme se my i Draco dlouho netrápili
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
No dobre, vystihla si to a ja som postrehla tvoju iróniu - no jo, ja viem, aké je to strašne naivné, ale krásne sa to číta a sníva. Chceš čierny humor - tak to si počkaj na Underwater light od Mayi. Aby sa ti neprejedol Pokúsim sa do zajtra, predsa je to len 9 strán a ešte by som mala ísť k jednému lekárovi (behám celé doobedie, vrátila som sa len navariť obed - dovolenka ako vyšitá, takže už chápeš moje nutkanie preložiť niečo takéto. Ale tak ma bolia nohy, že to možno zabalím a budem prekladať. Komentované je to skvele, takže mám motiváciu... a k doktorovi 30 minút pešej chôdze. Blé. Díky moc
Re: 4. kapitola Od: Jacomo - 04.05. 2011
Já si ale na tu naivitu nestěžuju - taky jí potřebuju, zejména když je mi už třetí den blbě (rýma, kašel, teplota, bolí mě klouby...) Prostě trocha pozitivních emocí místo aspirinu A víš, na co se těším? Na konec 6.kapitoly ) Ten se mi líbil - moc moc )
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Hm, samozrejme. Mne tá fľaška v poslednej :D Tak sa rýchlo vylieč, ale počasie je otrasné. Ja len neviem, či u mňa je to alergia alebo opakované nachladnutia. Ach jo. Stárneme... No jo, idem na 6. Práve som dokončila 5, ale nie som spokojná. Plán bol skončiť do konca týždňa, snáď to vyjde. Ale zajtra som skoro celý deň mimo a v piatok ideme na výstavu - na Flóru do Blavy. Teším sa na kvetinky :D

Re: 4. kapitola Od: marci - 04.05. 2011
No - v horším okamžiku se to snad ani utnout nedalo Jak už jsem psala - pecka, čím dál tím lepší! ještě stále to mohu psát Mistrně podané - naprosto jsem se do Dracových pocitů mohla vcítit (a dát mu ohledně Hermiony za pravdu)   ach a "lidé, kteří se nadají koupit, nejdou do politiky".... co mi to jen připomíná ??? nevím, jaké národnosti je autorka, ale evidentně některé věci jsou konstantní po celém světě
navazuju na sebe samu :-) Od: marci - 04.05. 2011
A teď mě napadlo - dobré by bylo, kdyby jedna každá z těch "zlatokopek" byla hermiona (s mnoholičným lektvarem třeba), která tam byla coby auror vyslaná hlídat Draca. A skončila v nemocnici, já nevím - třeba kvůli rizikovému těhotenství, nebo kvůli předávkování tím mnoholičným lektvarem Ale no nic, už mi asi hrabe - měla bych jít domů. Takhle veselé to asi nebude. Nevadí. Tak či tak se moc těším na pokračování

Re: 4. kapitola Od: lennyuchiha - 04.05. 2011
Asi prasknu napětím. Chudák Drako.

Re: 4. kapitola Od: denice - 04.05. 2011
Draca mi začíná být opravdu líto. Nejdřív ten šok, nejistota a zlost, a pak příšerné vzpomínky u Svatého Munga. Hermiona jako bystrozorka - najednou mám pocit, že Draco neměl tak docela nepravdu v jejich sporu. Ale asi podal svůj názor děsnou formou. Jsem zvědavá, jak dopadne jeho setkání s Zázračným chlapcom a jeho večne vernou podržtaškou Chudobným-A-Uhrovitým-Chlapcom-Čo-Je-Permanentne-Naštvaný. Díky.
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Už mám odpoveď : veľmi zaujímavo. Ach jaj, normálne váham, či ti to neposlať, ale ešte vydržím a pokúsim sa to doladiť. Ďakujem :D

Re: 4. kapitola Od: mmel - 04.05. 2011
Zase další kapitola? No ty nám dopřáváš! Moc se mi to líbí, Hermionu si jako bystrozorku taky neumím představit... Jinak se mi moc líbil popis zlatokopek :) Když o tom tak přemýšlím, taky jich pár znám :)
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
No, to sú tie moje povestné preklady z rýchlika. Len ďalšia má opäť o pár strán viac ako tá predtým, takže dnes je to viacmenej nereálne. Díky :D

Re: 4. kapitola Od: Elza - 04.05. 2011
až kým si neuvedomil, že sa nenadýchol, odkedy ho prečítal a v ostrom, výbušnom výdychu vypudil ten stlačený vzduch zo svojich pľúc.- spíš bych řekla, že zadržoval dech (když pak vydýchl... kdyby se nenadýchl, tak nemá co vydýchnout) ľudia, ktorých ste kúpiť nemohli, nešli do politiky nečekaně hlubokomyslná úvaha... pripustil, že aj on by bol permanentne naštvaný, keby nemal prachy a mal uhry. *:DDD Hermiona bystrozorka? To si nedovedu ani představit...!
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Budiž mi odpustené, pretože v originály je take a breath. A inak teoreticky si mohol uvedomiť, že sa nenadychuje, a z toho dôvodu vydýchnuť, aby sa nadýchnuť mohol. Ale máš pravdu, zadržal dych je správne. Díky
Re: 4. kapitola Od: Elza - 04.05. 2011
To je nevýhoda překládání obecně: když narazíš na pitomost, nechat či opravit? Nechat dodrží ducha díla, ale čtenáři to vždy otlučou o hlavu překladateli... takže z vlastní alibičnosti stabilně opravuju... *;-)
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Ja tiež, a na takéto veci si dávam pozor, ale toto mi ušlo, asi preto, že mi to fakt na prvé prečítanie neprišlo divné. Som si istá, že by ma Doda na to upozornila, takže... boli ste varovaní, preklad bez bety - a kone majú ústa, a aj v slovenskom preklade môže byť slovo kartáč (v Hadovi mi to Tarja vyhodila). Robím si srandu, jasne máš s tým koňom pravdu, ale fakt si neviem predstaviť, že by som dávala božtek na papuľu či pysk. Ešte aj pri psovi hovoríme nebozkávaj ho na ústa. Divné, ako si každá rodina (či oblasť) upraví materinský jazyk. Kvantum slov, čo používam (v neobetovanom preklade) vypadlo z slovenského jazyka po poslednej úprave niekedy v 68, napr. kľud (správne je pokoj). No čo sa zblázniš, keď sa to používa stále? Díky moc

Re: 4. kapitola Od: iway - 04.05. 2011
sice jsem si nevšimla jak je draco dlouho pryč, ale dobré by bylo kdyby tam rodila 
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
4-5 mesiacov, niečo menej než pol roka? To na pôrod nebude stačiť. Díky.

Re: 4. kapitola Od: gama - 04.05. 2011
ááááá. zrovna v tom nejnanpínavějším. Sakra:-)
Re: 4. kapitola Od: Jimmi - 04.05. 2011
Klasika, nie? Nepochopím (a nielen u tejto poviedky) ako potom mohli nechať autorky čakať mesiace na ďalšiu kapitolu. To by som vám nikdy neurobila.

Prehľad článkov k tejto téme:

Kyra4: ( Jimmi )06.05. 2011Epilóg
Kyra4: ( Jimmi )05.05. 20116. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )04.05. 20115. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )04.05. 20114. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )03.05. 20113. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )03.05. 20112. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )03.05. 20111. kapitola Prológ
Kyra4: ( Jimmi )03.05. 2011Úvod k poviedke