MargaritaVille
napísala: Kyra4
preložila: Jimmi
Originál:
http://www.fanfiction.net/s/4306188/4/MargaritaVille
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Kyra4,ktorá napísala túto fanfiction.
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
4. kapitola
Vystrelil na nohy tak rýchlo, že sa jeho stolička s buchnutím zvalila.... potom tam stál ako soľný stĺp, ako keby paralyzovaný, v hrôze upieral oči na ten pergamen, v ušiach mu šialene búšilo srdce... až kým si neuvedomil, že zadržuje dych, odkedy ho prečítal a v ostrom, výbušnom výdychu vypudil ten stlačený vzduch zo svojich pľúc.
Trpel v mukách nerozhodnosti.
Mal by zostať alebo ísť? Mal by zostať alebo ísť?
(( Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov. Okamžite.))
Príď domov.
Okamžite.
"SAKRA!" zrazu vykríkol, treskol päsťou po stole, rozlial pitie, ktoré mu ošpliechalo ruku v ľadovo studenej, lepkavej alkoholovej vlne. Ľudia pri vzdialených stoloch po ňom vrhali kradmé, znepokojené pohľady. Dracovi to nemohlo byť menej ukradnuté. "Sakra, sakra, prečo? Prečo ma do toho zaťahuješ, Potter!"
((Hermiona je zranená. V nemocnici. Pýta si ťa.))
Text, načmáraný v takom zhone, bol ledva čitateľný. To, nadovšetko iné, Dracovi naznačovalo vážnosť situácie.
Príď domov. Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov.
"Za toto si môže sama," zavrčal, oči stále prilepené k tomu pergamenu. Boh mu pomáhaj, jednoducho ich nedokázal odtrhnúť. "Toto je presne to, čomu som sa ja snažil zabrániť. Ale čo ja sakra viem, správne? Ani sa ma nenamáhala počúvať. Prečo kurva by som mal za ňou teraz utekať?"
Príď domov. Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov.
Bola to táto veta – rinčala mu v hlave ako zvon. Ak ti na nej niekedy... ak ti na nej niekedy...
Už dýchal namáhavo, v krátkych, ostrých nádychoch. Čo sa jej stalo? Ako ťažko bola zranená? "Chcem, aby mi to bolo jedno," chrapľavo zašepkal. "Do pekla s tebou, Grangerová, do pekla s tebou, svoje priority si dala jasne najavo a ja som nebol jednou z nich. Prečo si ma žiadaš teraz? Ja sa - kurva - nechcem - starať!"
Ale samozrejme, že to nebolo také jednoduché.
On sa nemal rozhodnúť, či sa staral alebo nie.
On sa buď nestaral... alebo sa staral.
Čo sa jej stalo? Ako veľmi je zranená?
Príď domov. Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov.
"Do riti!" Precedil to slovo pomedzi zovreté zuby. Náhle, dôrazne sa odstrčil od stola, otočil sa pritom k oceánu a odkráčal von na piesok. Po zopár tuctoch krokov na pláži znova zastavil a hľadel s prenasledovanými očami na ten oceán a oblohu. Slnko už skoro úplne zmizlo; horizont mal všetky odtiene fialovej a indiga. Nad hlavou sa ligotalo niekoľko skorých hviezd.
Pozvoľna si uvedomil, že má ľavú ruku pri boku zovretú v päsť, pergamen zhúžvaný v jej vnútri; pravú má zaťatú vo svojich bledých vlasoch; zaťatú tak silno, že ho to bolelo. Pomocou úmyselného aktu vôle sa prinútil uvoľniť ju; nechať ju klesnúť.
"Nuž dobre," povedal potichu. "V poriadku. V poriadku." Posledný krát vyhladil ten pergamen a znova ho prečítal. Odkaz sa nezmenil.
Ak ti na nej niekedy záležalo, príď domov. Okamžite.
A potom -
PS. Pokúsim sa zabrániť Ronovi, aby ťa zavraždil.
Neuveriteľne, malý, pomalý, pochmúrny úsmev skrútil jeho pery.
"Len mi poskytni akúkoľvek zámienku, Weasley," zašepkal do tropickej noci. "Prosím ťa o to. Len mi poskytni akúkoľvek zámienku. Prosím."
Otočil sa k letovisku a uvidel malú skupinku ľudí zhromaždených na kraji piesku; v rovnakej miere zákazníci a obsluhujúci personál, ktorí ho ustarane sledovali. Muklovia, veľa muklov, samozrejme.
Ten temný, ponurý úsmev mal stále na tvári. Keby sa teraz odmiestnil, bol by z toho oheň na streche... ale keď sa už rozhodol, nemal náladu strácať čas. A napokon, na čo bolo dobré byť jediným dedičom ohromného majetku, ak ste ho nemohli použiť, aby ste si kúpili jedného ministerského úradníčka alebo dvoch? Alebo desiatich?
A všetci ministerskí úradníci sa dali kúpiť. Síce pravda, že niektorí boli drahší než druhí; ale ľudia, ktorých ste kúpiť nemohli, nešli do politiky.
Zhlboka sa nadýchol, predstavil si vestibul Nemocnice u Sv.Munga v Londýne, predstavil si ho vo svojej mysli tak dôkladne a tak skutočne, ako dokázal. Zatvoril oči. V tej úplne poslednej sekunde ten ponurý úsmev zmizol z jeho tváre; čelo mal zvraštené a v hlase trhanom dlho potláčanou emóciou napoly zašepkal, napoly zastonal jediné slovo:
"Hermiona."
... prosím, prosím, prosím, buď v poriadku.
Potom sa odmiestil.
OOOOO
Mal zlomok sekundy - len čas úderu srdca - aby venoval povrchnú, roztržitú myšlienku všetkému, čo nechával za sebou.
A aby usúdil, že zanecháva veľmi málo - nič v skutočnosti - hmotného.
Dvojizbovú chatu na pláži. Pekné miesto, určite, ale všade po celom svete boli iné jej podobné. Atraktívnu blonďavú spoločnosť (menom Kayla - zvrátene sa potešil, že si to meno pamätal). Táto konkrétna modelka dokonca plne vybavená s výstrednou exhibicionistickou črtou... ale aj tak bola sotva unikátna. Všade na plážach boli takéto McKayly; opäť po celom svete. Oblečenie - dobrej kvality samozrejme, ale len zopár; dokonca by nestačilo ani na zaplnenie kufra strednej veľkosti. Alkohol - to bola v skutočnosti strata, ktorá ho trápila najviac. Investoval poriadne veľké množstvo peňazí do istého materiálu vynikajúcej kvality a do prčíc, čo by dal práve teraz za jednu fľašku vo svojej ruke. A za jednu v druhej.
A asi by k tomu všetkému bola ďalšia zastrčená pod jeho pazuchou.
Napokon, chystal sa zaoberať sa so Zázračným chlapcom a jeho večne vernou podržtaškou Chudobným-A-Uhrovitým-Chlapcom-Čo-Je-Permanentne-Naštvaný.
Fajn, pripustil, že aj on by bol permanentne naštvaný, keby nemal prachy a mal uhry.
Do pekla, on už bol nasraný a to bol bohatý a primerane atraktívny a skoro polovicu roka žil v luxuse na tropickej pláži. Takže aké zlé to musí byť skončiť ako Weasley?
Potom sa okolo neho zhmotnil vestibul Sv. Munga a prerušil tok jeho myšlienok.
OOOOO
Bože, ako neznášal toto miesto; nenávidel ho.
Po vojne tu strávil dosť času na to, aby ho nikdy nechcel znova vidieť. Sem prišiel identifikovať telo svojho otca. Luciusa sem priniesli rovno z bojového poľa, zomrel pri prevoze a bol tak strašne zmangľovaný, že ho jeho jediné dieťa ledva dokázalo spoznať.
Toto bolo tiež miesto, kde takmer o týždeň neskôr prišiel čakať aj na matkinu smrť. V ten deň - v ten samý deň pohrebu jej manžela - dostala správu, že má ministerstvo v úmysle obžalovať ju za jej vojnové zločiny.
Toho večera po večeri vypila jed.
Avšak ak očakávala rýchly a bezbolestný koniec, tak sa... ako sa hovorí, smrteľne zmýlila.
Našiel ju v kŕčoch na podlahe salónu a prihnal sa s ňou sem, len aby mu povedali, že na to, čo vypila, neexistuje žiaden protijed, vôbec nič, čo by pre ňu mohla čarodejnícka medicína urobiť.
V izbe na treťom poschodí zostával pri jej boku, keď ťažko dýchala, mala kŕče, vracala, penila a pridúšala sa na svojej ceste do dlhej temnoty; meniaca na strašlivý odtieň fialovej a k tomu všetkému si prehltla vlastný jazyk.
Bola to... príšerná smrť.
Tiež tu boli jeho priatelia... priatelia na oboch stranách, pretože ku koncu hral dvojitého agenta. Takto sa vyhol svojej vlastnej žalobe z ministerstva; a tiež takto spoznal Hermionu. V každom prípade inak než ako tú strapatú, zubatú všetko-viem uctievateľku Pottera zo školy.
Tá Hermiona, ktorú mal možnosť spoznať na konci vojny, bola úžasná, odvážna, zapálená. A ak jej vlasy boli stále dosť strapaté, no čo, naučil sa, ako jej to prepáčiť. Pretože po tom všetkom mu ona musela tiež isté veci odpustiť. Na začiatku napríklad tie prezývky, ktorými ju častoval na škole.
Obdivoval jej schopnosť prekonať to... a bol tiež za to vďačný. Bola prvá z Potterovho tábora, ktorá mu skutočne ponúkla šancu na prímerie - a potom pomaly, pokusne, dokonca šancu na priateľstvo.
A tá kombinácia - vďačnosť, obdiv a priateľstvo - sa vyvinula, dozrela, do niečoho väčšieho, takmer skôr než skutočne porozumel, čo sa mu stalo.
Pri Merlinovi, tak veľmi sa zamiloval.
Neexistovalo nič, čoho by sa kvôli nej nevzdal - nič, čo by kvôli nej neurobil.
A vtedy si na chvíľu, na jeden krátky skvelý okamih myslel, že ona to cíti rovnako.
A potom prijala to miesto. Miesto na ministerstve, ktoré prakticky zavraždilo jeho matku. A čo viac - nebezpečné miesto... prepáčte, ale Hermiona skrátka nebola stvorená na aurora! Mala byť mozgom operácie, pracovať v zákulisí, nie v predných líniách. Nikdy nie v predných líniách! Nie keď bolo stále tak veľa ľudí vonku, tak veľa podporovateľov toho, v čom Voldemort zlyhal a ktorým sa zatiaľ darilo unikať čarodejníckemu právu. Ktorí si ošetrovali rany a vyložene bublali nenávisťou. Hociktorý z nich by sa vzdal pravej ruky za jednu ranu na domýšľavú malú humusáčku, ktorá bola taká nápomocná pri porážke ich Pána.
Páni, musela byť na takmer toľkých čiernych listinách ako samotný Potter a čo s tým urobila? Šla von hľadať ľudí, ktorí ju chceli zabiť! Prirodzene.
Čokoľvek. On by bol kvôli nej urobil čokoľvek a jediné, čo žiadal na oplátku, bolo, aby sa vyhla vedomému vystaveniu sa nebezpečenstvu. Vtedy to považoval za rozumnú požiadavku vzhľadom na to, že boli zamilovaní.
Ona to videla inak.
Čo len dokázalo, všakže, že v skutočnosti vôbec zamilovaní neboli?
Ach, on bol zamilovaný určite.
Ale to nespôsobilo, aby to bolo obojstranné.
Bože, aký bol blázon.
A teraz bol kvôli nej späť na tomto prekliatom, zatratenom, dvakrát prekliatom mieste a skutočne si nemyslel, že mu v tejto chvíli zostalo veľa z duše, ale ak sa musel dívať, ako tu zomrie ďalší človek, ktorého miloval, - ak sa musel dívať, ako tu zomrie ona – potom sa mu akokoľvek úbohé roztrhané zvyšky duše, ktoré stále možno vlastnil, vytrhnú rovno z neho navždy a nadobro.
A Weasley ho chcel zavraždiť.
Malicherne, úplne bez radosti sa posmešne zasmial.
No, možno to nakoniec bude tej najláskavejší vývoj udalostí.
OOOOO
Okolo neho prebiehal ten šialený chvat čarodejníckej spoločnosti v kríze. Obeť kliatby tu, smoliar, čo sa rozštiepil tam; celý tím nemocničného personálu sa prehnal okolo s telom ležiacim na bruchu na vznášajúcich sa nosidlách a kričal jeden po druhom. Za nimi sa vliekla mladá čarodejnica, jej slzami zmáčaná tvár vyzerala presne tak stratená a šokovaná a vydesená, ako sa on cítil na každej jeho predchádzajúcej návšteve na tomto mieste. Domnieval sa, neprítomne, že musia existovať nejakí ľudia, ktorí sem prišli s radostným dôvodom; narodenie dieťaťa, napríklad. Ale on nikdy predtým túto stránku Svätého Munga nevidel a ani dnes ju vidieť nemal.
Prekliato strašné miesto.
Bolo to len výhradne silou jeho vlastnej vôle, že sa mu podarilo pozbierať sa, potom sa priblížiť k recepčnému pultu, skade ho nasmerovali na piate poschodie. A predsa ho zalial vlhký pot, keď vošiel do výťahu a stlačil gombík. Mohlo to byť šokom zo zmeny teploty – z premiestnenia sa z teplého, rozpáleného tropického večera do nútene chladného, suchého vzduchu nemocnice. Ale ak mal byť k sebe úprimný, bolo mu jasné, že to nebolo jedine tým.
Dokonca to nebolo ani čiastočne tým.
Bolo to tým, že nevedel, čo ho tam hore čaká. Okrem poriadne rozzúreného Rona Weasleyho, samozrejme; a Harryho Pottera, ktorý mu poslal list, pravda, ale len preto, že ho o to Hermiona požiadala. Harryho Pottera, ktorý sa na neho pravdepodobne bude pozerať, ako keby bol niečo, čo ste zoškrabali z podrážky topánky.
Títo dvaja boli istotou a ani neboli tým, čo ho trápilo.
Ach, v poriadku, netrápili ho; desili ho na smrť.
Tamto samozrejme bolo Hermionou.
Čo sa jej stalo? Prečo žiadala, aby prišiel? A bude v poriadku?
Prosím bože, Hermiona, toto mi nerob. Už si toho urobila dosť. Ak som sem prišiel, aby som videl, ako umieraš, zabije to aj mňa.
Musíš. Byť. V poriadku.
Tak aby som ti mohol povedať, aby si šla do pekla a potom som sa mohol vrátiť rovno tam, skade som prišiel.
Dvere výťahu sa otvorili.
Namáhavo prehltol.
Kyra4: ( Jimmi ) | 06.05. 2011 | Epilóg | |
Kyra4: ( Jimmi ) | 05.05. 2011 | 6. kapitola | |
Kyra4: ( Jimmi ) | 04.05. 2011 | 5. kapitola | |
Kyra4: ( Jimmi ) | 04.05. 2011 | 4. kapitola | |
Kyra4: ( Jimmi ) | 03.05. 2011 | 3. kapitola | |
Kyra4: ( Jimmi ) | 03.05. 2011 | 2. kapitola | |
Kyra4: ( Jimmi ) | 03.05. 2011 | 1. kapitola Prológ | |
Kyra4: ( Jimmi ) | 03.05. 2011 | Úvod k poviedke | |