Preklady fanfiction Harryho Pottera

10. Rozkokošení diablici

„BÚÚ!“

„GRRR!“

„Gin? Si v poriadku?“

Ginny zastonala a posadila sa. „Prečo, prečo, prečo to musíš robiť, Harry?“

„Prepáč, Gin-Gin, ale nemohol som odolať tomu, aby som vypustil  trochu pary,“ odpovedal s úsmevom Harry.

„Chcel som od neho, aby si dal na seba jednu z tých strašidelných muklovských halloweenskych masiek, ale nepočúval ma,“ šomral Ron spoza Harryho. Jeho oči sa okamžite rozžiarili, keď si všimol domáceho škriatka, ktorý obchádzal izbu s tanierom chuťoviek.

„Keby ťa k tomu presvedčil, Harry Potter, práve by si bol na mojom pohrebe,“ povedala Ginny. „A keďže si môj roztomilý, sladký, rozkošný priateľ, nevolaj ma znovu Gin-Gin. Lebo budem ja na tvojom pohrebe.“

„Och, neboj sa, neurobím to znovu,“ povedal Harry s nervóznym smiechom. „Ach, hej pozri, tam je Ron! A... ehm... jedlo!“

Ginny prevrátila očami.

„Ahoj, Ginny.“

Ginny sa otočila. „Och, ahoj, Luna. Zúčastníš sa stretnutia?“

„Keď ide o to, áno. Musím oznámiť, čo som urobila.“

„Myslíš s mrkvou?“

„Už skôr som začula, ako o tom bystrohlavčanky hovoria. Zdá sa, že si myslia, že sa Malfoy zbláznil.“

„To bude deň,“ odfrkla si Ginny.

„Najprv rozmýšľaj, potom hovor, Ginny. Niektoré veci sa môžu splniť,“ povedala Luna záhadne a prv než odišla najesť sa, pohrozila Ginny prstom.

Hm. Vyzerá to tak, že všetci na svete sú rovnakí, pomyslela si Ginny. Všetci milujú jedlo zdarma.

„Ahoj, Ginny! Ako rada ťa znovu vidím!“ Mandy Brocklehurstová sa široko usmiala na Ginny. Presnejšie povedané žiarila.

Zaujímalo by ma, čo ju spravilo takou šťastnou? lámala si hlavu Ginny.

„Hej, kráľovná Weslíčka,“ povedal Blaise Zabini, keď prechádzal dvermi, s rukami vo vreckách a s úsmevom tak samoľúbym, že si myslíte, že mu patrí celý svet.

„Čo je s tebou? Vyzeráš tak šťastne.“

„Weasleyová, príde čas, keď sa zamiluješ a uvedomíš si to. A ten čas bol teraz.“

Ginny mu opätovala udivený pohľad.

„Milujem túto miestnosť,“ komentoval Blaise lenivo, pozerajúc na modré závesy. „No, idem, Weasleyová. Niet času na rozhovor, keď je tu jedlo.“ Tanečným krokom sa vzdialil k domácemu škriatkovi a mrmlal si nejakú melódiu, ktorá znela neuveriteľne podobne ako „Ak nie si moja“ od Elánu. (PP: v origináli „Just the Girl“ od Click five)

Ginny nad tým zdvihla obočie.

„Aha, pani Potterová,“ naraz zanôtili Parvati Patilová a Lavender Brownová, keď vstúpili dvermi.

Harry sa poobzeral. „Mama?“ spýtal sa neveriacky.

Ginny prevrátila očami. „Nie, hlupáčik. Lavender a Parvati len žartovali.“ Otočila sa späť k nim. „Takže, kedy asi začína to stretnutie?“

Pokrčili plecami. „Predpokladám, že keď sa sem dostane Theo,“ odpovedala Parvati.

A ako na zavolanie, Theodore Nott vbehol – nie, vrútil sa – dvermi bystrohlavskej spoločenskej miestnosti.

„ĽUDIA!“

Všetci stíchli.

„Prečo nie ste všetci v knižnici?“ zakričal Theo. V podstate sa mu dymilo z uší.

Nikto neodpovedal.

Theo si povzdychol. „Potter. Weasley.“

„Vieme,“ odpovedali Harry a Ron zároveň. „Ospravedlňujeme sa.“

Theo sa zhlboka nadýchol a potom vydýchol „NUŽ, Teraz je na to príliš neskoro, pretože PRICHÁDZA JOCULAR!“

Všetci začali kričať a behať všetkými smermi.

„Silencio!“ zasyčal Theo a prižmúril oči.

Celá miestnosť vyzerala, akoby v nej ktosi gombíkom vypol zvuk.

„Teraz pôjdeme hore do dievčenských spální, rozvážne, rozumne, rozvážne, pokojne, rozvážne, potichu a rozvážne,“ nebezpečne zavrčal Theo.  „Nestarám sa, že chlapci nebudú môcť vyjsť hore schodiskom. Zoberte si metly dievčat.“

„Vy,“ Theo ukázal na Lunu Lovergoodovú, Mandy Brocklehurstovú, Terryho Boota, Orlu Quirkovú, Lisu Turpinovú a Anthonyho Goldsteina. „Ostaňte tu a predstierajte, že niečo robíte.“

Theo otočil hlavu ku schodisku. Väčšina ľudí už vyšla hore, ale ešte stále niekoľko chlapcov stálo na začiatku schodiska a čakali, kým im hodia metlu. „No tak, páni, pohnite si!“

Blaise prevrátil očami a povedal niečo, čo podľa pohybu pier vyzeralo podozrivo ako „Choď do (píp)!“

Keď bolo zvonku počuť mužský hlas, ktorý hovoril heslo, Mandy zalapala po dychu a lámala si hlavu nad vhodnou situáciu, čo by mohli robiť.

Keď sa dvere otvorili, Mandy skríkla. „Áááách – som do teba zamilovaná!“ tenko zanôtila. No tak, čo skúšaš, Mandy Moore? v duchu na seba kričala.

(PP: - Mandy Moore, americká speváčka, prevažne slaďákov)

Mandy sa zamračila na ostatných. „Dúfam, že to cítiš rovnako ako ja!“

Spoločne dokončili refrén: „Zrýchli sa mi tep, keď som s tebou! Som do teba zamilovanááááááá!“

Profesor Jocular neveriacky hľadel. „Ehm... nádherné....“

„Nebudem sa ani pýtať, ako to, decká, že všetci viete text tejto piesne,“ zasyčala Mandy, keď Lisa Turpinová povedala nevinne:

„Nuž, pán profesor, čo vás privádza sem, do nášho útulného príbytku?

„No... myslím, že niekto zmenil odkaz, ktorý všetkým členom istej skupiny hovoril, že sa tu majú stretnúť. Hm... je to dosť zaujímavé... ale smiem najprv skontrolovať spálne chlapcov a dievčat?“

S hrôzou sa na neho pozerali.

„... Ehm... iste...,“ Anthony sa nesmelo dobrovoľne ozval. „Choďte rovno. Nie je to, akoby sme tam pred vami skrývali nejaké tajomstvá alebo, viete, ako... ako... schované veci... alebo -“ zasekol sa, keď ho Mandy prudko kopla do holene.

„Ak nemáte námietky, skontrolujem najprv dievčenské spálne.“

Ach áno, máme, v duchu zastonala Mandy.

Jocular sa otočil. „Ach áno, a budem potrebovať vaše prútiky pre prípad, že by ste sa veľmi snažili použiť na mňa niečo smiešne, keď budem otočený chrbtom.“

„Prečo by sme to robili?“ zvolala Mandy povrchne.

„Viem, že by ste robili, slečna Brocklehurstová,“ povedal Jocular posmešne, keď Mandy neochotne púšťala prútik z ruky.

Keď kráčal hore schodiskom, Mandy vzdychla a zašepkala Anthonymu: „Predpokladám, že to „protichlapčenské“ pravidlo na učiteľov neplatí.“

Luna vytiahla svoj prútik a ostatní prekvapene hľadeli. „Dala som mu falošný prútik,“ prehovorila pomedzi pery, keď svojim prútikom mierila na schodisko a prižmúrila oči.

Zrazu sa Jocular na schodoch pošmykol a zviezol sa dole. „Čože? Prečo som spadol?“ spýtal sa Jocular omámene. Potom pocítil schodisko. „Prečo je to schodisko také klzké?“

Luna sa uškrnula, keď ostatní bystrohlavčania do nej štuchali.

„Kto je tam?“ ozval sa veľmi falošný vysoký prenikavý hlas, o ktorom Mandy usúdila, že je Blaisov. „Prečo sa pokúšaš vyjsť dievčenskými schodmi, ty úchylák!“

„Som profesor Jocular! Nemôžem vyjsť hore schodmi kedykoľvek, keď chcem?“

„Nemôžete! Toto je dievčenská spálňa! Poviem to  profesorke McGonagallovej!“ pišťal Blaise zhora falošným hlasom. „Môžem vás obviniť z obťažovania a vlámania sa a vstupu do dievčenských spální!“

„V poriadku, v poriadku, odchádzam,“ povedal skľúčene Jocular. „Tentoraz ste vyhrali.“

Len čo sa dvere zavreli, všetci začali bežať schodiskom dolu a – na radosť bystrohlavčanov – šmýkali sa na stále klzkých schodoch a pristáli na veľkej kope na podlahe, s Pansy Parkinsonovou na spodku.

„Zlezte – zo – mňa!“ zasipela. „Lebo – vás – nakopem – do -“

„V - PORIADKU!“ vykríkli chlapci, keď sa náhlivo zdvíhali.

„Takže teraz, keď sa skončila naša dramatická chvíľka, musíme ísť do knižnice, aby sme dodržali naše stretnutie,“ vyhlásil Theo nafúkane a z plášťa si oprašoval neviditeľné žmolky. Ako zázrakom, bol jedinou osobou, ktorá nespadla zo schodov, pretože udržiaval rovnováhu  vďaka nadľudskej veľkosti malého mozgu a jeho schopnosti ovládania. „A transfiguruj si naspäť svoju tvár, Morag, hoci to bolo zábavné, madam Pinceová ťa nenechá takto vojsť.“

Slizolinčan sklonil hlavu, ktorá sa pomaly menila z gaštanového peria na jeho obvyklé hnedé vlasy. „Prepáč, nemohol som odolať tomu, aby som nevydesil nejaké dievčatá,“ povedal na vysvetlenie.

Zatiaľ čo sa toto všetko dialo, Draco Malfoy sa zúfalo snažil dostať do chrabromilskej spoločenskej miestnosti...

„Nechaj ma vojsť, nechaj ma vojsť, nechaj ma vojsť!“ kričal na Tučnú pani. „Musím dnu, aby som  našiel svoju pravú lásku!“

„Ty si ten odporný malý slizolinčan, však? Draco Malfoy. Nikdy ťa nevpustím dnu, mám svoju chrabromilskú hrdosť!“

„Zasraná chrabromilská hrdosť! Musím sa dostať dnu!“

„Potom uhádni heslo!“ zahrmela Tučná pani.

„Neviem ho! To je dôvod, prečo by si ma mala nechať vstúpiť!“

„Dnu ťa vpustiť nesmiem, ak správne heslo nevieš,“ zaspievala Tučná pani, čo Dracovi trochu pripomenulo ducha Zloducha.

„Dobre, tak teda budem hádať,“ zavrčal Draco. „Ale ak to bude trvať viac než pol hodinu, pošlem na teba Siriusa Blacka!

Tučná pani prižmúrila oči. „To by si sa neodvážil.“

„Uvidíme, uvidíme. Mimochodom, je to ‚Harry Potter‘?“

„Nie.“

„Ron Weasley?“

„Nie.“

„Hermiona Grangerová?“

„Nie.“

„Chlapec, ktorý prežil?“

„Nie.“

„Metlobal?“

„Nie.“

„Levy?“

„Nie.“

„Malfoy stojí za prd?“ 

„Páči sa mi, ale nie.“

„Fretka?“

„Tiež prijateľné a používané, ale opäť nesprávne.“

„Richard Chrabromil?“

„Nie.“

„Dumbledore?“

„To by bolo neuveriteľne nápadné, ale nie.“

A tak to pokračovalo, kým –

„Prezraď mi to poondiate heslo!“ vykríkol Draco frustrovane a udrel päsťou do steny.

Portrét Tučnej panej sa otvoril.

„Ako...?“

„Čo si ty za naivného chlapčeka,“ pokarhala ho Tučná pani. „Heslo bolo ‚heslo‘. Práve si povedal ‚Prezraď mi heslo‘ a dostal si sa dnu.“

„Čo za kreténa by vymyslel takéto heslo?“ vykríkol Draco a snažil sa skryť sklamanie, že zabil dvadsať minúť rozmýšľaním nad potenciálnymi heslami.

„Bola to Hermiona Grangerová. Uvažovala, že pretože nikoho nenapadne, že heslo je také zrejmé ako ‚heslo‘, tak ho nikto v skutočnosti neuhádne,“ vysvetľovala Tučná pani. „Je to čosi, čo nazvala... ehm, myslím, že obrátená psychológia.“

„Ale nenapadlo by niekoho, že keďže nikoho nenapadne, že to heslo je také zrejmé, tak že ho chrabromilčania použijú?“ odporoval Draco, keď v tom zdôvodnení našiel zádrhel.

„Sklapni a choď už dnu, bolí ma z teba hlava,“ ponosovala sa Tučná pani.

Draco otrčil na Tučnú pani všetkých desať prstov – samozrejme, vďaka súboju prstov Blaisa a Pansy – a upaľoval dnu skôr, než Tučná pani mohla za ním zabuchnúť.

„Dievčatá, ktorá chcete ochutnať mrkvu?“ spýtal sa Draco falošne energickým hlasom predavača automobilov. (A/N bez urážky, predajcovia automobilov, ale vaše hlasy naozaj neustále znejú veľmi šťastne. To je dobrá vec. Nezabite ma!)

Nikto neodpovedal. Spoločenská miestnosť bola prázdna.

- - -

Keď skupina siedmakov plus dvoch šiestakov prechádzala popri prázdnej triede,  Blaise Zabini zacítil svoju príležitosť a vtiahol Mandy Brocklehustovú dnu.

„Kto sakra si?“ vykríkla Mandy skôr, než sa začala zvíjať v Blaisovom náručí a silno ho kopla smerom na jeho... ehm... rozkrok.

Blaise otvoril ústa, ale nič z nich nevyšlo. Zdalo sa, že tá bolesť ho prinútila mlčať. Buď to, alebo stratil schopnosť hovoriť spolu s väčšinou jeho schopnosti mať deti.

Mandy zalapala po dychu, keď sa otočila a zbadala, koho kopla. „Jejdanenky, to mi je ľúto!“

„N-e tvoja chyba,“ podarilo sa Blaisemu dostať cez zaťaté zuby. „Veď si ma varovala ohľadom Blaisových detí.“ Zdvihol pohľad. „N-máš ľad?“

„Prepáč, ale náhodou práve teraz nežijem v Antarktíde,“ povedala Mandy sarkasticky. „Na.“ posunula ľadový obklad k nemu. „Daj si to na tvoju... vec.“

„Vďaka,“ zaksichtil sa Blaise. „Takže... predtým, než si ma kopla do mojej zvláštnej oblasti, chystal som sa ti niečo povedať.“

Mandy prikývla. „Do toho.“

„Vieš, aký som do teba blázon?“

Mandy zdvihla ruku. „No, vlastne by som privítala, keby si slovo „blázon“ v tejto vete nepoužil. Alebo v celom tomto rozhovore.“

Blaise očervenel a odvrátil pohľad. „Hej, myslím, že tiež by som to privítal. V každom prípade, rozmýšľal som, že keďže sme teraz oficiálne spolu, ale škola o tom ešte nevie, čo takto zohrať ohromný žartík alebo usporiadať nejakú zvláštnu, ale zábavnú párty na ukončenie všetkých tých žartov a pritom vzájomne podpíšeme ‚mierovú zmluvu‘ a potom maznanie sa na chodbách a zakončenie nášho láskania sa v slizolinských spálňach.“

Mandy podvihla obočie. „Začal si pekne a milo, ale nekupuj prv vtáka, ako nemáš klietku...“

„Tiež by som privítal, keby sme ani toto slovo nepoužívali v našom rozhovore,“ povedal Blaise a umiestnil si vrecko s ľadom späť na svoj rozkrok.

„Ach, hej.“

„Áno, pripomína mi to totiž určitú oblasť, ku ktorej si sa  pred chvíľou nie príliš dobre zachovala.

Mandy vyhrnula nos dohora. „To bolo v sebaobrane, Blaise! A určite je veľa slov, ktoré sa môžu vzťahovať na danú oblasť.“

„No páni, nie že sa mi tu príliš nafúkneš od zlosti, možno ťa budem musieť obliať slizom ako v treťom ročníku.

„A ty mi tu nezačni byť príliš podráždený, práve tak ťa môžem znovu kopnúť!“ pridala sa Mandy a v podstate výskala od smiechu.

Ktokoľvek, kto práve šiel  okolo, by mohol vidieť Mandy Brocklehustovú a Blaisa Zabiniho ako sa váľajú od smiechu a vzájomne sa podopierajú.

- - -

„Poriadok, poriadok, ľudia!“ „Poriadok v knižnici!“ („Order in the library!“)

„Ja som myslel, že stačí mať poriadok v hlave!“ zapišťal Ron a použil rovnaký konzervatívny tón.  (PP: pôvodný preklad „Dám si tri poháre tekvicového džúsu s kopou kuracích stehienok,“ ... išlo o slovnú hračku vďaka viacerým významom slova ‚order‘ – znamená poriadok, ale aj objednávku, objednať si)

„Ron, vieš ako detinsky vyznievaš?“ spýtal sa Dean Thomas a nadvihol obočie.

Ron očervenel a okamžite sa prestal smiať.

Theo si vyhrnul rukávy na svojom plášti, pohodil vlasmi a hodil knihu na stôl. „Ticho!“

Zjavila sa madam Pinceová a vyzerala extrémne nazúrene. „Nott, máte ešte jednu šancu pred tým, než teba a tvojich priateľov vykopnem von,“ zasyčala.

„Moja dobrotivá pani,“ náhle sa zapojil Morag. „Tu, zoberte si to ako náhradu za vaše ticho.“ Natiahol plnú hrsť galeónov.

Madam Pinceová pozrela na peniaze, potom na Moraga. „Uzavrel si obchod,“ povedala sladko predtým, než odišla a mierne si pohmkávala.

Harry rozhorčene civel na Moraga. „To som chcel urobiť ja!“

„Stavím sa s tebou o čokoľvek, že tvoj mešec s peniazmi je stále v tvojej spálni,“ odvrkol Morag len čo tie slová vyšli z Harryho.

„Dostal ťa, kamoško,“ zamrmlal Ron a štuchol do Harryho.

Harry prevrátil očami a zasyčal na Rona. „Zradca!“

„Dobre, tak teraz, keď je madam Pinceová preč a užili sme si svoje každodenné dobrodružstvo -“ v podstate Theove slová boli nasiaknuté sarkazmom, „ – môžeme začať naše stretnutie. Má niekto nejaké hlásenie?  Dosiahnutý pokrok vo vzťahu Draca a Hermiony?“

Seamus Finnigan zdvihol ruku.  „Opakovane som rozprával Hermione o tom, aká je tenká hranica medzi láskou a nenávisťou, kým mi nepohrozila vypitvaním.“ Pozeral dole na svoje ruky.

„Urobil som moju.... vec v Rokville,“ zamrmlal Ernie.

„Donútila som Mionu vyskúšať si všetky zelené alebo strieborné šaty v obchode s oblečením v Rokville,“ ozvala sa Ginny.

„Ja a Harry neustále robíme narážky na rozprávky a Popolušku,“ povedal Ron.

„Tajne som jej poslal strieborný náramok so zvíjajúcim sa hadom,“ povedal Anthony Goldstein. Pansy si ho okamžite pritiahla bližšie k sebe.

„Susan a ja sme začiatkom dneška napísali ohováračské listy o Daphne a vyvesili ich do všetkých spoločenských miestností,“ povedala Hannah Abbottová.

„Nepýtajte sa, ako vieme všetky heslá,“ zamrmlala Susan Bonesová a pozerala do zeme.

„Keď o tom hovoríme,“ prerušil ju Justin Finch-Fletchey. „Kde je Daphne? Dávno som ju nevidel.“

„Videl som ju vychádzať z Nemocničného krídla,“ povedal Harry. „Ale to bolo asi pred týždňom.“

„Väčšinou je vo svojej izbe,“ dokončila Pansy. „A v poslednej dobe navštevuje veľa hodín Obrany proti čiernej mágii.“

„Ako to vieš, Pansy? Šmíruješ Daphne?“ žartoval Morag. Pansy prevrátila očami a lakťom strčila do Moraga.

„Dala som Malfoyovi mrkvu, ktorá vám povie, kto je vašou skutočnou láskou,“ vyšiel zasnený hlas z Luny Lovegoodovej.

Všetky hlavy sa otočili na Lunu.

„To myslíš vážne?“ spýtal sa Theo pochybovačne. „Si si istá, že taký druh mrkvy existuje?“

„Áno,“ odsekla Luna a zasnený tón jej hlasu sa úplne stratil. „Otestovala som ju na Harrym a Ginny a oni povedali, že to funguje.“

„Hej, obaja sme cítili čerešne,“ usmiala sa Ginny a pobozkala Harryho.

Ron vydal zvuk dávenia. „Decká, počuli ste niekedy o VPN? (PP: Verejný prejav náklonnosti, v orig. PDA = Public Display of Affection)

„Hej,“ povedal Harry, keď sa nadýchli.

„Práve teraz to robíme,“ dodala Ginny, keď Harryho opäť stiahla dole.

„Ale aj tak,“ pochyboval Theo. „Testovala si iba jeden pár.“

„Nuž, verím jej,“ prerušil ho Morag. „Úplne jej verím! Je to úplne primeraný zlomok... ehm... reality.“

Luna sa na neho usmiala.

„Vieš, vyskúšam ju práve teraz, aby som videl, či má naozaj zvláštne chute,“ Morag vystrel ruku k Lune.

Luna so vzdychaním vytiahla z tašky ďalšiu mrkvu. „Vybehnem von naozaj rýchlo,“ šomrala.

„Tvrdé cukríky?“ spýtal sa Morag so zdvihnutým obočím. Luna zbledla a vytrhla mu mrkvu z ruky a prakticky utiekla z knižnice.

„Čo jej je?“ spýtal sa Theo. „Mimochodom, dobrá práca, ľudia.“

„Len sa mi to zdá, alebo v ňom žije duch Olivera Wooda?“ zašepkal Harry Ronovi.

„Nie, to je nemožné,“ zašepkal Ron naspäť.

„Ale to ani zďaleka nie je dosť dobré. Musíme ich dať dohromady najneskôr dva týždne pred MFP (PP: medzifakultný ples). Takže, musíme pracovať tvrdšie – lepšie – a viac dôslednejšie,“ každé slovo prerušil úderom do stolu.

„Nie, máš pravdu Harry. Žijúca Woodova duša sa rozdelila na dve polovice a jedna z nich je v tomto chalanovi,“ zašepkal Ron.

„Viem, tento krátky prejav bol v podstate kópiou Woodovej reči v druhom ročníku,“ zašepkal Harry.

„Vy dvaja!“ vyštekol Theo smerom na Harryho a Rona. „Držte huby!“

„Takže... ak nikto viac nemá otázky, schôdza je skončená!“ vyhlásil Theo. Keď sa otočil, hrozivo zašepkal. „Len počkajte niekoľko dní a uvidíte. Začne prvý plán Theodora Notta. Onedlho ťa dostanem späť, Daphne. Potom budeme žiť šťastne až do smrti.“

- - -

Nasledujúce ráno sa skončilo treskom. Doslovne.

Vždy, keď študenti vošli do Veľkej siene na raňajky, vlniace sa  hady a havrany oblečené do baletných kostýmov a iskrivých čeleniek sa kĺzali alebo lietali popred študentov a nadšene predvádzali pokus o „ča-ča.“ (aj keď vzhľadom na to, že hady, ktoré nemajú nohy, sa len priplazili po zemi a mávali chvostmi do hudby salsy).

Dokonca aj niektorých zamestnancov to pobavilo. Niektorých.

Desať minút po tom, čo sa skončili raňajky, Mandy Brocklehurstová zachytila pohľad Blaisa Zabiniho a obaja sa postavili na  svoje stoly.

„Sonorus!“ zašepkala Mandy mieriac si prútikom na hrdlo. „VŠETCI POZOR!“ zahrmela. „Blaise Zabini a ja by sme chceli spraviť vyhlásenie.“

„Ehm,“ Blaise si hlasno odkašľal. „Dobre, najprv by som chcel povedať, že hady budú navždy drsné a havrany zomrú osamotene. Po druhé, všetci z vás vedia, že sme sa s Mandy celé roky hádali, však? Nuž, dnes vyhlasujeme prímerie.“

Všetci viac-menej zalapali po dychu / vykríkli / odpadli.

„Áno, svet sa nekončí, ale my sme uzavreli ‚mierovú dohodu‘.“ Mandy s prstami naznačila úvodzovky. „Takže, na počesť nášho spojenectva, decká, rozhodli sme sa vám uviesť  malé predstavenie. Viete, že keď to Mandy hovorí, tak to bude to najlepšie, čo ste kedy videli.“

Blaise prevrátil očami. „To, čo má na mysli, je, že pretože to bude posledná akcia na ukončenie všetkých ostatných, rozhodne to bude najvzrušujúcejšia -“

„ – najvýstrednejšia -“ skočila do toho Mandy.

„ – najiskrivejšia -“ prerušil Mandy Blaise a zazeral na ňu.

„ – najbombastickejšia -“

„ – najhumornejšia -“

„ – najsenzačnejšia -“

„ - ! -“

„ – UDALOSŤ!“ dokončili Blaise a Mandy vysokým tónom, ktorý znel úplne hrozne.

Veľká sála prepukla do nadšeného potlesku.

„A našu akciu odštartujú tancujúce havrany a hady, ktorí sa práve zoraďujú pri dverách! Veľký potlesk pre nich! Havrany a hady, pustite sa do hula!“

Keď začala havajská hudba luau, baletné sukničky havranov a hadov ihneď zmenili na trávové sukne a pestrofarebné havajské kvetinové náhrdelníky. (PP: podľa slovníka ‚lei‘ sú girlandy z kvetov. ale keď som vyhľadávala obrázky, boli to tie náhrdelníky, čo dávajú na krk návštevníkom havajských ostrovov) Hady začali rytmicky pohybovať svojimi serepetičkami, zatiaľ čo havrany mávali krídlami a tak trochu predvádzali správnu verziu tanca hula.

Profesorka McGonagallová sa postavila. „Okamžite sa posaďte. Pre dnešok sme si užili zábavu, takže prečo vy dvaja jednoducho nevrátite všetko späť a -“

Mandy a Blaise sa správali, akoby ju vôbec nepočuli a namiesto toho zosilnili hlasitosť.

„No tak všetci, poďme tancovať!“ vykríkol Blaise, keď na stole spolu s Mandy začal krútiť bokmi.

Hudba sa zmenila na obľúbenú pesničku  „Prútik z jednorožca“ od novej čarodejníckej rockovej skupiny „Kruptonite“ a všetci začali jačať a tancovať.

Len o desať minút neskôr sa ozval zvonec a stonanie a nariekanie študentov, ktorí vyrazili na rôzne hodiny.

Mandy sa uškrnula, keď si prevesila tašku cez plece. „Vyzerá to, že profesori nemajú predstavu, čo majú očakávať. Ak si myslia, že toto bolo niečo, dobre, len počkajte a pozerajte sa, detičky. Ešte ste nič nevideli.“

„Profesori si myslia, že nás môžu prekabátiť!“ posmieval sa Blaise.  „Ešte sa uvidí.“

„S Blaisom a Mandy, ktorí pracujú ako jeden, je všetko možné!“

„Prečo to znie ako reklama?“ začudoval sa Blaise.

Mandy pokrčila plecami.

„Nuž poďme na Dejiny mágie. Prehovoriť Binnsa, aby sme si pospali,“ povedal Blaise s úškrnom. „Potom začne dnešná zábava.“

Za ich odchádzajúcimi postavami traja havrani dožuli hada a jeden z nich vypľul trávovú hula sukňu.

- - -

(originál pieseň + video Mandy Moore – Crush    http://www.youtube.com/watch?v=wkMa7gIcnCM)