Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 31: Providere Pro Deceptio Malificus - Príprava na zákerný úskok

"Môj pane."

"Čo sa deje, Lucius?" spýtal sa Temný pán, keď si jeden z jeho najvernejších smrťožrútov pred neho kľakol.

"Mám pre vás zaujímavé novinky... Urobil som, ako ste žiadali a zistil som identitu Dracovej milenky."

"Výborne, Lucius. Ale prečo by ma to malo trápiť? Povedal som ti, aby si sa tej ženy zbavil. Dúfam, že si sem neprišiel, aby si mrhal mojím časom. V týchto dňoch je pre mňa môj čas veľmi drahocenný. V prípade, že si si to nevšimol, moja obrana sa pripravuje na obrovský útok aurorov... očakávam ho v najbližšej dobe."

"Môj pane, samozrejme, že som zvážil vaše slová... ale moja manželka mala dobrú pripomienku. Ona, samozrejme, v tejto záležitosti stojí plne za mnou."

Voldemort si kruto odfrkol. "Neklam sa, Lucius.... ovládaš Narcissu Van Dorenovú pomocou kliatby Imperius. Táto žena za tebou v skutočnosti nikdy nestála... nechal som ju žiť len preto, že ty a jej sestra Bellatrix ste ma pred rokmi uprosili, aby som ušetril jej život. Lestrangeovci boli mojimi najvernejšími služobníkmi... najmenej, čo som mohol urobiť, bolo ušetriť život jednej bezcennej ženy."

"Ako manželka je pre mňa bezcenná, môj pane... ale ukázala sa užitočná v špehovaní Draca."

"To môže byť. Čo vraví tentoraz?"

"Vraví, že ak zabijeme tú ženu, kým je do nej Draco zamilovaný, odvráti sa od nás. Ukryje sa alebo si ublíži a naše plány sa nikdy nesplnia."

Zdalo sa, že Voldemort premýšľa. Maskovaná postava netrpezlivo klopala šupinatými prstami po operadle veľkého dubového kresla, na ktorom sedel.

"To je pravda, Lucius," zasyčal Voldemort. "Urobil si dobre, že si na to prišiel."

"A môj pane... je toho viac..."

"Viac?"

"Zdá sa, že môj syn Draco... má s tou ženou bastarda. Chlapca. Tento mesiac bude mať osem mesiacov."

Voldemort chvíľu mlčal, než vybuchol do vysokého prenikavého smiechu. "Draco Malfoy... otec? Ten zženštilý mamičkin chlapček je oteckom? To zázraky nikdy neprestanú? Nenapadlo ma, že ho uvidím obsievať kvetinový záhon, nie to ešte ženu!"

Lucius si spomenul, ako Draco vyzeral, keď ho videl naposledy na smrťožrútskom stretnutí. Chlapec bol vysoký a mocný - prijal Temné znamenie bez problémov. V Dracových šedých očiach rozoznal Lucius to oceľové odhodlanie, ktoré bolo v jeho vlastných, a Dracova čeľusť bola zaťatá. Lucius mal vtedy nepríjemný pocit, rovnako ako mal teraz, keď sa Voldemort smial, že Draco už viacej nebol chlapec, ale muž.

"A ako sa volá milenka tvojho syna?" spýtal sa Voldemort.

Lucius sa strhol, keď to vyslovil: "Hermiona Grangerová."

"Grangerová? Tá Potterova kurva? Humusáčka?" zasmial sa znova Voldemort. "Aký skvelý vkus má tvoj syn, Lucius. Dobre Lucius, ako sa chceš z tohto dostať?"

"Už som to zvážil. Môj plán je odvrátiť Draca od tej ženy... docieliť, aby ňou pohŕdal... napriek tomu nápadu s láskou... prinútiť ho pochopiť, že jediné, čo má cenu, je podvoliť sa svojmu osudu a pomôcť v našej skvelej veci."

"Dobre... dobre. Múdre, ale ako to máš v pláne uskutočniť?"

"Pripravím pre Draca malý úskok, kvôli ktorému stratí svoju dôveru v slečnu Grangerovú. Dosiahnem, aby prestal veriť v lásku."

"Musí to byť primerane nepríjemné," dychtivo prehovoril Voldemort. Predstava zrady ho vždy fascinovala. "Nebude ľahké zmeniť zmýšľanie tvojho syna... Nazrel som mu do mysle. Má silnú myseľ."

Lucius prikývol. "Som si toho vedomý. Uistím sa, že to bude náležite nepríjemný klam, môj pane. Pokiaľ ide o dieťa, zabijem ho. Je to žijúce poníženie mena mojej rodiny. Nečistokrvná škvrna."

Voldemort sa tváril zamyslene.

"Mýliš sa, Lucius. To dieťa, hoci je produktom humusáckej matky... je samotné čistokrvné, keďže má dvoch magických rodičov. V žilách mu koluje Dracova krv..." Voldemort dlhý čas mlčal.

"Môj pane?" po dlhej chvíli prerušil Lucius.

Voldemort sa zdvihol z kresla, prešiel miestnosťou a vyhľadal nejakú knihu.

Zjavne na Luciusa zabudol. Lucius si  pripadal hlúpo... mal by znova zavolať a riskovať vyrušenie Temného pána? Mal by tam stále stáť? V tej chvíli Voldemort vzhliadol.

"Nezabi to decko, Lucius. Chcem ho. Veľmi ho chcem. Dostal som nápad."

"Aký, môj pane? Čo by ste mohli chcieť od toho bastarda?"

Voldemort zatvoril knihu a prešiel k Luciusovi. Lucius mal pocit, že sa scvrkáva.

"Neklaď otázky, Lucius. Ja tu kladiem otázky."

Lucius si navlhčil pery. "Prepáčte, môj pane. Bolo to nevhodné."

Voldemort zdvihol prútik a namieril ho na Luciusa.

"Prosím vás... môj pane... Vždy som bol verný..."

Voldemort s tichým zasyčaním vydýchol a sklonil prútik. "Áno, bol si verný, Lucius. Tentoraz ťa nepotrestám. Ale nikdy mi znova neklaď otázky."

"Už nikdy, môj pane," odvetil Lucius, keď padol na kolená a pobozkal lem Voldemortovho purpurového habitu. Voldemort si netrpezlivo odtiahol habit preč.

"Chcem to decko. Chcem ho tak skoro ako sa dá, Lucius."

"Prinesiem vám to dieťa, môj pane. A privediem vám Draca. Obaja budú k vašim službám, ako vždy Malfoyovci bývali."

"Dobre. A keď sa vrátiš, nepovedz ani slovka Snapovi, začínam mať podozrenie, že jeho oddanosť možno leží v sporných smeroch. Tváril sa zbytočne rozrušený, keď som dal Dracovi Temné znamenie."

"Nepoviem ani slova."

"Čoskoro k sebe Snapa povolám. Potrebujem jeho pomoc, aby som si potvrdil svoje podozrenia... ak zistím, že mi klamal, bude si priať, aby sa nikdy nenarodil."

"Veľmi dobre, môj pane."

"Už choď, chcem toho bastarda tak skoro, ako je možné."

***

Pansy Parkinsonová sa vliekla po príjazdovej ceste veľkého rekonštruovaného tudorovského domu. Prvý krok bolo zistiť, kde Grangerová býva, než sa pokúsi získať od Hermiony jej vlasy. Trvalo jej skoro dva týždne, kým získala denník s Hermioninou adresou - medzinárodné sovy sú tak pomalé. Trvalo jej ďalší týždeň vystopovať to miesto v muklovskom Anglicku, pretože nebola veľmi oboznámená s dopravnými systémami. Našťastie to nebolo príliš ťažké, pretože sa veľa o mukloch naučila, kým bola na Locarno Schule vo Švajčiarsku.

Bola veľmi nervózna, ale mala na sebe Deceptio kúzlo. Nikdy dlho nevydržalo, ale na jej dnešný účel stačilo. V rukách držala muklovskú obálku s nápisom "Rodina Grangerová."

Zhlboka sa nadýchla a pritlačila na zvonček.

Po čase začula, ako niekto otvára dvere. Vykukla mladá žena.

"Môžem vám pomôcť?"

"Bývajú tu Grangerovci? Požiadali ma, aby som im doručila doporučenú zásielku."

Tá mladá žena pokrútila hlavou. "My sme Collinsovci. Je mi ľúto, ale máte nesprávny dom."

Nemožné! pomyslela si Pansy. Táto adresa bola tá, kam Rokfort zvykol v piatom ročníku Hermione posielať oznamy a výsledky VČÚ.

"Prepáčte!" povedala Pansy skôr, než tá žena zatvorila dvere.

"Áno?"

"Prepáčte, ale možno sa odsťahovali? Som si istá, že tu kedysi bývali."

Mladá žena sa tvárila netrpezlivo. "V poriadku Benny, vydrž!" zakričala do domu. "Môj synovec robí randál ako zvyčajne. Tak či tak, áno, prisťahovali sme sa minulý rok, nepoznám rodinu, čo tu predtým bývala... kúpili sme tento dom od agenta. Takže možno hľadáte bývalých majiteľov."

Pansy rýchlo uvažovala. Tá žena vyzerala, že už chce zatvoriť dvere.

"Prepáčte, ale kto bol ten agent, čo vám predal tento dom? Mohla by som zistiť, kam odišli Grangerovci."

Žena prižmúrila oči."Jerry Sherman z Shermanových nehnuteľností. O čom je vôbec tá doporučená zásielka? Nepoznáte ich? Ste z Pošty?"

Pansy prehltla.

"Ďakujem vám veľmi pekne. Už vás znova nebudem obťažovať. Dovidenia."

"Dovidenia."

Pani Collinsová sledovala ako to dievča kráča po ceste. Niečo na tom bolo čudné. To nič, pokrčila plecami.

***

Pansy si v duchu opakovala "Jerry Sherman zo Shermanových nehnuteľností" a šla pohľadať telefónny zoznam. Dievča bolo vzrušené a nadšené, že sleduje Hermionu. Nemysli si, že sa predo mnou dokážeš ukryť... pomyslela si.

V telefónnej búdke našla číslo a adresu Shermannových nehnuteľností. Anciáša, bolo to dosť ďaleko. Pansy skontrolovala svoju peňaženku - dúfala, že si zamenila dosť muklovských mincí. Mala dosť peňazí len na to, aby sa taxíkom dostala tam. Bude si musieť vymyslieť inú výhovorku, prečo hľadá Grangerovcov. Hmm. Ukazuje sa to byť dosť náročné.

Spomenula si na to, ako Hermiona tancovala v Dracovom náručí na Vianočnom bále. Ako zaborila prsty do jeho strieborno-blonďavých vlasoch, keď sa sklonil, aby ju pobozkal. Zachvela sa. No tak, Pansy, premýšľala... použi svoj rozum...

Nakoniec sa Pansy podarilo dostať nápad. Bude starou priateľkou, čo hľadá Hermionu. Kde si ľudia vytvárajú priateľov? V škole. Iste o tom nebude mať Jerry Sherman zo Shermanových nehnuteľností podozrenie.

***

Hermiona mala hodinovú prestávku a šla do izby sestier so šálkou kávy. Pohrávala sa so striebornou obrúčkou na svojom prste. V poslednej dobe pracovať v nemocnici bolo dosť hektické a ona bola rada, že mohla hodinu odpočívať. Sedela v izbe sestier s časopisom na kolenách. In hora summe inopis nostrae... rada by vedela, ako ten prsteň funguje. Už sa na to spýtala Draca, ale ani on nevedel... jeho matka mu to nepovedala. Mal podozrenie, že to nevedela ani ona.

Hermiona bola neobyčajne šťastná, pretože mala správy od Nevilla. So Siriusom sa tento mesiac vracajú z Rumunska. To znamenalo, že dostane znova správy o Noelovi a možno aj o Dracovi, ak sa bude dať Neville presvedčiť, aby jej to povedal. Vedela, že Draco v tomto čase musí končiť Rokfort a pripravovať sa na návrat na Malfoy Manor.

Nerada o tom premýšľala, takže len listovala časopisom pred sebou.

"Je tu slečna Grangerová?" hlava Tonyho Lawtona (stážistu) nakukla do izby a niekoľko sestričiek vzhliadlo.

Hermiona sa postavila. Ďalšia práca.

"Tu," povedala.

"Niekto vás chce vidieť, slečna Grangerová. Je tu izba pre návštevy - odvediem vás tam."

"V poriadku. Ďakujem vám."

Hermiona nasledovala Tonyho von z izby. Skutočne veľa o ničom nepremýšľala, bola len mierne zvedavá, kto by ten návštevník mohol byť.

Tony Lawton voviedol Hermionu do návštevníckej izby, kde čakala mladá žena, ktorá mala na sebe pletený sveter a kvetinové šaty.

"Slečna? Je tu slečna Grangerová."

Nastal okamih, kedy sa tá mladá žena postavila a s radostnými vzlykmi sa hodila Hermione okolo krku.

"Chýbala si mi!"

Hermiona tú ženu nespoznala a jemne ju od seba odstrčila.

"Oj!"

"Ach, to som nechcela!"

Dievča sa odtiahlo od Hermiony a Hermiona zbadala, že sa jej o prsteň dievčaťa zachytili vlasy.

"Poznám vás, slečna?" zdvorilo sa spýtala Hermiona.

"Poznáš ma? Poznáš ma? To by si mala! Chodili sme spolu do základnej školy Svätého Cuthberta! Som Angela!"

"Angela?"

"Áno, hlupáčik - Angela Robinsonová, tvoja najlepšia priateľka!"

"Ach! Ach, drahá. Nie, je mi to ľúto - musíte mať nesprávnu osobu."

Mladá žena sa tvárila znepokojene. "Nesprávnu osobu? Ale zavolala som do školy a povedali mi,  že pracuješ v nemocnici v Surrey."

"Surrey je veľké mesto," odvetila Hermiona, keď poťapkala tú ženu po pleci.

"Nie si Heather Grangerová?"

"Ach nie! Volám sa Hermiona, hoci už chápem, ako si sa pomýlila. Asi si ma hľadala ako H.Grangerovú. Grangerová je také bežné meno."

Mladá žena sa usmiala a pokrútila hlavou.

"Potom prepáčte, že som vás obťažovala, slečna Grangerová. Myslím, že moja priateľka musí pracovať na súkromnej klinike v Guildforde. Skúsim to tam."

"Veľa šťastia. Som si istá, že čoskoro Heather nájdete. Odprevadím vás von?"

"Ach nie, ďakujem vám," rýchlo povedala tá žena. Schmatla svoju kabelku a rýchlo prešla ku dverám. "Tešilo ma, že som vás spoznala. Ďakujem vám za pomoc."

Hermiona kývla na jej odchádzajúcu postavu. Dúfala, že slečna Robinsonová svoju priateľku nájde.

Vonku pred Všeobecnou nemocnicou Pansy opatrne vytiahla Hermionin vlas zo svojho prsteňa a vložila ho do obálky. Bola taká vzrušená, že sa jej triasli ruky. Tak rýchlo ako bolo možné kráčala do opustenej uličky, aby sa mohla premiestniť späť na Malfoy Manor. Vedela, že Luciusa poteší. Čo mohol mať za lubom?

***

Pansy sa vrátila na Malfoy Manor a náhlivo pohľadala Luciusa.

"Veľmi dobre," povedal Lucius, keď zobral od nej obálku. "Nebolo to také ťažké, že nie?"

Pansy prikývla a uškrnula sa, keď sledovala, ako Lucius vytiahol drahocenné dlhé vlákno svetlohnedých vlasov.

"A aká je matka môjho bastardného vnuka?"

Prvé slovo, ktorú Pansy napadlo, bolo "nádherná". Keď videla Hermiona kráčať smerom k nej vo svojej bielej uniforme a svetlohnedých vlasoch uhladených dozadu, ktoré zvýrazňovali jej veľké medovo sfarbené oči a vysoké lícne kosti, musela si priznať, že nech bola Hermiona Grangerová kýmkoľvek, bola nepopierateľne rozkošná.

"Normálna. Trochu chudá a bezvýrazná," odpovedala Luciusovi.

Lucius sa pokúsil predstaviť si ju ako chudú a bezvýraznú, ale mal s tým problém. Na Hermionu Grangerovú mal veľmi živé spomienky z Absolventského bálu minulý rok. Pri viac než jednej príležitosti si spomenul na jej ženské krivky, lesklé svetlohnedé vlasy a plné ružové pery... s nepríjemným žiadostivým záujmom. Až tak ho neprekvapilo, že Draco spal sa takou zvodkyňou - také chute boli prirodzené... ale túžba splodiť dieťa a prevziať zaň spolu s ňou zodpovednosť bolo to, čo Luciusa štvalo. Takýto druh zodpovednosti ukazoval, že Draco mal silnú a samostatnú myseľ... niečo, čo Lucius nechcel povzbudzovať.

"Získala si tiež adresu tej humusáčky?" nakoniec sa spýtal Lucius.

"Áno," Pansy mu podala kúsok papiera. Lucius ho rýchlo preletel a vložil si ho do vrecka. Sňať kúzlo Tenbrarum z Hermiony skôr, než ju bude môcť vidieť... malý problém, ktorý sa rýchlo preskúma. Jeho plány boli na správnej ceste.

Po rozhovore s Temným pánom mal Lucius ďalšiu úlohu: nájsť to dieťa.

Jediná osoba, ktorá vedela, kde to dieťa je bol - bol strážca tajomstva.

A jedinými osobami, ktoré vedeli, kto je strážca tajomstva, boli Albus Dumbledore, Minerva McGonagallová a Hermiona Grangerová.

Lucius vedel, že sa bude musieť zmocniť slečny Grangerovej a vypáčiť to z nej nech to stojí čokoľvek. Nebude to ľahké... tá slávna materská láska bola mocným kúzlom a ona možno radšej zomrie, než by prezradila, kde to dieťa je. Dúfajme, že keď ten čas nastane, bude mať na svojej strane výhodu... spoluprácu svojho syna.  Draco by mohol byť veľmi dôležitý.

"Parkinsonová," Lucius oslovil dievča, ktoré stálo potichu vedľa neho.

"Budem potrebovať viac vašej pomoci."

Pansy sa dychtivo pohla vpred. "Čokoľvek, pán Malfoy."

Lucius sa usmial. "...Keď o pár dní dokončím elixír, vy musíte na seba prevziať podobu tej humusáčky."

Pansy prikývla. Toľko očakávala.

"Potom sa stretnem s Dracom?" nedočkavo sa spýtala.

Lucius si odfrkol. "Áno, moja drahá. Ale nebude to, čo si myslíte, tak sa mi tu nerozpaľujte a nevzrušujte."

Dievča sa zatvárilo sklamane.

"O pár dní sa Draco vráti domov z Rokfortu, kde vyučoval. Jeho matka mu už napísala milujúci list, v ktorom mu dala vedieť, ako je doma chcený. Musí mi asistovať v mojej práci a pomáhať viesť malfoyovské majetky. Nanešťastie si myslím, že môže tiež robiť špióna pre Dumbledora, pretože sa paktuje s tou humusáčkou a jej kamarátmi. Nemôžem si dovoliť, aby ma Draco dlhšie sledoval. A tak bude nevyhnutné zmeniť jeho oddanosť."

"Ako môžem pomôcť?"

"Draco je šialene zamilovaný do tej humusáckej cundry. Verím, že to je jeho najsilnejšie spojenie s Dumbledorom a jeho malou bandou aurorov. Musíme toto spojenie úplne prerušiť. Vy, slečna Parkinsonová, ho musíte úplne prerušiť. Vždy som vedel, že Draco má v sebe temné sklony. Všetci Malfoyovci ich majú. Problém je, ako ich využiť. Draco to vie tiež a nie celkom sám sebe verí. Je zázrak, že to tak dlhú dobu potláčal. Ak to prevedieme správne, Draco znova prehodnotí svoje priority a povie mi všetko, čo potrebujem vedieť. Otočí sa Dumbledorovi chrbtom. Odvráti sa od tej svojej humusáckej priateľky. Dokonca sa odvráti... od svojho vlastného syna.

Pansy fascinovane zízala na Luciusove chladné šedé oči, keď jej to bez štipky súcitu rozprával. Akosi mala dojem, že Lucius rozpráva z vlastnej skúsenosti. Jeho hlas mal rastúci nádych šialenstva - zmesi vášne a šialenstva.

"Čo musím urobiť, keď ten všehodžús vypijem?" spýtala sa, stále sa pozerala Luciusovi do šedých očí.

Lucius sa načiahol a obkreslil prstom jej tvár.

"Musíte mu zlomiť srdce."