Preklady fanfiction Harryho Pottera

8. Potrebujem to.

Hermiona bola v podkroví a prehľadávala niektoré staré krabice, ktoré obsahovali jej osobný majetok. Potter a Lupin odišli pred menej ako dňom. Mrzelo ju, že im dokonca ani nepovedala zbohom, keď odchádzali. V to ráno zišla dole na raňajky, ale odišla z kuchyne hneď ako skončila. Predtým než odišli, prišiel Harry k dverám jej spálne, dvakrát zaklopal a povedal cez dvere: "Do videnia, Hermiona. Uvidíme sa o týždeň. Mám ťa rád." Potom odišiel.

Hermiona prešla k dverám, aby ich otvorila, aby mu povedala dovidenia, ale niečo ju zastavilo. Či to bola jej vlastná pochabá pýcha alebo čo, neriešila túto záležitosť. Len sa postavila na druhú stranu dverí a zaželala mu v duchu dovidenia a veľa šťastia.

Potom, čo odišli, začala prezerať všetky svoje veci. Hľadala list od rodičov, ktorý jej napísali, keď prvýkrát nastúpila do školy. V poslednej dobe veľa spomínala, prezerala fotografie, albumy a listy. Tento jeden konkrétny list nemohla nájsť a privádzalo ju to šialenstva ako sa snažila prísť na to, kde je tá prekliata vec.

Poprezerala knihy, zásuvky, krabice a kontajnery. To bolo vtedy, keď sa rozhodla, že pôjde hore do podkrovia a tam prezrie svoje krabice. Nemohla to vysvetliť, nemalo to žiadne logické, žiadne rozumné vysvetlenie, ale chcela, nie potrebovala ten list.

Nemohla ho nájsť ani po piatej krabici. Našla svoju detskú knihu, jej staré muklovské vysvedčenia, staré pohľadnice k narodeninám, a dokonca starý svadobný fotoalbum jej rodičov, ktorý odložila nabok, aby si ho zobrala dole. Ale ten list chýbal. Draco prišiel do podkrovia, aby ju pohľadal. Videl ju ako sedí na drevenej debne na podlahe; jej chorá noha vystretá pred ňou kvôli jej výstuhe a všade naokolo krabice. Predtým než sa jej mohol spýtať, čo robí, spýtala sa ho: "Draco, keď ste balili môj byt, uistili ste sa, že ste zbalili všetko? Si si istý, že si tam nič nezabudol?"

"Nie, zobral som všetko. Dokonca tu hore je tvojich päť úbohých kusov nábytku," povedal Draco.

Hermiona sa na chvíľu zamyslela; skutočne mala vtedy len päť kusov nábytku? Mala posteľ, stolík pri posteli, komodu, stoličku, gauč, konferenčný stolík, hojdacie kreslo, televízor a kuchynský stôl a ďalšie dve kuchynské stoličky. Jeden, dva, tri... "Mala som dvanásť kusov nábytku," argumentovala.

"Opravujem," opravil s úsmevom, "tu hore je všetkých tvojich dvanásť kúskov."

"Kde je môj starý školský kufor?" spýtala sa z miesta na malej krabici.

"Ako to mám do pekla vedieť? Priniesli sme všetko, čo bolo v tvojom byte, tvoje knihy, tvoje šaty, všetko. Bol vôbec v tvojom byte?" spýtal sa Draco obzerajúc sa dokola.

"Nie, myslím, že nebol," povedala Hermiona a trochu sa poobzerala dokola. "Myslím, že by tam ten list mohol byť," povedala viac pre seba než pre neho. Potom povedala, "obvykle som ho mala v kufri, keď som bola mladá, a vytiahla som a čítala vždy v prvý deň v škole." Bojovala s tým, aby sa postavila, ale namiesto toho, aby jej ponúkol ruku, nechal ju snažiť sa. Musela sa naučiť stáť na vlastných nohách, doslova aj obrazne.

"Grangerová, o čom hovoríš? Zabudla si, že som vstúpil do tejto malej 'hry' počas prestávky. Ani neviem, čo tu hore robíš. Čo zase hľadáš, nejaký druh listu?" spýtal sa.

"Áno, list od mojich rodičov, ktorý mi napísali, keď som bola mladá. Draco, musím sa dostať do domu mojich rodičov. Myslím, že tam jej môj kufor a som si istá, že ten list je v tom kufri." Začala kráčať preč od neho.

"Nejdeš nikam. Čo také dôležité môže byť v tom prekliatom liste?" spýtal sa, zdvihnúc ruky, aby ju zastavil.

"Práve teraz ho potrebujem. Potrebujem. Môžeš ísť so mnou, byť mojím vlastným osobným strážcom," povedala uvoľnene.

"Pýtam sa ťa ešte raz, čo je také dôležité v tomto liste, ktorý 'práve potrebuješ'?" vypočúval ju Draco.

Hermiona sa vyzrela z podkrovia a povedala, "je to osobné." Napísali jej ten list, keď prvý krát zistila, že je čarodejnica a že bude navštevovať Rokfort. Ten list jej napísala jej matka a jej otec ho tiež podpísal. Písala v ňom, ako sú na ňu pyšný, ako veľmi ju ľúbia. Povedali jej, že niekedy dokáže veľké veci, a že nezáleží na tom aké, a že vždy bude ich malé dievčatko, ich 'drahocenná láska'. Potrebovala ten list. Nebola si istá prečo, ale myslela si, že ho potrebuje k svojmu uzdraveniu. Otočila sa nazad k nemu a povedala, "prosím, Draco."

Draco naliehal, "povedz mi, čo v ňom je. Potom sa môžem rozhodnúť, či je dosť dôležitý pre to riziko ísť a získať to sprostú vec."

"Nemám dovolené mať tajomstvá? Ty ich máš kopec," podpichla.

Draco prešiel k nej a položil jej ruku na plece, potom ľahko ako pierko prešiel špičkami prstov po jej ramene, aby sa dotkol jej ruky. Držal pevne jej ruku vo svojej a povedal, "myslím, že poznáš všetky moje tajomstvá, Grangerová."

"Dobre," pripustila, "moja matka mi napísala list, keď som bola malá, v prvom  ročníku na Rokforte." Začala vysvetľovať Hermiona, "povedala mi, aby som ho nečítala, až kým nebudem vo vlaku. Až do toho okamihu som nikdy nebola preč od rodičov viac než jednu noc. Myslím, že vedela, že budem osamelá a budem potrebovať kúsok domova. Napísala mi ten list, hoci v skutočnosti bol od oboch mojich rodičov, a v ňom stálo akí sú na mňa pyšní a ako veľmi ma milujú. V jej post scripte (P.S.) stálo, aby som ten list vytiahla a prečítala si ho kedykoľvek, keď budem osamelá a aby som na nich myslela, keď to čítam a aby som si bola istá, že v tej istej chvíli na mňa tiež myslia, pretože ja som vždy v ich myšlienkach. Obaja ten list podpísali. Moja mama napísala 'od tvojej mamičky' a otec prosto napísal, 's láskou, otecko.' Hermiona cítila, že má slzy na krajíčku.

"Ten list ma dostal cez tak veľa hrozných chvíľ. Zakaždým, keď si zo mňa uťahovali, keď si zo mňa robili žarty, alebo volali humusáčka, som čítala ten list," povedala Hermiona a otočila sa chrbtom k Dracovi. Uvedomoval si, že bol pravdepodobne zdroj všetkých tých troch vecí, čo práve spomenula. Koľkokrát musela čítať ten list kvôli nemu? Striasol sa pri tej myšlienke.

Otočila sa nazad k nemu a povedala, "kedykoľvek, keď mi bolo ľúto za domovom, alebo som bola vystrašená, alebo som sa bála o Harryho, či Rona, alebo detskej traumy, ten list mi poslúžil ako náhradný rodič. Dostal ma cez toľko ťažkých chvíľ, ktoré sotva spočítam. Stalo sa mojou vlastnou tradíciou, že som ho čítala  každý rok vo vlaku, v prvý deň školy. Vieš si predstaviť aký otrhaný a zodraný sa stal za všetky tie roky. Musela som dokonca použiť mágiu, aby sa nerozpadol." Bola tak blízko k slzám. Cítila, že ju pália oči, ale nechcela sa rozplakať. Bola zo sĺz taká unavená.

Teraz to na oplátku bola jej ruka, ktorá zobrala jeho. "Je to také pochabé, ja viem, ale niečo v mojom vnútri prahne po tom liste. Je to ako keby v mojej duši sa vypaľovala diera a jediná vec, ktorá môže zahasiť tie plamene, je ten dopis. Je mi ľúto, ak to nedokážeš pochopiť, ale je to to, čo potrebujem. Potrebujem to, aby mi to pomohlo stať sa znova celou."

Lámala mu srdce. Chcel ju vyliečiť, a ak ten list splní túto úlohu, potom Hermiona bude mať svoj list.

"Kde v dome je tvoj kufor?" vypytoval sa.

"Všetky veci mojich rodičov uschovali na prízemí domu. To je tam, kde zvykli mať svoju zubnú prax," vysvetľovala.

Draco sa na chvíľu zamyslel a potom povedal, "pokúsim sa kvôli tebe pohľadať tvoj kufor, a prinesiem ti ho nazad."

"NIE!" zakričala, prekvapiac ho. "Možno to nie je v kufri. Možno by som sa tam mala porozhliadnuť. Musím ísť s tebou."

"V žiadnom prípade. Potter by mi odtrhol hlavu." Zatriasol hlavou nie.

"Nedostávajú dobrí väzni niekedy odmeny? Nebola som v poslednej dobe dobrý väzeň?" spýtala sa nepriateľsky.

"Nie si väzeň, Grangerová a na rovinu, nebola si taká dobrá." Začal ísť dole po schodoch.

"Draco, idem s tebou," povedala. Dobehla ho a kráčala tesne za ním dole schodmi. Keď sa dostal na spodný schod, úplne zastal a pretože sa dívala pod nohy na cestu, starostlivo sledujúc svoj krok, nevšimla si, že zastavil a narazila priamo do jeho chrbta.

"Prečo si zastavil?" spýtala sa ho.

Otočil sa k nej a oboma rukami ju pevne objal. Hermiona si oprela svoje ruky o jeho hruď. Pobozkal ju na pravý spánok, vedľa jej vlasov. Potom sa rýchlo zvrtol ako mačka, stále s rukami okolo jej pásu a vniesol ju do najbližšej izby, ktorou bola jeho spálňa. Posadil ju do kresla, ktoré rád nazýval 'jej kreslom' a zamkol dvere mágiou. Nemal v úmysle sa s ňou dohadovať. Hermiona bola príliš ohromená, aby prehovorila a kým dokázala prehovoriť, bol už preč.

'To bolo sprosté,' pomyslela si. Usadila sa. Hermiona nemala so sebou svoj prútik, tak nebolo nič platné pokúšať sa uniknúť. Zdvihla knihu, ktorú tu naposledy, keď bola v izbe, nechala pri stoličke a sedela v jej kresle. Považovala toto malé kreslo za 'svoje'. Čítala asi hodinu, ale keďže sa čas vliekol pomaly, začala viac a viac túžiť po jeho návrate. Jej pocit úzkosti mal dve roviny. Chcela ten list, ale tiež nenávidela, že jej v tomto dome sama. Bolo jej jedno, kto je s ňou, len nerada bola sama, nie tu. Odložila knihu a povedala nahlas, "buď k sebe úprimná, Hermiona, aj keby si k nikomu inému úprimná nebola." Pravda bola, že sa nebála byť sama, ale znepokojovala sa a mala strach o Draca. A na dôvažok, on bol ten, s kým chcela byť, dokonca aj keď to bolo v tomto dome.

Postavila sa a začala sa prehŕňať papiermi na jeho stole. Našla posledné vydanie Denného Proroka. Začala listovať novinami, keď jej pohľad zachytil na stole niečo iné. Bola to malá biela obálka a vyzerala dosť opotrebovane. Možno bola stará alebo veľa krát čítaná. Zdvihla ju, s jediným zámerom pozrieť si tú obálku. Ani jej nenapadlo prečítať si ten list. Bol to jeho osobný list, rovnako ako jej list od rodičov bol osobný pre ňu. Zľahka sa medzi prstami pohrávala s obálkou, ale keď ju kládla nazad na stôl, stalo sa, že si všimla prednú časť. Bol adresovaný jej. Predtým než sa na to mohla pozrieť poriadne, začula, že sa Draco vrátil, pretože začal otvárať dvere na jeho spálni.

Rýchle odložila list, strčiac ho pod akési papiere na jeho stole a otočila sa smerom k dverám. Draco vošiel a okamžite spadol na zem. Pribehla k nemu. Čo sa mu stalo? Vyzeral zranený, ale nedokázala zistiť, čo je zle len z pohľadu na neho. Rýchlo dýchal, veľmi sa potil a pritláčal jej list k svojej hrudi. Pohľadala jeho prútik, našla ho v jeho ruke, zobrala ho od neho a odlevitovala ho na jeho posteľ.