The Blood Of The Dragon
Autor: Zensho
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/29/The_Blood_Of_The_Dragon
Dračia krv
Preklad: Jimmi
Beta-read: 32jennifer2
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Pozor, napísané v roku 2003, po HP5
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 29: Fortuna Domesticum - Šťastné rodinné pomery
"Odstrániť!" povedala Molly Weasleyová svojej kuchyni v Brlohu. Špinavé taniere a drobky zmizli a všetko vletelo nazad na miesto. "To je lepšie."
"Bim-bam," zazvonili hodiny v kuchyni. Ručičky s tvárou jej manžela Arthura Weasleyho a nevesty Penelopy Weasleyovej sa roztočili a ukázali z "v práci" na "doma". Molly si všimla, že Percy stále zostával "v úrade" - ten chlapec bol vždy workoholik.
"Mamička s ockom budú čoskoro doma," povedala prvorodenému vnukovi, malému dieťatku, ktoré sa práve naučilo sedieť. Mumlal v postieľke v rohu kuchyne. Keďže Molly trávila najviac času v kuchyni, zistila, že je praktické postaviť postieľku tam, kde na neho mohla dozerať. Už dával najavo známky mágie a ak zostal sám, miloval meniť si vlasy na modro alebo odlevitovať svoje hračky von z postieľky.
Molly bola spočiatku nazúrená na svojho syna a nevestu, že mali dieťa tajne počas "tajnej ministerskej záležitosti" v Európe, ale len čo jej malého Nicholasa Weasleyho vložili do náručia, zmäkla. Nikto nikdy nespomenul ani slovka o tom, že ho počali pred svadbou v júni... predpokladala, že chalani budú vždy chalani... hoci by to očakávala od Billa, Freda alebo Georgea, určite nie od Percyho!
Najradšej zo všetkého Molly trávila voľný čas tým, že v kočíku vzala svojho vnuka do Šikmej uličky alebo do Rokvillu, kde na neho cukrovali rozličné zbožňujúce čarodejnice. Potom mohla hrdo vyhlásiť: "Áno, to je chlapček môjho Percyho. Je nádherný, však... áno, tie vlasy... má ich po svojej matke." Potom odrapotala jeho úspechy v jedení, grganí, spaní a lezení ako stroj.
S "prásk" sa v kuchyni blízko kozuba zjavili Arthur a Penelopa. Dieťa sa už naučilo rozoznávať ten zvuk a vykríklo radosťou.
"Dobrý deň, mama!" pozdravila Penelopa svokru a okamžite prešla ku kolíske. "Ahoj, Nicky! Ako sa mal dnes mamičkin chlapček?" Zdvihla dieťa z postieľky a tuľkala sa s ním.
"Ach, bol dobrý - vypil každú kvapku mlieka a z postieľky neodlevitoval priveľa hračiek!" usmiala sa Molly Weasleyová, keď pobehovala po kuchyni a pripravovala obed. "Stále hovorím, že kojenie je pre dieťa najlepšie, u ďalšieho musíš brať všetky tie bylinky, ktoré som ti odporučila, aby si mala mlieko, drahá."
Keďže Bill, Charlie a dvojčatá boli odsťahovaní a Ginny v škole, Brloh bol oveľa pokojnejšie miesto než predtým. Ron už býval niekoľko týždňov u Parvati Patilovej, kým trénoval v Manchestri na anglickú metlobalovú ligu. Bol najlepším strážcom, ktorého za posledné roky mali.
"Čo je na večeru, láska?" spýtal sa Arthur, kým si vyzúval topánky.
"Makaróny so syrom. A neopovažuj sa položiť tie zablatené topánky na moju čistú dlážku v kuchyni skôr, než z nich neoškrabeš to blato!" Arthur si vzdychol a vyšiel s topánkami von. Začal ich oškrabávať, aby boli čisté.
Penelope Clearwaterová - teraz pani Penelope Weasleyová - vyniesla dieťa von, aby sledovali starého otca. Dieťa sa zachichotalo. Malo len osem mesiacov, ale bolo na svoj vek nápadne čulé a mocné.
"Ahoj, Nicky!" povedal Arthur, kým si škrabal blato z topánok. Zastal, aby vytiahol z vrecka plyšové kuriatko a podal ho Nicholasovi, ktorý ho zovrel a zabľabotal. "Kúpil som mu ho cez obed v Londýne."
Penelopa sa na svokra usmiala. "Ach, otec, rozmaznáte ho! Už má tony hračiek!"
"Ale čo som sa naposledy pozeral, tak ani jedno kuriatko."
"Idem s Nickom na večernú prechádzku, otec. Zatiaľ dovi."
"Odkážem Molly, že si sa šla prejsť."
Rada trávila čas s dieťaťom vonku. Brloh stál na pozemkoch prekrásnej poľnohospodárskej pôdy. Skutočne celým svojím srdcom toto dieťa milovala a bola odhodlaná poskytnúť mu dobrý domov. Nikto nemohol pre dieťa nájsť lepšie miesto, než vyrastať v Brlohu, pomyslela si vďačne.
Bol také dobrosrdečné dieťa, hoci plakal nonstop, keď ho prvý raz dostali vo Francúzsku od Hagrida. Ale dosť skoro si na nich zvykol. Takmer začínala veriť, že je to ich vlastný syn - nikto nemal v ničom podozrenie - napokon, narodil sa päť mesiacov po svadbe. Možno bolo zopár žmurknutí a poštuchnutí, ale Percy bol príliš vysoko na ministerstve, aby sa ľudia o ňom opovážili klebetiť.
Roztočila dieťa a zasmiala sa. Vlasy mal blonďavejšie než ona, ale skutočne mali dosť podobný odtieň. Zahľadela sa do jeho zlatých očí a pocítila záblesk spomienky, ktorá rýchlo uplynula. To neboli jej oči ani oči Percyho.
"Skadiaľ pochádzaš, môj malý Nicky?" zašepkala mu, keď ho silno pobozkala a pritisla k svojej hrudi.
***
Medzitým na Malfoy Manore boli takéto scény rodinnej lásky vzácnosťou. Narcissa Malfoyová sedela na jednom konci obrovského jedálenského stola oproti svojmu manželovi. Obsluhovali ich domoví škriatkovia a oni mlčky jedli svoju večeru. Rozličné portréty dávno zosnulých Malfoyovcov pózovali vo veľkolepých habitoch, šperky iskrili na ich hrdlách a prstoch.
Samotná Narcissa bola nádherne oblečená, pretože jej manžel si vždy prial, aby bola pri večeri vyobliekaná. Tentoraz mala na sebe čierne hodvábne šaty a náhrdelník z opálov a rubínov. Bol to dar od jej manžela, ktorým ju odmenil za zistenie mena Dracovej priateľky. Po tomto zostal Lucius bezstarostnejší, uvoľnenejší... dokonca veselý. Ako keby bolo niekedy pre Luciusa možné, aby bol veselý.
Zjavne ho potešilo, že Draco mal dosť rozumu, aby si vybral čistokrvnú dievčinu a dokonca navrhol Narcisse, aby jej tu dovolili bývať. Len Dracove listy, v ktorých rozhodne odmietal toto usporiadanie, ho odradili. Narcissa verila, že Lucius zrušil celý plán a čo viac, že vážne nechá to dievča na pokoji... zatiaľ. Odvtedy nekomunikovala s Dumbledorom alebo Snapom, zjavne nebolo o čom podozrivom informovať.
Existovala len jediná vec, ktorá ju ťažila na mysli. A to bola fotografia Draca, Hermiony a Noela, ktorú urobila na Menovacom obrade dieťaťa. S pochabou láskou starej mamy si tajne tú fotku urobila a potom schovala. Občas ju vyberala a následne sa na ňu pozerala a plakala nad ňou. Ale teraz, teraz keď Lucius niečo podozrieval, ťažila jej srdce ako kameň. Čakala na šancu sa jej zbaviť od tej doby, čo to zistil. Dnes večer jej manžel odchádza vo veci ministerstva do Francúzska. Rozhodla sa, že to urobí dnes večer.
Prekvapujúco hlas jej manžela prerušil jej myšlienky. Pri jedení sotva prehovoril.
"Narcissa, musím povedať, že ten môj náhrdelník na tebe vyzerá skvostne."
"Ďakujem ti, Lucius. Je nádherný."
Jej manžel sa usmial. Láskyplne? pomyslela si. Sotva sa odvažovala dúfať. V týchto dňoch sa nestávalo často, že by na ňu plytval komplimentmi.
"Moja drahá, veľmi by ma potešilo, keby si ho nosila po celý čas, čo budem vo Francúzsku. Páči sa mi predstava, že ho nosíš."
"Po celý čas, Lucius? Aj do postele?"
"Hlavne do postele," povedal s úškrnom. "Dokonca aj keby to mala byť jediná vec, čo budeš mať na sebe."
Narcissa sa začervenala. "Ak ťa to poteší."
"Poteší."
"Váš koč je pripravený, pane," placho povedal domový škriatok z rohu jedálne.
Lucius sa zdvihol, cestovný plášť lemovaný červeným hodvábom sa zatočil okolo neho, keď kráčal k svojej manželke. Zdvihla sa zo sedadla. Pobozkal ju, najprv nežne, potom silnejšie.
"Zbohom, Narcissa." Dotkol sa náhrdelníka na jej krku. "Pamätaj, toto nos, rád si myslím, že nosíš môj darček a ako si mi pomohla."
Jeho bozk bol taký silný, že mala pocit, ako keby jej pomliaždil pery. Lucius sa veľmi nezmenil.
"Budem, Lucius. Maj bezpečnú cestu a pošli mi sovu."
"Samozrejme."
Lucius sa prehnal miestnosť, pri ceste von nakopol domového škriatka. Narcissa ho videla odchádzať k dverám a videla odísť kočiar. Už sa jej dýchalo ľahšie. V týchto dňoch ju jeho prítomnosť v dome vždy vynervovala, nech mal akúkoľvek náladu. Tešila sa na dni samoty a pokoja. Možno by mohla znova navštíviť Draca.
V koči, ktorý niesol malfoyovský erb, Lucius použil svoju palicu, aby poklopal na sklo, ktoré ho oddeľovalo od kočiša.
"Áno, pane?"
"Zmena plánov, Harris. Nejdeme do Francúzska."
"Nejdeme do Francúzska, pane? Potom kam?"
Lucius sa usmial. "Do Švajčiarska."
***
Na Malfoy Manore Narcissa prepustila na noc domových škriatkov. Šla do kúpeľne a vyzliekla si čierne večerné šaty. Pozrela sa na svoj odraz v zrkadle a zvažovala, že si zloží náhrdelník. Bol to veľmi nádherný náhrdelník, pomyslela si. Načiahla sa dozadu, že si ho rozopne, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslela. Ak chcel, aby ho nosila, bola to maličkosť a bolo by malicherné vzpierať sa. Narcissa si dala dlhý, uvoľňujúci kúpeľ a obliekla si župan. Potom šla do postele.
Nie, počkať, premýšľala. Dnes večer som mala niečo urobiť... Musím zničiť tú fotografiu. V skutočnosti sedela päť minút a zbierala vôľu to urobiť. Bol to jej najcennejší majetok a ťažko dokázala zniesť predstavu, že ho hodí do plameňov. Ale ak to Lucius nikdy nemal zistiť... Narcissa vstala z postele a otvorila dvere na spálni. Malfoy Manor bol smrteľne tichý. Zišla po veľkom schodisku do haly a na prízemie východného krídla domu.
Vošla do hudobného salónu, kde rada cez deň hrala na piano. Najprv prešla k ohnisku a vyčarovala malý oheň. Tu spáli tú fotografiu. Narcissa Malfoyová sa otočila a posadila sa za piano. Jemne stlačila najnižšiu notu piana, dvakrát nasledovanú notou najvyššou (kombinácia, o ktorej si bola istá, že nikto na piane nezahrá). Na mramorovej rímse nad kozubom sa medzi hlavami dvoch jednorožcov zjavil malý otvor. Pripadala si neprirodzene rozrušená, izba sa zdala byť zatuchnutá. Domnievala sa, že by mala nechať domových škriatkov, aby ju zajtra ráno vyvetrali.
Fotografia bola ukrytá v kozube. S miernym závratom kráčala k nemu. Prečo sa cítim taká udychčaná? pomyslela si. To musia byť nervy! Vytiahla fotografiu z kozuba a šťastne hľadela na obrázok Draca Malfoya, Hermiony Grangerovej a malého bábätka Noela Malfoya. Rodičia sa pobozkali a sklonili pohľad k ich dieťaťu. Hermiona, viem, že ti musí tak veľmi chýbať, pomyslela si so súcitom ženy, ktorá bola tiež matkou.
Naposledy pobozkala tú fotografiu a sklonila sa k plameňom. V tej chvíli to sťažené dýchanie, ktoré cítila od chvíle, čo sa posadila za piano, zosilnelo. Zalapala po dychu. To je tým náhrdelníkom! Lucius mi neverí! Narcissina ruka zovrela sponu na náhrdelníku okolo jej krku. Ale bolo príliš neskoro. Skôr než jej prsty mohli tú sponu rozopnúť, Narcissa padla omráčená na zem, fotografia stále zovretá tuho v jej ruke.
***
Lucius dostal urgentnú sovu na druhý deň, kým bol v Locarno Schule vo Švajčiarsku. Mašíroval zo školy s jednou z jej študentiek, keď sa zniesol výr a vložil mu do rúk list zapečatený malfoyovským erbom. Pansyiny rodičia jej dali povolenie, aby ju na chvíľu uvoľnili zo školy. Hoci boli nepríjemní a snobskí, neboli smrťožrútmi a ako väčšina čarodejníckych rodín neboli Parkinsonovci imúnni voči vyhrážkam Luciusa Malfoya.
Rýchlo preletel ten list a jeho pery sa skrútili do charakteristického malfoyovského úškrnu.
"Ach, drahá Narcissa. Musela si byť veľmi neposlušné dievčatko."
"Kam ideme, pán Malfoy?" spýtala sa Pansy povýšeným hlasom. Budila odvážny dojem, hoci v skutočnosti bola zmätená a trochu vystrašená. Tento čudný priateľ jej rodičov sa tu s nimi ukázal a vytiahol ju z vyučovania. "Viete, že by som vážne nemala vynechať veľa školy."
Lucius sa k nej ani neotočil tvárou. "Ideme na Malfoy Manor a ty možno znova uvidíš svojho priateľa."
Pansy sa zatvárila zmätene. "Priateľa? Ja nemám žiadneho priateľa."
"Neobťažuj sa s klamstvom," prosto odpovedal Lucius, keď privolal kočiar akonáhle boli z dohľadu školy. "Draco je na Rokforte, vy dvaja máte toho veľa doháňať."
"Draco?" zvedavo so spýtala Pansy. "Kto to je? A čo je to Rokfort?"
Lucius Malfoy sa neveriacky otočil tvárou k dievčaťu. Nemohla byť taká hlúpa, aby mu predstierala, že nepozná Draca a Rokfort. Videl zmätok v jej očiach. Zhlboka sa nadýchol a pomaly prehovoril, ako keby rozprával s idiotom... "Draco-Malfoy-je-môj-syn. Chodil s tebou do školy na Rokforte... až kým ťa nevylúčili za bitku s iným dievčaťom."
Pansy pokrútila hlavou.
"Myslím, že máte nesprávnu osobu, pán Malfoy. Nepoznám Draca Malfoya a nikdy som na žiadnom Rokforte nebola. Celý svoj život som v Locarno Schule."
K jej šoku ju Lucius Malfoy schmatol za plecia a potriasol s ňou.
"Prestaň mi klamať, ty malá cundra!" reval.
Vykríkla. "Pustite ma! Ja vás nepoznám! Neviem, kto je ten prekliaty Draco Malfoy... ale čo je Rokfort zač!" V jej očiach bol úprimný zmätok. "Prosím, neubližujte mi!" dokončila s fňukaním. Jeho železné zovretie na jej pleciach jej ubližovalo.
Lucius vytiahol prútik. "Chceš, aby som ťa preklial, ty bláznivá mrcha?"
Pansy znova vykríkla. "Čo chcete s tou vecou urobiť?"
Lucius na ňu hľadel, ako keby zošalela. "Vieš, čo je toto?" povedal jej krátko a ukázal jej prútik.
Pansy naň v strachu zízala. Jej tvár nadobudla podivný výraz. "To... to... to vyzerá povedome... blokuje ma nejaká hmla..." Vzhliadla k Luciusovi a v očiach jej vytryskli slzy. "Ja... si nedokážem... spomenúť. Namojdušu. Prosím, pustite ma."
Lucius uvoľnil zovretie na jej pleciach a zasunul svoj prútik. Začínal tušiť, čo sa stalo Pansy Parkinsonovej.
Pansy stále fňukala. Podal jej vreckovku.
"Prestaň fňukať a vysmrkaj sa. Neublížim ti, ak urobíš presne tak, čo povedali tvoji rodičia a pôjdeš so mnou."
Na tomto všetkom bola nejaká záhada... a on presne zistí, čo to bolo, keď sa vráti na Malfoy Manor, bez ohľadu na to, čo si to vyžiada. Pochmúrny výraz sa usadil na Luciusových driečnych črtách, keď vtlačil dievčinu do koča.
A svoje pátranie začne u svojej zradnej ženy.