Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola štyridsiata ôsma - Avada Kedavra

Draco si okrem bolesti neuvedomoval nič iné. Nikdy vo svojom živote necítil takú neznesiteľnú agóniu. Pokúšal sa nedýchať, pretože len samotný vzduch jeho pľúcam ubližoval. Pohyb neprichádzal do úvahy. Pokúsil sa prinútiť svoju myseľ, aby si to utrpenie nevšímala a našla nejakú logickú myšlienku. Bol mŕtvy a nakoniec platil konečnú cenu za svoje činy? Opekajú ho v pekle? Presne tak sa cítil.

Tá nádherná myšlienka ho trochu vtiahla späť do reality. Čo sa stalo? Vrátilo sa mu to s takou drvivou ťažobou, že skoro potlačila tú fyzickú bolesť. Toto bolo mučenie, ktoré bolo čisto citové. Lucius ho zabil! Draco len ťažko dokázal túto predstavu svojou zmučenou mysľou pochopiť. Bez pochybností vedel, že ho otec miloval - že by kvôli nemu zomrel. To poznanie ho priviedlo dokonca bližšie k logickému uvažovaniu. Začal si uvedomovať otravný bzukot, ktorý sa pomaly menil na slová - hlasy.

Voldemort? Ak Potter konečne neposlal Temného pána na príliš oneskorený odchod a teraz sídlil v pekle s Dracom... potom nebol mŕtvy. Draco sa sústredil na ten hlas. Voldemort vykrikoval na Červochvosta. Vďakabohu, tá bolesť začala ustupovať. Draco roztvoril na štrbinku oči, ale svetlo sa mu prepálilo do lebky s novou dávkou mučenia a rýchlo sa toho nápadu vzdal. Chvíľu si tu poleží a popremýšľa, rozhodol sa.

Prečo ho Avada Kedavra nezabila?

Tá myšlienka ho úplne zaujala a bolesť ustúpila ešte väčšmi. Vyslal svoju myseľ nazad k všetkému, čo vedel o Neodpustiteľných. Jeho otec... Čo povedal jeho otec? Kedysi dávno sa o tom raz rozprávali...

"Vražedná kliatba je len taká účinná ako vôľa toho, kto ju vrhá," povedal Lucius.

"Čo tým myslíš?" spýtal sa Draco. Strávil ten deň v knižnici čítaním o Neodpustiteľných hlavne preto, že Theo Nott provokoval Draca tým, že ho počas improvizovaného metlobalového zápasu skoro zhodil z metly. Draco považoval za rozumné naučiť sa kliatbu Cruciatus a zabrániť tomu, aby sa to niekedy opakovalo. Keď Lucius prišiel domov, Draco sa ho spýtal, či niekedy použil Vražednú kliatbu. Jeho otec tú otázku obišiel so zamysleným pohľadom. Lucius sa sťažka posadil do svojho obľúbeného kresla a hľadel do ohňa. Začal spomínať.

"Keď som bol chlapec, moji rodičia raz šli na dovolenku bezo mňa. Na leto ma poslali na strýkovu farmu do Škótska. Môj strýko - ten chlap bol riadny bastard. Dosť ma prekvapilo, že mi v ten deň, čo som prišiel, dal šteniatko. Najprv som bol zdesený - čo budem robiť s domácim zvieratkom? Ale tá prekliata potvorka ma deň čo deň sledovala. Mal ovisnuté, nerovnaké ušká..."

Lucius sa zaškeril. Draco bol tým príbehom ohromený. Nedokázal si predstaviť svojho otca s akýmkoľvek miláčikom, dokonca ani ako dieťa nie.

"Nakoniec som si toho prekliateho psa obľúbil, hoci som vedel, že mi ho moji rodičia nedovolia mať ho doma. Predpokladal som, že by mohol zostať na farme, kde by som ho mohol z času na čas navštíviť." Kruto sa zasmial. "Mal som byť múdrejší. V ten deň, keď som mal odísť, ma môj strýko informoval, že nemajú v úmysle nechať si toho psa a že zomrie hladom, pokiaľ ho nezabijem. Môj otec súhlasil. Pochop, bola to skúška."

Luciusova tvár bola chladná, ale jeho hlas mal neobvyklé zafarbenie.

"Takže som na svojho psa vrhol Avadu Kedavru."

Draco čakal, pretože vycítil, že to nie je koniec príbehu.

"Ide o to, že... to psíča nezomrelo." Lucius pokrútil hlavou. "Môj strýko si jednoducho myslel, že som to kúzlo vykonal zle. Samozrejme, sám napravil moju ´chybu´. Ale odvtedy som o tom často premýšľal. Viem, že som ju vrhol správne. Jednoducho som nechcel toho psa zabiť, tak bolo to kúzlo neúčinné. Pochop, Draco, musíš chcieť zabiť. Musíš to chcieť, inak to nezafunguje."

Nezafunguje.

Lucius to vedel. Bože, Draco dúfal, že jeho otec vedel, že ho to kúzlo nezabije. Ak nie - ak mal Draco falošné predstavy o svojej vlastnej rodine, potom si bude musieť zmeniť meno a nasťahovať sa k Potterovi. Ach, bože. Potter. Draco premýšľal, či je Harry stále nažive a prinútil svoje oči znova sa otvoriť.

Červochvost kňučal a... čo? Škrtil Harryho na smrť? Draco znova zatvoril oči a rýchlo zvažoval svoje možnosti. Potreboval sa dostať k prútiku, vstať a zachrániť Pottera. Presne v tomto poradí. Len si prial, aby sa mohol pohnúť. Draco sa pokúsil vystrieť prsty a musel zaťať zuby, keď ten drobulinký pohyb vyslal brnenie bolesti skrz jeho ruku. Tá Avada Kedavra ho nezabila, ale určite mu ani neprospela.

Accio prútik, pomyslel si. Nič sa nestalo. Pokúsil sa odsunúť nabok vnímanie bolesti a sústrediť sa. Toto zvládol už stokrát. Prakticky to dokázal urobiť v spánku. No tak!

Červochvost zrazu Harryho pustil a o krok cúvol. Skoro sa postavil na Draca, keď odmietol zabiť Pottera. Prekvapivý zvrat udalostí prinútil Draca počkať - možno bude Červochvost užitočný a zaútočí na Temného pána. Alebo aspoň zloží Fenrira alebo Larsa. Tá mlhavá nádej zomrela v okamihu, keď Červochvosta rýchlo zabila jeho vlastná ruka a padol na zem vedľa Dracových nôh. Draco si vzdychol a sústredil sa na získanie svojho prútika - Temný pán nebude zaneprázdnený navždy. Voldemort sa začal rozkrikovať.

Dracove úsilie prekazilo to, že sa Voldemort posadil do kresla a schmatol oba prútiky, ktoré nedbalo pohodil na sedadlo: Harryho aj Dracov. Temný pán jedným chvíľu kýval pred Harrym.

"Snažíš sa o toto, Potter? Vyzerá, že nemáš v sebe takú moc, aby si predviedol bezprútikovú mágiu, há? Musí to byť tou muklorodenou vadou."

Draco sledoval cez skoro privreté oči, ako Voldemort zastrčil prútiky do svojho habitu. S nemým zastonaním zatvoril oči. Čo teraz?

Tlmený rozruch prinútil Draca znova pootvoriť oči. Voldemort urobil rýchle gesto a vydal nejaký príkaz. Väčšina smrťožrútov sa ponáhľala k priechodu, ktorý viedol do prvej komnaty. Museli prísť posily. Snape zostal v miestnosti, rovnako ako jeho rodičia.

"Podľa všetkého prišli tvoji ochrancovia, Potter. Trošku neskoro." Vyštekol ďalší príkaz a Draco viac cítil než videl, že za smrťožrútmi leteli dementori. Začul, ako sa Fenrir v diaľke vyštveral na nohy.

"Kde je ten Malfoyov fagan?" zavrčal vlkolak. "Zabijem ho!"

"Lucius sa už o to miesto teba postaral. Pridaj sa k ostatným," prikázal Voldemort.

Greyback zavrčal, ale vďakabohu sa nepriblížil. Bolo možné, že by mohol prekuknúť Dracovu lesť. Fenrir sa smutne zachichotal. "Také sprosté plytvanie. Budem sa musieť uspokojiť s Potterovými malými priateľmi. Myslím, že začnem s tou humusáčkou..."

Draco sa pokúšal nedovoliť, aby mu tá predstava skrútila vnútornosti.

"Kde je ten metamorfág?"

Draco sa v duchu usmial. Tí idioti zabudli strážiť Tonksovú. Musela sa premeniť na nejakého smrťožrúta a vybehla s ostatnými. Dúfajme, že príde na to, ako sem veľmi rýchlo dostať Rád.

"Neužitoční hlupáci!" reval Voldemort. "Skrátka ich už zabite!"

ooOoo

Hermiona bola skoro pri vstupe do priechodu, keď ju varoval zvuk blížiacich sa krokov. Hodila sa za najbližší pilier presne včas, aby sa vyhla rane zo smrťožrútskeho prútika. Služobníci Voldemorta sa sotva nahrnuli do miestnosti, keď sa k nim pripojilo pozoruhodné množstvo dementorov. Hermiona vrhla Patronus, keď sa jeden hodil smerom k nej.

"Ďalšie sprosté decká!" zajačal smrťožrút s ostro rezanou tvárou. "Tie nás majú zastaviť? Kde je Rád?" Nahlas sa zasmial. "Ach, áno, pokúša sa zachrániť ministerstvo."

Jeden smrťožrút sa rozbehol k Hermione a ona znova zdvihla prútik, ale on sa šokujúco premenil na Tonksovú. Hermiona trhla prútikom nabok práve včas.

"Tonksová! Kde si sa tu vzala?"

Tonksová sa vrhla s Hermionou za pilier a vystrelila kúzlo na ďalšieho nohsleda. Smrťožrúti sa ponáhľali zaujať pozície za protiľahlými piliermi a dementori sa vrhali strmhlav nadol a stáčali ako diablove vtáčiky. Susan Bonesová jedného roztrhala kúzlom, ktoré vyzeralo ako blesk a potom otočila to isté kúzlo na iného smrťožrúta. Vyhol sa mu tak, že sa vrhol na zem a odkotúľal sa.

"Predstierala som, že som Fenrir - vymenili ma za Percyho, ako sa plánovalo. Mala som naviesť Rád do Voldemortovho hlavného štábu, ale keď som sa sem dostala, skutočný Fenrir bol slobodný... ako iste vieš."

Zmienka o vlkolakovi bola dobre načasovaná. Z tunela sa vynoril Greyback. Tonksová s Hermionou sklonili hlavy, aby ich nezazrel.

Tonksová sa na ňu vážne pozrela. "Draco ma oslobodil...Harry je stále tam dnu, pod Imperiusom. Hermiona, Lucius Malfoy zabil Draca."

Nechápavo sa pozrela na Tonksovú. Draco nemohol byť mŕtvy. To nemôže byť pravda. Ona to nedovolí. Inštinktívne zovrela mincu na hrudi a prinútila sa potlačiť nával strachu.

"Kto tam ešte je?" zachrípnuto sa spýtala.

"Lucius a Narcissa Malfoyovci. Snape. A Voldemort."

Fenrir sa presunul do stredu miestnosti, uhýbal sa kúzlam od Luny a Susan Bonesovej. Hermiona sa postavila.

"Musím pomôcť Harrymu. Ty sa pokús zistiť, kde je Rád a dostaň ich sem tak rýchlo, ako je možné."

Hermiona nepočkala na odpoveď, ale bez narazenia na nejakú prekážku uháňala k priechodu. Keď sa tam dostala, niečo zavadilo o okraj otvorených dverí. Prekvapene sklopila zrak a zistila, že jej zo zadného vrecka vyčnieva prútik Bellatrix Lestrangeovej. Krucinál, mala ho dať Tonksovej.

ooOoo

Dracova myseľ zúfalo pátrala po riešení. Červochvost. Jeho telo ležalo neďaleko - Voldemort mu nevzal prútik, že nie? Draco trochu napol ruku, načahujúc sa... Skôr než mohol vrhnúť Accio, pocítil, ako sa niečo ťažké dotklo jeho nohy. Liezlo to po jeho nohe a ponad jeho rozkrok - ach, krucinál, ten had! Jeho jazyk oblizol Dracovu tvár a potom nahlas zasyčal. Dracovu košeľu zrazu schmatla pazúrom podobná ruka a ťažoba hada odpadla, keď Draca zdvihlo do vzduchu. V tom ostrom pohybe vystrelila jeho telom zničujúca bolesť. Draco bojoval, aby zostal pri vedomí, keď sa okraja jeho mysle pridržiavala temnota.

"Ten chlapec žije!" zavrčal Voldemort. Draco cítil, ako je ťahaný miestnosťou. "Čo to má znamenať, Lucius?" Otvoril oči, aby videl, ako Voldemortove hrozné okále zazerajú na jeho otca. Had sa rýchlo obtočil okolo Dracových rodičov - ovinul ich v smrteľnom objatí. Lucius sa pevne stretol s pohľadom Temného pána.

"Je to môj syn. Milujem ho."

Tie slová zjavne Voldemorta rozzúrili. Triasol Dracom ako handrovou bábikou.

"S tebou si to vybavím neskôr, Lucius," zasyčal. "Draco. Tvoj otec ti neurobil žiadnu láskavosť tým, že ťa ušetril. Teraz sa môže pozerať, ako v mukách zomrieš."

Dracovi sa podarilo dostať pod seba svoje nohy a zvládol uniesť svoju váhu, hoci sa tým úsilím triasol. Zovretie Temného pána na jeho košeli nepovolilo.

"Severus. Prines mi ten elixír - ten, čo som mal v pláne použiť na Averyho."

Snape sa priblížil a vytiahol malú nádobku červenkastej tekutiny zo svojho habitu. Dracove oči sa na chvíľu stretli s jeho, ale Snapov čierny pohľad bol apatický. Voldemortova druhá ruka sa načiahla, aby schmatla Dracovu bradu a prinútila tak jeho oči stretnúť sa s tými dočervena sfarbenými štrbinami, ktoré sa prepaľovali do Dracovej mysle.

"Môj pán Voldemort," zašepkal Lucius, kým bojoval so slučkou, ktorá ho zvierala. "Prosím..."

"Ticho, Lucius, inak pôjde Narcissa prvá."

Dracova matka zavzlykala a neustále úpenlivo prosila, čo Voldemort absolútne ignoroval.

"Prečo si ma zradil, chlapče?" zavrčal. "Skôr než zomrieš, povedz mi prečo."

Dracove pery sa vykrútili. Ak mal zomrieť, aspoň zomrie ako Malfoy.

"Samozrejme preto, že si skurvený magor."

Voldemortov prútik sa tvrdo pritlačil o Dracovu bradu a jeho ústa sa otvorili do ohavnej napodobeniny úsmevu.

"Mohol by som ťa rozpučiť ako vajíčko a nikto by ma nezastavil," zamrmlal. "Ach, tvoji rodičia by sa nepochybne pokúsili, ale obaja sú v tejto chvíli zviazaní a Lucius by mohol byť dosť múdry, aby mi zase neskrížil plány. Zradil si ma, aby si sa pripojil k Potterovi a jeho sorte. Myslíš, že ťa niektorí z tvojich nových priateľov zachráni? Myslíš, že sa vôbec pokúsia?"

Draco ho ignoroval. Accio prútik, pomyslel si. Voldemortov habit sebou trhol a Draco pocítil tvrdosť prútika, ako tlačí na jeho ruku - ale ten habit mu prekážal a zostával vo vrecku Temného pána. Do čerta s hĺbkou tej schránky - bude musieť ukecať tú vecičku do pohybu nahor a von. Nemal šancu. Draco pocítil ďalšie bodnutie bolesti, keď ho strhlo z nôh a pristál, potkýnajúc sa, pred Potterom. Draco ešte raz nadobudol rovnováhu a jeho oči sa stretli s Harryho. Zo zúrivosti horiacej v tých zelených očiach sa Dracovi zasekol dych. Voldemort bol blázon, že Harryho okamžite nezabil - keby sa Potter oslobodil od Imperiusa, vybuchne ako chrabromilská sopka.

"Myslíš, že si Potter a jeho kamoši vôbec všimnú, že je po tebe? Zdá sa, že si cenia hodnotu obete - myslíš, že by niektorý z nich kvôli tebe zomrel, Draco? No, Potter? Ten chrabromilský hrdina? Zaujmeš jeho miesto? Zomrieš kvôli Dracovi Malfoyovi?"

Harryho ústa sa otvorili a Draco mal malé pochybnosti, aká bude jeho odpoveď, ale v miestnosti zrazu zaznel jasný hlas.

"Nie. Ale ja zomriem."

Dracove oči opustili Harryho a neochotne sa presunuli k východu z tunela. Ako anjel pomsty tam stála Hermiona Grangerová; prútik mala namierený a jej tvár vyjadrovala otvorený vzdor. Draco nikdy v živote nevidel takú krásu. V rovnakom okamžiku ho vydesilo, že tam je.

"Ach, ten humusácky génius. Odhoď svoj prútik, dievča. Pokiaľ nechceš, aby Malfoy trpel skôr, než zomrie." Draco vycítil škodoradosť vychádzajúcu z Voldemorta. Bol vzrušený nádejou na mučenie ďalšieho Harryho priateľa.

Skrátka ho zabi, Hermiona, modlil sa Draco. Zabudni na mňa a zabi toho bastarda.

Hermiona odhodila svoj prútik. Padol na zem a šmýkal sa po zemi. Voldemort zavrčal.

"Múdre dievčatko, ale nechceme, aby sme príliš pokúšali Pottera, všakže?" Temný pán si privolal jej prútik z miesta, kde pristál vedľa Harryho. "Poď sem."

Hermionin prútik sa pripojil k ostatným vo Voldemortovom vlastníctve a ona pokojne kráčala vpred. Temný pán pustil Dracovu košeľu len preto, aby sa načiahol a schmatol za hrsť vlasov na Dracovom zátylku. Stočil ho, aby čelil obrovským hnedým očiam, ktoré sa vážne stretli s Dracovými. Pokúsila sa usmiať, ale nedokázala to zvládnuť úplne.

"Povedz mi, humusáčka. Prečo si ochotná za Malfoya zomrieť?" zvedavo sa spýtal Voldemort. "Podľa všetkého tvoj druh nenávidí."

"Milujem ho," jednoducho odpovedala. Draco znova zatvoril oči pod vlnou emócii, ktorá sa ním prehnala. Ako mohla? Voldemorta zavrčal smiechom.

"Dnes sa zdá, že je to bežná choroba. V tomto prípade smrteľná. Severus, daj jej ten elixír."

Hermionin pohľad sa presunul k Snapovi, ktorý jej podal krvavo červenú fľaštičku. Vzala ju a spýtavo ju zdvihla.

"Doleovenen," poznamenal Snape.

"Mimoriadne odporný jed. Trvá dlho, kým zabije svoju obeť. Tiež mimoriadne bolestivý. Si si istá, že nedovolíš, aby ho užil Malfoy? Stále sa môžeš zachrániť. Som si istý, že nechceš zomrieť."

Na odpoveď Hermiona odzátkovala fľaštičku a odhodila zátku. Chytila ten jed pravou rukou a pripravila sa, že ho vypije.

"Smiem sa najskôr rozlúčiť?" spýtala sa. Bez počkania na odpoveď vykročila vpred a nežne pritlačila pery na Dracove. V tom istom okamihu zacítil, ako sa jej ľavá ruka dotkla jeho zápästia. Niečo tvrdé vkĺzlo do jeho rukáva - dobrý bože, to bol prútik! Silno ju pobozkal, bez slov prosil, aby utiekla. Bol zmätený - prečo si ten prútik nenechala pre seba? Prečo ho nepoužila?

"Je po ňom," zašepkala, keď ten bozk skončil a jej činy boli zrazu priezračne jasné. Viteál. Bol preč, ale ona nebola schopná vrhnúť Vražednú kliatbu na Voldemorta - jednoducho to v nej nebolo. Ale vedela, že Draco mohol.

"Milujem ťa," zamrmlal. Prekvapenie a vrelosť v jej očiach otupili trocha z Dracovej bolesti, ale ďalšie Voldemortove slová ju priviedli ohromujúco späť.

"Vypi to, dievča."

Draco sa načiahol po prútiku vo svojom rukáve, keď Hermiona ustúpila a zdvihla fľaštičku na pozdrav. Naklonila obsah k svojim ústam. Oči mala upriamené na Voldemorta, aby si udržala jeho pozornosť. Draco vytiahol prútik. Modlil sa, aby Hermiona ten elixír vypľula, ale Voldemort sa náhle dotkol prútikom jej úst a zašepkal príkaz.

"Prehltni." Hermiona, lapená v nevyslovenej kliatbe Imperius, poslúchla presne v okamihu, keď sa Draco dotkol prútikom Voldemortovej hrude a zašepkal: "Avada Kedavra."

Temný pán vykríkol.