Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola štyridsiata siedma - Druhá komnata

Hermiona vyčarovala kruh tak rýchlo, ako sa len dalo. Znova stála na východnej pozícii a Neville zaujal Harryho miesto. Luna bola na južnom bode a Ginny stála na Dracovom západnom. Hermione zrazu strašne chýbal, ale napadlo ju, že Ginny Weasleyová bola za neho dobrá náhradníčka. Mali veľmi podobnú povahu. Dokonca teraz Ginny netrpezlivosťou ťapkala nohou. Hermiona sa usmiala, keď si uvedomila, čo by na ten postreh povedal Draco.

Zdvihla prútik a začala.

ooOoo

Zdalo sa, že trvá celú večnosť, kým našli ten vchod. Narazil naň Weasley, zo všetkých ľudí. Doslova. Zakopol o okraj plášťa, ktorý mal na sebe Draco a vystrčil ruky k stene, aby zabránil svojmu pádu.

"Do pekla, Weasley, nemôžeš byť ešte nemotornejší?" zavrčal Draco.

"Ten plášť je neviditeľný, Malfoy, ty sprostý -" začal Ron, ale jeho slová prerušil škrípavý zvuk, ktorý pritiahol ich pozornosť. Pri Slizolinovej nohe sa zjavila obrovská  trhlina. Rozširovala sa a Harry sa do nej zaprel, aby ju roztiahol. Odhalila tmavý, úzky priechod.

Potter vykročil dopredu, ale Draco ho zastavil rukou na jeho pleci. Harryho zelené oči zažiarili.

"Toto je môj boj, Malfoy. Ja pôjdem prvý."

Draco prevrátil očami. "Ako zvyčajne, na tej poznámke je toho pekne veľa pomýleného, Potter, ale ja sa ťa v tejto chvíli nepokúšam zachrániť."

Harry na neho nadvihol obočie a Draco sa usmial.

"Myslím, že je len fér poslať Temnému pánovi jeho priatelíčkov nazad, nemyslíš?"

S tým švihol prútikom a zamrmlal príkaz. Víriaci sa mrak dementorov poslúchol, vyrazil k zemi a vletel do priechodu s návalom vzduchu a šuštením trepotajúcej sa látky. Weasley so zjajknutím uskočil dozadu, keď tá temná masa uháňala okolo.

Harry si vzdychol a potom sa uškrnul. "Malfoy, nenávidím priznať to, ale občas som vážne rád, že si čistý diabol."

Draco sa zasmial.

"Som rád, že ma konečne oceňuješ, Potter. Poďme - dementori ich dlho nezabavia ."

Harry sa vrhol do priechodu v typickej chrabromilskej bezstarostnosti a Weasley ho nasledoval. Draco sa presvedčil, že ho plášť úplne zakrýva a potom sa vliekol za nimi.

Tunel bol dlhý pár desiatok metrov a ústil do ďalšej komnaty, tentoraz úplne okrúhlej. Trojica na chvíľu zastavila, aby ten chaos sledovala. Niekoľko smrťožrútov kričalo a na útočiacich dementorov vrhalo rozličné kúzla. Draco sa pri tom pohľade vyložene potešene usmial.

Priamo pred nimi Lars vrhol Patronusa - krokodíla? - a roztrhal jedného dementora. Za ním jačal Crabbe a pokúšal sa vrhnúť ďalšieho. Vedľa neho sa Goylovi jeden podaril - pavián, bolo to pre niekoho prekvapenie? - alebo bol slabý a spôsobil len to, že temná príšera na chvíľu ustúpila.

Dracove oči preskúmali zvyšok miestnosti. Na zemi vedľa Crabba sedela Tonksová - vyzerala čudne a vystrašene. Vlasy mala hnedé ako myš. Keďže bola zviazaná, nemala žiadnu obranu voči dementorom. Draco skočil vpred.

Za ňou Fenrir Greyback zjavne vrhal Zväzovacie kúzlo.

V strede miestnosti, v tom, čo vyzeralo ako pentagram vyrezaný v zemi, sedel Voldemort v kresle, ktoré, ako Draco zistil, bolo jedno z kresiel zo salónu na Malfoy Manor. Temný pán sa tváril znudene. Vedľa kresla si Červochvost rukami zakrýval hlavu. Na druhej strane kresla v malej kovovej klietke bol Dobby. Za Pettigrewom stál Snape. Bývalý majster Elixírov bez námahy vrhol neznáme, zubaté purpurové kúzlo na hroziaceho dementora a príšera sa vyparila. Draco si prial, aby poznal polovicu Snapovho arzenálu.

Za Snapom stál pri stene Dracov otec a vrhal svoju vlastnú sieť obrany. Posledný prítomný smrťožrút bol Rodolphus Lestrange. Draco premýšľal, kde sú ostatní. Kde je Dolohov? A Narcissa?

Nebolo času na premýšľanie. Draco sa neviditeľne prehnal poza Crabba s Goylom a kľakol si vedľa Tonksovej.

"Nazdar, sesternička," vydýchol jej do ucha. Rýchlym kúzlom ju zbavil pút, keď zalapala po dychu. "Prepáč, nemám pre teba prútik."

"To je v poriadku," zamrmlala. "Už sa cítim lepšie."

Zrazu sa Greyback otočil, oči dokorán a nosné dierky rozšírené.

"Malfoy!" ozval sa vlkolak. Draco cúval tak ticho, ako sa dalo a preklínal tie zosilnené vlkolačie zmysly. Greyback ho nasledoval, ruka s pazúrmi natiahnutá. Keď sa Draco zakrádal bokom od vlkolaka, zachytil pohľadom Harryho. Čo to do pekla Potter robil?

ooOoo

Harry tú scénu sledoval len na okamih, než o krok ustúpil.

"Musíme odtiaľto vypadnúť - počkať na Hermionu a ostatných," potichu povedal Harry. "Je ich príliš veľa. Roztrhajú nás na cucky."

Ronovi to nebolo treba vravieť dvakrát. Prekĺzol nazad do priechodu.

"Malfoy?" zasyčal Harry. Žiadna odpoveď. "Malfoy? Do pekla - Draco?"

Harry sa skoro potiahol za vlasy. Kam ten diabolský slizolinčan šiel? Harry sa otočil k odchodu a zistil, že sa nemôže pohnúť.

"Harry Potter. Pripoj sa k našej malej slávnosti," zavolal Voldemort. Harry bojoval proti tomu nutkaniu so znepokojeným pocitom, ale zistil, že ho nohy nesú do stredu miestnosti. Myseľ na neho kričala, aby vzdoroval, ale telo odmietalo poslúchnuť.

"Mal som v pláne oslavy preniesť nahor k tebe," pokračoval Voldemort, "ale ako zvyčajne, tvoja chrabromilská impulzívnosť zmarila moje plány." Voldemort pokrútil hlavou. Stále sa uvoľnene povaľoval v kresle s prútikom namiereným na Harryho. Červochvost sa zdržiaval nablízku a tváril sa vydesene. Harry si nejasne všimol, že dementorov dostávali pod kontrolu.

"Bol si mi riadnym tŕňom v oku, Potter," pokračoval Voldemort. Harry sa začal potiť z toho, ako sa pokúšal zdvihnúť prútik. Pomyslel si, že sa kúsok pohol.

"Červochvost, prines mi Potterov prútik skôr, než si ublíži."

Pettigrew prehopsal dopredu a vytrhol prútik z Harryho ruky. Skoro z tej straty pocítil fyzickú bolesť.

"Takže, pán Potter, môžete si predo mnou kľaknúť. Pochopte, ja som tu novým pánom. Mám ministerstvo a zakrátko budem mať aj Rokfort."

"Nie," podarilo sa Harrymu. Voldemort sa zamračil a vzpriamene sa posadil.

"Áno, pán Potter. Na kolená."

Harryho nohy sa podlomili, ale časť z neho sa zjavne oddelila od zvyšku jeho mysle. Nie, šepkala tá časť. Harry sa zakolísal, ale zostal stáť.

"Na kolená!" vykríkol Voldemort, zdvihol sa na nohy a ohnal sa prútikom ako mečom. Harry cítil, ako mu kolená narazili o zem. Triasol sa snahou odolať, bojoval, aby sa postavil. Znova spokojný Voldemort sa opäť uvelebil v kresle, hoci jeho predchádzajúci uvoľnený postoj chýbal.

"Som zvedavý, Potter, ako sa ti podarilo ovládnuť dementorov. Podľa všetkého nie si najlepší študent." Jeho hadie oči na chvíľu švihli k Snapovi.

"Ja viem ako," zavrčal Fenrir. "Draco Malfoy. Je tu - cítim ho." Vlkolak vykračoval krížom cez miestnosť.

Vypadni, Malfoy, modlil sa Harry. Greyback sa zrazu vrhol dopredu a ruka chňapla po priehľadnom vzduchu. Nastalo čudné zablikotanie, keď neviditeľný plášť skĺzol, aby odhalil Draca. Ten okamžite vrhol kúzlo, ktorým Fenrir odletel dozadu. Keď vlkolak pristál o niekoľko stôp ďalej, už nevstal.

Malfoy nezastavil, ale zvrtol sa a vyslal smrtiacu kliatbu na Voldemorta, ktorý sa ju ani neobťažoval odvrátiť - Lars to urobil za neho. Smrťožrút vrhol štítové kúzlo a Dracov úder sa odrazil a odpálil poriadny kus zo steny.

"Expelliarmus!" vyprskol Voldemort a Dracovi vytrhlo prútik z ruky a pristál vo Voldemortovej. Draco zdvihol bradu a vzdorne pohodil svojimi platinovými vlasmi.

"Lucius. Obávam sa, že tvoj potomok bol veľmi neposlušný."

"Rozhodne," komentoval Lucius. Harry žasol nad unudeným tónom jeho hlasu. Bolo možné, že by Luciusovi vôbec nezáležalo na jeho vlastnom synovi?

"Nemyslíš, že je čas, aby si ho potrestal? Napokon, je to otcovská záležitosť potrestať svoje deti, nie?"

Harrymu bolo zle. Voldemortov hlas prekypoval pobavením a bol zľahka zafarbený vzrušením, ako keby to bola zábavná hra. Obrovský had sa priplazil spoza kresla, kde bol zrejme po celý čas stočený. Zasyčal.

"Máte absolútnu pravdu, môj pane," povedal Lucius. Vykročil dopredu a zdvihol svoj prútik. Otec so synom sa na seba dlhú chvíľu pozerali - tak veľmi podobní, svetlí a pyšní.

"Avada Kedavra!" vyprskol Lucius. Zelené svetlo vystrelilo vpred a vrazilo do Draca, ktorý sa okamžite zrútil a zostal nehybne ležať.

Harry cítil, ako kričí v zdesenom popieraní. Na chvíľu si pomyslel, že sa mu podarilo to kúzlo prerušiť a zakričať nahlas, ale bol to iný výkrik čistej bolesti, ktorý sa odrážal miestnosťou. Narcissa vošla priechodom v zadnej časti miestnosti práve včas, aby bola svedkom toho, ako jej manžel zavraždil ich jediné dieťa.

S výkrikom zúrivosti letela vpred, aby sa vrhla na Luciusa. Jej päste búšili do jeho hrude, napriek všetkej jeho snahe odkloniť ich. Jej vlasy boli strieborným mrakom, keď do neho narážala.

"Ty bastard! Ty BASTARD! Ako si mohol?" vzlykala. Harryho srdce zvierala bolesť. Očami prekĺzol ku Dracovmu nehybnému telu. Nikdy by si nemyslel, že pocíti taký drviaci pocit straty, ktorý cítil, keď vedel, že už nikdy znova nezačuje ten posmešný hlas, či neuvidí tie dokonalé črty skrútiť sa suchým humorom....

Narcissa sa zrútila Luciusovi do náručia a Malfoy starší si schoval tvár v jej vlasoch, kým ju mocne objímal. Harry pocítil takú zlosť k Luciusovi Malfoyovi, že si myslel, že z nej praskne. Zaťal päste a zakryl svoje prekvapenie, keď jeho ruky zareagovali. Dokázal bojovať s kliatbou Imperius? Už sa mu to predtým podarilo...

"Ach páni, to bolo zábavné. Ďakujem ti, Lucius. Narcissa, je to najlepšie riešenie. Tvoj zradcovský syn paktoval s humusákmi a ich faganom. Potter, vyzeráš rozrušený." Voldemort zatsskal, ako keby zo súcitu. "Bol mladý Malfoy tvojím priateľom?"

Áno, ty bastard, nazúrene si pomyslel Harry. Áno, bol.

"Potom predpokladám, že by som ťa mal zbaviť tvojho utrpenia, há, Potter? Červochvost, zabi ho."

Petrova hlava prekvapene vyletela dohora a potom jeho tvár nadobudla skľúčený výraz. Zaváhal.

"Nenúť ma hovoriť ti to dvakrát, Peter."

Červochvost sa vliekol vpred a potom si pomaly pred Harrym kľakol. Črty sa mu skrútili, keď zdvihol svoju striebornú ruku. Harry cítil, ako sa ten chladný kov zovrel okolo jeho hrdla. Vyrovnane hľadel do Červochvostových vlhkých očí, prosil.

"Odpusť mi, Harry," trasľavým hlasom zašepkal Červochvost. Ruka sa začala sťahovať. Pettrigrew sa trasľavo nadýchol. "Ach môj bože, tak veľmi sa podobáš na Jamesa." Slzy zaplnili oči muža, ktorého zrada viedla k smrti Harryho rodičov. "Odpusť mi, James, odpusť mi." Harry zisťoval, že je náročné dýchať, keď sa kovová ruka stále uťahovala. Zo všetkých síl sa snažil pohnúť a cítil, ako sa jeho ruky zdvíhajú s komickou pomalosťou k jeho krku - príliš pomaly.  Pettigrew zavzlykal a slzy mu stekali po lícach. "James. James. Mal som ťa rád ako brata. Je mi to tak ľúto." Pred Harryho očami sa zjavili čierne bodky a zúfalo bojoval, aby sa nadýchol, ale vzduch neprichádzal. Jeho po kyslíku lačný mozog na neho reval, aby niečo urobil - nemohol dovoliť, aby takto skončil!

"Je mi to tak ľúto," plakal Červochvost. Ruka na Harryho krku sa chvela a potom sa zrazu uvoľnila.

Chladný, príjemný, vítaný vzduch zaplnil Harryho pľúca a on sa zadýchane nadýchol. Užasnuto zažmurkal a bol by spadol, keby ho ten príkaz neudržiaval vzpriameného. Červochvost sa vyštveral na nohy a ukročil.

"Ja... ja nemôžem, môj pane," prehovoril Peter ukňučaným, žobrajúcim hlasom. "Potter mi zachránil život - zabránil Siriusovi a Remusovi, aby ma zabili. Dlhujem mu svoj život."

"Škoda," odvetil Voldemort hlasom, ktorý znel ako z krypty. Švihol svojím prútikom. Červochvostova ruka zrazu vyletela dohora a uzavrela sa okolo jeho vlastného hrdla. Peter kričal v prekvapenej hrôze, až kým ten zvuk neudusilo. Petrova druhá ruka trhane ťahala za kovovú náhradu, snažila sa ju odtrhnúť, ale tá stále nemilosrdne pokračovala v sťahovaní. Animágus sa v panike pokúsil premeniť. Jeho črty sa roztiahli a stali sa potkanovitejšími. Harry to v absolútnej hrôze sledoval, sipel skrz svoje pomliaždené hrdlo. Tá čiastočná zmena nevyvolala žiaden rozdiel. Pettigrew padol k zemi, násilne sebou mlátil, spoly muž, spoly potkan. Chrbát sa mu odporne prehol a päty bubnovali o zem - potom zostal nehybne ležať.

Voldemort sa v tom tichu zachichotal. Dokonca smrťožrúti vyzerali tým bezcitným zabitím omráčení.

"Úbohý Červochvost. Nikdy sa nedozvedel, že tá ruka bola bezpečnostná poistka. Vždy som predpokladal, že ma zradí... nakoniec." Voldemort zrazu buchol päsťou po vyrezávanom operadle kresla. "Som obklopený zradcami! Kto bude ďalší! Ty, Lars?" Smrťožrút s krutou tvárou pokrútil v hrôze hlavou a cúvol.

"Nie, môj pane!"

"Crabbe? Dolohov?" Stočil svoj pohľad k mužovi, ktorý  odprevadil Narcissu Malfoyovú do miestnosti. Antonin Dolohov v strachu zdvihol ruky.

"Som lojálny až na smrť, pane!

Voldemort sa otočil, aby sa pozrel na Snapa.

"Severus?"

Snape sa chladne stretol s jeho pohľadom a nič nepovedal. Nedostatok odpovede zjavne Voldemorta upokojil, pretože sa trochu uvoľnil a zachichotal. "Nie... ty nie. Nie ten, čo ma zbavil toho otravného Dumbledora." Znova sa posadil a oprel si prsty do vežičky. Zo stredu jeho rúk vyčnieval pokrivený prútik ako vybielená kosť. "Možno je na čase, aby si ma tiež zbavil Pottera."

Čas pohnúť sa, Harry, povedal ten izolovaný hlas v Harryho mysli. Už sa pohni.

ooOoo

Hermiona uháňala k Myrtinej kúpeľni s ostatnými. Šokovalo ju, keď na ceste narazili na Susan Bonesovú.

"Kam idete?" spýtala sa Susan.

"Nemala by si byť... v nemocničnom krídle?" neisto sa spýtala Hermiona. Susan na ňu zazrela.

"Asi nie, keďže som taký nebezpečný kriminálnik. Som vážne prekvapená, že ma neuväznili do cely so smrťožrútmi."

"Utiekli," potichu povedal Neville. Susan zažiarili oči.

"Utiekli! To vysvetľuje, prečo Pomfreyka poletovala ako splašená. Do čerta! Mali mi dovoliť všetkých ich zabiť!"

"Stále máš šancu," sucho prehovorila Ginny. "Utiekli so Snapom do Tajomnej komnaty. Ideme za nimi."

Úsmev skrivil Susanine pery a zdvihla prútik.

"Prečo tu postávame?"

Hermiona ju obehla a ponáhľali sa ku vstupu do Komnaty. Nad dierou lietala Myrta. Zazrela na nich.

"Mesiace žiadni návštevníci a potom sa v jeden deň ukážu všetci," frflala. "Myslím, že tiež idete dole, že áno?"

Hermiona sa neobťažovala odpovedať; len sa ponáhľala ku vchodu a vkročila dnu. Tá jazda bola desivejšia, než Ron kedy popisoval. Po tom, čo tvrdo pristála na spodku, vypľúvala ten sliz.

"Fuj, to bolo hnusné!" vykríkla. Potriasla rukou, aby sa zbavila prilepeného kúska niečoho odporného.

"Hermiona!" Vzhliadla, aby videla Rona utekať smerom k nej. "Musíme sa ponáhľať! Dostali Harryho! Voldemort je tu!"

Jeden po druhom sa z rúry vynorili ostatní a zoskupili sa okolo Rona, ktorý sa otočil a utekal nazad tam, odkiaľ prišiel. Všetci ho nasledovali. Vošli do tej veľkej komnaty s obrovskými piliermi, ktorú Hermiona spoznala z Harryho popisov. Na chvíľu zastala, užasnutá, že sa niečo také masívne podarilo Salazarovi Slizolinovi vybudovať v absolútnom utajení. Ron nespomalil, takže sa ponáhľala, aby ho dohonila.

Hermiona zrazu vykríkla, keď sa do nej zavŕtala obrovská vlna bolesti - zdrojom bol galeón na jej krku. Padla k zemi a ledva sa dokázala zachytiť rukami. Tá bolesť zmizla tak rýchlo, ako sa objavila.

Ron si kľakol vedľa nej. V panike ho zovrela za plecia.

"To Draco - stalo sa niečo hrozné!" Vyskočila na nohy a letela ku vchodu, ktorý na nich civel na konci miestnosti.