DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/37/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola tridsiata ôsma - Svadobné plány
Hermiona sa pomaly prebudila do nádherného pocitu z toho, že ju objímajú Dracove ruky. Celých päť sekúnd uvažovala, že odíde, ale uvedomila si, že sa nemôže pohnúť, aj keby chcela. Hlavu mala na Dracovej ľavej ruke a vlasy mala dosť pevne zachytené pod ňou. Bradu opieral o temeno jej hlavy a pravú ruku mal voľne prehodenú cez jej hruď. Pravú nohu mal preloženú cez jej boky, účinne ju tak lapiac vo svojom rozkošnom teple. Uvedomila si, že izba je príšerne chladná.
Pravú ruku mala medzi nimi, hoci dlaň mala položenú na svojom páse a krajom ruky sa dotýkala Dracovho holého stehna. Druhá ruka bola dôverne usadená na jeho bicepse.
Skoro ho včera v noci opustila – vstala dosť neskoro z postele bez toho, aby sa pohol, ale zastala, aby sa na neho pozrela a to bola jej skaza. Vo svetle sviečok sa mu leskli strieborné vlasy a črty vyzerali také nádherné a nevinné... Patronusom poslala Harrymu rýchly odkaz a premenila si oblečenie na pyžamo - zdržanlivé, teplé, slušné pyžamo - a vliezla znova k Dracovi do postele.
Teraz načúvala tomu vyrovnanému zvuku jeho dýchania a cítila na svojom pleci rovnomerný pohyb jeho hrude. Zaujímalo ju, koľko je hodín - temnota žalárov spôsobovala, že takú jednoduchú vec bolo prekliato ťažké určiť. Uvoľnila Dracovu ruku a zdvihla zápästie, aby sa pozrela na svietiace čísla na displeji svojich hodiniek - 6:42.
Tým drobným pohybom ho prebudila. Rytmus jeho dýchania sa trochu zmenil a úzkostlivo sa napäl, najskôr prekvapením.
"Neodišla si," zamrmlal.
"Zjavne nie. Chcel si, aby som tu nebola?"
Zachichotal sa. "Určite nie."
"Ako sa cítiš?"
"Ty mi povedz."
Zachichúňala sa. "Je ti príjemne a teplo."
"Je mi báječne. Chcela by si, aby som ti to predviedol?"
Bez čakania na odpoveď sa Draco mrštným pohybom prevážil a zvrtol sa dookola. Vďaka tomu pohybu skončil tak, že na nej napoly ležal. Na okamih sa nad ňou týčila jeho tvár a jej tep okamžite zareagoval na pohľad do jeho strieborných očí. Pripadala si ako hlúpa slečinka, ktorá sa zatúlala do dračieho brlohu. Keď sklonil svoje ústa k jej, uvedomila si, že jej to je jedno.
Po niekoľkých dojemných bozkoch sa spýtal: "Myslíš, že bolo múdre zostať tu so mnou?" Hermiona mohla ledva dýchať.
"Nie," priznala. "Bol to asi presný opak múdreho."
Vydal nič nehovoriaci zvuk súhlasu a pokračoval v dokazovaní toho, že sú jej slová nad všetky pochybnosti pravdivé.
O hodinu neskôr bolo Hermionine telo striedavo ľadovo studené a žeravo horúce. Záchvevy šialenej túžby ju zahaľovali so skoro fyzickou bolesťou; a jediné, čo Draco urobil, bolo to, že ju bozkával. Nikdy by si nedokázala predstaviť rôznorodosť vecí, ktoré bol človek schopný dokázať s perami, jazykom a zubami, ale Draco by na túto tému mohol napísať obrovské zväzky kníh. Jeho ruky zostávali pevne pritisnuté po stranách jej pása - žasla nad jeho sebaovládaním a preklínala ho za to, že sa s ňou hrá. Hermionine zábrany boli úplne preč. Jej ruky sa striedavo zamotávali do jeho hodvábnych vlasov alebo zvierali tú jemnú pokožku jeho chrbta.
Práve keď si myslela, že už toho viacej neznesie, keď bola na hranici žobrania - o čo, to si istá nebola - trhane sa nadýchol a vybozkával cestičku nadol jej krkom. Jej úľava však mala krátke trvanie.
Nezastavila ho, keď jeho ruky prekĺzli nahor, aby rozopli prvé gombíky pod jej krkom. Nechcela, aby prestal. Nasledoval tie ruky svojimi perami, gombík za gombíkom, až kým neodhalil jej pupok. Vnoril jazyk do tej priehlbinky a ona prudko zalapala po dychu a prehla sa voči nemu, keď nová forma túžby zaplavila jej zmysly.
Neuveriteľné, ale zdvihol hlavu. Jeho oči vyzerali ako temné bazény v blížiacej sa temnote.
"Takže," uvoľnene sa spýtal, "čo budeme dnes robiť?"
Hermioninou mysľou nedokázala tá absurdná otázka celkom preniknúť.
"Myslím, že buď môžeme ísť pátrať po viteáloch alebo zostaneme tu, kde dokážem stráviť hodiny tým, že ťa budem neopísateľnou extázou privádzať do pološialenstva."
Hermiona si pomyslela, že sa jej na okamih zastavilo srdce a s námahou hľadala svoj hlas.
"Hodiny?" bolo jediné, čo sa jej podarilo zachrípnuto povedať.
Rozoznala skrútenie jeho neuveriteľne talentovaných pier, keď sa zlomyseľne usmial.
"Samozrejme. Mala by si vedieť, že ja nie som ten typ, čo uspokojí sám seba, odvalí sa a zapáli si cigaru, kým ťa pohŕdavo ťapne po zadočku, aby si už vypadla. Je oveľa uspokojujúcejšie priviesť ťa na vrchol rozkoše... znova... a znova... a znova." S každým zopakovaním sa jeho jazyk vnoril do jej pupka a ona sa striasla. Nebolo pre ňu náročné uveriť jeho slovám. Zachichotal sa.
"Ja..." Zjavne nedokázala sformulovať súvislú myšlienku. Vedela, že by si mala vybrať tú rozumnú cestu. Zastaviť ho, aby... aby ju nemohol hodiny neopísateľnou extázou privádzať do pološialenstva. Hoci v tomto okamihu nedokázala vymyslieť solídny dôvod prečo nie.
Na chvíľu si oprel líce o jej brucho a jej ruka sa nežne dotkla jeho vlasov. Pocítila náhly nával niečoho, čo nebolo žiadostivosťou. Niečoho silnejšieho a dokonca ešte desivejšieho. Namáhavo prehltla a odmietla to zobrať na vedomie. Draco si vzdychol.
Hermiona zadržala dych, keď znova zdvihol hlavu. Jeho jazyk sa ešte raz dotkol jej pokožky, kĺzal nahor po oblúku jej rebier, láskal jej hrudnú kosť a nasledoval retiazku okolo jej krku. V jej uchu bol jeho dych horúci, keď ho ždibral svojimi zubami a znova vysielal triašku jej chrbticou.
"Ešte nie si na toto celkom pripravená, že nie?" spýtal sa. Hlas nemal pobavený ani obviňujúci či sklamaný - bol jednoducho vecný.
"Myslím, že nie," trasľavo sa jej podarilo prehovoriť.
"V poriadku, Grangerová. Dovolím ti uniknúť s nedotknutou cudnosťou. Tentoraz." Tie slová boli zľahka zafarbené pobavením.
Odtlačil sa od nej a oprel si hlavu o vankúš. Jednu ruku nechal na jej bruchu a končekmi prstov láskal jej rebrá dráždivými pohladeniami. Začala si rýchlo zapínať gombíky; rada, že nemôže vidieť farbu jej líc v tomto matnom svetle. Pokúsila sa presvedčiť samu seba, že sa jej uľavilo.
"Ako som sa pýtal, pretože si odmietla moju prvú voľbu - čo budeme dnes robiť?"
Prinútila sa nepremýšľať o jeho prvej voľbe.
"Mám jeden nápad, kde by sme mohli nájsť viteál, ale nemyslím, že by sme to mali povedať Harrymu," prehovorila takým normálnym hlasom, ako sa len dalo.
Draco na ňu vypleštil oči v predstieranom úžase.
"Ty? Máš tajomstvá pred Vyvoleným? Nemala by si odovzdať za taký prečin svoj chrabromilský habit?"
Zľahka ho pleskla po holej hrudi.
"Mám dobrý dôvod. Ale premýšľala som-"
"Kedy ty nepremýšľaš?"
Ignorovala to.
"Premýšľala som o tvojich rodičoch."
"Čo je s nimi?"
"V akom bezpečí si myslíš, že sú? Niekoľkokrát si unikol len o vlások. Čo keby sa Červochvostovi či Greybackovi podarilo uniknúť k Voldemortovi so správami, že si nažive? Čo myslíš, že by sa im stalo?"
"Snažím sa o tom nepremýšľať," priznal. "Ale neviem, kde sú. Čo mi pripomína - ako si vedela, kde ma nájsť, keď som bol v lese?"
"Použila som veštecký bazénik. Vlastne Firenze ho použil."
Dracove črty sa skrútili. "Ten prekliaty kentaur?"
Zamračila sa. "Áno, ten prekliaty kentaur. Keby nebolo Firenzeho, bol by si večerou pre vlkolaka."
"Nie, Fenrir mal pre mňa iné plány," neprítomne odvetil Draco.
"Čo máš vôbec voči kentaurom? Sú to inteligentné živé bytosti."
"Tak ako Cornwalskí piadimužíci (cz: rarachové), ale to ich nerobí menej odpornými."
"Kentauri nie sú odporní."
Draco sa uškrnul. "Napoly človek, napoly kôň? Premýšľaj o tom! Je to zvrátenosť prírody."
Hermiona sa mrzuto posadila a vyliezla z jeho postele. Bola skoro vďačná, že sa vrátili do pohodlného stavu ustavičného nesúhlasu.
"Tvoj fanatizmus nepozná žiadne hranice," vyletela a premenila svoje oblečenie na džínsy a tričko s krátkymi rukávmi. Posadila sa a nazula si topánky. Draco sa nepohol. Nemusela sa na neho pozrieť, aby jej bolo jasné, že ju sleduje so svojím patentovaným otravným úškrnom.
Zovrela prútik a zažala niekoľko sviečok skôr, než prešla k stolíku a chytila jeho hrebeň. Prečesala si s ním svoje dopletené vlasy.
"Milé od teba, že si mi vrátila hrebeň," poznamenal.
"Nechcela som, aby si dostal záchvat paniky, keď si všimneš, že chýba."
Jej oči sa dotkli v zrkadle jeho a zasmiala sa nad jeho výrazom. Dôkladne vytiahla nahromadené vlasy z jeho hrebeňa a nechala ich zmiznúť skôr, než pustila hrebeň na toaletný stolík.
"Idem sa naraňajkovať. Ideš aj ty?" spýtala sa.
"Prídem tam."
Pokrčila plecami a pohla sa von.
"Hej, Grangerová?"
Zastala sa a obzrela sa na neho.
"Tvoje tričko - čo to znamená?"
Hermiona na neho zažmurkala. Nevedomky si premenila vrch z pyžama na duplikát jedného z jej obľúbených tričiek. Stálo na ňom ADIDAS. Skoro mu povedala pravdu - že je to muklovská spoločnosť, ktorá vyrába topánky. Namiesto toho sa zlomyseľne uškrnula.
"Je to skratka. Znamená: Aplikujem denne intenzívnu dávku aktívneho sexu."
PP: V AJ: All Day I Dream About Sex – poďakovanie za preklad patrí game.
Vyšla von a nasledoval ju Dracov neuveriteľný smiech. Usmiala sa. Bol šialený, ale naprosto prekliato príťažlivý. Začala uvažovať, že cudnosť sa preceňuje. Hodiny. Bohovia.
ooOoo
Draco sledoval Hermionu odchádzať a na jeho perách zostával pobavený úsmev. Stále nemohol celkom rozptýliť svoje pobavenie nad tým, že ju našiel vo svojej posteli. Bola statočnejšia, než si myslel.
Jeho úsmev zmizol pri spomienke na to, aká bola pod ním rozpálená a ochotná. Skúšala jeho kontrolu na maximálnu možnú hranicu. Nebol si celkom istý, prečo prestal. Napokon, bolo to Hermionine rozhodnutie, že zostala. Asi by ho vôbec neobviňovala - potom.
Uvedomil si, že to nechce riskovať. Hermiona Grangerová by nikdy nebola pre nikoho len príležitostný sex. Draco si nebol celkom istý, či sa chce upísať tej druhej možnosti. Záväzok. Vzťah. Všetky tie hovadiny. Striasol sa.
Švihol nohami k podlahe a posadil sa. Potešene si všimol, že ten pohyb nesprevádzal nával závrate. Zjavne Pomfreyovej elixíry zabrali. Draco sa zdvihol a prehrabol sa svojím novým oblečením. Roztiahol na posteli niekoľko odevov, priznávajúc, že Grangerová mala určitý prekliate dobrý vkus, keď prišlo na neho. Mala pravdu s tou žltou - asi na ňom bude vyzerať fantasticky.
Draco nebol celkom pripravený vzdať sa svojho hrozivého výzoru, takže si vybral uhľovohnedú hodvábnu košeľu a čierne nohavice. Pridal čierny kašmírový sveter len preto, že sa mu páčil na dotyk. Z blízkeho džbánu si navlhčil vlasy a opatrne si učesal svoje zlaté pramene späť na miesto, snažiac sa nepremýšľať o tom, ako ich Hermiona rozstrapatila v bezmyšlienkovitej šialenosti.
Do pekla. Asi bude musieť nájsť Weasleyho a nejako ho odškodniť. Nielen, že porušil svoj sľub, on ho skopol z hradnej steny a sledoval, ako sa rozbil na cimprcampr. Draco sa zaškeril. Nuž, stálo to za to.
ooOoo
Vošiel do Veľkej siene, ignorovaný všetkými, čo boli dnu, a posadil sa na svoje zvyčajné miesto. Pred ním sa magicky zjavila obrovská masa jedla. Začal jesť, kým sa rozhliadal po miestnosti. Nikto si ho zjavne nevšimol, pretože boli zhromaždení pri učiteľskom stole. Fleur Delacourová bola aktuálne v centre pozornosti, kým držala dohora nejakú čipku a flitrami zdobené biele šaty. Draco si všimol, že skupina bola väčšinou vyložene ženská - Fleur, Molly Weasleyová, Hermiona, tá červenovlasá tyčka, čo sa páčila Harrymu a Luna Lovegoodová. Predpokladal, že Susan Bonesovú poslali preč, aby trénovala svoje zlostné mračenie sa.
Jediní prítomní muži boli Ron a Bill Weasley, a Bill sa nenápadne vzďaľoval, ako keby sa snažil o únik. Zbadal Draca a - k jeho prekvapeniu - rýchlo napochodoval jeho smerom. Draco ho podozrievavo sledoval a odpíjal si z čaju, uvažujúc, či bude musieť zniesť tirádu ďalšieho Weasleyho.
Bill sa posadil vedľa neho a nalial si šálku.
"Svadobné plány," poznamenal a vzdychol si. "Ak má chlap rozum, len sedí vzadu, usmieva sa a vraví: ´To znie báječne, drahá´. Bez ohľadu na tému."
Draco to nekomentoval, pretože sa rozhodol, že by bol radšej znova vo Fenrirových pazúroch, než stáť pred oltárom a ochotne si nechať pripojiť trvalú guľu a reťaz na svoj členok. Hermiona v tej chvíli zachytila jeho pohľad a zažiarila na neho úsmevom, čo spôsobilo, že Draca zalialo niečo podobné studenému potu. Odtlačil svoj tanier.
"Budeme mať svadbu tu," pokračoval Bill. "Plánovali sme ju v Brlohu, ale... už to viacej nepripadá do úvahy. McGonagallová vraví, že sa tu cez leto berie množstvo ľudí. Zjavne populárne miesto. Fleur sa nemôže rozhodnúť, či mať obrad vonku pri jazere alebo bohvie na akom inom mieste. Príliš ju nepotešilo, keď som spomenul, že by sme ho mohli mať v slizolinskom žalári, pretože mi je to srdečne fuk. Vtedy mi došlo, že je čas zdúchnuť."
Draco nič nepovedal, premýšľal, prečo sa s ním Weasley vôbec rozpráva. Všimol si Rona, ktorý stál vedľa žien, zreteľne si prial, aby mohol uniknúť tiež, ale vôbec nebol nadšený voľbou, ktorú si zvolil Bill - Dracovou spoločnosťou. Malfoy vrátil svoj pohľad k Billovi, ktorý bol jasne ten najväčší fešák z Weasleyovského klanu, dokonca s tými zubatými jazvami, ktoré mu hyzdili jednu stranu tváre. Vlasy mal medenej farby, stiahnuté do dlhého konského chvosta. Jeho modré oči sa pohli nabok, aby sa stretli s Dracovými.
"Ak si dojedol, pôjdeš sa so mnou prejsť?"
Draco pokrčil plecami a prikývol. Bill sa zdvihol a Malfoy ho nasledoval. Nadvihol obočie, keď zamierili k vstupu do bifľomorského žalára. Chodby boli tmavé, ale nepripomínali bludisko tak veľmi ako slizolinská strana. Ako kráčali, pred nimi sa zapaľovali pochodne. Onedlho stáli pred zamrežovanými dverami. Steny magicky zažiarili modravým svetlom a Draco sledoval, ako Fenrir Greyback vstal na nohy a prešiel k mrežiam, aby na nich zazeral.
"Návštevníci, há? Ale veď je to Malfoyko a Weasley." Greyback prižmúril na Billa oči, keď ho spoznal. Draco pocítil s tým vysokým Weasleym náhlu podivnú spriaznenosť. Uvedomil si, že s Billom sú možno jediné dve Fenrirove obete, ktoré nezabil alebo nepremenil na vlkolakov. "Vrátili ste sa pre prídavok?"
Bill neprehovoril, ale výraz v jeho očiach bol mrazivý. Otočil sa a pokračoval po chodbe. Draco sa na Fenrira pozeral chvíľu dlhšie. Zdá sa, že zajatie veľmi toho vlkolaka neovplyvnilo. V hrozivom úsmeve sa ukázali Greybackove tesáky.
"Už len pár dní, Draco. Pár dní a tieto mreže ma nezadržia. Potom vyhľadám teba a tvojich nových priatelíčkov. Tvoje chutnučké mäsko bude moje, Malfoy. Celé moje." Ruka vyletela pomedzi mreže, aby chmatla po Dracovi, ktorého tento čin ani najmenej neprekvapil. Ostré pazúry zovreli vzduch len kúsok od Dracovej hrude. Zazrel na vlkolaka.
"Nemyslím si to," povedal a nasledoval Billa, ktorý zastavil pri cele o ďalšie štyri dvere ďalej. Bill vošiel a Draco zvedavo nakukol dnu. V miestnosti bol statný stôl a na ňom spočívala Dracova železná klietka. Červochvost stále hrabal dnu. Bill sa sklonil, aby na toho upišťaného potkana nazrel cez mreže.
"Pekná práca na tom zámku," poznamenal Bill. Draco si spomenul, že tento Weasley pracuje u Gringottov a pravdepodobne má slušné znalosti o zámkach.
"Rád vidím, že ho nikto nepustil von."
Bill pokrútil hlavou. "Strávil roky a roky ako potkan. Pokiaľ ide o mňa, môže si tak zostať. Zopár ostatných si myslí, že by nás mohol zaviesť k Voldemortovi."
"Nie. Dokonca aj keby ho vypustili a zabránili mu, aby nevypálil cez potkaniu dieru, som si istý, že Temný pán na neho umiestnil dosť strážnych kúziel, aby z neho bola fašírka skôr, než by nejaké tajomstvo prezradil."
"Pozri, škrabal na mreže."
Draco sa sklonil bližšie a našiel na stole zaprášené železné piliny. Červochvost používal svoju striebornú ruku na to, aby sa pokúsil uniknúť cez mreže. Draco sa zaškeril.
"Magická ruka na železné mreže? Stavím sa, že to bolelo, čo, Pettigrew?"
Krysa po ňom skočila a odhalila svoje zuby. Draco na neho provokatívne zamával ukazovákom, presne tak blízko, aby ho Červochvost nemohol dočiahnuť.
"Kroť sa, kroť sa," varoval ho Draco. Vystrel sa a pozrel sa na Billa. "Prečo si ma sem priviedol?"
"Neviem. Ron vždy o tebe rozpráva, ako keby si bol stelesnením diabla. Došlo mi, že buď hrozne žiarli alebo je do teba šialene zamilovaný."
Dracovi zabehlo a musel si párkrát odkašľať, aby vrátil svoje dýchanie k normálu.
"Čože?"
Bill sa zasmial. "Nuž, jeden nikdy nevie. Nemaj obavy; myslím, že je to jednoducho žiarlivosť. Príznaky toho druhého by sme si už doteraz všimli."
"Krucinál, to dúfam, že hej!"
Weasley sa znova zasmial. "Pre mňa si v pohode, Malfoy. Chceš prísť na svadbu?"
"Kedy je?"
Tentoraz bol Billov smiech nákazlivý.
"Nech sa prepadnem, ak si spomeniem."