Už ste mi chýbali :D. Upozorňujem na úmyselné použitie prekladu Darebáctvo dokončené od JSark, ktoré je lepšie než to pôvodné (je zachovaná zhoda prvých písmen ako v origináli).
DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/35/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola tridsiata piata - Mysľomisa, pergamen a spoločnosť
Harry nebol dosť unavený na to, aby sa vrátil do postele a Hermiona bola zjavne po ich návšteve Draca rozrušená.
"S Malfoyom sa človek nikdy nenudí, však?" zľahka nadhodil Harry.
"Lezie poriadne na nervy, rozčuľuje a je nemožné ho pochopiť," vybuchla Hermiona. Harry zamyslene prikývol. Keby bola s ním, nikdy by si nemusela robiť starosti, že by mali pokojný, predvídateľný vzťah.
"Chceš ísť nahor a použiť mysľomisu, než sa McGonagallka prebudí?" spýtal sa. Hermiona prikývla a zakrátko sa ocitli pred nádobou. Harry vzal náhodnú fľaštičku a vlial ju dnu.
Na počudovanie sa táto spomienka odohrávala vonku, blízko jazera. Hermiona sa objavila vedľa Harryho. Duchom neprítomný Dumbledore vyčarovával hrste zrna a rozhadzoval ich po jazere, kde po tej lahôdke pažravo skákali kačky. Snape, samozrejme, stál vedľa neho.
"Prečo si mi tú prekliatu vec nepriniesol?" trpko prehovoril Snape. "Bolo od teba hlúpe zničiť ju sám. Máš šťastie, že som tú kliatbu dokázal zastaviť, než ti vzala celú ruku. Alebo horšie."
"Prestaneš ma sekýrovať ako kvočka?" netrpezlivo odvetil Dumbledore, hoci zdvihol odumierajúcu ruku a s úškľabkom sa na ňu pozrel. Harry si vyplašene uvedomil, že tá spomienka je z nedávnej doby - muselo to byť tesne po tom, čo Dumbledore zničil ten prsteň. "Uvedomujem si svoje chyby."
"Nie, v skutočnosti si myslím, že neuvedomuješ," so svojím zvyčajným úškrnom zareagoval Snape. "Nabudúce, keď budeš mať nutkanie plahočiť sa za nejakým viteálom, mal by si krucinál vziať niekoho so sebou. Ak neveríš mne, potom si zober toho svojho malého chrabromilského hrdinu. Nie je už dávno čas, aby si mu začal prezrádzať niektoré svoje tajomstvá? Ten fagan je už skoro plnoletý."
"Som si istý, že Harry by s tebou súhlasil."
"No, to by bolo po prvý raz, nie?" Snapove čierne oči zažiarili.
"Prečo tak veľmi toho chlapca nenávidíš?" unavene sa spýtal Dumbledore a potom zdvihol ruku, aby včas zastavil Snapovu odpoveď. "Nechaj tak. Nechcem sa zase hádať o Potterovcoch a čistokrvných a vnímaných krivdách. Myslel som, že tvoj názor po Siriusovi trochu zjemnel."
Snape prevrátil oči. "Nie pokiaľ ide o Pottera. Na rovinu, nechápem, prečo máš tak rád týchto chrabromilčanov. Teda okrem ich nemožného sklonu vrhať sa strmhlav do nebezpečenstva bez toho, aby sa na okamih zamysleli nad dôsledkami." Snape sa zadíval na Dumbledorovu ruku. "Presne ako ty, predpokladám. Chrabromilčan do špiku kostí, že?"
Dumbledore sa zachichotal. "Priznávam sa."
"Áno, nuž, keďže si riaditeľ, tak by som od teba očakával, že si budeš trošku viacej ceniť niektorých študentov z iných fakúlt než zo svojej."
"Myslím, že niektorí študenti sa pripojili k ´mojim chrabromilčanom´, vrátane bystrohlavčanov a bifľomorčanov."
"Áno, no, Čcho Čchangová bola zamilovaná do Chlapca, ktorý prežil a Luna Lovegoodová je ťažko najlepšou ukážkou Bystrohlavu. Čo slizolinčania? Nikto z nich nestojí za to, aby stál vedľa Vyvoleného? Potterov názor je v tomto ohľade dosť poznamenaný."
"A koho by si vybral, aby sa vedľa Harryho Pottera postavil proti Voldemortovi? Na rovinu, väčšina tvojich slizolinčanov by radšej niesla transparenty hlásajúce blížiacu sa Voldemortovu vládu, než by sa postavili, aby jej zabránili."
"Robil som maximum..." začal Snape.
"Robil si maximum, aby si povzbudzoval tie isté čistokrvné nezmysly, o ktorých si myslia, že ich symbolizuje Voldemort!" vyprskol Dumbledore. Snapova tvár zažiarila.
"To nie sú nezmysly! Moji najtalentovanejší študenti sú čistokrvní -"
"Rovnako ako tí najdebilnejší! Ak sa čistota krvnej línie rovná schopnosti, potom ako vysvetlíš Crabba a Goyla? Bez pomoci mladého Malfoya by ich už z tejto školy pred rokmi vyhodili!"
Snape potiahol nosom. "Majú schopnosti. Len ich nepoužívajú."
Dumbledore na neho zazrel. "Táraš nezmysly. Vysvetli Hermionu Grangerovú!"
Teraz bol na rade Snape, aby sa zamračil. "Odchýlka. Výstredná zhoda okolností."
Hermiona zaťala päste a vrazila Snapovi do brucha. Jej päsť prešla rovno cez mlhavú spomienku bez nejakého účinku, ale Harry sa usmial od ucha k uchu, keď tomu pokusu zatlieskal.
"Odchýlka. Ja ti dám odchýlku, ty hrozný, úzkoprsý-" začala Hermiona, ale Harry ju utíšil, aby počul zvyšok spomienky. Prekrížila si ruky a prebodávala Snapa pohľadom.
Dumbledore si zdravou rukou prehrabol vlasy vo vierohodnej napodobenine Harryho Pottera.
"Dosť! Táto diskusia sa nevyriešila za pätnásť rokov."
Snape sa diabolsky uškrnul. "A predsa ju stále pretriasaš."
"Stále dúfam, že uvidíš chyby vo svojich názoroch," smutne povedal Dumbledore.
"Ja dúfam v to isté," odpovedal nadradene Snape.
Chvíľu obaja mlčali a Dumbledore sa vrátil ku kŕmeniu kačiek. Nakoniec sa Snape spýtal: "Zamýšľaš pátrať po ďalšom viteále?"
"Pravdepodobne."
"Súhlasíš, že nabudúce nepôjdeš sám?" pokojne sa spýtal Snape. Dumbledore sa na neho podozrievavo pozrel.
"Von s tým, chlape," povedal. Snape pokrútil hlavou.
"Nie bez tvojho sľubu."
"Fajn. Sľubujem, že pri svojom ďalšom love na viteály vezmem so sebou minimálne jednu osobu," s definitívnosťou prehovoril Dumbledore.
"Vynikajúce. Potom možno viem, kde jeden nájsť."
Dumbledore prestal kŕmiť vtáky a obrátil plnú pozornosť na Snapa.
"Pri mori je jedna jaskyňa..."
Spomienka skončila, asi preto, že Harry poznal zvyšok. Dopotácal sa k oknu a posadil sa. Každá spomienka zjavne obsahovala vlastné mrazenie hrôzy. Hermiona sa posadila sa vedľa neho a chytila ho za ruku.
"Snape zariadil tú návštevu jaskyne. Tiež sa postaral, aby som šiel s Dumbledorom. Tak, aby som tu nebol a nemohol zastaviť Malfoya. Bol som jediný, ktorý podozrieval to, čo má za lubom..."
"Okrem nás," zašepkala Hermiona. "My sme tu boli. My sme ho mali byť schopní zastaviť."
Harry pokrútil hlavou. "Nemyslím, že by ste mohli. Snape mu pomáhal." Vstal. "Musíme sa porozprávať s Malfoyom a zistiť, čo Snape vedel."
"Prečo?" bezducho sa spýtala Hermiona a stiahla ho nazad. "Aký by bol v tom rozdiel okrem toho, že by to uspokojilo tvoju zvedavosť? Vieme, čo Draco urobil. Vieme, čo urobil Snape. Dozvedieť sa, ako sa to všetko odohrávalo, nič nezmení."
"Všetko, čo zahŕňa Snapa, je podozrivé. Nepovedala si mi, že to bol Snape, kto povedal Malfoyovi o Bifľomorovej pohári v Riddlovom dome? Prečo to urobil? Prečo zabil Dumbledora? Prečo sa znova pridal k Voldemortovi, ak je stále proti nemu?"
"Vážne si myslíš, že ti Malfoy dokáže na tieto otázky odpovedať?"
Harry si prešiel rukou cez havranie vlasy a výbušne si vzdychol.
"Nie. Do pekla. Dokonca Dumbledore nedokázal Snapa pochopiť."
Hermiona prikývla. "Myslím, že bude lepšie, keď využijeme náš čas na uvažovanie nad tým varovaním od Malfoyovcov. Prečo by mal byť Rokfort nebezpečný? A čo robil Greyback a Červochvost v lese?"
"Ako asi tak môžeme nájsť odpovede na tieto otázky?"
"Nie som si istá. Ale myslím, že by sme mali začať so Záškodníckou mapou."
ooOoo
Harry si kľakol na zem a na svojej posteli tú mapu rozložil. Hermiona sedela na posteli vedľa mapy a vlasmi zavadila o pergamen, keď sa nadeň naklonila.
"Slávnostne prisahám, že nič dobré za lubom nemám," povedal Harry a poťapkal po mape. Plánik sa objavil a zhnedol. "Čo hľadáme?"
"Začnime s bežným prehľadávaním každého poschodia, začneme na najvyššom a prepracujeme sa nadol," povedala Hermiona. Ron sa posadil, keď ho prebudili ich hlasy.
"Čo sa deje?" ospalo sa spýtal.
"Kontrolujeme mapu, aby sme zistili, kto sa poneviera po Rokforte," neprítomne odvetil Harry. Chrabromilská veža bola prvá a ukázala ich trojicu v chlapčenskej spálni. V dievčenskej bola Ginny Weasleyová. Čiary na mape sa rozmazali a znova vytvorili a ukázali bystrohlavskú vežu. V jednej izbe boli skoro na sebe mená Remus Lupin a Nymphadora Tonksová. Hermiona sa začervenala.
"Toto som vážne nemusel vidieť," poznamenal Harry a zachichotal sa.
Ďalšia izba obsahovala mená Jack Williamson a Alastor Moody. Tie sa neprekrývali, ani k sebe vôbec neboli blízko, zistil Harry s radosťou. Hestia Jonesová sa prechádzala po bystrohlavskej spoločenskej miestnosti. Sledovali ju, ako vyšla na chodbu a zamierila dole schodmi.
Rýchle prelietnutie hradom neukázalo nič neočakávané. V nemocničnom krídle stále spal Draco Malfoy, o ktorého sa starala madam Pomfreyová. Minerva McGonagallová bola v učebni Transfigurácie. Peter Pettigrew a Fenrir Greyback boli obaja bezpečne zavretí v bifľomorskom žalári. Harry si povzdychol.
"Mne sa zdá dosť bezpečný," povedal.
Ron sa preplazil, aby sa posadil na opačnú stranu mapy ako Hermiona. Pretrel si oči palcom a zažmurkal na mapu.
"Choď hlbšie," navrhla Hermiona. "Pozri sa na Tajomnú komnatu."
Harry skúmal mapu, až kým nenašiel kúpeľňu Umrnčanej Myrty a potom náhľad posúval hlbšie a odhalil spleť komnát pod školou. Väčšina z nich sa zatáčala, pripomínajúc bludisko a otvárala sama do seba. Harry vzhliadol k Hermione.
"Ako to, že Fred s Georgeom nikdy s touto mapou Tajomnú komnatu neobjavili?"
Ron s odfrknutím odpovedal. "Zaujímalo ich to? Mysleli si, že celá záležitosť so slizolinským dedičom je obrovský žart. Spomínaš si, ako si ťa doberali, že si dedičom ty?"
"Až kým nevzal Ginny."
"Áno. A vtedy boli príliš znepokojení, aby ich tá mapa napadla. Plus mama by ich nespustila z oči dosť dlho na to, aby ju použili."
"Blbé, že sme ju mali až v treťom ročníku. Prečo mi ju vôbec Fred s Georgeom dali? Viem, že poznali všetky východy naspamäť, ale je prekliato užitočné vedieť, kde je Filch, keď sa vykrádaš von."
"Ach, čmajzli ti ju vždy, keď ju potrebovali," vysvetlil Ron. "Veď si ju nijako neskrýval. Zvyčajne si ju mal strčenú tamto v kufri, há?"
"Oni sa prehrabávali v mojich osobných veciach?" pohoršoval sa Harry. Ron prevrátil očami.
"Spomínaš si, o kom hovoríme? Prehrabávali by sa osobnými vecami ministra mágie, aby našli už predtým požutý kúsok Maxových maxižuvačiek. Buď rád, že tú mapu vždy vrátili."
Hermiona sa zachichotala. "Panenka skákavá, Harry, chováš sa, ako keby sme boli jediní, ktorí mali dovolené ponevierať sa tu. Dvojčatá to asi urobili desaťkrát častejšie než my."
Harry pokrčil plecami. "Zrejme. V Tajomnej komnate nevidím nič. Je opustená." Frustrovane si vzdychol.
"Aj tak je to úľava. Bála som sa, že sa Voldemortovi alebo nejakým smrťožrútom podarilo vkradnúť do školy a ukryli sa tam. Nikto z nás by o tom nevedel."
"Možno by sme mali nastaviť akýsi poplašný systém, keď sa niekto priblíži. Pre prípad, keby sa to vôbec stalo."
Hermiona pokrčila plecami. "Radšej by som tam dole nešla. Z tvojho popisu to vyzerá hrozne."
"Bolo. Možno by si do toho mohla vložiť svoju vynikajúcu myseľ a nájsť riešenie."
"Možno si ty môžeš zdriemnuť. Začínaš byť popudlivý."
"Nezačínam byť popudlivý!" vyprskol Harry.
Hermiona sa pozrela na Rona, ktorý ceril zuby.
"Vôbec nie, kamoš," falošne povedal Ron. Harry sa zamračil a prudko poťapkal po mape.
"Darebáctvo dokončené." Zroloval pergamen a zastrčil ho znova do svojho kufra.
"Fajn, som za nejaké raňajky. Máte v pláne pridať sa ku mne?" spýtala sa Hermiona.
ooOoo
Neskoro popoludní bol už Draco vonku z postele. Predstieral spánok zakaždým, keď sa priblížili návštevníci. Grangerová s Potterom sa vrátili okolo obeda. Ďalší bol Lupin. A nakoniec McGonagallová, ale nikto z nich sa ho nepokúsil zobudiť. Počkal, až kým madam Pomfreyová neodťapká preč, než zosunul nohy k zemi a posadil sa.
Zaútočil naňho závrat, ale bojoval s ním. Už spal dosť a mal po krk toho byť pripútaný na lôžko. Zásoby krvi sa mu doplnia samé, či sa bude povaľovať ako nejaký ochabnutý opilec alebo nie.
Jeho oblečenie bolo preč. Pomfreyka bola v tomto bystrá. Neznášala, keď sa jej pacienti vykradli von skôr, než bola pripravená prepustiť ich. Draco uskutočnil prieskum prikrývok na posteli a uškrnul sa. Vlna. Vzdychol si. Nemal v úmysle pochodovať po Rokforte v narýchlo zohnaných vlnených dekách. Skôr by sa vrátil do slizolinských žalárov úplne nahý. Premeniť ich by mu dalo zabrať.
Pomyslenie na to, že si vykračuje nahý, mu pripomenulo Hermionu. Okamžite, ako sa zobudil, si všimol, že má mincu späť.
Grangerová, vyslal.
Volal si ma?
Potrebujem nejaké oblečenie.
Vážne? Na čo?
Je mi jasné, že ma máš radšej vyzlečeného, ale vykračovať si nahý uprostred noci by urazilo niektoré z plachých žien v tejto budove.
Mňa zaraďuješ k ženám, ktoré plaché nie sú?
Ty si tá, čo prišla do mojej izby a skočila po mne.
Skočila? Uškrnul sa, keď v tom slove vycítil množstvo rozhorčenia.
Delikátne sa pokúsila zviesť ma? Opravil sa.
Tvoje ego určite neutrpelo žiadnu ujmu. Hneď tam budem.
Usadil sa znova na posteli, založil si ruky za hlavou a čakal.
Hermiona prišla za prekvapujúco krátky čas.
"Bežala si?" spýtal sa, keď položila poukladané oblečenie na koniec postele.
"Nie."
Draco odhodil prikrývku nabok, pričom sa uistil, že sa stále pozerá na Hermioninu tvár. Zbledla, keď uvidela, že je oblečený len v čiernych hodvábnych boxerkách. S veľkou námahou sa zdržal úškrnu a načiahol sa po oblečení. Dával si pozor, aby sa nepohyboval príliš rýchlo.
"Vôbec by si nemal vstávať," povedala. "Kde je madam Pomfreyová?"
"Šla po niečo do skleníka. Mám v pláne byť preč, kým sa vráti." Draco si natiahol biele tričko s dlhými rukávmi. Pokračoval s uhľovo šedými nohavicami, ktoré mu dokonale sadli. Všimol si úsmev, ktorý ihral Grangerovej na perách a podozrievavo sa na ňu pozrel.
"Kde si to zohnala?" spýtal sa. Jej úsmev sa rozšíril.
"Požičala som si ich od Harryho. Zdá sa, že máte rovnakú veľkosť."
"O tom pochybujem," šibalsky odvetil Draco a Hermione zabehlo, keď jej došiel význam jeho slov. Sám sebe sa zachichotal a bol rád, keď zistil, že svoje topánky má pri nohách postele. Natiahol si Potterove ponožky a bojoval s vlnou závrate, keď sa posadil. Hermiona sa prihnala k posteli, aby mu pomohla.
Netrpezlivo ju odmávol a ona si podráždene vzdychla.
"Prečo vôbec lezieš z postele? Vyzeráš, že ledva dokážeš stáť."
"Pretože som tvrdohlavý bastard, spomínaš si?" spýtal sa a vzdorne sa postavil. "Pozrel sa Potter na ten medailón?"
"Obaja sme sa pozreli. Regulus ho vďakabohu zničil správne."
Draco prikývol a prešiel popri nej, aby zamieril ku dverám.
"Malfoy -" začala.
So vzplanutím mrzutosti sa zvrtol a vrátil sa k nej. Zaťal pri bokoch päste, aby si zabránil dotknúť sa jej. Len stáť takto blízko k nej predstavovalo porušenie jeho sľubu Weasleymu.
"Vtedy v lese," prevravel, "si mi povedala Draco. Spomínaš si?"
Jej oči boli obrovské jazierka tekutej čokolády.
"Spomínam si," vydýchla. "Draco..."
Ten zvuk prešiel po ňom ako pohladenie. Zatvoril oči a preklial Weasleyho do deviatej úrovne pekla. Ako keby vyčarovaný jeho myšlienkami, dvere sa otvorili a Ron nakráčal do miestnosti. Dracovi z podráždeného zvuku jeho krokov bolo jasné, že to je on. Otvoril oči, aby videl, ako Hermionina ruka, ktorou sa načahovala, aby sa ho dotkla, klesla späť k jej boku.
"Myslel som si, že tu budeš," sucho prehovoril Weasley. Draco sa otočil, aby sa na neho pozrel a Ronov pohľad sa stretol s jeho so zábleskom varovania. Malfoy pokrčil plecami. Ron pokračoval: "Je tu Neville. A Luna, a Susan Bonesová."
"Prečo?" spýtala sa Hermiona.
"Myslím, že si myslia, že tu bude bezpečnejšie. Nevillova babka je stále u Svätého Munga, ale Neville tam už nemôže zostať a domov mu nedovolia ísť. Príliš nebezpečné. Lunin otec ju nechce nechať samu. A Susan... nuž..."
Nikto z nich neprehovoril. Všetci vedeli, že Ameliu Bonesovú príšerným spôsobom zavraždili a zanechali Susan nažive ako jednu z tých pár nešťastníkov, ktorým celú rodinu vyhladil Voldemort.
Hermiona sa ponáhľala von a Draco ju nasledoval pomalším tempom. Keď prechádzal okolo Rona, Weasleyho ruka švihla dohora a chytila ho za rukáv.
"Myslel som si, že si súhlasil, že sa jej budeš vyhýbať," zamrmlal Ron.
"Vyhýbal som sa," mierne odvetil Draco, keď uvítal Ronov rozbúrený pohľad s náznakom pobavenia. "Možno by si mal túto záležitosť prebrať s ňou. Zjavne si nie je vedomá tvojich pravidiel."
Weasley sa začervenal a Draco nedovolil, aby sa nejaké zadosťučinenie zjavilo v jeho črtách, ale prekliato dobre vedel, že Ron by sa nikdy neopovážil prikázať Hermione, aby sa Dracovi vyhýbala. Doslovne by mu odrezala hlavu a podala mu ju na tanieri.
Rýchlym trhnutím si uvoľnil rukáv z Weasleyho zovretia a strnulo vykráčal z dverí. Jeho pravá noha bolela ako čert. Bude asi háklivá a ubolená niekoľko dní, až kým pamiatka na zlomeninu a prepichnutie nevybledne.
ooOoo
Zjavne boli všetci vo Veľkej sieni. Bol prítomný skoro celý Rád a atmosféra sa zdala byť skoro slávnostná.
Hermiona sa oduševnene rozprávala s Nevillom, ktorý bol prekvapený, keď vošiel Draco. Luna, ktorá stála vedľa Longbottoma, zazrela Draca a skoro pretancovala miestnosťou, aby sa mu hodila okolo krku.
Venovala mu narúžovaný bozk na líce a skoro ho zadusila.
"Nikdy som ti ako sa patrí nepoďakovala za to, že si ma zachránil," povedala. Draco sa bez úspechu pokúsil uvoľnil jej ruky zo svojho krku.
"Ber to tak, že už si mi ako sa patrí poďakovala," odvetil, trochu v obavách, čo je možno ako sa patrí poďakovanie pre Lunu.
"Nie, nie. Musím pre teba niečo urobiť."
Hrôzostrašná predstava. "Fajn. Trochu o tom popremýšľaj a potom sa ku mne vráť. Daj si na čas."
Luna si vzdychla a pustila ho. Ukročila a kriticky si ho prezrela. Jej reďkovkové náušnice sa rozkývali, keď naklonila hlavu nabok.
"Si strašne bledý. Zaútočili na teba upíri? Môžem ti urobiť cesnakový náhrdelník, aby si ich zahnal."
"Urob to," duchom neprítomne odvetil Malfoy. Jeho pozornosť teraz zaujalo približovanie sa Nevilla Longbottoma. Ten chrabromilský chlapec vyzeral inak. Bol o dve dlane vyšší než Draco a tváril sa vážne a zamĺknuto. Tá ustaranosť, ktorá kedysi okupovala jeho črty, bola preč.
Neville pokročil vpred a natiahol svoju ruku k Dracovi.
"Povedali mi, čo si urobil. Zachránil si mi život," vážne prehovoril Neville.
"Môj tiež!" vykríkla Luna a zatlieskala.
Malfoy neochotne dovolil Nevillovi, aby mu potriasol rukou, ale Neville prikročil bližšie a objal Draca ľavou rukou okolo pliec. Mocne Draca chvíľu objímal a Malfoy sa nepohodlne uškrnul. Prekliati prehnane emocionálni chrabromilčania.
"Ďakujem ti," úprimne povedal Neville.
"Nejdeš ma pobozkať, že nie?" sucho sa spýtal Draco. Neville ho pustil a ukročil, ako keby sa popálil.
"Nie, samozrejme, že nie!"
"Vďakabohu. Je dosť zlé, keď to robí Potter."
"Čože?" Neville na neho zízal s otvorenými ústami.
"Žartujem," odvetil Draco a prevrátil očami. Longbottom bol taký natvrdnutý. Malfoy prešiel vedľa neho, aby sa posadil vedľa Pottera, ktorý sa rozprával s dievčaťom, ktoré Draco sotva poznával.
Susan Bonesová bývala trochu zavalitá dievčina s okrúhlou tvárou, s dlhým vrkočom svetlohnedých vlasov, pehami, tancujúcimi hnedými očami a rýchlym úsmevom. Tie pehy bolo to jediné, čo z toho dievčaťa zostalo. Susan bola teraz chudá ako tyčka. Vlasy mala poodfikávané a trčali jej z hlavy ako svätožiara z hnedých ihiel. Oči mala tvrdé a chladné, keď sa pozrela na Malfoya s totálnym opovrhnutím. Pery mala zovreté do tenkej linky.
"Myslela som, že si smrťožrút," vyprskla.
"Nie celkom," bezfarebne odvetil Draco.
"Nie si priamo zodpovedný za smrť Dumbledora?" kruto pokračovala.
Draco sa pozrel na Harryho Pottera s bolestivým výrazom a prinútil sa posmešne usmiať.
"Myslím, že som. Skvelá spoločnosť. Myslím, že už pôjdem do čerta."
Draco sa otočil a opustil Veľkú sieň. Čudoval sa, čo ho podnietilo, aby sa k tomu prekliatemu zhromaždeniu pripojil. Bolo tam príliš veľa ľudí a väčšina z nich mala na Draca Malfoya radikálne názory. Buď bol hrdina alebo vyvrheľ. Na rovinu, bolo mu srdečne ukradnuté, čo si hociktorí z nich myslí.
"Malfoy, počkaj!"
Draco zastonal a pokračoval v chôdzi. Musela mu to sťažovať, však?
"Kam ideš?" spýtala sa Hermiona, keď ho dobehla. Zastavil, ale nepozrel sa na ňu.
"Vráť sa k svojím priateľom, Grangerová," povedal unavene.
"Bez teba nie."
"Na to zabudni. Ja tam nepatrím."
"Samozrejme, že patríš!"
Hlava mu vyletela dohora a prebodol ju pohľadom.
"Do kelu, kedy sa prestaneš snažiť robiť zo mňa niečo, čo nie som?" nahnevane vykríkol. "Všetko, čo som urobil, bolo z mojich vlastných sebeckých dôvodov! Si dosť inteligentná, aby si na to prišla, keď prestaneš dovoľovať svojej prehnane aktívnej predstavivosti ovládať tvoje myslenie!"
Hermionine oči sa nad tým výbuchom prižmúrili.
"Čo tým myslíš?" dožadovala sa.
"Vieš, čo tým myslím. Zmenila si ma na akéhosi vysneného hrdinu. Ja nie som bledá kópia Harryho Pottera a nikdy nebudem! Vráť sa k svojim chrabromilčanom, Grangerová a nechaj ma na pokoji!"
Odkráčal. Ako keby s dodatočným nápadom, trhol za povrázok, na ktorom visel ten galeón a hodil ho na zem. Neobzrel sa, keď unikal do slizolinského žalára.