Preklady fanfiction Harryho Pottera

DRACO: PHOENIX RISING

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/27/Draco_Phoenix_Rising

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

  VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola dvadsiata siedma - Láskavosť

Draco sa prebudil a našiel Hermionu spať na opačnej strane gauča. V jej lone ležala otvorená kniha. Posadil sa a pretrel si oči skôr, než sa pozrel na hodiny na kozubovej rímse. Šesť pätnásť. Radšej by mal ísť hore do Veľkej siene a ukázať sa skôr, než sa chrabromilčania začnú čudovať, kde je.

Plášť mu skĺzol na podlahu, takže ho zdvihol. Opatrne vzal knihu z Hermioninho lona a zakryl ju svojím plášťom. Chvíľku uhládzal prameň vlasov z jej očí a premýšľal nad tým, ako sa jeho city mohli tak rýchlo zmeniť. Vážne ňou len pred pár dňami pohŕdal? Spoločne prešli toľkým. Luna, záchrana Longbottoma, hľadanie viteálu... Teraz, keď zahrnula Draca do kruhu svojich blízkych priateľov, mal podozrenie, že za neho bude bojovať do posledného dychu, rovnako ako za Pottera či Weasleyho. Jej neschopnosť porezať ho mu otvorila oči. Nechcela mu ublížiť, dokonca ani na povrchovej úrovni. Po tom všetko, čo jej urobil...

Pokrútil hlavou. Ako sa ukazovalo, ani on jej viacej ubližovať nechcel. Šiel do svojej izby a strávil trochu času na nejakom malom projekte a potom šiel hore a zlomyseľne sa doširoka usmial, keď Weasley vydýchol úľavou nad tým, že sa Draco zjavil vo Veľkej sieni. Weasley by urobil premet, keby vedel, kde je v tejto chvíli Hermiona. Draco premýšľal, či by sa Hermiona mohla vážne zaoberať predstavou Weasleyho ako priateľa. Jej nedostatok nadšenia, keď popisovala jeho bozk, veľa vypovedal. Draco na okamih stuhol, premýšľajúc, prečo si vôbec s tou myšlienkou robil starosti. Ak chcela Weasleyho, bolo to pre neho fajn. Viac než fajn.

"Hermiona musí spať," poznamenal Harry, keď sa Draco posadil oproti nemu. Draca dosť prekvapilo, že je adresátom rozhovoru. Potter asi nebol vo svojej koži.

"Nechaj ju odpočívať. Dnes večer bude asi robiť najviac práce. Ak ste dojedli, mali by sme ísť a začať s prípravami. Plus, stále potrebujeme veľa vecí."

"Ty neješ?"

"Najem sa neskôr."

"V poriadku. Ja som dojedol."

Draco načmáral rýchly zoznam a trojica sa rozdelila, aby získala nevyhnutnú výbavu. Všetci sa stretli na treťom poschodí a Harry zaviedol Draca do tajnej komnaty, keď jasne osvetľoval cestu svojím prútikom. Miesto bolo skoro dokonalé, komnata s vysokými stenami, s množstvom klenieb a zníženým stupienkom v strede. Bola zaprášená a Draco nechal Rona s Harrym zametať, kým on striedavo vystreľoval prúdy vody a vetra zo svojho prútika, až kým podlaha nežiarila. Ale oni traja boli špinaví od špliechajúcej špinavej vody.

Draco umiestnil do stredu izby malý stôl a opatrne cezeň prehodil ľanové plátno. Na plátno položil Bifľomorovej pohár, malú kadidelnicu, kotlík, kúsok pergamenu, na ktorom bol nakreslený štylizovaný pentagram, veľké klbko bieleho povrázku a bielu sviečku. Vedľa oltára umiestnil štyri sviece: červenú, hnedú, žltú a modrú.

Harry mal plné ruky práce s vedrom soli, do ktorého zamiešaval niekoľko bylín, ktoré nazbierala Hermiona: angeliku, jablčník, imelo a žihľavu. Draco položil ďalšiu kadidelnú misku, dve malé fľaše, rozdrvené kúsky kadidla, myrhy a fľašu svätenej vody vedľa štyroch rôznych sviečok.

Postavil sa a pozrel sa na tých dvoch.

"Myslím, že je to pripravené. Už musíme len počkať na Grangerovú. Koľko je hodín?"

"Osem dvadsať," informoval Harry po rýchlom pohľade na hodinky. Draco prikývol.

"Navrhujem, aby sme sa všetci dali do poriadku. Miestnosť sme vyčistili a nezabilo by nás urobiť to isté s nami. Naplánujme si, že sa tu znova stretneme o pol dvanástej."

ooOoo

Šiel rovno do prefektskej kúpeľne na piatom poschodí, vyzliekol sa a vďačne vkĺzol do vane veľmi horúcej vody. Namočil si hlavu a vystrel sa na dlhý, uvoľňujúci kúpeľ. Onedlho bolo jeho pomalé osvieženie narušené, keď sa minca, ktorú teraz nosil okolo krku, rozohriala. Nadvihol ju na jej novej retiazke.

Malfoy?

Konečne hore?

Áno. Kde si?

Vo vani. Chceš sa ku mne pripojiť?

Ťažko. Kde sú ostatní?

Určite nie tu! Prečo neskontroluješ chrabromilskú spoločenskú miestnosť?

V poriadku. Kde sa stretneme?

Tu by to bolo milé.

Vytiahni si hlavu zo žumpy a buď vážny.

Bol som vážny. Ale v záujme tvojej mravnosti sa s tebou stretnem v tej komnate asi za tridsať minút.

Uži si kúpeľ.

To už teraz neprichádzalo do úvahy. Ohromne si ho užíval, až kým predstava, ako sa tam k nemu pripojí, nezabrala jeho myseľ. Rýchlo si namydlil vlasy, opláchol sa a vyliezol z vody.

Ovinul sa hrubým bielym županom, ktorých rad visel na háčikoch na stene. Aby nepochodoval chodbami spola oblečený, premenil ho na biely habit, hoci prvý raz bol príliš tesný. Bolo treba niekoľko pokusov, než bol spokojný s výsledkom. Premýšľal, ako sa Hermione vždy podarilo vyčarovať správnu veľkosť na prvý pokus.

Znova si obul topánky, učesal si uschýnajúce vlasy a zamieril do komnaty. Už tam bola a hodnotila prácu, ktorú odviedli.

"Pekná práca," poznamenala. Plne sa k nemu otočila a jej oči sa roztvorili, keď po ňom prešli. Uškrnul sa. Celkom si užíval, keď sa na neho takto pozerala.

"Biela?" spýtala sa.

"Zdala sa vhodná."

"Nikdy by som nehádala, že ti tá farba bude tak sedieť. Vyzeráš ako..." Zmĺkla a trošku ružovej jej sfarbilo líca.

"Ako čo?" postrčil, ale ona pokrútil hlavou.

"Ako nič. Tvoje ego už nič viac nepotrebuje. Už je aj tak dosť nafúknuté."

Podišiel dopredu a postavil sa pred ňu vo svojom zvyčajnom štýle. Miloval dívať sa, ako zápasí s nutkaním ustúpiť. Jej chrabromilská pýcha vždy vyhrala. Stála na mieste, ako zvyčajne, a zdvihla rozbúrené hnedé oči k jeho.

"Musíš vždy stáť tak prekliato blízko?" spýtala sa.

"Áno," povedal vážne. Bol to jediný spôsob, ako mohol nasať jej jablkovú vôňu a sledovať tie výrazy, ktoré sa jej mihali tvárou. Ako ten krátky záblesk mrzutosti, ktorý bojoval s rumencom vkrádajúcim sa na jej líca. Skutočnosť, že prosté státie v jeho blízkosti malo na ňu takýto účinok, mu poskytovala do hlavy stúpajúci pocit mužskej sily. Súdiac podľa toho ich spoločného bozku a jej reakcie naň, odolnosť slečny Grangerovej voči nemu sa rýchlo rozpadala.

So slabým povzdychom si uvedomil, že túto konkrétnu spomienku nemal privolať. Jej plné pery mali farbu zrelej broskyne a vedel, že chutili rovnako sladko. Srdce mu začalo búšiť v hrudi a jej červeň sa prehĺbila, ako keby vycítila smer jeho myšlienok. Brada sa jej skoro nepatrne zdvihla a jej pery sa rozdelili. Očné viečka sa zatrepotali nadol.

V žiadnom prípade takémuto pozvaniu nemohol odolať. Sklonil hlavu, ale zlomyseľné zavrčanie spôsobilo, že zastavil a obzrel sa cez plece. Hermiona zalapala po dychu. Vo vchode stál Weasley a tváril sa, ako keby chcel vletieť do miestnosti a umlátiť Draca holými rukami.

"Bože, Weasley," sucho prehovoril Draco. "Nemohol by si si nájsť farbu, ktorá sa viacej hodí k tvojim vlasom?" Ronove šaty boli čisté, ale trochu obnosené a pripomínali farbu zaschnutej krvi. Draco naklonil svoj prútik a zmenil tým šatám farbu.

Weasley zajačal. "Čo kruci-? V žiadnom prípade si neoblečiem slizolinskú zelenú! Hermiona!"

Premenila jeho šaty späť, zazrela na Draca, ale priznala: "Musím povedať, že zelená ti sedí, Ron."

"Možno som potom mal byť v Slizoline," trpko odvetil Ron. "Zdá sa, že máš pre nich z ničoho nič slabosť."

"Na môj dušu, Ron," podráždene povedala a prevrátila očami. "Kde je Harry?"

"Na ceste. Mali by sme začať skôr?"

Hermiona pokrútila hlavou. "Umieram hladom a necítim sa vhodne oblečená. Myslím, že niečo zjem a potom sa prezlečiem."

"Pôjdem s tebou," povedal Draco.

"Pôjdeme všetci," vyprskol Ron a Draco sa uškrnul. Weslík bol určite naštvaný. Hermiona zamierila po chodbe, nasledovaná Ronom, ktorý zrovnal krok s Dracom.

"Dlhuješ mi láskavosť, Malfoy," tichým hlasom prehovoril Ron. Draco po ňom švihol opovrhujúcim pohľadom.

"Nezabudol som."

"Dobre. Chcem, aby si sa vyhýbal Hermione."

Draco sledoval, ako kráča pred nimi. Kučery jej nadskakovali, keď sa pohybovala a sukňa, ktorú mala na sebe sa s každým krokom jej rozkošných nôh lákavo mykala. Dracove oči šibalsky pohladili jej postavu.

"Toto jedno ti budem musieť odmietnuť, Weslík."

"Myslím to vážne, Malfoy," zasyčal Ron. "Hráš s ňou nejakú odpornú hru a ona ti zjavne sadá na lep. Nechcem vidieť, ako si ublíži, takže ju krucinál nechaj na pokoji."

"Uvoľni sa. Ak sa jej maličké srdiečko poláme, bude k tebe utekať pre útechu, takže v čom je problém?"

"Problém je, že nechcem, aby vôbec bola v tvojej blízkosti. Si nepozvaný hosť a ja nezhltnem celú tú scénu o ´zmene srdca´. Ani trošičku. Ak ma chceš presvedčiť, že nie si tým istým človekom, ktorý zorganizoval Dumbledorovu smrť, urobíš, o čo ťa žiadam. Si kurva mojím dlžníkom a ja ti poviem, kedy si budeme kvit."

Draco pocítil nával mrzutosti.

"Ja ťa nechcem presvedčiť o ničom, Weasley. Ver si čomu chceš. Bože, vy chrabromilčania ste takí úzkoprsí. Pre vás je všetko buď čierne alebo biele. Tvoje motívy nie sú prekliato iste také snehobiele. Je to veľké dievča a dokáže robiť svoje vlastné rozhodnutia. Nepotrebuje, aby si manipuloval jej životom."

"Neskúšaj začínať s manipuláciou, ty slizolinský bastard! Akosi si ju prinútil zabudnúť na to, kto naozaj si - čo si urobil! Fajn, ja som nezabudol."

Boli skoro v komnate pod padacími dverami. Draco chcel Weasleyho tresknúť o stenu. Potláčal svoju zúrivosť. Hermiona sa na nich obzrela a všimol si, ako ho znova prešla pohľadom. Jej pery sa skrútili do zmyselného úsmevu, ktorý skoro zastavil Dracovo srdce. Vydýchol. Možno má Weslík pravdu. Asi by nakoniec skončil tým, že by jej ublížil. Kam čakal, že to povedie? Vášnivé, rozkošné váľanie sa v posteli? A potom čo? Dievča ako Hermiona sa neuspokojí s bezstarostným chovaním. Bude očakávať záväzky. Držanie za ruky. Kvetiny. Snubný prstienok. Pozvanie domov, aby sa stretla s mamičkou a tatíčkom.

Zaťal čeľusť. To by šlo fakt dobre. "Matka, otec, zoznámte sa s mojou humusáckou priateľkou. Áno, to isté dievča, ktoré som dlhých šesť rokov vášnivo nenávidel. Irónia, nie?"

Zastala a netrpezlivo na nich čakala. Bolo treba správne stabilizované Wingardium Leviosa, aby sa dostali nazad na tretie poschodie. Nikto ho nedokázal vrhnúť lepšie než Hermiona. Do pekla, nikto nedokázal vrhnúť niečo lepšie než ona. Naozaj si zaslúžila niekoho lepšieho než Draca Malfoya. Zazrel na Weasleyho. Tiež si zaslúžila niekoho lepšieho než Weslíka. Čo si zaslúžila, bolo... Pokrútil hlavou a cynicky sa zachichotal. Zaslúžila si samotného Zlatého chlapca. Zaslúžila si Harry Pottera.

Weasley sa na neho podozrievavo pozrel.

"V poriadku, lasičí ksicht. Vyhral si. Urobím to," povedal Draco s povzdychom rezignácie.

"Čo urobíš?" spýtala sa Hermiona, pretože už boli dosť blízko na to, aby ich začula.

"Žiadne triky?" dožadoval sa Ron.

"Žiadne triky? Máš moje slovo Malfoya."

Ronov posmešný výraz prezradil, čo si o takom sľube myslí, ale Dracovi bolo jedno, či tomu veril alebo nie.

"Čo vy dvaja spriadate?"

Draco sa na ňu smutne usmial a zaželal si, aby ju mohol poslednýkrát pobozkať. Vzdychol si. C'est la vie.

"Nič," odvetil Ron. "Len maličkosť medzi mnou a Malfoyom. Zdvihni nás, Hermiona."

Pozrela sa z jedného na druhého, pokrútila hlavou a vyslovila kúzlo.

ooOoo

Znova sa zhromaždili v komnate o trištvrte na dvanásť. Hermiona sa najedla a potom sa ponáhľala vykúpať. S očakávaním čakala na Dracovu ponuku, že sa k nej pripojí a jej oči sa prižmúrili v zmätení, keď sa ani neuškrnul. Ale Draco preklínal pod nosom Weasleyho. Poriadne a často.

Tentoraz sa obliekla do žltých šiat. Zvláštna farba, ale tiež jej sedela. Vyzerala ako jar. Draco sa rozhodol, že najlepšie bude, keď o nej prestane premýšľať a otočil svoje oči k ostatným. Weasley mal na sebe stále svoj škaredý červený habit a Harry mal čierny - čudný kontrast k Dracovmu bielemu. Všetci stáli okolo oltára a Hermiona podala Dracovi vedro soli s bylinkami.

"Zbav nás zlého, ó, všemocný," povedala potichu.

Draco vzal soľ do ľavej ruky a prútik do pravej. Ostatní vyzerali pokojne, ale odhodlane. Po miestnosti zapálili niekoľko sviečok, aby poskytovali svetlo. Draco sa pokúsil striasť pocitu, že to miesto pripomína hrobku. Nie presne myšlienka, ktorá napomáhala pozitívnej práci. Odišiel niekoľko krokov od oltára, aby im poskytol dosť veľký priestor a potom strčil prútik do vedra. Ako kráčal, kreslil svojím prútikom imaginárnu čiaru, ktorá sa potom pokrývala soľou.

"Vyvolávam ťa, ó, kruh moci, na toto miesto, očistené pre náš zámer. Nech je tento kruh dokonalý a neporušený. Stráž nás v jeho vnútri. Posväť tento priestor a ochraňuj nás pred všetkými silami zvonka. Ochraňuj a ovládni sily, ktoré v ňom vyvoláme. Dokončením tvojho posvätného kruhu ťa žehnám a posväcujem ťa."

Pri posledných slovách sa kruh soli uzavrel. Modravá žiara vyšla z vonkajšieho okraja soli, strácajúc na farbe, ako sa zdvíhala, ale aj tak poskytovala ilúziu poľa, ktoré uzatváralo priestor nad ich hlavami. S očakávaním sa pozrel na Hermionu.

Vzala kadidelnú misku obsahujúcu kadidlo a myrhu a položila ju na najvýchodnejší bod kruhu. Zapálila ich prútikom a dohora sa vinul voňavý prúžok dymu. Acciom privolala žltú sviečku a položila ju vedľa kadidelnej misky.

Postavila sa pred tú sviečku a zdvihla ruky dohora v prosbe, prútik stále tuho zovretý v jej pravej ruke.

"Buď pozdravený, syn Hóra, Ochranca Východu, prinášač úsvitu. Prepožičaj nám svoje vedomosti. Pocti nás jasnosťou myšlienok, rýchlou a čistou ako púštny vietor, ktorý sa preháňa po piesku. Pripoj sa k nám. Chráň nás silou vzduchu a nevinnosťou detstva. S týmto svetlom ťa vyvolávam."

Sklonila prútik a zapálila sviečku. Nenastala žiadna zmena, ale Draco pocítil náhlu zmenu ovzdušia, ako keby sa blížila búrka. Otočila sa a pozrela na Rona, ktorý sa tváril nervózne. Statočne zdvihol červenú sviečku a prešiel k južnému bodu. Položil sviečku na zem, prehltol a vytiahol malú kartičku, ktorú pre neho pripravila Hermiona. Začal čítať.

"Buď pozdravený, syn Hóra, Ochranca Juhu, strážca poludňajšieho svetla. Prepožičaj nám svoju energiu. Pocti nás silou vôle, aby sme videli skrz náš cieľ, silne a jasne ako slnko, ktoré žiari nad púštnym pieskom. Pripoj sa k nám. Chráň nás mocou ohňa a silou mladosti. S týmto svetlom ťa vyvolávam."

Zapálil červenú sviečku.

Draco sa postavil na západ s miskou svätenej vody a modrou sviečkou. Obe položil na zem. Hermiona mu dala kartičku, ale on už si slová zapamätal. Zdvihol ruky a prehovoril.

"Buď pozdravený, syn Hóra, Ochranca Západu, strážca stmievania. Prepožičaj nám svoju vášeň. Pocti nás čistotou emócie, rovnako sa hadiacej ako Níl, ktorý preteká púšťou a prináša život vyprahnutej zemi. Pripoj sa k nám. Ochráň nás mocou vody a múdrosťou dospelosti. S týmto svetlom ťa vyvolávam."

Draco zažal modrú sviečku švihnutím svojho prútika a potom bol na rade Harry. Stál za malou miskou čistej soli a hnedou sviečkou.

"Buď pozdravený, syn Hóra, Ochranca Severu, strážca najtemnejšej polnoci. Prepožičaj nám svoju silu. Pocti nás výdržou vidieť skrz blížiaci sa boj, pevnou ako skala pod púštnym pieskom. Pripoj sa k nám. Chráň nás mocou zeme a rozhodnosťou staroby. S týmto svetlom ťa vyvolávam."

Harry zažal sviečku.

S tým vzduch okolo nich zjavne praskal energiou. Draco vydýchol. Nenávidel rituálnu mágiu. Príliš veľa premenných. Väčšmi uprednostňoval to namier, švihni a sústreď svoju vôľu.

Hermiona prešla dopredu a zdvihla viteál. Položila ho do stredu pergamenu s nakresleným pentagramom. Potom zažala tú hrubú bielu sviečku.

"Teraz tá ťažká časť," povedala a stretla sa s Dracovými očami. Podišiel, aby sa postavil vedľa nej, hoci jej nebude môcť pomôcť, keď s tým zaklínadlom už začne.

"Zvládneš to," povzbudivo povedal. Kratučko sa usmiala a začala.
To kúzlo našli v tej knihe a muselo sa zopakovať sedemkrát. Každé odriekanie prerušila tým, že sa dotkla pohára s bylinami, svätenou vodou, soľou a svojím prútikom. Zdalo sa, že okolo pohára začína narastať hmatateľná sila a Draco mohol vidieť to napätie na Hermioninej tvári, keď bojovala, aby tie slová stále vyslovovala rovnomerne. Pohár zrazu sčernel a zvraštil sa sám do seba. Hermiona odlevitovala pohár s pergamenom. Keď uvoľnila papier, položila pohár a potom ten papier začala tuho zrolovávať ako zvitok. Stále za použitia svojho prútika začala obaľovať biely povrázok pevne okolo pergamenu. Draco si všimol, ako sa trasie námahou.

Zdvihol prútik a prevzal to obaľovanie povrázkom, kým ona stále držala zvitok vo vzduchu. Tá vec sa bránila zviazaniu. Vydržal a nakoniec ho úplne zabalili to povrázka. Hermiona ho s úľavou pustila do kotlíka. Skoro nahnevane vrhla ďalšie kúzlo a ten povrázkom ovinutý papier sa vznietil. Najprv neochotne tlel, ale rýchlo naplnil celý kotlík nahnevanými, pukotajúcimi plameňmi, ktoré ho olizovali k nebu a horeli škaredým nazelenaným svetlom.

Z kotlíka vyrazilo nečakané zavytie a tmavý obrys vyletel von. Vrhlo sa to na Hermionu, ale zjavne to nebolo nič hmatateľné. Zalapala po dychu, keď to prešlo priamo cez ňu a potom sa zrútila proti Dracovi, ktorý ju zachytil a klesol na kolená. Sledoval, ako sa tá vec špirálovito krúti nad ich hlavami a škrieka nadprirodzenými zvukmi.

"Otvor ten kruh!" zajačal Draco na Harryho. Potter namieril príval vody na soľ na zemi a tá ju odplavila. Ako keby bol z priestoru náhle vysatý všetok vzduch a temná forma sa vyrútila von. Kým ju sledovali, mizla, ako keby ju trhali neviditeľné ruky. Zavýjanie prestalo.

"Koniec Toma Riddla," so zatajeným dychom prehovoril Draco. Položil ruku na Hermionin krk a nahmatal pulz. Vďakabohu, jej srdce bilo normálne. Asi bola len v šoku z toho, že ňou preletel kúsok Voldemortovej duše. Prihnal sa Ron a kľakol si vedľa nich. Chytil Hermionu za plecia a odtiahol ju od Draca, ktorý ho chladne sledoval, ale nič nepovedal. Ron nadvihol Hermionino bezvládne telo.

"Vezmem ju hore," rovno povedal. Prekročil porušený kruh a zamieril k východu.

Harry držal sčernený Bifľomorovej pohár. Pochmúrne sa pozrel na Draca.

"O jedného menej," povedal. Draco prikývol.

"Teraz len musíme nájsť ďalšie."

Draco sfúkol blikotajúce sviečky rýchlym výbuchom vzduchu zo svojho prútika. Harry sa pohol za Ronom, ale vo vchode zastal.

"Hej, Malfoy."

Draco sa na neho pozrel.

"Vďaka za tvoju pomoc," vážne povedal Harry.

Draco sa trochu usmial.

"Stavím sa, že toto bolelo."

Harry sa rozosmial. "Áno."

Chlapec, ktorý prežil, sa otočil a vyšiel von, čím zanechal Draca v narastajúcej temnote.