Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Keď nemiluješ život

5. Veriť, či neveriť

Keď nemiluješ život
Vložené: Jimmi - 14.06. 2008 Téma: Keď nemiluješ život
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu A Life Not Loved: Anne M. Oliver

TOTO JE POKRAČOVANIE K NÁHLEMU PRECITNUTIU. DRUHÝ DIEL.

Kapitolu venujem: Roselin, Emma, Ramihel, lenqa. Za to, že mi nezabudnú nechať komentár. Aj takto ich strašne moc ďakujem.

Čím ďalej, tým mám väčší dojem, že ten názov mal byť Život nemilovanej.

Keď budete mať čas, porovnajte si posledné kapitoly z 1.dielu s tými prvými. Sú takmer rovnaké, ale tie rozdiely stoja za to. Nechápem a obdivujem autorku za to, ako to napísala.

Inak, dnes sa mi podarilo kúpiť skvelú knihu : Chyby, ktoré Slováci robia v Angličtine. Odporúčam, fakt. Hneď som pár vecí použila.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

5. Veriť, či neveriť

Hermiona sedela na studenej tvrdej zemi a pozerala sa Draca Malfoya. Ten bol prehnutý v páse, ruku mal opretú v bok a sťažka dýchal. "Teraz veríš, že si v nebezpečenstve, Grangerová? Veríš?" opakoval stále dookola. Hermione sa krútila hlava a v tejto chvíli ani nevedela, čomu veriť.

"Čo sa deje, Malfoy?" spýtala sa Hermiona zo svojho miesta na zemi.

Ešte raz sa zhlboka nadýchol a povedal, "nemáme čas. Musím ťa odtiaľto dostať."

"Môžeme ísť do môjho bytu. Rozmiestnila  som všetky druhy ochranných kúziel," povedala na rovinu.

Nadvihol na ňu obočie, ako keby sa pýtal 'prečo' a povedala, "musela som byť schopná zabrániť vojsť tebe a Harrymu, nie? Chyť ma za ruku a ja nás tam premiestnim." Zrazu ju niečo hrozné napadlo. "Do čerta, nemám svoj prútik, je v mojej kabelke."

Odnikiaľ, siahol len do svojho dlhého plášťa, a hodil do nej jej kabelku. (Out of nowhere, he reached in his long cloak and threw her purse at her.) "Nabudúce maj ten prekliaty prútik pri sebe, nie v tvojej zasranej kabelke, a možno nebudeš musieť na mňa zvaliť celú policu kníh." Zohol sa k nej, aby jej pomohol vstať, ale zastonala bolesťou. Nemohla stáť, dokonca ani na zdravej nohe. Zdvihol ju do náručia a ona ich premiestnila do jej bytu.

Položil ju na gauč, zbavil sa plášťa a posadil sa vedľa nej, stále zadychčaný. Oprel si hlavu dozadu o operadlo pohovky a zatvoril oči. "Začni rozprávať," povedala.

"Niekoľko dní som sledoval tvoj byt a tvoju prácu. Bol som vonku, keď som videl ako tvoja kolegyňa odišla a otočila ceduľku, na ktorej bolo napísané 'zatvorené'," začal, "prečo do pekla nezamykáte dvere?" Uvedomil si zrazu.

"Prosím, len pokračuj," nepotrebovala teraz prednášku a podľa všetkého by zamknuté dvere nezabránili niekomu vojsť.

"Videl som, ako ten muž vošiel a zamkol dvere, tak som sa premiestnil do obchodu. Ja som ten, čo zhasol svetlá. Omráčil som ho a potom som ťa šiel pohľadať. Dokonca som na teba zavolal," otočil sa a venoval jej hrozivý pohľad.

"Prepáč, bola som vystrašená, počula som ako sa niekto pýta, že kde som, ale naozaj som nespoznala tvoj hlas. Bola som šialená strachom," snažila sa vysvetliť. "Tak, ty si ten, na koho som zhodila tú policu?" spýtala sa. Prikývol. "Je mi to ľúto." Až príliš. (She was too.)

"Keď som sa nakoniec vyhrabal z tej kopy, uvidel som, že ten čarodejník, ktorého som omráčil, odišiel. Počul som ho, ako schádza po schodoch do suterénu, tak mi došlo, že si odišla tam. Keď som zišiel dole, bol na spodku schodov, tak tentoraz som urobil viac, než som ho len omráčil," pripustil Draco.

Hermiona zalapala po dychu a priložila si ruky k ústam, na čas zabudla na bolesť. "Zabil si ho? Draco, majiteľka obchodu sa vráti zajtra do práce, nájde tu spúšť a potom nájde mŕtveho muža v pivnici. Zavolá muklovskú políciu. Prídu sem a skontrolujú ma, aby zistili, či neviem, čo sa stalo, alebo zistili, či som v poriadku."

"Nemyslel som na to," povedal Draco, keď sa postavil. "Vrátim sa len čo budem môcť." Chcel odísť, ale potom sa jedným kolenom naklonil ku gauču a povedľa jej ramien oprel o chrbát gauča obe svoje ruky. Takmer sa dotýkali nosmi. "Neodíď mi znovu," varoval. Sklonil hlavu a pobozkal ju silno na pery. Trochu sa odtiahol, pozrel sa znovu na ňu a potom sa priblížil kvôli ďalšiemu bozku. Tentoraz ju pobozkal jemne. Potom sa premiestnil.

Hermiona nebola v stave, aby sa premiestnila, dokonca aj keby chcela. Nielen že si zranila chorú nohu, ale tiež ju z toho pádu dole schodmi bolelo celé telo. Bolel ju bok, bolel ju chrbát a bolelo ju ľavé rameno. Nateraz zostala na gauči a čakala, kým sa Draco vráti.

Za hodinu svitlo Hermione, že sa nedokáže vrátiť. Mala nastavené ochrany tak, že len ona sa mohla premiestniť alebo odmiestniť do alebo von z jej bytu. Bola sama. Už na to prišiel? Iste, zazvonil by na zvonček. Pokúsila sa vstať z gauča, aby sa došla do kúpeľne, ale nemohla vstať. Plazila sa smerom ku kúpeľni a kým sa dostala k dverám, preklínala deň, keď sa narodila. Dotiahla sa na studenú dlážku kúpeľne a začala hádzaním tlmiť svoj vlastný hnev. Hádzala čímkoľvek a všetkým, čo bolo dosť nízko na to, aby sa jej dostalo do rúk. Bola taký nenapraviteľný hlupák. Tu bola bezbranná a niekto chcel jej smrť, už zase. Nemohli dať smrťožrúti úbohej humusáčke prestávku a nechať ju peklu samotnú? Ležala na boku, na zemi a plakala.

Bol to zvonček, ktorý ju prebral. Nebola si istá ako dlho bola na podlahe v kúpeľni, ale bolo to dosť dlho, pretože bola stuhnutá a vo väčšej bolesti než keď predtým vliezla do malej miestnosti. Odplazila sa znovu (aké potupné) k jej vchodovým dverám. Zvonček stále zvonil. Čuš už! Dokázala otvoriť dvere, ale nemohla dočiahnuť na zvonček alebo domáci telefón, takže nemohla dať Dracovi vedieť, že na neho čaká, ani mu nemohla dať vedieť, že leží neschopná na zemi.

Prevalila sa na pravý bok a priala si, aby použil mozog, ktorý mal v hlave a prišiel na spôsob ako sa dostať dnu, tak ako to urobil v tú prvú noc.

Hermiona bola sama v tmavej izbe. Uvedomovala si, že je neskoro. Bola taká unavená. Potrebovala spať. Dúfala, že ju Draco čoskoro nájde. Zadriemala, keď sa nečakane našla v lese plnom starodávnych, prastarých stromov. Bol temný a všade naokolo nej šepotal zlovestný zvuk vetra, nesúc svoj hlas ponad stromy. Kde bolo toto zvláštne miesto? Zistila, že môže kráčať poľahky lesom, pretože jej noha sa nejako uzdravila, a jej druhé zranenia boli dávno zabudnuté. Začala z neznámych dôvodov utekať, ale len čo sa rozbehla, povrch toho lesa sa začal triasť a hučať. Listy a pozemný porast sa jej zvíjal pri nohách. Bežala po ceste a vysoké stromy za ňou začali vyťahovať svoje korene zo zeme. Jeden padol priamo pred ňu, ale otočila sa a rozbehla sa druhou cestou.

Ďalší strom spadol za ňu, a ona sa rozbehla znova dopredu. Les bol čoskoro vystlaný spadnutými stromami. Čoskoro von z lesa nebola voľná cesta, pretože cestičky boli pochované pod horami spadnutých stromov. Hermiona sa pokúsila tie stromy preliezť, a keď sa vyškrabala ponad prvý z mnohých a zišla na druhej strane, zem sa otvorila a ona spadla do hlbokej, tmavej jamy. Ležala na dne a začala kričať.

Draco vbehol do jej bytu. Hádzala so sebou na zemi a zdalo sa, že spí. Nevedel, čo má pre ňu urobiť, tak položil svoje telo zarovno s ňou, pritiahol si ju k sebe a pevne ju objal. Otvorila oči, zistila, že to bola len nočná mora, ale jej realita bola iným druhom nočnej mory a začala znova vzlykať. Hojdal ju vo svojich rukách a jediné, čo hovoril, bolo 'je to v poriadku, je to v poriadku'. Hermiona bola neutíšiteľná, pretože ju kolísal vo svojom náručí, pretože vedela, že už nikdy nebude znova v poriadku.

Trvalo večnosť než sa upokojila a on ju položil na jej gauč. Keď predtým vbehol do izby a uvidel ju otočenú chrbtom k nemu a ležiacu na podlahe, vystrašil sa, že sa k nej smrťožrúti dostali prví. Celá scéna bola tak podobná tej, keď ju vtedy našiel v lese, vtedy, keď ju mučil jeho otec a vtedy, keď zabil svojho otca, aby jej zachránil život.

Klesol na kolená, vedľa gauča a nabral ju do svojich rúk. Pevne ju držal a povedal, "si v poriadku? Snažil som sa sem dostať celú večnosť! Tak som sa vystrašil, keď som ťa uvidel na podlahe. Nevedel som, prečo sa zmietaš v bolestiach." Pevne ju držal a pohojdával sem a tam.

"Draco, nemôžem dýchať, pusti ma," povedala úprimne.

"Prečo si ma nepustila dnu? Nemohol som sa premiestniť dnu," dožadoval sa.

"Nemohla som sa postaviť. Niečo je zle. Potrebujem ísť do nemocnice," povedala Hermiona.

Draco sa postavil a povedal, "Potter povedal, že nateraz musíme zostať trčať tu. Určite nemôžeš počkať?" Dotkol sa jej líca.

"Prosím, Draco, potrebujem ísť hneď do nemocnice," prosila, "a myslím, že by sme mali ísť do muklovskej nemocnice." Nevedela, či by sa cítila bezpečne, keby išla k Sv. Mungovi.

"Ako ťa dostanem do muklovskej nemocnice?" spýtal sa Draco, sadnúc si vedľa nej na gauč. Potom povedal, "mám v úmysle zobrať ťa na ústredie. Zavoláme liečiteľa, aby tam prišiel za tebou."

Dokonca jej bolo jedno, či sa vráti na to osamelé, deprimujúce, tmavé, prázdne miesto. Mala pocit, že nešťastie v tom dome sa kŕmi z jej duše. Ani si neuvedomila, že znova plače, ale plakala.

Pokúsil sa znova ju nadvihnúť, ale udierala ho so zatvorenými päsťami. Konečne zvládol zdvihnúť ju a vyšiel s ňou na chodbu nájomného bytu a premiestnil sa s ňou na ústredie.

Prišli priamo do Hermioninej starej spálne. Položil ju na posteľ, stále plakala a hovorila nesúvisle veci. Išiel zohnať Pottera. Harry a Lupin sa zanedlho vrátili a potom čo prišli, tak prišiel Draco s liečiteľom. Nedovolila nikomu, aby sa jej dotkol. Bola úplne hysterická. Liečiteľ musel na ňu použiť utišujúce kúzla predtým než ju mohol prezrieť.

Keď sa utíšila, liečiteľ jej zahojil zranenia a dal jej niečo proti bolesti. Chcela vidieť Malfoya. Prišiel do jej izby a posadil sa na stoličku vedľa jej postele. Hermiona sa otočila, aby sa na neho pozrela a spýtala sa ho, "prečo si toto urobil? Prečo ma nemôžeš nechať na pokoji? Nechcem sa znova do tohto všetkého zapliesť. Prečo, Draco?"

Predklonil sa na stoličke a vzal ju za ruku. "Chápeš to, že? Musíš chápať. Musím ti to hovoriť? Nemôžem prestať cítiť spôsobom ako cítim. Nemôžem prestať robiť to, čo musím robiť. Dokonca aj keby to nebolo vítané, nemám moc alebo silu prestať. Milujem ťa. Potrebujem ťa. Musím ťa udržať v bezpečí. Nemôžeš zrazu zo mňa urobiť človeka, s ľudskými pocitmi a emóciami, a potom ma žiadať, aby som prestal. Nemôžeš ma naučiť milovať a potom mi to nedovoliť. Nechcem to tak, Grangerová." Pustil jej ruku, znova sa oprel chrbtom o stoličku a civel do tmavej, prázdnej izby.

Chcela po ňom tak strašne moc? Na druhej strane neočakával on od nej priveľa? Teraz sa o to nestarala, nie teraz. Potrebovala spať.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 5. Veriť, či neveriť Od: denice - 22.06. 2012
Kdo asi byl ten neznámý muž? Hermiona se není schopná o sebe postarat sama, ale přesto se mi jaksi nelíbí, že Draco (i Harry) s ní manipulují jako s nesvéprávnou. I když Dracovo vyznání bylo nádherné. Díky.

Re: 5. Veriť, či neveriť Od: assez - 25.06. 2008
Chci Ti moc poděkovat za celou tuhle povídku, chci Ti moc poděkovat za veškeré věnování (i když já nic moc s Rokem neudělala...). A chci Ti moc poděkovat za to, že mě Tvůj překlad této povídky inspiroval ke dvou věcem. :) Prvním je bezesporu článek, jež napíšu dnes nebo zítra. Povídka je inspirující, je milá, je pěkná. Vyložený výstavní model pro můj článek. A drobnost... jako příběh je a námětem je to opravdu klasa. Aoutora se dokonce až tak neupnula a popisy, čehož si cením. :) Prostě nádhera... mlask. :-*

Re: 5. Veriť, či neveriť Od: ramihel - 15.06. 2008
Děkuji Ti za milé věnování. S celkovým názvem povídky máš pravdu, vystihuje její obsah nejlépe. Jsem zvědavá, jak se vše bude vyvíjet dál...

Re: 5. Veriť, či neveriť Od: Emma - 15.06. 2008
Asi jsem moc velkej romantik,ale myslím si,že budou spolu. Děkuju za překlad a už se těším na další :)

Re: 5. Veriť, či neveriť Od: Roselin - 14.06. 2008
Hm...myslím si, že s tým názvom máš pravdu, aj keď nie som v angline najlepšia ale viac by to vystihovalo celkový dej... Ozaj nevieš či to má aj treti pokračovanie...alebo toto je už posledné? Preklad skvelý...teším sa na ďalšiu kapitolu...
Re: 5. Veriť, či neveriť Od: Jimmi - 14.06. 2008
Díky. Toto by mal byť koniec. Snáď to dobre dopadne, trápiť ich ešte tretí diel, to by asi bolo príliš.

Prehľad článkov k tejto téme:

AnneM.Olivier: ( Jimmi )21.07. 200815. KONIEC VŠETKÉHO - ČASŤ II.
AnneM.Olivier: ( Jimmi )21.07. 200814. Koniec všetkého, časť I.
AnneM.Olivier: ( Jimmi )18.07. 200813. Šesť týždňov a jeden deň
AnneM.Olivier: ( Jimmi )17.07. 200812. Pravda či lož?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.07. 200811. Nemôžem takto ďalej
AnneM.Olivier: ( Jimmi )15.07. 200810. Prázdne sľuby
AnneM.Olivier: ( Jimmi )06.07. 20089. List
AnneM.Olivier: ( Jimmi )01.07. 20088. Potrebujem to
AnneM.Olivier: ( Jimmi )30.06. 20087. Pri svetle mesiaca
AnneM.Olivier: ( Jimmi )27.06. 20086. Bezcenná
AnneM.Olivier: ( Jimmi )14.06. 20085. Veriť, či neveriť
AnneM.Olivier: ( Jimmi )13.06. 20084. Nikto nevie
AnneM.Olivier: ( Jimmi )12.06. 20083. Má toto nejaký účel?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )12.06. 20082. Prosím, odpusti mi
AnneM.Olivier: ( Jimmi )11.06. 20081. Zabudnutá
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )11.06. 2008Úvod