Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 21: Nubeculae - Búrkové mračná

„Prial by som si, aby si sa spýtala profesorky Trelawneyovej na odpovede na skúšku z Transfigurácie, keď si ju navštívila. Bolo to pekelné.“ Draco sa posadil za svoj stôl, žujúc svoje ohryzené zlaté brko.

„Som si istá, že si ju spravil, Draco: na konci vyzerala predsa tvoja kačica ako lekno, nie?“ riekla Hermiona, sediac na posteli a čítala učebnicu elixírov Najmocnejšie elixíry. „Aspoň ty si nemusel bežať na záchod každú pol hodinu.“ Jedla čokoládu z veľkého vreca sladkostí, ktoré jej Draco priniesol z Medových labiek. Pred dvoma týždňami prišla na ňu obrovská túžba po čokoládach. Mesiac predtým to boli paradajky - našťastie Harry presvedčil Dobbyho, aby mu dal veľkú tašku z kuchýň.

„Áno, ale písomná skúška bola hrozná. Zabudol som kúzlo na premenu zvierat na poháre vody a to bola otázka za desať bodov! Ostávajú už len elixíry, vďakabohu,“ riekol Draco, snažiac sa spomenúť si na všetky zložky, ktoré šli do Veritasera. Šírili sa reči, že táto otázka bola na MLOK-och každý rok. Draco bol v elixíroch dobrý.

„A Snape by ťa nechal prepadnúť? Ďalšieho asistenta profesora elixírov!“ zachichotala sa. „Predstav si, že by si učil Ginny, asi by zomrela.“

„No, chystám sa zobrať Chrabromilu toľko bodov, koľko len budem môcť.“ Draco odhodil brko, natiahol sa a kráčal k Hermione, ktorá sedela na jeho posteli.“

„Neopováž sa.“ Hermiona mu vynadala so založenými rukami. „Budeš k nám milý, počuješ?“

„No, ale ak Neville prepadne, nemyslím si, že tomu zabránim. Ten chlapec vyhadzuje kotlíky do vzduchu každý týždeň.“

„Prejde.“ Riekla Hermiona pokojne. „Doučovala som ho. Ako si myslíš, že prešiel cez elixíry po všetky tie roky?“

„Neviem... nikdy som nad tým nepremýšľal,“ poznamenal Draco. Natiahol sa na posteľ vedľa Hermiony a s námahou jej odtiahol z rúk knihu elixírov. Začal ju nežne bozkávať.

„Stretnutie prefektov je za desať minút, Draco.“ Varovala ho Hermiona, tlačiac ho preč.

„Mmmm... Ja viem,“ riekol a uvoľnil jej viazanku.

„Ach, ty!“ plesla ho po ruke. Chytil ju za ruky a uškrnul sa.

„Len bozk pre tvojho draka,“ prosil, keď videl jej zlosť.

Splnila jeho požiadavku, potom ho odtlačila neďaleko tašky s čokoládami. Dychtivo siahla po ďalšej.

„Radšej choď na tie čokolády pomaly. Nechcem, aby sa môj syn narodil obalený v pepermintovom kréme z Medových labiek.“

„Neboj sa, s tebou ako otcom vyjde obalený v sebauctievaní.“

Draco pobozkal Hermionu na mierne zaokrúhlené bruško. Tehotná bola už asi päť mesiacov. To bolo dobre, škola čoskoro skončí, ľudia by si začali všímať. Cítil sa strašne smutný pri predstave dlhých letných prázdnin bez nej. Ale, v septembri sa vráti späť. Potom... čo? Snažil sa nemyslieť na to.

„Nemysli na to,“ zašepkala, pretože vedela, na čo myslí. Spomenula si na to každý deň.

Draco prikývol a znova ju pobozkal na bruško. Vstal a narovnal si kravatu. Vybral z vrecka hrebeň a uhladil si vlasy.

Hermiona vstala z postele, jemne ju vzal za ruky a zdvihol na nohy.

„Stretnutie prefektov,“ povedala a uškrnula sa, chrbát ju pobolieval z tej váhy navyše, čo musela teraz nosiť so sebou. „Dopekla, zase musím ísť na toaletu. Len chvíľku, prosím,“ riekla mieriac na záchod.

Draco z vrecka vytiahol ich prejavy. Obaja ich mali napísané na jednom pergamene, jej bol prvý, potom jeho. Roztrhli pergamen v polovici tak, aby mal každý svoj prejav. Opatrne spojil pergamen tam, kde bol roztrhnutý. Bol potešený zistením, že do seba dokonale zapadajú.

„Pripravená,“ povedala Hermiona, zahladila si nepoddajné hnedé vlasy dozadu a upevnila sponou. Zdvihla tašku s knihami. „Poďme.“

Prefekti mali pridelené nepoužívané triedy, ktoré slúžili ako ich spoločenské miestnosti. Každý priniesol niečo, aby to vyzeralo pekne. Hannah Abbotová darovala zamatové závesy a Justin Finch Fletchley priniesol hrubý koberec. Mandy Brocklehurstová poskytla vankúše, na ktorom teraz sedeli Harry s Ronom.Ginny tentoraz na stretnutí nebola prítomná, lebo jej ročník mal skúšku z herbológie.

„Otváram stretnutie,“ povedala Hermiona a sadla si do veľkého kresla. Draco sa posadil do jedného oproti nej.

„Počúvajte,“ zvolali Justin a Harry, ako vždy. Mandy cumľala cukrové brko a jedno ponúkla Sally Anne Perkyovej, Slizolinskej prefektke.

„Prvý na programe je maturitný ples, ktorý je za desať dní. Dekorácie – sú hotové?“ spýtal sa Draco.

„Hotové. Ale madam Sproutová hovorí, že nemôže dodať viac ako päťsto jabĺk. Zvyšok môžeme premeniť,“ odvetil Terry Boot, ktorý mal spolu s Mandy Brocklehurstovou na starosti dekorácie.

„Presne tak. To by nemal byť problém. Ďalšie na programe sú pozvánky. Ako sme na tom s odpoveďami.“

„Dobre. Pár muklov, ktorí si vzali čarodejníka alebo čarodejnicu sú trochu nešťastní, že nemôžu prísť... ale Dumbledore im osobitne napísal. Iba dva páry rodičov neodpovedali.“

„Kto?“

„Pán Sirius Black, právny zástupca Harryho Pottera... (Ó, on je mimo mesto, riekol Harry)... a pán a pani Malfoyovci. Tvoji rodičia, Malfoy.“ Odvetila Hannah Abbotová, kontrolujúc zoznam.

Hermiona stuhla. Zabudla, že sú pozvaní aj rodičia, pretože jej vlastní boli muklovia. Draco na sebe zachytil jej pohľad, ale zostal pokojný. „Pošlem im sovu a pripomeniem im to. Ďalší bod programu – jedlo...“ Budem to s ňou musieť vyriešiť neskôr, pomyslel si.

„Ale prečo jednoducho neprídu?“ spýtala sa Hermiona po tretí krát.

„Pretože môj otec je jedným z guvernérov školskej rady a chce prísť! Hermiona, už som ti povedal, že to bude v poriadku. Sľubujem.“ To bola prvá hádka, ktorú mala s Malfoyom po dlhej dobe. Boli v ich obývacej izbe.

„Je to príliš skoro. Ak sa na mňa pozrie, hneď to spozná. Ako profesorka Trelawneyová.“

„Profesorka Trelawneyová je veštica. Môj otec nie je. A v každom prípade, on nebude vedieť, koho to dieťa je, nie je tak? A moja matka umiera túžbou poznať ťa osobne... je šťastná ako blcha, že o pár mesiacov bude mať vnúča. A nebudeš musieť tráviť čas v Luciusovej blízkosti – si hlavná prefektka. Budeš na pódiu, potom sa stretneš s ostatnými rodičmi.“

„Viem.“

„Musíme sa snažiť správať sa normálne, Hermiona. Lucius o nás nevie, ani väčšina Rokfortu a oni s nami boli dlho. Neexistuje žiadna možnosť, že by to v ten deň zistil.“

Prikývla, stále nervózna pri pomyslení, že bude Lucius v Rokforte. Povzdychla si, keď ju začal Draco bozkávať.

„Dovoľ, aby sme využili čas, ktorý tu ešte máme, Miona. Nebudem ťa vidieť, až kým sa nevrátiš, aby si mala naše dieťa.“

„Budeš mi veľmi chýbať, Draco.“

„Viem. Ale musíš mi veriť, keď ti hovorím, že všetko bude nakoniec dobré. Budúci rok budem stále tu, na Rokforte – nič zlé sa mi nestane. Dokončím svoj aurorský výcvik a budem pomáhať Dumbledorovi a Snapeovi vymyslieť spôsob, ako zabrániť Luciusovi vyrobiť Kameň mudrcov. A my nájdeme odpoveď – Dumbledore pomáhal vyrábať ten prvý, pamätáš?“

„Viem. Ale nie je tu Flamel, aby pomohol... neviem, prečo nemôžu tvojho otca skrátka zatknúť a zničiť rumelku.“

„To by nemali žiaden dôkaz. Lucius môže v sekunde všetko skryť. Potom, čo Harry dal v piatom ročníku tip na môjho otca, urobili na Malfoy Manore raziu, ale vôbec nič nenašli. Všetko bolo veľmi šikovne skryté. To preto sa Lucius dostal von. Žiaden dôkaz, len Harryho slovo proti jeho.“

Hermiona sa zachvela. Všetci si mysleli, že to je koniec smrťožrútov, keď ich v piatom ročníku Harry a bývalý Fénixov rád obkľúčil na Ministerstve mágie. Ale Kornélius Fudge bol slabý... ako vždy... a odmietol usvedčiť ho bez dôkazu. Luciusove zlato našlo spôsob ako sa dosť do vreciek viac ako jedného z úradníkov ministerstva a jeho meno bolo očistené po dosť nechutnom zasadaní, na ktorom Harry zachrípol od kričania a Lucius sa spokojne uškŕňal. Lucius potom počas šiesteho ročníka urobil niečo hrozné, týkajúc členov rádu... ale nikto nemohol nájsť dôkaz... nie bez tiel.

Hermiona smutne rozopla Dracovu košeľu, stále tam boli červené jazvy odvtedy, čo prišiel späť z Veľkonočných prázdnin – očividne mu otec ukazoval temné súboje s Gladeus Maleus. Pre Draca bolo ťažké zatajiť aurorský tréning a spôsobilo to, že pred Luciusom obstál zle. Dostal trest za zjavnú neobratnosť.

Hermiona sa pustila do uzdravovania zranení. Potrela ich trochou masti a zamrmlala liečivé kúzlo. Boli ťažšie odstrániteľné ako normálne jazvy, pretože boli spôsobené čiernou mágiou. Za posledné dva týždne uspela v liečení len trocha.

„Myslím, že maturitný ples je našou najmenšou starosťou, ospravedlňujem sa, že som bola taká emocionálna.“ Povedala napokon.

„To je v poriadku, viem, že sa bojíš. Skúsim popracovať na tom, aby som udržal Luciusa ďaleko od teba, ak si znepokojená.“

„Ďakujem. Na dnes večer som s masťou skončila.“

„Mmmm... cítim sa oveľa lepšie,“ riekol Draco, strhávajúc si boxerky.

„Zajtra je naša posledná skúška... mali by sme ísť do postele.“ Jemne ju pobozkal na krk.

„Ty choď, ja chcem ešte študovať.“

Draco sa cítil prekvapene a trochu zranene. Od tej doby, čo začali spolu spávať, Hermiona nikdy nešla do postele bez neho.

„Myslíš to vážne? Všetko v tej knihe si prešla trikrát.“

„Áno. Z posledných skúšok som vždy nervózna.“

Draco pokrčil ramenami. „No, nezostaň hore pridlho.“

Odvrátil sa od nej a odišiel do svojej spálne. Vkĺzol pod prikrývky, ale cítil sa rozrušený na to, aby spal. Prial si, aby bola Hermiona ohľadom maturitného plesu statočnejšia. Avšak, musí byť veľmi citlivá kvôli hormónom, tehotenstvom a stresujúcimi skúškami...

Pomyslel si, že vidí Hermionu, ako sa presunula z pohovky na stôl v spoločenskej miestnosti. Svetlo sa presunulo k stolu. Bolo to smiešne, nemal by sa cítiť tak nevďačne... mala toho toľko, s čím sa musela zaoberať! Práve sa chcel dostať z postele a pozerať sa na ňu, keď svetlo zhaslo. Do spálne prišli mäkké kroky a Hermiona vkĺzla do postele vedľa neho. Plakala.

„Draco Malfoy... ja sa bojím.“ Povedala ticho. „Nikdy som si to nemyslela, ale bojím sa. Koniec školy a potom ťa možno už znova neuvidím. Občas sa mi zdá, že týchto šesť mesiacov nikdy nenahradí šesť rokov priepasti medzi nami. Niekedy sa na teba pozerám a premýšľam, či si stále môj Draco Malfoy alebo ten, kto ma volal humusáčkou. Čo ak si to rozmyslíš?“

Draco ju pevne objal. Tiež sa bál.

Desať zahalených temných postáv stálo okolo osoby uprostred, ktorá bola oblečená v purpurovom plášti. Boli v podzemí starého zámku. Purpurovo odetá postava bola zo všetkých najvyššia, ale jeho tvár bola stále skrytá za lebkou – ako maskou. Okolo kruhu sa opakovane posúval veľký had.

„Čo je nového, moji verní sluhovia?“ zasyčal.

„Zistili sme mená aurorov na ministerstve – niektorí z nich boli členmi starého Fénixovho rádu.“ Riekla jedna z postáv. „Čoskoro sa ich začnem zbavovať – tak, ako sme to urobili s tými predtým.“

„Je načase, Nott. Už som unavený z tých problémov, čo spôsobujú ostávajúci členovia mojim plánom – musíte ich všetkých zabiť. Fénixov rád skončí. Členovia sú rozptýlení, slabí, zúfalí... potom, čo sme zničili Fletchera, Kingsleyho, Tonksovú a Diggoryho. Nestoja ani za moje odpľuvnutie. Táto jednoduchá záležitosť vám už trvala príliš dlho. Predpokladám, že to pôjde rýchlejšie.“

„Prosím, môj pane, je ťažké ich nájsť...“

„Výhovorky...“ prerušila ho postava v červenom. „... sú len pre slabých. A tí, ktorí sú slabí nie sú vhodní, aby mi slúžili – spomeňte si, čo sa stalo Pettigrewovi a MacNairovi.“

Nott si zahryzol do jazyka pri pomyslení na hrozné úmrtia jeho blížnych smrťožrútov potom, čo sa im predchádzajúci rok nepodarilo splniť príkazy Temného pána. Ich osud bol horší ako osud tých, ktorí boli pred tromi rokmi poslaní do Azkabanu po tom katastrofálnom výpade. „Môj pane, máme informácie, že Rokfort môže trénovať aurorov – teraz, keď starý Rád zanikol sa zdá, že Dumbledore sa pokúša vytvoriť nový so špeciálne trénovanými aurormi... oveľa lepšie trénovanými než na Ministerstve, ako som počul.“

„Ten blázon Dumbledore... nikdy nevie, kedy prestať! A od koho ste sa toto dozvedel?“ zahrmel Voldemort.

„Odo mňa, môj pane,“ riekla jedna z postáv s kapucňou.

Voldemort sa otočil v smere hlasu: „Ach... Snape... jeden z mojich najlepších špiónov. Povedz mi všetko, čo vieš.“

Snape cítil chladné prsty Voldemortovej mysle, ako siahajú do jeho mozgu. Pravda je to, čo si myslíš. Roky odolávaniu útokom Voldemortovej mysle spôsobili, že Snape bol zručný v oklumencii, okamžite vymazal z mysle všetky emócie okrem tej, ktorú chcel odhaliť Voldemortovi. „Bol som vynechaný z tréningov. Verím, že Dumbledore na ne dohliada sám. Neviem, kto je zapojený... okrem dvoch alebo troch študentov z posledného ročníka. Počul som, že sú veľmi silní, najsilnejší študenti na škole.“

Cítil, ako Voldemortova myseľ sliedi po menách študentov, kontrolujúc, či ich poznal. Vzdoroval Legilimencii.

„A ktorí sú to? Máš nejaký nápad?“

„Harry Potter, som si takmer istý,“ riekol Snape odvážne. Bolo to jediné bezpečné meno, ako ho Dumbledore poučil. Nedalo Voldemortovi žiadne výhody, pretože v každom prípade, stále šiel po krvi Harryho Pottera. „Nemám tušenie, kto sú tí ostatní.“

„Očakávam, že to zistíš. Výborne, Snape.“ Povedal Voldemort.

Snape sklonil hlavu.

Voldemort pokračoval, „môj čas prichádza. Proroctvo sa splní v každom prípade, aj keď ma znepokojuje iná vec. Malfoy... môj najprefíkanejší služobník, ako ide výskum? Už som unavený z tejto zmrzačenej podoby.“

„Sme blízko úspechu, môj pane. Získal som čistú vzorku hlavnej zložky.“

„Výborne. A tvoj syn? Je si vedomý svojej úlohy v tejto veci?“

„Ako viete, môj pane – zasvätil som ho do plánov. Po veľmi silnom... presviedčaní... zdá sa, že súhlasil so spoluprácou na mojom výskume a pomôže mi so špehovaním na Rokforte, kde má váš nepriateľ pevnosť.“

„Snape... vieš o tom?“ zaškriekala postava, obracajúc sa k ďalšiemu smrťožrútovi.

„Zariadil som to, môj pane. Pracujem na chlapcovi posledných sedem rokov – ako Lucius hovorí, blíži sa jeho osud a zdá sa, že to prijal.“

„Vidíte to...“ povedal Voldemort ostatným smrťožrútom. „To sú dvaja z mojich najlepších služobníkov. Zvyšok ste špinavé červy.“

Lucius sa uškrnul a ostatní smrťožrúti sa prikrčili. Snape sa ľahko uklonil.

„Nezaspite na vavrínoch,“ zasyčal Voldemort na Malfoya a Snapea. „Tvoj syn nosí v žilách krv potrebnú k môjmu znovuzrodeniu... jeho plná spolupráca je nutná. Predpokladali sme to – ale v poslednej dobe, takže som predpokladal mierne... prerušenia. Neviem, čo to je, ale zatiaľ... nikdy som sa nemýlil.“ Lucius cítil, ako Voldemortova myseľ sliedi po jeho vlastnej... hľadajúc správy o jeho synovi.

„Nepredvídam žiaden problém, chlapec je obrátený k vám, môj pane,“ povedal Snape.

Lucius na neho rýchlo pozrel.

„Pred rituálom chcem hovoriť s tvojím synom, Malfoy. Nemôžem tolerovať len chlapca, ale ako som pochopil, čoskoro je dospelý. Ďalší verný Malfoy v mojej službe sa mi páči.“

Luciu sa uklonil. „Ste príliš láskavý, môj pane.“

„Goyle, máte ako vždy?“

Goyle prišiel dopredu, nesúc kalich tmavočervenej tekutiny. Bola to krv. Voldemort vzal kalich a hltavo pil. „Čoskoro, nebudem potrebovať náhradnú špinavú krv... môj život a krása bude trvať naveky. Krv Harryho Pottera koluje v mojich žilách, čoskoro aj krv draka. Nebudem rovný Harrymu Potterovi.“ (pri tom slove odpľul). “Budem nad ním!” vrátil pohár Goylovi a dal si dolu masku s výzorom lebky, ktorá odhalila tvár s horiacimi červenými očami. Veľký had plaziaci sa okolo kruhu zasyčal a obrátil sa k pánovi. “Áno, Nagini. Ty ma poznáš v tejto podobe. Pozrite sa na mňa, moji verní. Čoskoro budem znovu celý a Potter nebude schopný skriviť mi čo i len vlas na hlave – uvidíme, kto nakoniec vyhrá! Uvidíme, ktoré proroctvo prevládne, ty starý blázon Dumbledore. Malfoy, prines mi svojho syna na jeho ďalšie narodeniny. Je na čase, aby sa stretol so svojím Pánom.”

“Áno, môj pane.”

Snape sa tváril nezúčastnene. Jeho srdce však zbesilo tĺklo.