Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola štrnásta – Snovlezci plaziví

Na ceste do mesta Hermionu napadlo, že by mala poslať odkaz Sturgisovi Podmorovi, ale uvedomila si, že by to bolo trochu riskantné, keby to urobila tradičným spôsobom. V skutočnosti to bolo nemožné. Bude musieť jednoducho počkať, kým sa vrátia. Zboku strelila pohľadom na svojich nových zverencov.

"Vieš, Luna, drahá," povedala sladko. "Bolo by príjemné, keby sme sa mohli jednoducho premiestniť späť do tvojho domu. Len tentoraz. Je to vážne bezpečné. Dnes som sa už premiestňovala niekoľkokrát - dvakrát s pasažierom. A pozri, som v poriadku."

Luna jej svojimi príliš veľkými očami venovala hodnotiaci pohľad.

"Môj otec by zúril. Hlavne keby som skončila rozštiepená v strome alebo niečo také."

"Neskončila by si v strome. Ja viem, čo robím."

"Môžeš riskovať svoju kožu ako sa ti zachce. Nemôžeme proste nájsť kozub a odletaxovať sa domov?"

"Koľko čarodejníckych rodín v Doveri poznáš?" spýtala sa Hermiona hlasom, ktorý hraničil s krikom. "Mali by sme náhodne klopať na dvere a pýtať sa, či nie sú napojení na letaxovú sieť?"

Luna tú otázku zvažovala, ako keby ju Hermiona myslela vážne.

"Asi by to trvalo dlho, ale nakoniec by to vyšlo."

Malfoy sa za Hermionou rozkašľal, ale podozrivo to znelo, ako keby maskoval smiech. Strelila pohľadom cez plece.

"Mohli by sme privolať zopár metiel jednoduchým Acciom," navrhol. Potlačila zachvenie.

"Nie, vďaka." Radšej pôjde do Vydrieho Svätého Drábu pešo, než by použila metlu. Rozhodila rukami.

"Fajn. Tak to bude muklovské taxi."

Schádzali po ceste z hradného kopca a Hermiona pátrala po telefónnej búdke. Jednu našla v blízkosti hostinca Biely kôň a vošla dnu, aby zavolala miestnu taxislužbu. Malfoy balansoval na chodníku, keď sa vyhýbal všetkých chodcom a vyzeral, že radšej skočí na vozovku, než by niektorému dovolil, aby sa ho dotkol.

"Prestaneš s tým?" zasyčala, keď opustila telefónnu búdku. Malfoyovi zažiarili oči.

"Nie, neprestanem."

"Koľkokrát si bol v muklovskom meste? Ak sa ti podarilo vyhnúť sa skutočnému ľudskému kontaktu, nemohlo sa to byť veľakrát."

Malfoy odpovedal: "Okrem Londýna? Veľakrát nie. A nikdy sa mi to nepáčilo." Rýchlo uhol, aby sa vyhol obšuchnutiu od uháňajúceho poslíčka. "Malfoyovci sa nikdy nemiešajú s hum - muklami."

"Potom niet divu, že si taký neznesiteľný fanatik," vyprskla. "Pretože keby si sa aspoň raz na chvíľku "zamiešal", zistil by si, že sú to v skutočnosti ľudia a nie odpad v ľudskej koži."

Nadvihol obočie nad jej voľbou slov a zachichotal sa.

"Odpad v ľudskej koži. To sa mi dosť páči. Musím si to zapamätať, aby som to nabudúce použil na Pottera, keď -" Zmĺkol, keď zalapala po dychu.

"Ach môj bože, Harry," vydýchla. "Zjan-"

V tej chvíli prišiel taxík a zachránil Hermionu pred zvyškom tej myšlienky. Usadila Draca s Lunou dozadu a zaujala spolujazdcove miesto, aby navigovala šoféra. A aby sa vyhla kontaktu s Malfoyom, priznala si.

Na tej päťdesiatmíľovej ceste vo veľkej miere mlčali, až na Lunu, ktorá sa rozhodla porozprávať svojmu nedobrovoľnému publiku všetko o snovlezcoch plazivých, maličkých stvoreniach, ktoré sa vkrádajú do našich snov. Dôrazne naznačila, že Draco bol pod ich vplyvom, keď sa toho roku pokúsil zabiť Dumbledora.

Nanešťastie, jediným človekom, ktorý načúval Luninmu rozprávaniu, bol muklovský šofér, ktorého oči sa počas šoférovania rozširovali a rozširovali, až kým sa Hermione nepodarilo zachytiť jeho pohľad. Priložila si ukazovák k hlave, zakrútila prstom a ukázala ponad plece na Lunu, aby naznačila, že má o koliesko viac. Šoférovi sa uľavilo a potom sa už na Lunu v spätnom zrkadle zhovievavo usmieval.

Kým uháňali vidieckou krajinou, Hermiona premýšľala, čo urobí s Malfoyom. Nemohla ho vziať k Rádu. Nemala odvahu vziať ho na Rokfort. Harry by ho roztrhal na kusy. Pravdepodobne aj ostatní učitelia. Mohla ho odovzdať ministerstvu, ale tí by ho len zamkli v podzemí, ktoré aktuálne slúžilo ako nové väzenie. Existovalo jediné miesto, ktoré ju dokázalo napadnúť, hoci to sa už ukázalo ako nespoľahlivé.

Zvládli to do Vydrieho Svätého Drábu bez nehody a vystúpili z taxíka pred Luniným čiastočne spáleným domom.

Sturgis a pán Lovegood sa prihnali, aby sa s nimi pozdravili. Hermione sa uľavilo, keď zistila, že je pán Lovegood živý a zdravý. Draco sa pomaly vyvliekol z taxíka; našťastie, pretože Sturgis mal prútik zdvihnutý v okamžiku, keď ho zbadal.

"Sturgis, nie!" zajačala Hermiona. "O minútu to vysvetlím!"

Muklovský šofér bol stále v taxíku a Hermiona sa oň oprela, aby mu zaplatila hrsťou muklovských bankoviek, ktoré vyčarovala v Doveri.

"Ste interesantní ľudia," poznamenal.

"Nemáte predstavu," zamrmlala Hermiona.

"Dúfam, že to pojašené dievčisko bude v poriadku."

"Postaráme sa o ňu." Nechala mu značné prepitné a poslala ho vlastnou cestou. Len čo taxík zmizol za svahom, otočila sa, aby našla Malfoya a Sturgisa Podmora zazerať na seba ako dvaja súperiaci vlci, ktorí sa chystajú skočiť tomu druhému po hrdle.

"Mohol by som dostať späť svoj prútik?" spýtal sa Draco. 

"Nemyslím si, že by to bol dobrý nápad," odvetila. Vytiahla prútiky z trička, kam ich strčila kvôli úschove. Muklovské oblečenie neposkytovalo veľa možností na uskladnenie prútika.

"Čo tu robí?" vybuchol Sturgis. "Zajala si ho?"

"Nie. Pomáha nám."

"V čom nám pomáha? Aby nám zabili viacej členov? On je krucinál príčinou -!"

"Ja viem!" Zdvihla ruku, aby ho zastavila. "Poďme dnu a vysvetlím to."

Vyslala Harrymu rýchlu správu po patronusovi, aby mu vysvetlila, že sa niečo vyskytlo a že sa k nim pripojí, keď bude môcť. Zabudla spomenúť, že to "niečo" bol Draco Malfoy. Mala v pláne odložiť tento rozhovor na tak neskoro, ako sa bude dať.

Vo vnútri bolo rozhodnuté, že Luna s otcom na nejaký čas zostanú v kancelárii Sršňa. Bolo nepravdepodobné, že tam smrťožrúti zaútočia a personál by poskytol aspoň nejakú ochranu, keby tá potreba vyvstala. Pán Lovegood pozbieral niekoľko prenášadiel do košíka, ktorý vzali so sebou.  S Lunou im zaželali pekný deň, vkročili do kozuba a zmizli v červenom víre.

Hermiona mala tichú, zúrivú hádku so Sturgisom, ktorá zahrňovala temné pohľady Malfoyovým smerom a niekoľko nahnevaných pohybov rukami. Na jej konci ju Sturgis nedokázal ovplyvniť - hlavne kvôli nedostatku alternatívnych návrhov.

"Je rozhodnuté. Vezmem ho so sebou, až kým neprídeme na to, čo s ním urobiť. Môžeš to vysvetliť Lupinovi. Možno bude mať lepší nápad."

Sturgis, ktorý nahnevane frflal, sa odmiestnil s jedným záverečným nevraživým pohľadom smerom k Malfoyovi. Hermiona si vzdychla a pripojila sa k Dracovi pri okne, kde stál, kým predstieral, že ich rozhovor ignoruje. Trochu pociťovala obavy, teraz keď s ním bola úplne sama.

"Pôjdeš so mnou?" spýtala sa zdvorilo, keď si uvedomila, že sa nikto neobťažoval spýtať na jeho názor.

"Mám na výber?"

"Mohol by si sa vrátiť k svojim smrťožrútskym kamošom."

Jeho šedé oči zažiarili.

"Existujú iné miesta, kam by som mohol ísť."

Prikývla, uvažujúc, na aké bezpečné miesto by mohol ísť. Utiecť ako Karkarov, ale toho našli, nie? Na chvíľu zvažovala, že ho nechá ísť a premýšľala, ako dlho by im trvalo, kým by ho dostihli. Bol by na úteku pred oboma stranami. Smutne sa usmiala. Bolo prekvapujúce, že nechcela, aby zomrel. Zachránil jej rodičov. Priviedol späť Lunu. A nebol schopný zabiť Dumbledora. A ako Devlin Whitehorn sa s ňou rozprával ako skutočný človek.

"Bola by som rada, keby si šiel so mnou," požiadala ho. Nadvihol na ňu bledé obočie a ona so zaťatými zubami dodala: "Prosím."

"Au. Stavím sa, že to fyzicky bolelo," odvetil a zaškeril sa. "Pôjdem s tebou, keď tak pekne prosíš."

Potlačila nutkanie jednu mu vraziť. Namiesto toho sa od ucha k uchu usmiala a prikročila k nemu bližšie.

"Obávam sa, že budeš musieť zniesť desivý dotyk humusáčky. Pokúsim sa neublížiť ti."

Zdvihla ruku a priložila mu ju na krivku jeho čeľuste. Palec mala opretý na jeho líci a končekmi prstov sa dotýkala jeho jemných blonďavých vlasov. Zacítila na chvíľu pod dlaňou jeho tep a uprene ho sledovala, vyzývajúc ho, aby sa strhol. Jeho strieborné oči prebodávali jej, ale nepohol sa.

Spustila kúzlo a odmiestnili sa.