Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: Jimmi

Beta-read: Eggy

1. Zabudnutá

Hermiona Grangerová sa otočila na rohu muklovskej ulice, kde žila. Mala pocit, že ju niekto sleduje. V poslednej dobe mala ten pocit často. Vedela, že je pochabá. Nikto ju nesledoval. Pri jej dverách nestáli žiadni smrťožrúti. Vzdala sa magického života. Úplne zabudla na mágiu, a celá mágia zabudla na ňu.

Zanechala svojich priateľov, pretože to tak bolo najlepšie. Pre nich buď bola neustálou pripomienkou toho, čo sa stalo (Ron) alebo pripomienkou ďalšieho, čo musia urobiť (Harry), alebo pripomienkou toho, čo nikdy nebudú mať (Draco). Draco Malfoy jej povedal, aby odišla a že každému bude bez nej lepšie. Mal pravdu. Bude im lepšie bez nej. Príliš dlho bola záťažou pre svojich priateľov. Ten svet bol temné, pusté miesto a čím skorej to Hermiona pochopila, tým bude na tom lepšie.

Opustila jediné miesto, ktoré taký dlhý čas nazývala domovom. To, ktoré bolo v skutočnosti Harryho domovom, aby sa pokúsila nájsť svoje vlastné miesto v živote. Urobila ako si naplánovala. Chcela zachrániť život Dracovi Malfoyovi, odplatiť sa mu za to, že jej zachránil jej vlastný. Urobila to. V ten deň, keď sa dopočula, že mu zmenili rozsudok a že je opäť voľný, spoznala, že jej úloha skončila. Bol slobodný a tak teraz bola aj ona. Povedal jej, že ju nenávidí. Nikdy si nemyslela, že bude cítiť niečo iné, tak len akceptovala jeho nenávisť, s tým, že on sa nikdy nedozvedel, že nenávisť, ktorú cítil k nej, nebola opätovaná.

V ten prvý deň, keď ho znovu uvidela, po všetkých tých mesiacoch, čo strávil vo väzení, pocítila nenávisť. Nemohla sa mu dokonca ani pozrieť do očí. Vlastne až dovtedy, kým všetci neodišli z miestnosti a ona nebola prinútená postaviť sa mu zoči-voči. Nazval ju humusáčka, nie raz, a rozplakal ju. Čo z toho bolo nové? Bol to ich štýl. Tak dôverne známy. Mala po krk každého, kto s ňou zaobchádzal ako kebyže sa môže zlomiť, čo len povie niekto: „Baf“. Jemu bolo jedno, či bola zlomená. Správal sa tak, ako keby chcel, aby sa zlomila. A on chcel byť ten, kto ju zlomí.

Bola taký blázon, keď si myslela, že ho zmení. Nikdy jej neodpustí. Teraz si to uvedomila. To je ten dôvod, prečo odišla. Zmenila si meno. Prijala dievčenské meno svojej matky, Parkerová. Vzdala sa mágie. Už mesiace nedržala svoj prútik. Mala malé dedičstvo, ktoré jej zanechali rodičia, keď ich zabili. Chvíľu z toho žila, až kým v jeden deň, keď kráčala po ulici, neuvidela inzerát v okne kníhkupectva. Znel: 'Hľadáme asistenta manažéra.' Hermiona vošla a o desať minút jej ponúkli prácu. Len dva bloky od obchodu si už našla byt. Nevedela šoférovať. Nehľadiac na to, že nemala auto. A tak skutočnosť, že bol obchod vzdialený len dva bloky, bola skvelá, až na jeden malý detail. Jej nohu.

Počas vojny bola Hermiona zranená, skôr mučená Luciusom Malfoyom. Tak ťažko jej zranil nohu, že ani mágia, ani muklovská medicína ju nemohli dať celkom do poriadku. Musela chodiť s kovovou výstuhou a väčšinu času s palicou. Každý deň ju bolela, ale bolesť bolo práve niečo, s čím sa naučila žiť. Tak napriek tomu, že obchod bol vzdialený len dva bloky, bolo to pre Hermionu stále zložité dostať sa do práce každý deň. Hermiona bola ale odhodlaná žena. Dokázala urobiť všetko, čo si zaumienila.

Už dva mesiace pracovala v obchode, keď začala mať pocit, že ju niekto sleduje. Nemohla ukázať prstom na konkrétnu dôvod, prečo sa takto cítila. Vedela len, že niečo nie je v poriadku. Zriedkakedy sa mýlila. Majiteľka detského kníhkupectva, kde pracovala, pekná staršia vdova menom Virgínia, povedala Hermione, že sa na ňu pýtal akýsi muž. Pretože nepoznala žiadnych muklov a nikto z jej čarodejníckych priateľov nevedel, kde je, bola trochu znepokojená.

Toto bol prvý deň, keď ho uvidela. Hermiona stála v kuchynskom okne jej malého bytu na treťom poschodí. Keď sa pozrela von, do tmavej noci, uvidela dôverne známeho muža stojaceho pod pouličnou lampou na druhej strane ulice. V žiadnom prípade nebolo pochýb, komu tá silueta patrí. Bol to Draco. Virgínia jej povedala, že muž, ktorý sa na ňu pýtal, bol stredného veku, čierny. Hermiona mohla len hádať, že Draco si najal súkromného detektíva, aby ju našiel. Aké zaujímavé. Čo chcel? Prečo sa staral? Posledný krát, čo ho videla, jej povedal, že ju nenávidí a že ju nikdy znova nechce vidieť. Hermiona vypla svetlo v kuchyni a chvíľu dlhšie pozerala na tú postavu. Nakoniec odišiel.

Ďalšiu noc bol nazad. Znova stál pod lampou a dvakrát prešiel ulicou na jej stranu, ale vždy sa vrátil. Čo robil? Vypla všetky svetlá v jej byte. Bol len deväť hodín, ale možno si pomyslí, že išla spať.

Hermiona nevedela, či sa mu znova dokáže postaviť tvárou v tvár potom všetkom, čo sa stalo. Draco zabil vlastného otca, aby ju zachránil. Tvrdil, že to urobil kvôli sebe, nie kvôli tomu, aby ju chránil, ale ona poznala pravdu. Z toho istého dôvodu ona zabila Severusa Snapa. Chystal sa zabiť Draca, tak mu vzala život.

Dobre, bola to lož. Povedala toľkým ľudom, že zabila Snapa, že niekedy pozabudla, že to neurobila. Draco zabil Snapa. Zabil Snapa, pretože sa priznal k zavraždeniu Hermioniných rodičov a vyhlásil, že to urobil kvôli Dracovi. Že sa pomstil za to, že Draco musel zabiť svojho vlastného otca kvôli humusáčke. Snape chcel, aby sa Draco sám vzdal Rádu. Draco bol zdrvený, keď počul Snapovo priznanie a akú veľký odpor cítil k Hermione a k jej rodičom. Draco povedal Snapovi, že už dlhšie nebude žiť v klamstve. Keď Draco vytiahol svoj prútik na Snapa, Snape vytiahol svoj. Draco bol rýchlejší a podarilo sa mu zlikvidovať Snapa. Draco netušil, že Hermiona bola svedkom celej tej výmeny. Hneď potom prišiel Rád a Hermiona konečne našla spôsob, ako sa odplatiť Dracovi za to, že jej zachránil život. Z toho dôvodu povedala všetkým, že zabila Snapa. Pravda bola, že chcela, aby zomrel, a rozhodne by ho možno zabila, keby tak neurobil Draco.

Prečo ju Draco sledoval? Čo ešte mohol od nej chcieť? Rozhodla sa, že naozaj zhasne a pokúsi sa aspoň trochu zaspať

Bola to tretia noc po sebe, čo bol Draco vonku pred jej bytom. Rozhodla sa, že ak tam bude aj zajtra, tak sa mu postaví zoči-voči. V ten deň odišla z práce skôr, pretože ju veľmi bolela noha. Vonku pršalo a vždy ju bolela noha, keď pršalo. Ironické bolo, že žila v daždivom meste - Londýne.

Sedela na gauči a nacvičovala si, čo povie Dracovi, keď sa mu zajtra postaví zoči-voči. Nie ak, ale keď. Odkryla mu svoju dušu. Povedala mu svoje najskrytejšie tajomstvá. Povedal jej, že to nezmení to, čo k nej cíti, ale ako vždy klamal. Odohnala ho. Keď mu konečne prezradila rozsah mučenia, ktoré na ňu uvalil jeho otec, vrátane vyrytia Dracových iniciálok na jej brucho, myslela si, že možno zle zareaguje. Nikdy si nepredstavovala, že to u neho vzbudí odpor, ale vzbudilo. Bolo to pre neho také odporné, že šiel do kúpeľne a zvracal. A potom na podlahe kúpeľne strávil zvyšok tej noci a plakal. Celú tú dlhú noc chcela ísť za ním, ale nevedela, čo by mu mohla ešte viac povedať. Nebola si dokonca istá, či plakal kvôli nej alebo kvôli sebe. Možno cítil vinu alebo nenávisť alebo niekoľko iných emócii, ale to by asi nespoznala. Len čo zistila, že je voľný a môže opustiť Grimauldove námestie 12, že už dlhšie nie je v domácom väzení, rozhodla sa splniť, čo si slúbila. A tak odišla. Odišla skôr než stihol odkráčať on. Odišla bez toho, že by sa ho spýtala, prečo plakal v tú noc. Odišla mysliac si, že ju nenávidí. A čo viac, a najviac zo všetkého, odišla s myšlienkou, že ho už nikdy znovu neuvidí.

Pomyslela si, že sa s ním takmer pomilovala len niekoľko nocí predtým, než mu povedala pravdu. Bolo by to desať ráz horšie, keby to urobila. Vďaka bohu, že Harry prišiel do Dracovej izby a zastavil Hermionu skôr, než možno urobila najväčšiu chybu svojho života.

Vrátila sa k oknu, ale on bol preč. Vďaka bohu. Posadila sa na gauč a zapla televízor. V Harryho dome jej televízor chýbal. Mala svoje knihy, ale niekedy bolo príjemné len tak sa stratiť v starých filmoch alebo v naivnej komédii. Niekto zazvonil na zvonček. Bola príliš vystrašená, aby odpovedala. To musí byť on. Neodišiel. Nechala zvoniť zvonček chvíľu dlhšie, potom vstala a odpovedala.

„Môžem vám pomôcť?“ spýtala sa. Pokúsila sa znieť ľahostajne. Nikto neodpovedal. Možno odišiel. „Je dole niekto?“

Zrazu začula Dracov hlas.

„Grangerová, tu je Malfoy. Pusti ma dnu.“

Zacítila náhly príval túžby. Vedela, že je to Draco, ale realita ňou prenikla. Nie realita jej kyjakom udrela do hlavy, keď skutočne počula jeho hlas. Neprehovorila. Možno pôjde preč. Len čo si na to pomyslela, uvedomila si, aká hlúpa myšlienka to bola. Ak niečo o Dracovi vedela, tak to bolo to, že neodíde sa nevzdáva. Neodíde od jej dvier, až kým jej nepovie to, čo jej povedať chcel.