Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. kapitola 2/2

Hermiona súhlasila s tým, že napíše Dracovi, aby sa držal mimo, keď budú Harry a Pansy vonku, ale uistila sa, aby to vyzeralo tak, že im robí veľkú láskavosť. Pansy ju tak nebude podozrievať, že mu vlastne píše pravidelne.

Harry sa stal stálym inventárom v Hermioninom byte a Pansyina sebaistota vzrástla. Harry s nimi často jedával a Hermiona si užívala to, že má svojich priateľov nablízku. Najviac ju tešilo, že ho znovu vidí takmer úplného. Bol to skoro ten istý Harry z doby pred Ginnyinou smrťou. Starší, múdrejší a pokojnejší, ale stále Harry. Ron tiež prichádzal často a bol rovnako spokojný, že vidí svojho priateľa takého šťastného.

Hermiona a Harry zasvätili Rona a Pansy do muklovských stolových hier a čoskoro väčšinou každý večer strávili hrou  pri stole. Ron sa chcel naučiť tak veľa hier, ako len bolo možné, kým Pansy si hneď našla tú obľúbenú a stále chcela hrať len tú jednu. Museli to striedať tak, aby vyhoveli každému.

Hermiona si nemohla pomôcť, ale občas cítila bodnutie sebaľútosti, keď sa Harry a Pansy naďalej zbližovali a Ron mal Suzette. Fakt, že jej sa tiež pritrafilo byť k niekomu priťahovaná a že aj o ňu sa niekto zaujímal, celej záležitosti nepomáhal. Keby len bol niekým iným, hocikým, mohla by byť teraz s ním. Ale keďže sa veci mali tak, ako sa mali, nebolo možné, že by mohla. Nebude môcť.

Za posledné dva týždne pridala Pansy ďalšie tri domáce práce: upratovanie kuchyne, pár úloh týkajúcich sa dôkladného upratovania v celom byte a prebratie zodpovednosti za svoje elixíry. Ale Pansy bola príliš šťastná na to, aby si všimla prácu navyše. Všetky svoje povinnosti teraz robila rýchlo, účinne, dobre a bez reptania, a varila rovnako často ako Hermiona.

Počas nedeľných raňajok v prvom augustovom týždni, tri a pol mesiaca po tom, ako Hermiona vzala Pansy k sebe, nadhodila, že by si Pansy mohla nájsť prácu.

"Prácu?" vzpierala Pansy.

"Áno," riekla Hermiona, čítajúc inzeráty v Dennom Prorokovi, ktorý mala rozprestretý na stole. "Myslím, že už je načase." Pansy štyri dni za sebou nerozprávala o Dracovi. Čoskoro sa s ním bude bude schopná stretnúť. Budúci víkend sa bude na Ministerstve konať nejaká akcia a Harry tam určite bude, rovnako ako Draco. Pansy by mohla ísť s Harrym…

"Prácu," zopakovala Pansy. "Nikdy som nemala prácu."

"Ja viem," odvetila Hermiona. "Ale musíš si začať zarábať na živobytie. Chápeš, o čom hovorím, budeš to potrebovať. Nie každý si môže vziať bohatého čarodejníka, celý deň vysedávať, papať cukríky a klebetiť s ostatnými bohatými čarodejníckymi ženuškami."

"Harry je bohatý," prehodila Pansy konverzačne.

Hermiona sa usmiala. "To je pravda, ale nie ste zobratí." Hermiona vytiahla z tašky pár formulárov. "Mám tu nejaké dotazníky, sú určené na to, aby ti pomohli zhodnotiť svoje silné aj slabé stránky. Začni ich vypĺňať, kým ja vyškrtám zamestnania, na ktoré nie si kvalifikovaná."

Pansy si zobrala formuláre, ale dívala sa na ne, akoby radšej kŕmila draka, ako ich vypĺňala.

"Tu je brko," povedala Hermiona povzbudzujúco. "Ak by si mala nejaké otázky, alebo potrebovala pomôcť, som tu, dobre?"

Pansy váhavo prikývla a pustila sa do toho.

O pár minút neskôr Hermiona prehovorila: "Koľko MLOK-ov si získala? A z akých predmetov?"

"Uhm, sedem. Z Čarovania, Transfigurácie, Života a zvykov muklov, Herbológie, Astronómie a Dejín mágie."

"To je dobré!" riekla rozžiarene Hermiona.

"A čo ty?" spýtala sa Pansy.

Hermiona sklopila pohľad na noviny a po zrelej úvahe odpovedala: "Trinásť."

"Prirodzene," riekla Pansy, prevrátila očami, ale tiež sa usmiala.

Potichu pokračovali v práci ešte ďalšiu pol hodinu. Keď Pansy dokončila svoje formuláre, podala ich Hermione so zachmúreným výrazom na tvári.

"Čo je?" spýtala sa Hermiona.

"Zdá sa, že mám len veľmi málo schopností."

Hermiona sa zamračila. "To nie je pravda, dovoľ mi pozrieť sa." Prelistovala formuláre a urobila pár úprav. "Pansy, si na seba príliš tvrdá. Samozrejme, že máš nejaké schopnosti. Pamätáš na tú párty pred pár týždňami?" Pansy skepticky prikývla. "To poukazuje na organizačné a manažérske zručnosti a všestrannosť."

Pansy zažmurkala. "Naozaj?"

"Naozaj. A vieš to s ľuďmi – každý, s kým sme sa rozprávali, ťa jednoducho zbožňuje. Si tiež kreatívna a podnikavá."

"Taká že som?"

"Áno! Vezmi si to pečené mäso, ktoré si robila minule. Vymyslela si úplne nový recept, teda si kreatívna a podnikavá. A máme tu ďalšiu vec – máš dar ohľadom varenia." Zmĺkla, skúmajúc inzeráty. "Premýšľam, či by sme ťa nemohli zapísať na to miesto učednice v tej novej cukrárni."

"Do cukrárne?" spýtala sa Pansy zvedavo.

"Hej. V Šikmej uličke otvorili nejakú novú a majú dve voľné miesta. Študovala by si u cukrárskeho majstra a naučila by si sa dosť na to, aby si si jedného dňa mohla otvoriť svoju vlastnú cukráreň. Zaujalo ťa to?"

"Áno, zaujalo," riekla Pansy horlivo.

"Dobre. Začneme tam. Myslím, že by si sa mala uchádzať aj o ďalšie zamestnania súvisiace s gastronómiou a o pozíciu sekretárky. Na začiatok."

"Sekretárky?" zopakovala Pansy so zjavným opovrhnutím v hlase. "Akože by som ľuďom varila kávu a vybavovala poštu?"

Hermiona sa usmiala. "Musíš niekde začať, Pansy. Ľahko si viem predstaviť, ako je z teba do roka projektový manažér."

Pansy vypleštila oči. "Do roka?"

"Tieto veci sa nedejú cez noc, vieš? Povedala som do roka. Môžu to byť aj dva mesiace, to záleží od toho, ako zapôsobíš na svojho šéfa."

"Do roka," prevravela Pansy, ktorá konečne pochopila krutú realitu. Ale potom dodala: "Páči sa mi, ako znie ten projektový manažér."

"Skvelé. Našla som pätnásť potenciálnych miest."

"To je veľa?" opýtala sa Pansy.

"To je… dobrý začiatok. Veľmi dobrý začiatok. Musíme sa pustiť do tvojho životopisu. A určite využijem Malfoya na referencie."

Pansy sa zamračila. "Si si istá?"

"Áno, úplne.

"Takže… nemôžem si vziať jeho peniaze, nemôžem ho vídať, ale môžem využiť jeho meno na to, aby som získala prácu? To sa na teba nepodobá."

"Táto situácia, kedy sa s ním nestýkaš, je dočasná. Vždy budete súčasťou života toho druhého, vždy budete priateľmi. Nepochybujem, že o tebe podá žiarivú správu každému, kto sa spýta."

Pansy zastonala. "On ma videl v mojich najmenej žiarivých chvíľkach."

"Ale aj v tých najlepších," povedala Hermiona. "Verím, že by nepovedal nič zlé, nič, čo by ti mohlo zabrániť v pozvaní na pohovor."

Pansy sa usmiala. "Ja som ti vravela, že je úžasný. Znelo to, akoby si mi konečne začala veriť."

Hermiona sa musela veľmi snažiť, aby sa nezačervenala. "Nuž, asi pre to, že si za posledné tri mesiace o ňom rozprávala len samé pozitívne veci – niekedy až neskutočne pozitívne. Aj tak toho z vlastnej skúsenosti viem veľmi málo."

V nasledujúcich minútach ani jedna z nich neprehovorila.

"Kedy začínam?" spýtala sa napokon Pansy.

"Zajtra."

"Zajtra?"

"Áno. Chcela by som, aby sme zajtra ráno najprv zašli za tým cukrárskym majstrom. Ale práve teraz musíme zapracovať na tvojom životopise."

ooo

Na druhý deň prišli Hermiona a Pansy do Šikmej uličky aby rozoslali životopisy a aby sa zastavili u cukrára. Pansy sa obliekla elegantne, mala na sebe Hermioninu hnedú sukňu po kolená, k tomu ladiace sako, svetlo modrú hodvábnu blúzku a zlaté lodičky.

Hermiona poslala Pansy dnu samú. Po rýchlom duševnom povzbudzujúcom prejave vyrazila. Nejaký starý muž utieral handrou pult.

"Prepáčte," riekla zdvorilo. "Hľadám pána Lumiera Bronchanta."

Muž sa narovnal a široko sa usmial. "Práve ste ho našli," odvetil so silným francúzskym prízvukom.

Pansy natiahla ruku. "Volám sa Pansy Parkinsonová a prišla som kvôli tomu voľnému miestu."

Pán Bronchant sa naďalej usmieval a potom povedal: "Viete to aj lepšie."

Pansy zažmurkala, na okamih ostala zarazená. Rýchlo sa pozbierala a riekla: "Volám sa Pansy a prišla som, aby som sa naučila robiť také lahodné cukrovinky, že už len samotná zmienka o nich spôsobí, že sa každému budú zbiehať slinky."

"To už je lepšie," povedal s prikývnutím. Potom sa otočil ku dverám, ktoré, ako sa Pansy domnievala, viedli do zadnej miestnosti. "Nora, poď sem." O chvíľu neskôr sa objavila mohutná žena. "Máme tu ďalšieho uchádzača."

Žena si Pansy ostro premerala.

"Vyzeráte dostatočne silná. Doniesli ste vzorku?"

"Vzor – vzorku?" Pansy začínala panikáriť.

"To je v poriadku. Nevyžadujeme ju." Nora sa načiahla a zo skrine začala vyťahovať suroviny: múku, cukor, kakao, prášok do pečiva, sódu, maslo, vajcia a mlieko. "Vyberte si ešte jednu ingredienciu."

Pansy rýchlo rozmýšľala. "Škoricu."

Nora zdvihla obočie, ale nepovedala nič, a zohla sa, aby získala požadované korenie.

"Máš desať minút. Potom to upečieme, a potom ochutnáme."

ooo

Hermiona si čítala, keď Pansy takmer o dve hodiny neskôr vyšla z cukrárne. Vzhliadla, keď sa otvorili dvere a uvidela vychádzať  rozžiarenú Pansy.

Hermiona sa usmiala. "Ako to šlo?"

"Úžasne! Proste perfektne. Oh, Hermiona, chcú, aby som prišla na pohovor!"

Hermiona sa zamračila. "Ale potom… čo bolo toto?"

"Vyraďovacia fáza. Dali mi hromadu ingrediencií a povedali mi, aby som urobila čokoľvek, čo chcem."

"A?"

"Urobila som škoricové sušienky."

"To znie… netradične."

"Aj také boli, ale ten cukrár – vlastne to bola jeho žena Nora – povedala, že som sa nebála zariskovať."

"Takže, kedy sa máš vrátiť?"

"Nie skôr, ako budúci týždeň," odvetila Pansy a jej úsmev trochu pohasol." Zrejme majú veľa uchádzačov. A dali mi recept a povedali mi, aby som zmenila tri veci tak, aby som urobila tri rozličné koláče."

Hermiona sa usmiala. "To znie zábavne."

"To istotne bude."

"Nie si hladná? Už je dávno poobede."

"Och, pre Merlina, nie! Posledné dve hodiny som jedla sladkosti!"

"Dobre, tak čo keby som sa ja išla najesť a ty by si zatiaľ pokračovala v rozposielaní tých životopisov."

"Och, nemyslím, že by to ešte bolo potrebné. Naozaj z toho mám dobrý pocit."

"Pansy," riekla Hermiona pevne. "Musíme byť pripravené na najhoršie. Tak to funguje. Musíš rátať s tým, že nedostaneš tú prácu, ktorú naozaj, naozaj chceš. Dúfaj v najlepšie, ale priprav sa na najhoršie."

"Naozaj?" povedala Pansy, jej hlas sa podobal zakňučaniu.

"Áno," odpovedala Hermiona s chichotom. "Budem sedieť vonku v kaviarni na dolnom konci ulice. Príď, keď skončíš."

"Okej," riekla Pansy podráždene.

O hodinu neskôr sa Pansy pripojila k Hermione v kaviarni.

"Šlo to dobre," prevravela.

"Výborne!"

"Na pár miestach povedali, že mi isto napíšu ohľadom pohovoru."

"To je skvelé, Pansy!"

"To teda je," povedala usmievajúc sa.

"A ako sa cítiš?" spýtala sa Hermiona.

"Naozaj dobre."

"Okej, lebo zajtra sa pôjdeme spýtať na nejakú prácu na Ministerstvo.

Pansy zastonala, ale potom sa jej tvár vyjasnila. "Uvidím Harryho!"

"Viem. Plánuje pre vás dvoch obed."

"Och, super. On je taký chutný!" povzdychla si Pansy.

Hermiona sa zachichotala a pokrútila hlavou. "Toto je proste neuveriteľné."