Leap in time
20. kapitola – Viera
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/20/Leap_in_Time
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 20: Viera
Hermiona sa pomaly postavila a s úctou čelila žene pred sebou. Narcissa si ju so zamračením prehliadla, než si nakoniec vzdychla a spojila pohľad s Hermionou.
"Vitajte na Malfoy Manor, slečna Grangerová."
Narcissin hlas bol mierny, ale jej pohľad bol ostrý. Hermione pripomínal zamrznuté ľadovce. Nevedela čo povedať, tak jednoducho zostala ticho.
"Myslím, že viete, prečo som tu," povedala Narcissa, keď nadvihla obočie. Bola to ich typická rodinná črta?
Hermiona si vzdychla.
"Nemôžeme toto preskočiť a zabudnúť na spoločenskú konverzáciu?"
Narcissa si odfrkla a posadila sa na posteľ. Dokonca tento prostý pohyb pôsobil elegantne. Bola dáma - o tom nebolo pochýb. Hermiona zrazu ešte väčšmi cítila, že sem nepatrí.
"Toto je o mojej rodine, slečna Grangerová. A pre mňa neexistuje nič dôležitejšie než môj manžel a syn. Nedovolím, aby sa tejto rodine ublížilo. Inými slovami, urobím všetko, aby som ich udržala v bezpečí. Všetko. Takže vám chcem položiť tri otázky a podľa toho, aké budú vaše odpovede, sa rozhodnem, či vás zabijem sama, odovzdám vás Temnému pánovi alebo vám dovolím uniknúť bez toho, aby som vám ublížila. Veľmi opatrne voľte svoje slová. Váš život je teraz v mojich rukách, slečna Grangerová."
Narcissa vyslovila tieto slová bez potešenia, nadutosti či vyhrážania. Vyslovila ich ako vecný fakt a Hermiona sa náhle striasla.
"Odpoviem na každú otázku úprimne - bez ohľadu na to, či sa vám bude odpoveď páčiť alebo nie. Môj život je v Božích rukách, pani Malfoyová. Mne môžete urobiť, čo sa vám zapáči, ale požiadam vás o jednu láskavosť skôr než začneme: ak vás moje odpovede neuspokoja, prosím, odveďte odtiaľto Draca. Prosím, nedovoľte mu tu zostať, nech sa deje čokoľvek."
Hermiona znela sebaistejšie, než sa v skutočnosti cítila. Narcissa stisla pery, ale slabo prikývla.
"Fajn. Takže prvá otázka. Chcem vedieť, prečo ste sa rozhodli zamilovať do Draca."
Hermiona sa pohŕdavo zasmiala a Narcissa prižmúrila oči.
"Tak po prvé, myslíte si, že som plánovala zamilovať sa zo všetkých práve do neho? Nechcela som to. Sama neviem, ako sa to v skutočnosti stalo, ak mám byť úprimná. Roky prešli v nenávisti a v pohŕdaní a bola som si istá, že Draco je jediný chalan, ktorého by som nikdy nemohla mať rada. Mýlila som sa. Neurobili sme to úmyselne - skrátka sa to stalo."
Narcissa ani okom nemrkla a Hermiona sa začala prechádzať, kým sa snažila nájsť správne slová.
"Ako to môžem vysvetliť? Mali by ste sama vedieť, že lásku nemôžete naplánovať. Len som do neho vrazila a museli sme spoločne pracovať na elixíre a zrazu som uvidela jeho druhú stránku. Nikdy sme si nenašli čas, aby sme spoznali jeden druhého. Prečo by sme mali? Medzi nami bolo toľko prekážok. Naši priatelia, naše krvné postavenie, naše rodiny, zjavne bolo nemožné niekedy viesť normálny rozhovor. Ale tento rok sme boli zrazu prinútení jednať s tým druhým a ja som dostala možnosť nazrieť za masku, ktorú Draco večne nosil. Ten jeho chladný a arogantný postoj ma občas privádzal do šialenstva," gestikulujúc vysvetľovala Hermiona.
"A potom, z ničoho nič bol predo mnou tento bystrý a úchvatný chalan. Miluje čítanie, jeho zmysel pre humor zodpovedá môjmu, je vášnivý a v skutočnosti dokáže byť vážne milý. Celý môj svet bol zrazu hore nohami. Jeho úsmev ma jednoducho prinútil zabudnúť na všetky dôvody, pre ktoré by som si mala udržiavať odstup. A z ničoho nič ovládal moju myseľ. Nedokážem mu odolať. Snažila som sa - viac než raz. Je príliš neskoro."
Narcissa zbledla ešte viac a svoje veľké modré oči uprela na Hermionu, ktorá sa začervenala a zahryzla si do pery.
"Riadne ste to objasnili. Najprv som sa bála, že by ste mohli myslieť na peniaze, ale naše postavenie je skôr dôvodom, aby ste sa s Dracom rozišli, než boli s ním, správne?"
Hermiona prikývla a trochu sa hanbila za svoj emocionálny výbuch. Len chcela, aby Narcissa porozumela, že pocity sa jednoducho nedajú zmanipulovať - hlavne nie láska.
Narcissa si vzdychla.
"Myslím, že toto nás privádza k otázke číslo dva. Draco nám povedal, že vám verí ohľadne udalostí v budúcnosti. Povedal, že niečo viete a že on vám verí. Vážne nie som fanúšikom veštenia, ale chcem sa vás na to spýtať aj tak: dokáže Draco splniť úlohu, ktorou ho poveril Temný pán?"
Hermiona prehltla. Toto bola jedna z kľúčových tém, o ktorých nemohla v skutočnosti hovoriť. Narcissa sa napla, tvárila sa zvedavo a súčasne ustráchane. Hermiona si vzdychla.
"Nie."
Narcissa zatvorila oči a zaťala päste. Nepovedala nič, ale Hermiona jej zúfalstvo cítila a zrazu si uvedomila, že nastal čas povedať niekomu pravdu. Nikdy ju nenapadlo, že to bude Narcissa Malfoyová, ale na druhej strane: mohol existovať okrem nej samotnej niekto, komu tak veľmi na Dracovi záleží?
"Požiadal ma, aby som tomu zabránila," zašepkala. Narcissa otvorila oči a zmätene ju sledovala. Zjavne vycítila, že tie slová mali hlbší význam, ale nechápala ho. Hermiona sa posadila vedľa nej a prosebne sa na ňu pozrela.
"Ovládate Oklumenciu?"
Narcissa sa zamračila, ale prikývla. Hermiona si vzdychla.
"Keď Draco zvládne zabiť Dumbledora, potom Ten koho netreba menovať získa obrovskú moc. Infiltruje ministerstvo mágie a nakoniec sa v rukách smrťožrútov ocitne aj Rokfort. Tisícky ľudí zomrú, nebude žiadne zľutovanie. O päť rokov nastane hrozná vojna a potom finálna bitka zničí posledný odpor a Temný pán získa navždy vládu nad týmto svetom temnoty. Nebude exitovať žiadna nádej, žiadne zľutovanie a žiadne dobro. Myslím, že to je to, čo chcete, nie? Napokon, patríte k smrťožrútom."
Narcissa sa netvárila, ako keby toto bolo v budúcnosti jej najväčším prianím. Bola bledá a vyzerala, že jej bude zle.
"Prečo by mi na tom malo záležať? Ako ste povedali, sme smrťožrúti. Draco bude určite vyznamenaný, ak splní svoju úlohu a pomôže Temnému pánovi získať takú moc," zasyčala nie celkom presvedčivo Narcissa.
Hermiona pokrútila hlavou.
"Draca nevyznamenajú, pretože utečie. Zmení strany a bude bojovať na strane Rádu. Vezmeme sa a vy ho až do svojej smrti neuvidíte. Draco sa stratí spoločne so všetkými tými zradcami - vrátane mňa."
Narcissa čelila Hermione len s kamennou tvárou, jej oči trošku temnejšie než predtým, jej ružové pery akosi stratili farbu.
"Nemusí to tak byť," zašepkala Hermiona. "Už sa to zmenilo, nemala by som tu byť, nemala by som už byť s ním..."
"Ako všetko toto viete?" zvedavo sa spýtala Narcissa, zízajúc na Hermionu.
"Povedal mi to."
"Kto?"
Hermiona si vzdychla.
"Draco."
ooOoo
"Robíte si zo mňa žarty?" zrazu nahnevane vykríkla Narcissa. Postavila sa a zvrchu hľadela na Hermionu.
Hermiona pokrútila hlavou.
"Cestovanie v čase. Vrátil sa, aby tomu zabránil a požiadal ma o pomoc."
Hermiona videla, ako to Narcisse došlo a znova sa posadila so slabým ´och´.
"Nemožné..." zašepkala ohromene.
Hermiona pokrútila hlavou.
"Stretla som sa s ním. Všetko mi povedal. On bol ten, kto nás dal s Dracom dokopy, ak mám byť úprimná. Povedal mi, aby som sa s ním zblížila a jeho plán mu vyhovorila. Tak sme sa zamilovali. Neskôr priznal, že sme boli aj v budúcnosti pár. Vrátil sa späť, keď sme všetci zomreli. Požiadal ma, aby som mu túto budúcnosť pomohla zmeniť. Je to Dracovo prianie uniknúť z tohto sveta trápenia."
Narcissa potrebovala trochu času, aby všetky tieto informácie spracovala a Hermiona jej poskytla niekoľko minúť, aby si to premyslela.
"Povedali ste, že sa už zmenila?" nakoniec zašepkala a Hermiona prikývla.
"S Dracom sme boli pár až po škole a nie už teraz. Neviem, aká bude budúcnosť, keď sme sa do toho zamiešali. Možno dokážeme zabrániť tej vojne - možno nie. V tejto chvíli sme optimistickí, ale to bolo predtým, než som sa tu prebudila. Hoci na tom nezáleží. Dracove budúce ja je niekde tam vonku, robí maximum pre to, aby zabránil týmto veciam udiať sa. On bude bojovať, aj keby som ja zomrela. A súčasný Draco chce tiež veriť, že je pre neho iná možnosť než sa stať smrťožrútom. Viete, on tento život nechce."
Narcissa si odfrkla.
"Nuž, to je zrejmé... Môžem ho vidieť? Myslím, toho druhého Draca?"
Hermiona pokrčila plecami.
"Nemám potuchy, kde je. Stretávame sa len na Rokforte..."
Narcissa prikývla, stratená v myšlienkach.
"Nesmiete to nikomu povedať - ani Luciusovi a ešte menej Dracovi. Toto je veľmi dôležité. Ani ja som nemala dovolené vám to povedať," živo varovala Hermiona.
Narcissa sa trpko zasmiala.
"Kto by takému príbehu niekedy veril?"
"Prisahajte. Prisahajte na svoju rodinu, že to nepoviete," so žiariacimi očami naliehala Hermiona.
Narcissa len znova prikývla.
"Musím priznať, že tento rozhovor nie je presne to, čo som čakala..."
Hermiona si odfrkla.
"Nie, to vážne nie je."
"Prečo ste mi to povedali?" zrazu sa spýtala Narcissa a po prvý raz bola v jej hlbokých modrých očiach len čistá zvedavosť.
"Pretože viem, ako veľmi vám na Dracovi záleží. Nechceli by ste, aby bol nešťastný - aj keby to znamenalo, že si vyberie inú cestu, akú ste si vybrali vy."
Narcissa sa znova zamračila.
"Tak to môže byť, ale čo sa stane, keď Draco svoju misiu nesplní? Dobre, možno tejto vojne zabráni, ale čo sa stane s ním?"
Hermiona si vzdychla.
"Bude musieť odísť. Bude na úteku, pokiaľ sa nám nepodarí pripraviť nejakú pascu a skoncovať s tým vaším pánom."
Narcissa pokrútila hlavou a súcitne sa na Hermionu pozrela.
"Nemáte potuchy, aký je silný."
Hermiona prikývla.
"To je pravda, ale nie sme sami. Spoločne to zvládneme. Sme rovnako silní, pokiaľ sme jednotní. Temný pán nikdy necítil nič také ako je láska. Bez ohľadu na to, či je to láska priateľa, milenca alebo matky. Túto silu absolútne podceňuje."
Narcissa neodpovedala, ale oči mala plné obáv.
"Myslím, že musím položiť poslednú otázku. Skutočne veríte, že Harry Potter bude schopný skoncovať s Temným pánom?"
Hermione sa podarilo pousmiať sa.
"Ak na zemi existuje niekto, kto ho dokáže zastaviť, potom je to Harry."
Narcissa sa bez komentára postavila a venovala Hermione dlhý pohľad.
"Potrebujem nejaký čas, aby som o všetkom premýšľala. Len si tu urobte pohodlie. Zatiaľ nie ste v nebezpečenstve."
Hermiona sa znova usmiala.
"Môžete prestať s predstieraním. Od začiatku som vedela, že by ste mi nikdy neublížili. Nespôsobili by ste Dracovi trápenie."
Narcissa jej úsmev opätovala a zrazu v jej ľadovcových očiach bolo toľko emócii.
"Nepodceňujte ma, slečna Grangerová. Keby som si myslela, že je to pre Draca to najlepšie, nezaváhala by som a spôsobila mu utrpenie."
Hermiona pokrútila hlavou.
"Ľahšie sa povie než urobí."
Narcissa si odfrkla a otočila sa, že odíde.
"Spite dobre, slečna Grangerová. A nezabudnite sa modliť. Myslím, že životy nás všetkých sú práve teraz v rukách Božích..."
ooOoo
Hermiona stála pred oknom. Bolo neskoré popoludnie a vonku už bola tma. Mesiac sa ukrýval za ťažkými mrakmi, ktoré zakrývali oblohu. Premýšľala o všetkom a bola zvedavá, kde je práve teraz Draco. Je stále s Nessou? Hľadal ju? Nemala potuchy, že je v skutočnosti v tom istom dome a tiež na ňu myslí.
Stuhla, keď začula dvere znova sa otvoriť. Hermiona sa vystrašená otočila a pozrela sa na cudzinca s hnedými vlasmi a zelenými očami. Bol vysoký, mal na sebe čierny plášť a na ľavom líci mal jazvu. Jeden pohľad do jeho očí stačil a ona si s úľavou vydýchla.
"Vďakabohu, si tu," úprimne vyhlásila a on sa k nej so zamračením priblížil.
"Ako ma do pekla vždy spoznáš? Doteraz som vyskúšal takmer všetko a dokonca som ani nenadvihol obočie..." sťažoval sa a Hermiona sa zasmiala.
"Už som ti to povedala: je to tvoja aura. Ako to že si tu?" spýtala sa, z ničoho nič znepokojená.
Premenil sa späť a pozrel sa na ňu s iskrou pobavenia vo svojich strieborných očiach.
"Momentálne som mladší služobník Temného pána. Som tu, aby ma poctili Temným znamením, ale najprv sa musím osvedčiť, či som ho hodný."
Hermiona zalapala po dychu.
"Ale to nemôžeš! Je to príliš nebezpečné! Naozaj nemôžeš dostať znamenie..."
Pokrútil hlavou.
"Nedovolím, aby sa to stalo, takže sa neboj. Ale toto je veľká príležitosť dostať sa k informáciám, ktoré potrebujeme. Už som Dracovi povedal, že vám obom pomôžem uniknúť. Dnes v noci ťa vyzdvihne a dúfajme, že budete môcť odísť. Ešte neviem, čo sa stane potom. Ale nedovolím, aby si zostala v tomto dome dlhšie, než je nevyhnutné."
Hermiona sa zmätene zamračila.
"Čo tým myslíš, Draco ma vyzdvihne? Je tu?"
Tvárila sa zdesene a klesla na posteľ, keď prikývol.
"Chceli niekoho poslať, aby ho u Nessy vyzdvihol a ja som sa prihlásil. Je v poriadku; napokon toto je jeho domov. Neublížia mu - zatiaľ."
Hermiona zatvorila oči, stále bledá.
"Povedala som všetko tvojej matke," ospravedlňujúco priznala a teraz bol on ten, čo zbledol.
"Prečo?" dostal zo seba a Hermiona zavzlykala.
"Prišla za mnou a ja som jednoducho mala pocit, že by som jej to mala prezradiť. Nepovie to nikomu, sľúbila mi to. Neviem prečo, ale musela som jej to povedať. Tak veľmi jej na tebe záleží, zdalo sa to byť správne."
Draco sa posadil vedľa nej, chytil ju za ruku a utešujúco jej ju stisol.
"Nerob si starosti, je to okej. Chcel som jej to povedať od začiatku, aby som pravdu povedal, ale netrúfol som si."
Hľadel na ňu a jeho oči prezerali jej zovňajšok spôsobom, z ktorého sa začervenala. Hermiona mu položila hlavu na plece a snažila sa ho svojim dotykom utešiť. Zhlboka sa nadýchol jej vône a uvoľnil sa. Chvíľu takto spolu sedeli.
"Musím sa s ňou porozprávať sám," nakoniec zašepkal a Hermiona súhlasne prikývla a stisla mu ruku.
"Počkáš tu až do polnoci. Príde Draco. Odídete tak rýchlo, ako to bude možné a ja sa s vami neskôr spojím. Tentoraz to bola náhoda, že som bol nablízku. Už znova nemôžem riskovať tvoj život, takže kvôli tomu si vezmeš toto."
Hermiona sa pozerala na čierny kožený náramok, ktorý držal v ruke. Ako prívesok mal strieborné srdiečko a dokázala na ňom rozlíšiť jantárový kamienok.
"Ak budeš v nebezpečenstve alebo len budeš chcieť so mnou hovoriť, len stlač tento kamienok. Dostanem signál a zjavím sa pred tebou za menej než minútu," vážne vysvetľoval.
Hermione spadla sánka.
"To mi tak veľmi pripomína Jamesa Bonda."
Draco sa zasmial.
"V skutočnosti som sa inšpiroval niektorými muklovskými teóriami, ale toto GPS je magické. Je to kúzlo, ktoré mi umožňuje vystopovať ťa, bez ohľadu na to, kde si. Mohla by si byť na dne mora a bude to fungovať. Je spoľahlivé."
"A ak to niekto nájde? Alebo čo ak ho stratím? Alebo by ho niekto mohol použiť ako pascu, aby ťa vylákal!" predstavovala si vydesená Hermiona, ale Draco len pokrútil hlavou.
"Ten kameň reaguje len na tvoj dotyk. Je to ako skener, ktorý ti skontroluje odtlačky prstov. Okrem tvojich sú uložené len moje. Ak sa toho kameňa dotkne niekto iný, dozviem sa to."
Hermionine oči sa roztvorili.
"Páni, som ohromená. To je parádne coolové. Odkiaľ máš tieto nápady?"
Draco sa smutne usmial.
"V budúcnosti to bolo jedno z mojich zamestnaní. Vyvinul som zopár poriadne dobrých veci, aby som nám zaručil prežitie. Ako si myslíš, že sme dokázali unikať päť rokov, keď skoro všetci boli proti nám? Vyvinul som tieto vecičky pre celý Rád a boli riadne užitočné."
Hermiona bola stále ohromená.
"S týmito schopnosťami by z teba mohol byť skvelý auror."
Draco sa zasmial.
"Láska, bol som aurorom presne ako ty. Spoločne s Potterom, Weasleym, Longbottomom a Ginny sme boli elitou Rádu."
Hermiona vyvaľovala oči.
"Nikdy si mi to nepovedal!" sťažovala sa a Draco sa zasmial.
"Nezdalo sa to byť dôležité. Aj tak sme pracovali po svojom. Po tom, čo Rád infiltrovali, nezostalo veľa ľudí, ktorí bojovali, ale stále nás bolo asi dvadsať. Potter prevzal kontrolu a my sme sa pripojili. Kým bol Potter na svojej misii s Weasleym, my dvaja sme viedli Rád.
Hermiona pokrútila hlavou.
"Neviem, prečo ma to vôbec prekvapuje."
Draco sa znova zasmial a nakoniec sa postavil.
"Musím ísť. Inak by to bolo podozrivé. Nezabudni sa pripraviť na polnoc. A prosím, nos ten náramok."
Hermiona sa postavila a tuho ho objala.
"Vďaka," len zašepkala a venovala mu slabý bozk na pery.
Draco zastonal a objal ju ešte pevnejšie, keď pritlačil svoje pery na jej. Jeho pery boli jemné a hoci sa Hermiona najprv napla, nedokázala ho jednoducho odtlačiť. Jeho bozk bol cudzí, ale súčasne veľmi dôverne známy a jej telo zrazu reagovalo zo svojej vlastnej vôle. Zasunula mu ruku do vlasov a vychutnávala si pocit jeho pier na svojich. Po čase, čo sa zdal byť storočím, sa konečne od nej trochu oddelil a jeho oči boli tmavé vášňou. Nikdy ho takého príťažlivého nevidela. Bol akýmsi iným človekom, ako keby tento bozk v ňom dokázal prebudiť ducha, ktorého predtým nepoznala.
"Tak ťa milujem," zašepkal zamatovo a Hermiona zacítila vo svojich očiach slzy.
"Aj ja ťa milujem," vydýchla a on zmizol s posledným, dlhým pohľadom.
Hermiona s plačom klesla na posteľ. Nie kvôli tomu, že by sa cítila vinná, hoci by sa asi mala. Plakala z vedomia, že on nikdy nebude môcť povedať tieto tri krátke slová žene, pre ktorú boli určené.
ooOoo
Narcisse dalo riadne zabrať predstierať, že je všetko v poriadku. Večerala s Luciusom a Dracom a všetci jedli v tichu. Chcela niečo povedať alebo urobiť, aby zachránila tieto hrozné Vianoce, ale naozaj nevedela čo. Nakoniec Lucius zmizol na nejaké dôležité stretnutie v konferenčnej miestnosti a ona zostala sama s Dracom.
Skôr než dokázala vymyslieť, čo sa ho spýtať, on sa už začal hovoriť.
"Ako sa má?"
Narcissa nikdy nepočula Dracov hlas taký znepokojený a napätý a oddane si vzdychla.
"Je v poriadku. Nikto jej neublíži."
Draco prikývol a odišiel pod zámienkou, že je unavený.
Narcissa sedela pred kozubom vo svojom salóne a premýšľala o všetkom, čo sa dnes stalo. Jediné, čo chcela, bolo zobrať svoju rodinu a utiecť preč. Nikdy nepociťovala také silné nutkanie skrátka zmiznúť a zanechať za sebou všetku túto hrôzu. Už toho viacej nedokázala zniesť. Chcela byť znova slobodná. A najviac zo všetkého chcela, aby bola jej rodina v bezpečí.
Skôr než mohla vo svojich rebelských myšlienkach pokračovať, dvere sa náhle otvorili a vošiel mladý muž. Bol to jeden z nových kandidátov na smrťožrúta - vysoký mladý muž s hnedými vlasmi, intenzívnymi zelenými očami a malou jazvou na líci. Niečo na ňom vyvolávalo u Narcissy pocit pohodlia, skoro ako keby ho poznala...
"Connor? Toto sú moje súkromné izby, čo ťa sem privádza?" spýtala sa chladne. Nemala dovolené dať najavo akúkoľvek zo slabostí pred ostatnými a láskavosť bola určite jedna z nich.
Ten mladý muž sa premenil priamo pred jej očami a Narcissa sa šokovane postavila. Jej oči sa rozšírili a začala sa triasť. Stále mal na sebe tie isté šaty, ale zrazu to bol úplne iný človek. Vlasy mal platinové a o trochu dlhšie. Oči boli rovnako strieborno-šedé ako vždy bývali a tá malá jazva na jeho líci tam stále bola. Trápilo ju, že nevie, kde k nej prišiel.
Narcissa sa k nemu pomaly priblížila, načiahla ruku, aby sa ho dotkla, aby si dokázala, že nie je len obrazom jej živej fantázie.
"Ach, môj bože, je to pravda," zalapala po dychu a tuho ho objala, snažiac sa upokojiť jeho prítomnosťou. Narcissa začala vzlykať.
"Prepáč mi to, mami," zašepkal a ona sa skoro zrútila, ale pevne ju objímal.
Narcissa potrebovala šálku silného čaju s whisky, aby sa upokojila dosť na to, aby mohla počúvať.
Draco jej porozprával všetko - väčšinou zopakoval to, čo sa už pokúšala vysvetliť Hermiona. Nešetril sa a Narcissa sa rozhodla dať si do čaju ešte viacej whisky. Keď Draco konečne skončil, len krútila hlavou, neistá čo povedať.
"Nemám slov," zašepkala a Draco sa uškrnul.
"Nemáš slov, pretože som cestovateľ v čase alebo nemáš slov, pretože sa zo mňa stal zradca?"
Narcissa si odfrkla.
"Nemám slov, pretože nemôžem uveriť, že sedíš priamo predo mnou a súčasne si asi hore vo svojej izbe. Je to mätúce a desí ma to na smrť. Draco, vždy som ťa chcela chrániť. Dokážem pochopiť, že miluješ humusáčku, dokonca aj keď tomu stále nemôžem uveriť. Tiež dokážem pochopiť, že sa nechceš stať smrťožrútom a žiť život, ktorý sme si s tvojim otcom vybrali. Ale Draco, nikdy sa nezmierim s tým, že si v nebezpečenstve. Urobím čokoľvek, len aby som vedela, že si v bezpečí. To kvôli tomu ťa žiadam, aby si odišiel. Prosím, len uteč, zostaň v bezpečí a zabudni na celý tento boj. Nie je tvojím bojom, drahý."
Narcissin hlas bol prosiaci, oči mala zaliate slzami. Draco ju chytil za ruku a usmial sa na ňu.
"Mami, v tom je tá pointa. Toto je v skutočnosti môj boj. Videl som zomrieť všetkých, ktorí pre mňa niečo znamenali. Stratil som vo svojom živote všetko dôležité len preto, lebo som veril v slobodu, dobro, lásku a šťastie. Nevzdám sa, až kým znova nad týmto domom neuvidím svietiť slnko. Prisahám, že vyženiem temnotu z tohto miesta a znova ho urobím naším domovom. Ale potrebujem tvoju pomoc. Prosím ťa, mami. Prosím, urob to kvôli mne, kvôli otcovi, kvôli nám ako rodine."
Narcissa zavzlykala.
"Čo môžem urobiť?"
Draco sa s úľavou usmial.
"Len mi ver. Jediné, o čo ťa žiadam, je jednoducho mi veriť. Ver všetkému, čo vravím, ver tomu, čo si myslím, že je správne urobiť. Len musíš vo mňa veriť, mami."
Narcissa zrazu pred sebou videla tvár svojho šestnásťročného syna, ktorý ju prosí, aby v neho verila.
Zhlboka sa nadýchla.
"Verím ti. Len mi daj vedieť, ak ti budem môcť nejako pomôcť."
Draco sa žiarivo usmial a ešte raz svoju matku objal. Venoval jej malý božtek na čelo a ona mu úsmev opätovala, stále znepokojená, stále zmätená, ale veriaca.
"Mal by som už odísť," nakoniec Draco prehovoril a pomaly sa postavil. "Otec s Bellou sa čoskoro vrátia."
Narcissa prikývla.
"Nepripojíš sa k smrťožrútom, však nie?"
Draco pokrútil hlavou.
"Nikdy."
Narcissa prikývla, slabý úsmev na jej perách. Draco ju znova chytil za ruku.
"Mami, Hermiona s Dracom dnes večer zmiznú."
Narcissa si vzdychla.
"Nemôžem povedať, že by ma to prekvapilo. Musíme prísť s nejakým vysvetlením."
Draco prikývol.
"Niečo vymyslím. Len sa postaraj o otca, dobre? Urob čokoľvek čo dokážeš, aby si ho dnes v noci udržala v posteli."
Narcissa sa pod pohľadom svojho syna začervenala a on sa uškrnul.
"Urobím, čo je v mojich silách," odpovedala a on ju ešte raz pobozkal, než odišiel tak náhle, ako sa objavil.
Narcissa prešla k oknu a vyzrela na zamračenú oblohu. Bola veľmi tmavá noc. Bože, ak ma počuješ, prosím ochraňuj moju malú rodinu...
ooOoo
Hermiona ležala na posteli a čakala, kým bude polnoc. Nemohla odtrhnúť oči od náramku, ktorý nosila. Líca jej zaplavila červeň, keď si spomenula na bozk, ktorý jej venoval. Hermiona nečakala, že sa to stane. Len bola taká vďačná a šťastná, že ho vidí. Ale stále necítila ani náznak viny. Hermiona o tom bozku neplánovala povedať Dracovi, ale aj keby mu to povedala, pochopil by to, nie? Stále to bol on, koho pobozkala. Ale hlboko v jej vnútri sa ozýval slabý hlások, ktorý to popieral. Pobozkala si chlapca, s ktorým nechodíš, nech si to vysvetľuješ akokoľvek.
Hermiona si vzdychla. Ten Draco, s ktorým bola a ten mladý muž, ktorého pobozkala, boli takí iní, hoci v presnom význame slova boli tým istým človekom. Bola v skutočnosti neverná? Hermiona sa posadila a zamračila sa. Práve pocítila niečo, čo pripomínalo vinu, ale stále ten bozk neľutovala, bolo to, ako keby sa to jednoducho muselo stať.
Úder hodín ju vyplašil a vzrušená sa postavila. Srdce jej búšilo. Príde? Konečne ho znova uvidí a dnes v noci odídu? Čakala po dobu, ktorá sa zdala byť rokmi, keď sa drevené dvere zase začali pomaly otvárať...