Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 19: Malfoy Manor

Hermiona bola v šoku. Nielen preto, že vôbec nečakala, že sa ukáže Dracov otec, ale skôr preto, že nemohla uveriť, ako veľmi Luciusa Malfoya zmenil Azkaban. Bol oblečený v čiernom a bol oveľa chudší než predtým. Vlasy mal matné a zdalo sa, že stratili trochu zo svojej farby. Ale najhoršie boli jeho oči. Boli jednoducho prázdne. Strieborné jazerá prázdnoty. Hermionu striaslo. Luciusove oči boli také podobné Dracovým, že ju to zrazu vystrašilo. Nikdy by nechcela, aby v Dracových očiach uvidela takú prázdnotu... Hermiona sa zhlboka nadýchla.

Nessa bola bledá a zrejme premýšľala, ako túto situáciu zvládnuť. Dracova tvár bola ako z kameňa, ale bol napätý a oči mu žiarili.

"Nemáš byť v Azbakane?" zrazu sa spýtal svojho otca.

V Luciusových očiach sa objavila malá iskrička. Uškrnul sa.

"A ty nemáš tráviť prázdniny so svojou matkou? Myslel som, že na ňu budeš dávať pozor."

Draco sa zaksichtil. Lucius zrejme trafil citlivé miesto. Nessa sa medzi nich vložila.

"Sú Vianoce. Posaďme sa a o všetkom sa porozprávajme," stále znepokojená navrhla.

Lucius jej venoval neprístupný pohľad než si prezrel Hermionu. A potom sa všetko stalo veľmi rýchlo. Zrazu vytiahol Lucius svoj prútik a vyslal na Hermionu silnú neverbálnu kliatbu. Skôr než ju vôbec napadlo vyhnúť sa jej, Draco už vrhol Protego, aby ju ochránil. Otec so synom sa na seba pozerali a odhadovali sa.

Lucius si vzdychol a posadil sa. Zrazu vyzeral veľmi starý.

"Takže je to pravda," vyvodil si vyčerpane.

Draco len prikývol, ruka zovretá okolo prútika.

"Máte vôbec potuchy, čo sa stane, keď to zistí?" náhle vyčítavo zašepkal Lucius, oči upriamené na bledú tvár svojho šestnásťročného syna.

Akí mladí sa zrazu zdali! Hermiona si zahryzla do pery a pripadala si ako malé dieťa, ktoré nemá tušenia o skutočných nebezpečenstvách tam vonku. Strach v Luciusových očiach bol taký impozantný, že mala závrat. Bol to plne vytrénovaný čarodejník s neuveriteľnými schopnosťami a predsa vyzeral zjavne vystrašený na smrť. Hermiona zbledla. Lucius si to všimol a odfrkol si.

"Lepšie neskoro než nikdy," zažartoval, ale jeho úsmev nedosiahol jeho prázdne oči.

Draco sa otočil tvárou k nej a jeho oči boli také tvrdé ako oceľ. On to vždy vedel. Od samého začiatku si uvedomoval riziká. Hermiona si pripadala taká hlúpa, nemohla tomu uveriť. Vypočula si príbeh druhého Malfoya a ešte stále verila tomu, že sú dosť silní, aby tento boj vyhrali. Dostatočne silní, aby túto hroznú budúcnosť zmenili. Bola taká hlúpa.

"Prečo si tu, tati?" napäto sa spýtal Draco, odhodlane čeliac svojmu otcovi.

Lucius sa uškrnul.

"Chcel som ťa priviesť k rozumu."

Draco pokrútil hlavou.

"Príliš neskoro."

Lucius si vzdychol.

"Myslel som si, že to povieš. Z toho dôvodu by som si rád pohovoril so slečnou Grangerovou. Možno ona bude rozumnejšia."

Luciusov hlas bol unavený a príliš napätý, ale jeho tón netoleroval žiaden nesúhlas.

Draco si odfrkol.

"Čokoľvek musíš povedať, von s tým, tati."

Lucius prižmúril oči.

"Nežiadal som ťa o súhlas, Draco. Nezabudni, s kým sa rozprávaš."

Draco nemal čas odpovedať, pretože Hermiona náhle urobila krok vpred.

"Poďme sa poprechádzať," navrhla a Lucius súhlasne prikývol.

Draco jej venoval zúrivý pohľad, ale ona mu len položila ruku na plece a snažila sa ho upokojiť.

"Neopováž sa jej ublížiť," pohrozil mu Draco a jeho otec sa na neho pozrel súčasne nahnevane a smutne.

"Keby ti záležalo na tvojej rodine tak veľmi, ako ti záleží na nej, bol by som za to vďačný."

Tá výčitka sa Draca dotkla, napriek tomu, že sa to snažil nedať najavo.

Lucius otvoril zadné dvere a počkal na Hermionu, aby zamierili do záhrady. Nessa s Dracom sa na seba ustarane pozreli.

ooOoo

Chvíľu kráčali, obaja tichí. Hermiona vedela, že je nebezpečné byť osamote s niekým ako Lucius Malfoy, ale videla jeho výraz a existovala jedna vec, ktorú mali spoločnú: obaja chceli, aby bol Draco v bezpečí.

"Ako si to urobila?" zrazu sa so zamračením spýtal Lucius. Pozrel sa na ňu, ako keby sa ju snažil pochopiť.

Hermiona pokrčila plecami.

"Nič som neurobila. Žiaden elixír, žiadne kúzlo, vôbec nič také. Neprinútila som Draca do tohto vzťahu," ostro odpovedala.

Lucius si odfrkol.

"Viem. Draco je schopný ubrániť sa, takže v žiadnom prípade si ho nemohla prinútiť. Ale zaujíma ma, čo ho prinútilo zabudnúť na všetky jeho zásady. Nechcem ťa uraziť, ale Draco ťa očividne nenávidel odvtedy, čo ste sa prvý raz stretli. A nezdalo sa, že by sa ti páčil."

Hermiona si zahryzla do pery.

"City sa môžu meniť."

Lucius si vzdychol.

"Áno, tak sa zdá."

Hermiona zastala a vážne na neho pozrela.

"Zradíte nás?"

Luciusove oči sa prižmúrili a znova mal na tvári ten vražedný výraz.

"Myslíš, že by som riskoval život svojho syna kvôli špinavej humusáčke ako si ty?"

Jeho hlas bol ľadovo chladný a krutý a Hermiona sa prikrčila. Prikývla a dokonca sa uškrnula.

"Fajn. Tak čo potom zamýšľate urobiť?"

Lucius si odfrkol.

"Budem sa dovolávať tvojho zdravého rozumu."

Hermiona si založila ruky.

"Som samé ucho."

Lucius prikývol a zhlboka sa nadýchol.

"Poznáš súčasnú situáciu na Malfoy Manor?"

Hermiona prikývla a on pokrútil hlavou, očividne naštvaný.

"Mal som zaujímavý rozhovor s Pansy Parkinsonovou, ktorá mi povedala, že Draco chodí s nikým iným než s tebou. Povedala mi, že ťa Draco využíva len na informácie, ale že sa bojí, že by na tom mohlo byť viac. Videla vás dvoch na King's Cross, ako spoločne odchádzate. Dokážeš si predstaviť, aký som bol prekvapený, že Draco na Vianoce tajne opustil Rokfort?"

Lucius nevynaložil žiadnu námahu, aby zakryl svoj odpor.

"Bolo mi jasné, že neexistuje iné miesto, kam by šiel, tak som prišiel sem. Chcel som vedieť, čo k tebe skutočne cíti."

Hermiona nič nepovedala. Čo mohla povedať? Lucius si vzdychol a pokračoval.

"Toto nie je príbeh ´moji rodičia sú proti moje priateľke´. Toto je otázka života a smrti. A v stávke nie je len Dracov život. Celú moju rodinu by zabili, keby to on niekedy zistil. A nielen moju rodinu. Si si veľmi dobre vedomá faktu, že Temný pán k tebe beztak nepociťuje nejaké mimoriadne sympatie. Som si istý, že by ťa rád zabil, aj keď len kvôli tomu, že by ublížil Potterovi. Ak sa niekedy dozvie, že si pre Draca taká dôležitá, potom budeš mať poriadnu cenu. Bude ťa prenasledovať a nebude ťažké ťa dostať. A nemusím ti hovoriť, čo sa stane potom. Vyláka Pottera a vieš veľmi dobre, že tvoj najlepší priateľ by ťa rozhodne prišiel zachrániť. A Draco by bol pravdepodobne dosť hlúpy, aby prišiel tiež."

Hermione bolo zrazu veľmi chladno. Striasla sa a zatúžila po teple Dracovho tela. Potrebovala jeho útechu a lásku viac než kedy predtým.

"Čo by som mala urobiť?" zašepkala skôr pre seba.

Lucius ju zrazu schmatol za zápästie a Hermiona stuhla a roztvorila oči. Zízal na ňu tými prázdnymi hlbinami a jeho zovretie bolo bolestivé a svojím spôsobom zúfalé.

"Rozíď sa s ním! Ak Draco pre teba toľko znamená, potom neriskuj jeho život a svoj tiež. Vráť sa kam patríš. Vy dvaja ste nikdy nemali byť spolu!"

Hermiona zalapala po dychu a v očiach pocítila slzy. Len samotné pomyslenie, že opustí Draca, jej rozlámalo srdce na tisíce kúskov. Neexistovala nejaká možnosť ako všetko vyriešiť? Iná možnosť?

"Pusti ju!" pohrozil dôverne známy hlas a obaja sa prekvapene obzreli.

Dracov výraz bol rovnako vražedný ako predtým Luciusov. Urobil niekoľko krokov vpred, keď Hermionu zrazu niečo potiahlo a všetko okolo nej sčernelo.

ooOoo

Hermiona mala pocit, ako keby ju tlačilo cez veľmi úzku gumovú hadicu. Keď si pomyslela, že už dlhšie nedokáže zadržať dych, konečne pocítila úľavu z čerstvého vzduchu hrnúceho sa do jej pľúc. Hermiona otvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Cítila, ako jej telom uháňa adrenalín, keď spoznala tú obrovskú bielu vilu pred ňou.

"Malfoy Manor?" spýtala sa zachrípnuto.

Lucius sa na ňu uprene pozrel, ale neodpovedal. Hermiona nemala v úmysle sa tak rýchlo vzdať. Nedočiahla na svoj prútik, ale ako Nessa povedala: v prvom rade sme všetci ľudia a nič neublíži mužovi viac než silný kop do gulí. Zvrtla sa v Luciusovom náručí a kopla ho tak silno ako mohla.

Ako očakávala, zadýchaný sa prehol a pustil ju. Hermiona sa otočila a utekala tak rýchlo ako mohla. Ešte sa nedokázala odmiestniť, takže musela uniknúť po muklovsky. Začula za sebou Luciusa a cítila silu kliatob, ktoré strieľal jej smerom. Našťastie ju nezasiahli. Hermiona sa otočila a vrhla kúzlo tým smerom, kde sa zrútil Lucius. Nemala čas skontrolovať ho zbližša.

Čo by mala teraz urobiť? Kam by mala ísť? Koľko času budú potrebovať, aby našli Luciusa a teda začali hľadať ju? A ako do pekla mala kontaktovať Draca a povedať mu, aby ju nehľadal na Malfoy Manor? Skôr než mohla zodpovedať na čo i len jedinú z týchto otázok, zrazu vrazila do niekoho veľmi silného. Premiestnil sa tesne pred ňu a bol dokonca bledší než zvyčajne.

"Za toto mi určite zaplatíš..." zavrčal Lucius nahnevane a posledná vec, čo Hermiona videla, boli jeho celkom živé oči, ktoré sa na ňu zhora pozerali.

ooOoo

Draco mal pocit, ako keby bol lapený vo svojej najhoršej nočnej more. Ruka jeho otca zrazu zovrela Hermionine zápästie a mohol vidieť hrôzu v jej očiach, keď zrazu obaja spred neho zmizli. Načiahol sa, aby ich zadržal, ale bolo príliš neskoro. Silné zúfalstvo zaplavilo jeho myseľ a celé jeho telo bilo na poplach, kričalo po niečom, čo by mohol urobiť, aby ju priviedol späť.

Ale nebolo nič, čo by mohol urobiť aj keby chcel. Ešte sa nemohol premiestňovať a nemal potuchy, kam jeho otec zmizol. Asi rovno domov, ale čo ak nie? A ak ju naozaj priviedol na Malfoy Manor, čo jej do pekla urobia? Draca zaliala súčasne horúčava a chlad a začal sa triasť. Nessa mu položila ruky na plecia a keď sa k nej konečne otočil tvárou, mohol vidieť svoj vlastný vydesený výraz odrážať sa v jej strieborných očiach.

"Čo do pekla mám urobiť?" ohromený dostal zo seba a začul ako Nessa miesto odpovede vzlykla.

"Nemyslím si, že jej práve teraz môžeš pomôcť. Aj keby si šiel autom domov, bude ti to trvať viac než päť hodín."

Draco pochopil nevyslovenú narážku: za päť hodín bude už asi mŕtva alebo ešte niečo horšie.

"Dokážeš sa premiestniť, Nessa?" spýtal sa tak pokojne ako bolo možné.

Jeho stará mama s plačom pokrútila hlavou.

"Nikdy som tomu neprišla na kĺb. Nikdy. Prepáč, drahý. Jediná vec, ktorú ti môžem ponúknuť, je metla..."

Draco sa na ňu nádejne pozrel a súhlasne prikývol. S metlou ušetrí minimálne dve hodiny.

Tá metla už bola poriadne stará a zďaleka nie taká rýchla ako Dracov Nimbus 2001, ale nesťažoval sa. Bola to jeho jediná šanca. Práve chcel odísť, keď náhle ´prásk´ ohlásilo ďalšieho nečakaného návštevníka. Dracove oči sa prižmúrili.

"Tvoj otec je späť z Azbakanu. Požiadal ma, aby som ťa priviedol domov a mohol si stráviť Vianoce so svojou rodinou," s kamennou tvárou prehovoril ten cudzinec.

Bol to očividne smrťožrút. Mal dlhý čierny plášť a krátke, hnedé vlasy. Tvár mal výraznú a vyzeral asi na dvadsaťpäť rokov. Najvýnimočnejšie boli jeho jasno zelené oči a malá jazva na jeho ľavom líci. Trpezlivo čakal a prijal Dracove skúmanie bez akéhokoľvek komentovania. Draco mal čudný pocit, že toho muža pozná.

"Nikdy predtým som vás nevidel."

Cudzinec sa zaškeril.

"Nie každý služobník Temného pána žije na Malfoy Manor."

Draco len prikývol a pozrel sa na Nessu, ktorá sa tvárila znepokojene.

"Budem v poriadku," zašepkal, aby ju upokojil, ale zjavne tomu neuverila. Nie veľmi povzbudivé.

Draco sa zhlboka nadýchol a položil ruku na smrťožrútove rameno. Aká zasratá situácia. Len s ňou chcel stráviť niekoľko pokojných dní, preč od všetkých problémov, ktorým museli čeliť v škole. Nikdy ho nenapadlo, že budú musieť čeliť oveľa väčším. Ako ju dostane z toho prekliateho domu? A v prvom rade ako vysvetlí jej prítomnosť? Nezniesol by, keby ju stratil... Aké skvelé prázdniny. Veselé Vianoce, Draco...

Dracove temné myšlienky prerušil čudný pocit, že sa nemôže nadýchnuť, keď sa premiestnili. Keď konečne znova otvoril oči, stál pred dôverne známou vilou, ktorú vždy nazýval svojím domovom. Vzdychol si a odhodlane sa napäl.

"Máme len pár minút, kým nás niekto príde vyzdvihnúť, takže radšej ma pozorne počúvaj, Draco," zrazu na neho naliehal smrťožrút vedľa neho.

Draco sa na neho zamračene pozrel, ale cudzinec len pokračoval.

"Nevedia, že je tam tvoja priateľka. Musíš predstierať, že si úmyselne prišiel domov. Vedia, že si navštívil svoju starú mamu, ale netušia, že s tebou bola Hermiona. Tvoj otec ju vzal do domu cez tajný priechod v podzemí. Je v bezpečí - zatiaľ. Tvoj otec ťa bude pravdepodobne vydierať jej životom. Musíš súhlasiť, dokonca aj keby len navonok. Môžete použiť ten istý priechod, aby ste sa dostali von z domu. Tvoj otec si myslí, že o ňom nevieš. Je to jediná cesta von. Vyjdite podzemnou chodbou von z domu a ja tam na vás dvoch budem čakať. Pomôžem vám utiecť."

Cudzinec to evidentne myslel vážne a Draco vycítil, že hovorí pravdu. Ale stále mu neveril.

"Prečo by si nám pomáhal?" spýtal sa zmätený.

Smrťožrút netrpezlivo pokrútil hlavou.

"Niet času na vysvetľovanie, len urob, čo som povedal. Hermiona je vo východnom krídle. Buď opatrný: jeden chybný pohyb a už nikdy nebudeš môcť znova odísť."

Draco nemal čas odpovedať, pretože zrazu sa pred nimi zjavili ďalší dvaja smrťožrúti. Jedným bol Goylov otec a druhým bol ten špinavec Macnair. Obaja sa škerili.

"Konečne doma, há, Draco?" zlomyseľne vyhlásil Goyle.

Draco len prikývol a nasledoval tých dvoch mužov do toho obrovského domu. Cudzinec bol tesne za nimi. Macnair sa k nemu otočil so širokým úsmevom.

"Už ho môžeš prenechať nám, Connor."

Cudzinec prikývol a odmiestnil sa, ale nie skôr než venoval Dracovi posledný pohľad. Čo sa to tu do pekla dialo? A kto bol ten chlapík?

"Tvoja matka na teba čaká vo svojom salóne," prehovoril Goyle pred mramorovým schodiskom.

Draco prikývol a šiel na poschodie. Našťastie mu dosť dôverovali, aby ho nechali ísť samotného. Preskúmal prázdne chodby a pýtal sa sám seba, kde všetci sú. Bolo to akési čudné.

Nakoniec zastal pred veľkými drevenými dverami a zhlboka sa nadýchol. Nech sa teraz stane čokoľvek, musí Hermionu nejako udržať v bezpečí. Urobil by čokoľvek, aby ju dostal z tohto domu.

ooOoo

Draco otvoril dvere a našiel svoju matku sedieť v pohodlnom kresle pred kozubom. Bola nádherná ako vždy, hoci teraz sa mračila. Jej dlhé, blonďavé vlasy boli zapletené a mala na sebe modré šaty so zelenou šálou. Keď zbadala Draca, vyskočila a objala ho s úľavou a obavami. Ale neboli sami.

Pred oknom stála Bellatrix a zhnusená sledovala dojemnú scénu pred ňou. Mala dlhé, čierne šaty s dlhými rukávmi a strieborným opaskom okolo štíhleho pása. Tmavé vlasy mala rozpustené a žiarivé. Bola skoro taká krásna ako bývala pred Azkabanom. Ale nič nemohlo vymazať ten šialený lesk v jej čiernych očiach. Vedľa nej bol Lucius, stále bledý, stále prázdny, ale aj tak autoritársky.

"Prestaň, Cissy! Radšej by si ho mala potrestať než ho objímať. Čo ťa do pekla prinútilo navštíviť tú tvoju muklov milujúcu starú mamu, Draco?" vyšplechla Bellatrix a Narcissa sa na ňu nahnevane pozrela.

"To, ako sa správam k svojmu synovi, nie je tvoja vec, Bella! A prestaň sa do toho miešať, tvojou úlohou nie je spochybňovať jeho motívy!"

Bellatrix zazrela na sestru, ale Lucius jej zabránil povedať viac.

"Bella, chcem, aby si odišla. Chcem sa s Dracom porozprávať v súkromí."

Narcissa prikývla a položila ruky Dracovi na plecia. Bellatrix zaťala päste.

"Nevydávaj príkazy, ako keby si tu šéfoval, Lucius! Nezabúdaj, že by si bol stále v Azbakane, keby náš Pán nebol taký veľkorysý."

Luciusove oči teraz znova zažiarili.

"Toto je stále môj dom, Bella a buď budeš počúvať moje príkazy alebo môžeš okamžite odísť!"

Bellatrix sa uškrnula.

"Nemysli si, že sa ku mne môžeš takto správať len preto, že tu Temný pán práve teraz nie je. Pôjdem, ale na toto nezabudnem, Lucius."

Draca zaplavila úľava. Nebol tu. Vďakabohu, naozaj tu ešte nebol.

Bellatrix otvorila dvere a otočila sa než konečne odišla.

"Nemysli si, že predo mnou môžeš niečo utajiť, Lucius. Dosť skoro to zistím a budete potrestaní. Na tú chvíľu sa teším."

Dvere sa zatvorili s dôrazným buchnutím a Draco sa otočil tvárou v tvár k svojim rodičom. Toto nebude prechádzka ružovou záhradou...

ooOoo

"Draco, zlatíčko, prečo si odišiel z Rokfortu? Nenapadlo ťa, že sa dostaneš do problémov?" znepokojene sa spýtala Narcissa a Lucius si odfrkol.

"Neprišiel domov kvôli sebe, láska."

Narcissa sa zmätene zamračila, čeliac výmene pohľadov medzi jej manželom a synom.

"O čom to hovoríš?"

Lucius sa na ňu pozrel s kamennou tvárou.

"Nebol sám, keď som ho u Nessy našiel."

Narcissine oči sa rozšírili a zvedavo sledovala svojho syna.

"Draco, ty si vzal niekoho so sebou? Koho?"

Draco nadvihol obočie.

"Dievča, s ktorým chodím."

Lucius si znova odfrkol a Narcissa bola evidentne ohromená.

"Pansy?" odvážila sa spýtať, ale Lucius pokrútil hlavou a nakoniec vysvetlil, čo sa stalo.

"V skutočnosti tam bol s tým Grangerovie dievčaťom. Spomínaš si na ňu, že? Je to tá humusáčka z Chrabromilu, Potterova najlepšia priateľka."

Narcissa zbledla a znova sa posadila do kresla, s veľkou námahou sa snažiac neodpadnúť. Oči mala veľké a vlhké a pery pootvorené prekvapením.

"To nemyslíš vážne," vydýchla a skoro sa zrútila, keď pochopila Dracovo odhodlanie.

"Ach, môj bože, všetci zomrieme," dodala šokovaná, jej oči teraz upriamené na tvár jej manžela.

Nikto jej predpoveď nekomentoval a Narcissa sa zhlboka nadýchla.

"Kde je to dievča?" nakoniec chcela od Draca vedieť.

Draco s nacvičenou ležérnosťou pokrčil plecami.

"Nemám potuchy. Mala by si sa spýtať otca. Vlastne ju uniesol."

Narcissa nadvihla obočie a Lucius nezaujato prikývol.

"Je v skutočnosti priamo tu. V tejto chvíli je v bezvedomí a neprezradím, kde je ukrytá, pretože si viem predstaviť, že by si náš syn trúfol prekliať nás a utiecť s ňou."

Dracovi sa ušiel šokovaný pohľad od jeho matky a chladný pohľad od jeho otca. Nie zlé, tati...

"Nedovolím, aby sa táto rodina rozpadla kvôli tvojej tvrdohlavosti, Draco. Ak máš to dievča naozaj rád, potom urob to najlepšie pre vás oboch a rozíď sa s ňou. Raz a navždy na ňu zabudni a ani sa neopovažuj o nej znova hovoriť. Môžeš si vybrať: buď sa rozídete a umožníš jej vrátiť sa k životu, ktorý viedla než ťa stretla alebo odmietneš a ja ju odovzdám Temnému pánovi. Rozhodni sa, Draco."

Narcissa si zahryzla do pery, ale svojmu manželovi neodporovala. Položila ruku Dracovi na rameno a prosila.

"Draco, prosím. Vieš, o čo ťa Temný pán požiadal, aby si urobil. Nebude tolerovať nedostatok rešpektu."

Dracovi sa podaril slabý úsmev.

"Aj tak zomriem, však, mami? Vieš veľmi dobre, že nedokážem Dumbledora zabiť. Celá táto sračka je len zasraný plán, aby mal dôvod zbaviť sa celej našej rodiny. Pozri sa mi do očí a povedz mi, že sa mýlim."

Narcissa nedokázala zabrániť slzám, ktoré jej stekali po bledých lícach. Lucius vyzeral dokonca ešte horšie než predtým a Draco položil ruku na matkino plece. Sklonil sa a pobozkal ju na čelo, svoje oči spojené s jej.

"Nikdy nedovolím, aby niekto tejto rodine ublížil, mami. Ale musíte mi veriť. Teraz potrebujem vašu vieru viac než kedy predtým. Sľubujem, že nájdem spôsob, len ma skrátka musíte nechať."

Lucius sa mračil a pochybovačne sledoval svojho syna.

"A čo to dievča?"

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Ak jej ublížiš, poviem Dumbledorovi všetko, čo viem. A ak ma plánuješ zadržať tu, pekne si pokecám s Temným pánom."

Luciusove oči sa rozšírili zúrivosťou a Narcissa zalapala po dychu.

"Ty sa opovažuješ vydierať svojho otca?" zasyčal a Draco pokojne prikývol.

"Presne tak ako si ty vydieral mňa."

Narcissa nahnevane pokrútila hlavou a postavila sa medzi nich.

"Prestaňte! Obaja! Sme rodina, nie? Máme ťahať za jeden povraz. Nedovolím vám, aby ste sa vydierali ako najhorší nepriatelia! Hanbím sa za vás!"

Draco aj jeho otec sa na previnilo pozreli na Narcissu. Lucius si vzdychol.

"Nechápeš, aké je to dievča nebezpečné? Mohla by všetko zničiť," prosebne vysvetľoval.

Draco pokrútil hlavou.

"Tati, odpovedz mi na jedinú otázku a nechám ťa na pokoji: páči sa ti, kam v tejto chvíli smeruje tvoj život?"

Luciusova chladná maska sa rozlomila a Draco si to s uspokojením všimol. Tento výraz bol dostatočnou odpoveďou.

"Napadlo ťa niekedy, že by sme mohli byť na tej nesprávnej strane?" pokračoval Draco. Narcissa sa na neho pozrela s rozšírenými očami. V tých modrých hlbinách bol strach a pochybnosti, ale aj kúštiček nádeje.

"Draco..., neurob..." zašepkala a znepokojene sa rozhliadla, ako keby čakala kameru, ktorá ju sleduje alebo niečo také.

"Čo ak vám poviem, že možno existuje cesta von? Čo ak náš život nemusí byť takýto?"

Lucius prižmúril oči.

"Ako to vieš?"

Draco si vzdychol.

"Je to skôr pocit. Neviem nič, ale ona vie. Nedokážem to popísať, ale myslím, že ona dokáže všetko zmeniť. Niečo na nej ma núti tomu veriť."

Narcissa oddane zatvorila oči.

"Nikdy sa s ňou nerozídeš, však?"

Draco pokrútil hlavou. Vedel, že mal predstierať, že to vzdal, ale aspoň sa chcel pokúsiť vysvetliť to svojim rodičom.

"Moji priatelia sú presvedčení, že s ňou chodím len preto, že potrebujem informácie o Potterovi. Povedal som im, že ju špehujem. Spomínate si na tú Skrinku zmiznutia, čo mal kedysi starý otec? Predal ju Borginovi a Burkesovi. Poviem im, že som navštívil Nessu, aby som o nej získal nejaké informácie. Som si istý, že dokážem presvedčiť každého. Ale potrebujem vašu vieru. Od vás oboch," pokračoval Draco a jeho rodičia sa na neho neiste pozreli.

Ako prvá zareagovala jeho matka.

"Fajn. Verím ti, Draco. Nie som si istá, ako chceš toto všetko dokázať, ale verím v teba. Ale skôr než budem súhlasiť s tvojím plánom, chcem sa s tým dievčaťom porozprávať. Neublížim jej."

Draco vedel, že jeho matka neustúpi, keď si nakoniec vezme niečo do hlavy, takže len prikývol a dúfal, že Hermiona poskytne správne odpovede na to, čo sa jej bude jeho matka pýtať.

ooOoo

Hermiona sa prebudila s hroznou bolesťou hlavy. Ocitla sa v malej, ale pohodlnej izbe s obrovskou posteľou. Jediným nábytkom okrem postele bola skriňa, krb a stôl so stoličkou. Hermiona prešla k oknu a všimla si, že je asi niekde na treťom poschodí a okrem toho bolo okno ešte zamrežované. Nemusela kontrolovať dvere, aby zistila, že sú zamknuté.

Vzdychla si a znova sa posadila na posteľ, snažiac sa spomenúť si na všetko, čo sa stalo. Ako sa veci mohli tak rýchlo zmeniť? Dnes ráno bola s Dracom, tešila sa z vianočných darčekov a z ničoho nič bola sama niekde vo Voldemortovej pevnosti. Rovnako si mohla okamžite vziať život, aby sa zachránila pred utrpením, ktoré bude cítiť, keď Bellatrix zistí, že je tu. Hermiona sa striasla a pokúsila sa zablokovať si obraz, ktorý jej náhle vplával do mysle. Tentoraz ju Draco nedokáže zachrániť...

Hermiona stuhla, keď sa drevené dvere pomaly otvorili. Srdce jej začalo búšiť a zahryzla si do pery, keď spoznala bledý zovňajšok Narcissy Malfoyovej.