Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 17: Priznanie

Keď vošli spoločne do toho veľkého domu, Hermiona sa fascinovane rozhliadala. Bol vrelý a lákajúci a ona sa okamžite cítila príjemne. Praskajúci oheň z krbu osvetľoval do béžova sfarbený gauč a starožitné hojdacie kreslo. Bol tu tiež drevený stôl, na ktorom stál čajník a dopoly naplnená šálka, obrovská polica na knihy a nádherná komoda, na ktorej stála prekrásna hracia skrinka.

"Posaďte sa, miláčikovia moji. Pripravím vám horúcu čokoládu," povedala zrazu Dracova stará mama a zmizla v kuchyni.

Hermiona s úsmevom pokrútila hlavou.

"Je skvelá."

Draco sa doširoka usmial.

"Áno, to je."

Hermiona sa posadila na gauč a zvedavo sa rozhliadala.

"Prečo ju voláš Nessa?" spýtala sa sčista-jasna a Draco nadvihol obočie skôr, než sa posadil vedľa nej.

"Volá sa tak. Neviem prečo, ale nikdy som nemal pocit, že by ´starká´ bolo vhodné meno pre ženu ako je ona. Je akosi viac než to, chápeš?"

Hermiona chápajúco prikývla a začervenala sa, keď ju zrazu vzal za ruku a pobozkal na každý jeden prst.

S úsmevom vošla Nessa, ktorá niesla podnos s horúcou čokoládou a sušienkami. Sadla si do hojdacieho kresla a spokojne ich sledovala.

"Vedia vôbec tvoji rodičia, že si tu?" zrazu sa spýtala a Draco pokrútil hlavou, kým skúšal čokoládu.

"Nemajú ani potuchy," jednoducho odpovedal a Nessa prikývla. Hermiona si všimla slabý tieň v jej tvári, ale skoro okamžite zmizol.

"Povedzte mi všetko, lebo puknem od zvedavosti!" usmiala sa a Draco jej úsmev opätoval.

"Nie je toho veľa čo povedať. Tento rok sme mali v pláne stráviť Vianoce na Rokforte, ale napadlo mi, že bude väčšia zábava, keď ťa pôjdeme pozrieť," vravel spod prižmúrených očí a Nessa sa rozosmiala.

"A táto pekná slečna je tvoje dievča, há? Voláš sa Hermiona, správne?"

Hermiona s Dracom prikývli.

"Je najlepšou študentkou v mojom ročníku, Nessa," prehovoril pyšne, keď ukazoval hlavou na Hermionu, ktorá sa šťastne začervenala.

"Isteže je. Bolo mi jasné, že musí byť bystrá, keď je tvojou priateľkou," odvetila Nessa a Draco sa usmial. "Som taká šťastná, že ste obaja prišli. Draco, ty môžeš mať svoju izbu, nezmenila som ju. A Hermiona si vezme hosťovskú s výhľadom do záhrady. Myslím, že sa ti bude páčiť."

Hermiona stále s úsmevom prikývla. Súčasne pociťovala úľavu aj sklamanie. Nečakala, že bude mať s Dracom spoločnú izbu, ale samozrejme, že o tom premýšľala...

Vypili horúcu čokoládu, zjedli sušienky a rozprávali sa väčšinou o škole.

"Ako ste sa vy dvaja vôbec stretli?" nakoniec sa spýtala Nessa a oči jej žiarili.

Hermiona pokrčila plecami.

"Stretli sme sa v prvom ročníku. Pravdu povediac, nemohli sme sa vystáť," odvetila s úsmevom, ktorý venovala Dracovi.

Zaškeril sa.

"To je pravda. Dokonca mi jednu vrazila."

Nessa sa zasmiala.

"To je ten správny duch. Myslím, že si si to zaslúžil, že Draco?"

Nevinne pokrčil plecami a všetci sa rozosmiali.

"Ako ste sa potom začali mať radi?" s úsmevom sa spýtala Nessa.

Hermiona si spomenula na dôvod, prečo sa k nemu v skutočnosti priblížila. Pokúsila sa o úsmev.

"Stali sme sa partnermi na Elixíroch," nakoniec vyhlásila a Draco nadvihol obočie.

"Ja som sa ti začal páčiť na Elixíroch?" prekvapene sa spýtal a Hermiona so smiechom pokrútila hlavou.

"Nie, ale bolo to po prvý raz, čo som si pomyslela, že asi nie si len blbec."

Draco sa usmial od ucha k uchu a v jeho očiach bola žiara, z ktorej sa Hermiona striasla.

"Láska a nenávisť sú obe veľmi vášnivé city. To kvôli tomu sa ľahko stane, že zrazu nenávidíte niekoho, koho ste predtým milovali a naopak. Hranica medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká," prehovorila Nessa stratená v myšlienkach, ako keby si spomenula na niečo, čo sa udialo veľmi dávno.

Draco s Hermionou sa na seba intenzívne pozerali a Nessa sa smutne usmiala, ako keby vedela niečo, čo nikto iný nevedel.

"Už je neskoro a vy dvaja ste mali asi dlhú cestu. Pripravím vám niečo na jedenie a vy sa môžete medzitým osviežiť," povedala s úsmevom a Hermiona prikývla.

"Veľká vďaka za všetko," úprimne odvetila a Draco s úsmevom prikývol.

"Som veľmi šťastná, že ste tu. Bez obáv sa spýtajte, ak budete niečo potrebovať."

Draco zobral ich tašky a obaja vyšli na poschodie. Nemohli vidieť ten znepokojený výraz na Nessiinej tvári, než nakoniec odišla do kuchyne, aby im pripravila nejaké jedlo.

ooOoo

Hermionina izba bola ako sen. Pohodlná posteľ s nebesami bola príliš veľká pre jedného človeka a jej sa zívlo, keď ju zbadala. V izbe bola veľká skriňa, mäkkučký koberec na zemi, čalúnená pohovka, ktorá sa hodila na čítanie, nádherná komoda s veľkým zrkadlom a výhľad na záhradu, ktorý bol jednoducho prekrásny.

"Páči sa ti?" zrazu sa za ňou spýtal Draco a ona sa prekvapením prikrčila.

"Nie. Milujem to," odpovedala s úsmevom a on sa zachichotal.

Zozadu ju objal a oprel si bradu o jej hlavu, kým si vychutnávali výhľad.

"Chápem, že si to tu ako dieťa miloval," zrazu povedala a on si odfrkol.

"Keď tu bol starý otec, nebolo to také pokojné. Ale aj tak sa mi tu páčilo," odvetil, bozkávajúc ju na vlasy.

Hermiona sa k nemu otočila tvárou. Objala ho okolo krku a priblížila sa k jeho perám. Spokojne si všimla, že mu srdce začalo biť rýchlejšie.

"Vieš, je to škoda, že máme oddelené izby..." zašepkal a v očakávaní si oblízal pery.

Hermiona sa zachichotala a konečne ho veľmi nežne pobozkala. Okamžite stratila kontrolu. Draco ju objal tuhšie a ten bozk prehĺbil. Neprotestovala. Keby aj zajtrajšok bol peklom, dnešok mal určite veľmi blízko k nebu.

ooOoo

Nessa pripravila lahodnú hovädziu pečienku a spoločne sa najedli a rozprávali sa, smiali sa a žartovali a strávili spoločne pekný večer. Hermione sa Nessa vážne páčila a zistila, že je to bystrá a sebaistá žena s prenikavými očami a veľkým srdcom.

"Myslím, že by ste už mali ísť do postele, je poriadne neskoro," nakoniec so zívnutím povedala Nessa a Draco s Hermionou sa zasmiali.

Šli na poschodie a Hermiona dostala skoro nevinný bozk na dobrú noc. Šla do postele s úsmevom a skoro okamžite zaspala.

Bola sama v tmavom lese, obklopená čudnými zvukmi, z ktorých sa striasla. Bola hlboká noc a nedokázala vidieť ani mesiac. Musela urobiť niečo dôležité, niekoho dôležitého zachrániť, ale nemohla si spomenúť. Bežala skrz tú temnotu, hľadala toho výnimočného niekoho, vydesená myšlienkou, že ho už stratila. Prútik mala v pravej ruke a mohla počuť tlkot vlastného srdca a vlastné kroky na tvrdej zemi. Temnota zrazu zmizla a ju na okamih oslepilo strieborné svetlo.

Bol to nádherný jeleň, Harryho patronus. Hermiona sa k nemu priblížila, aby pocítila teplo a útechu z toho nádherného svetla, ale ten strieborný prízrak zmizol a ona bola znova sama v temnote, náhle obklopená tmavými plášťami a striebornými maskami.

Hermiona cítila, ako sa jej telom ženie adrenalín a pripravila sa na boj, keď medzi tými tmavými tieňmi spoznala dôverne známu postavu. Zložil si masku a ona sa pozrela do strieborných očí svojho milého. Jeho výraz bol rovnako tvrdý ako jeho oči a Hermionu ostro zabolelo v hrudi. Priblížil sa k nej a jeho pery sa skrútili do krutého úsmevu.

Kvôli tomu, ako sa na ňu pozeral, bolo pre Hermionu nemožné utiecť. Ako keby ju svojím pohľadom zajal. Vložil jej prsty do vlasov a pritiahol si ju k sebe bližšie. Keď sa jeho pery premiešali s jej, pocítila bolesť Cruciatu a zrútila sa v jeho náručí. Hranica medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká...

Prebudila sa s výkrikom, srdce jej búšilo, telo mala zaliate potom. Hermione trvalo niekoľko minút, kým sa konečne upokojila a mohla normálne dýchať. Stále bola v šoku. Šokovaná svojím vlastným podvedomím. Čo tento sen znamenal? Nevedomky o Dracovi pochybovala? Nie. Ak existovala na Zemi jediná vec, v ktorú Hermiona verila, bola to Dracova láska k nej. A hoci existovalo dosť dôvodov prečo pochybovať, ona skutočne nepochybovala. Dokázal svoju lásku spôsobom, ktorý od neho nikdy neočakávala.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a zatvorila oči. Spomenula si na rozhovor, ktorý začula v Rokfortskom exprese. To bola určite príčina jej hlúpeho sna. A Harryho zvláštne správanie vysvetľovalo to, že sa jeho patronus zjavil uprostred jej nočnej mory. Nie je sa čoho báť. Ale napriek tomu, že sa Hermiona veľmi pokúšala presvedčiť samu seba, že všetko je skvelé, stále nemohla znova zaspať. Rozhodla sa zísť dole a z tej obrovskej police si vziať knihu.

ooOoo

Noc bola tichá a veľmi tmavá. Jediný zvuk, ktorý počula, bol vietor, ktorý nevinne prefukoval cez listy. Hermiona nezapla svetlá. Obývačka bola stále osvetlená príjemným ohňom a ľahko dokázala prečítať nadpisy.

"Máš nočné mory, miláčik?" zrazu sa spýtal priateľský hlas a Hermiona sa prekvapene otočila.

Nessa sa na ňu ospravedlňujúco a trochu znepokojene usmiala.

"Počula som ťa kričať," vysvetľovala a Hermiona prikývla.

"Bol to len sen," pokrčila plecami a Nessa sa smutne usmiala.

"Nechceš čaj?" starostlivo sa spýtala a Hermiona vďačne prikývla.

Obe sa posadili na gauč a chvíľu si vychutnávali čaj.

"Máš obavy, však?" zrazu sa spýtala Nessa a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Myslím, že mám. Viete, je to trochu komplikované," nejasne odpovedala.

"Skús to," požiadala Nessa a Hermiona si vzdychla.

"Som muklorodená," prehovorila Hermiona, ako keby tento fakt všetko vysvetľoval.

Nessa sa usmiala.

"Viem. No a?"

Hermiona sa na ňu prekvapene pozrela a Nessa sa rozchichotala.

"Pre Draca to nie je problém, však?" spýtala sa a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie, už... už viacej nie. Ale je to obrovský problém pre jeho rodičov a priateľov. A ani moji priatelia ho nemajú veľmi radi..." pokúšala sa Hermiona vysvetliť.

Teraz bola Nessa tá, čo krútila hlavou.

"Láska nikdy nie je ľahká, srdiečko. Na konci naozaj nezáleží na tom, čo si vaše rodiny a priatelia myslia. Jediná vec, čo sa počíta, je to, že sa vy dvaja milujete."

Hermiona sa pochybovačne usmiala.

"Nanešťastie je veľa ľudí, ktorí si myslia, že muklorodení sú bezcenní. Dracova rodina ma nikdy neprijme."

Nessa si odfrkla.

"Ja som ťa prijala a tiež som súčasťou tej rodiny, hoci sa im vážne moje názory nepáčia. Nikdy nedokážeš vyhovieť všetkým, drahá. Ľudia sa musia rozhodnúť, či pre nich znamenáš dosť, aby prijali tvoje rozhodnutie napriek tomu, že sa im možno nepáči."

Hermiona sa pozrela do praskajúceho ohňa.

"Prečo ste taká iná od zvyšku tejto rodiny?" zvedavo sa spýtala.

Nessa nadvihla obočie a tak veľmi pripomínala Draca, že sa Hermiona musela usmiať.

"Kedysi som bola zamilovaná do mukla," zrazu odpovedala a Hermionine oči sa rozšírili.

"Čo sa stalo?" spýtal sa a Nessa prižmúrila oči.

"Zomrel," prosto odpovedala a Hermiona sa potichu ospravedlnila.

"Nemusí ti to byť ľúto, miláčik. Chceš počuť môj príbeh? Tvoje obavy sa nezmenšia, ale pravdepodobne všetkému lepšie porozumieš."

Hermiona zvedavo prikývla a strieborné oči jej hostiteľky zrazu stmavli predtým, než začala rozprávať.

ooOoo

"Volal sa Andrew. Stretla som ho, keď som mala osemnásť. Práve som doštudovala na Rokforte a začala som pracovať v Dennom Prorokovi. V jeden večer som robila reportáž o novom obchode v Šikmej uličke v Londýne, keď som narazila na Andyho. Nemal potuchy, že som čarodejnica a mňa veľmi prekvapilo, že som našla nejakého mukla rovno pred Deravým kotlíkom. Povedal, že sledoval jedného čudne vyzerajúceho muža, ktorý mal na sebe dlhý, akvamarínový plášť a ktorý zrazu pred jeho očami zmizol. Ach, bol vážne okúzľujúci. Okamžite sa mi začal páčiť a z toho, ako sa na mňa pozeral, som sa chvela. Z toho, ako sa nejaký muž na teba pozrie, môžeš posúdiť, či sa mu páčiš alebo nie. A Andrewovi som sa určite páčila, presne tak, ako je zrejmé, že Draco zbožňuje teba," povedala s privretými očami a o chvíľu neskôr pokračovala.

"Začali sme spolu chodiť. Nikdy som nebola taká šťastná. No, aspoň dovtedy, kým to nezistila moja rodina. Vieš, že som čistokrvná. Moja rodina nebola taká prestížna ako Dracova, ale stále sme boli bohatí a mali sme dobrú povesť. Moja rodina chcela, aby som sa vydala za čistokrvného čarodejníka s množstvom peňazí a veľkou mocou. Už pre mňa našli toho správneho muža: Dracovho starého otca. Nevedela som to. Keď si uvedomili, že vážne chodím s muklom, rozhodli sa zasiahnuť. Dokonca ma vydierali a povedali, že Andyho zabijú, ak sa s ním nerozídem. Moja vlastná rodina... Dobre, rozišla som sa s ním a povedala som mu, že s ním nemôžem byť. Zlomila som mu srdce, ale nechcel sa ma tak ľahko vzdať. Objavil sa na mojom zásnubnom večierku. Stále neviem, ako sa o ňom dozvedel. Požiadal ma, aby som šla s ním, aby som opustila svoju rodinu a všetkých ostatných. Súhlasila som. Ale skôr než sme mohli odísť, môj snúbenec priamo predo mnou Andyho zabil. Nemal ani šancu brániť sa..."

Hermiona zalapala po dychu a cítila, ako jej zvlhli oči.

"To je hrozné," zavzlykala a Nessa jej utešujúco stisla ruku.

"Neplač, láska. S Andym som prežila nádherný čas a nikdy by som nechcela o tento čas prísť. Nenávidela som Dracovho starého otca. Chcela som utiecť a navždy opustiť moju rodinu a domov, ale on ma sledoval. Prinútil ma k bozku a ja som si s hrôzou uvedomila, že moje telo skutočne reaguje. Vieš, bol to veľmi atraktívny muž," pokrčila plecami a Hermiona si zahryzla do pery.

"Ako si asi dokážeš predstaviť, po tomto som ho nenávidela ešte viac. Nebudem zachádzať do detailov, ale nakoniec sme sa vzali. Z triumfu v jeho očiach sa mi podlamovali kolená, ale nemohla som si pomôcť, aby ma nefascinoval muž, ktorého som mala celým srdcom nenávidieť. Po celé tie roky, ktoré sme spoločne strávili, som mu nikdy neodpustila, čo urobil mojej prvej láske. Ale hoci som mu neodpustila, tiež som nedokázala ďalej ho nenávidieť. Nedokážem popísať lásku, čo som k nemu cítila, ale určite to bol nejaký druh lásky. Uvedomila som si to, keď sa po prvý raz pozrel na Dracovho otca. Ležala som úplne vyčerpaná na nemocničnej posteli, keď som ho zbadala s bábätkom v náručí. V jeho tvári bolo toľko emócii... Keď sa na mňa pozrel, mohla som vidieť v jeho očiach žiariť všetku tú lásku, ktorú skrýval. To bol okamih, kedy som prestala bojovať, okamih, keď som sa konečne poddala."

Hermiona fascinovane počúvala a pokúšala sa predstaviť si pár, ktorý bol schopný prekonať takéto prekážky.

"Ale stále existovala jedna vec, na ktorej sme sa nedokázali zhodnúť. Dracov starý otec nikdy nechcel prijať, že muklovia sú rovnako hodnotní ako čarodejníci. Osobne si myslím, že toto nepriateľstvo bolo len vďaka mojej láske k Andymu," stále s úsmevom vyhlásila Nessa.

"Draco je tak veľmi podobný svojmu starému otcovi," zrazu povedala a Hermiona sa zamračila, ako keby sa jej toto prirovnanie veľmi nepáčilo.

Nessa sa zasmiala.

"To bol kompliment, srdiečko, nie urážka," dodala srdečne a postavila sa, aby z rímsy kozuba vzala fotografiu.

Bol na nej Draco ako dieťa so svojim starým otcom, keď mal asi osem alebo deväť rokov. Stáli vedľa seba a mávali z obrázka. Dracove platinové vlasy, strieborné oči, víťazný úsmev na jeho perách, všetko toto pohromade vyzeralo jednoducho zbožňujúco. Hermiona sa sústredila na muža vedľa neho. Bol vysoký a štíhly, a predsa svalnatý. Jeho vlasy boli rovnako žiarivé ako Dracove, ale oči mal veľmi výrazne modré. Mala pocit, že na ňu skutočne hľadí zvrchu. Tvár mal výraznú a naozaj veľmi pripomínal Draca. Dosť podivné bolo, že k nemu necítila odpor. V jeho osobnom kúzle bolo niečo, čo ho robilo príťažlivým. Hermiona mala zrazu pocit, že chápe, prečo mu Nessa podľahla.

"Myslím, že rozumiem," prehovorila, stále sa sústredila na tú fotografiu.

"Isteže rozumieš. Všetci Malfoyovci majú podivnú, ale veľmi prítomnú príťažlivosť. Keď im umožníš, aby boli okúzľujúci, nemáš šancu, aby si vyviazla. Zvonka sa zdajú byť tvrdí a prísni, namyslení a poriadne povrchní, ale akonáhle im poskytneš šancu otvoriť sa, si neodvrátiteľne lapená v ich šarme. Nepotrebujú prútik, aby ťa okúzlili," odvetila Nessa súčasne vyčítavo a milujúco.

"A ak sa nakoniec tešíš z lásky takého muža, potom by radšej zomrel, než ťa nechal ísť. Láska Malfoyov je hlboká, miláčik. Draco sa ťa nikdy nevzdá, keď sa už rozhodol byť s tebou. Nebude to vždy ľahké, ale na toto sa môžeš určite spoľahnúť."

Hermiona sa usmiala.

"Čo ak naša láska spôsobí len bolesť a problémy?" zrazu položila otázku, ktorá ju trápila najväčšmi.

Nessa si odfrkla.

"Potom s tým budeš musieť žiť, zlatíčko. Nie je dobrý nápad vzdať sa svojho šťastia len preto, aby si uspokojila niekoho iného. Ak vaše rodiny a priatelia nedokážu prijať vaše rozhodnutie, potom nestoja za tvoj smútok. Neznamená to, že si bezohľadná, len to, že si zamilovaná do niekoho, koho nemajú radi."

Hermiona sa cítila trošku lepšie a usmiala sa.

"Máte pravdu," pomaly povedala, stále sa pozerajúc na obrázok vo svojej ruke.

Nessa sa na ňu utešujúco pozrela.

"Draco je veľmi neobyčajný človek. Je absolútne verný, oddaný a veľmi milý. Ak niekoho miluje, potom odovzdá všetko, čo môže ponúknuť. Je tiež majetnícky, tvrdohlavý a občas trochu sebecký. Ale keď ti raz dovolí, aby si ho milovala, nikdy nebudeš môcť rovnako milovať niekoho iného. Jednoducho ti to nedovolí," prehovorila s úsmevom. "Neviem, ako to robia, ale Malfoyovci majú veľmi zvláštny spôsob ako si získať srdce dievčaťa," dodala vševediaco.

Hermiona si vzdychla.

"Myslím, že je to pravda."

Nessa sa postavila a zívla.
"Už sa vrátim do postele. Nezostávaj dlho hore, som si istá, že Draco má na zajtra nejaké plány," povedala s prižmúrenými očami a Hermiona sa zasmiala.

"Dobrú noc, Nessa. A ďakujem vám."

"Sladké sny, meduška," odpovedala láskyplne a z dôverne známej prezývky Hermionu striaslo.

Nessa sa otočila a chcela odísť z izby, keď sa na ňu ešte raz pozrela.

"Veríš v osud, Hermiona?" zrazu sa spýtala a zvedavo sledovala dievčinu na gauči.

Hermiona premýšľala o všetkom, čo zistila za posledné mesiace. Bolo jej osudom zamilovať sa do Draca? Asi. Ale čo tá hrozná vojna, ktorej chcela zabrániť? Keby aj to bol osud, potom by neexistovala šanca zmeniť ho, však? Ale ona už akosi zmenila budúcnosť, nie? Tak čo z toho všetkého bolo v skutočnosti jej osudom?

"Nie som si istá," nakoniec úprimne odpovedala.

Nessa s úsmevom prikývla.

"Ani ja nie," povedala skôr, než nakoniec nechala Hermionu samu.

ooOoo

Hermiona sa postavila a tiež opustila obývačku. V žiadnom prípade by sa teraz nedokázala sústrediť na knihu. Srdce jej búšilo, keď zastala pred Dracovou izbou. Jej ruka sa načiahla a kým sa mohla rozhodnúť, či by vážne mala tie dvere otvoriť alebo nie, už to urobila.

Dracova izba bola rovnako útulná ako jej, ale oveľa osobnejšia. Potichu vošla a zatvorila za sebou dvere. Zbadala, že Draco spí a mlčky zalapala po dychu. Nutkanie dotknúť sa ho bolo skoro neznesiteľné a ona na chvíľu zatvorila oči, aby sa upokojila. Mala by vážne opustiť jeho izbu skôr, než sa prebudí a zbadá ju. Určite by dospel k nesprávnym záverom.

Hermiona sa otočila, keď začula z postele pohyb.

"Meduška?" spýtal sa prekvapený a zachrípnutý hlas.

Hermiona sa v duchu prekliala. Do pekla...

"Prepáč, ja len... vieš... Hneď sa vrátim do svojej izby, dobrú noc..." koktala začervenaná a chcela odísť, keď ho začula postaviť sa.

Tak toto vážne nebol dobrý nápad... Draco mal na sebe len boxerky a Hermiona nedokázala zabrániť tomu, aby nezalapala po dychu.

S úsmevom sa k nej priblížil a ona mala znova pocit, že vidí anjela.

"Nie!" nakoniec odhodlane prehovorila a on nadvihol obočie.

"Čo?" spýtal sa zmätený a Hermiona si odfrkla.

"Nechoď bližšie! Myslím..., nuž..., nemal by si..." začala mrmlať znova a on sa usmial od ucha k uchu.

"Bojíš sa?" zašepkal a Hermiona cítila, ako sa jej zrýchlil tep.

"Áno," úprimne odpovedala a on sa zachichotal.

"Prečo si potom prišla?" zamatovo sa spýtal a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nemám potuchy," odvetila s pokrčením pliec a on sa zasmial.

"Neuhryznem ťa," usmial sa a načiahol ruku.

Ako mohla odolať? V okamihu, keď sa ich ruky dotkli, Hermiona mala pocit, ako keby sa celým jej telom rozšíril oheň. Zastonala a zacítila okolo seba jeho ruky. Bol teplý a jeho pokožka bolo jemná. Ukryla si tvár v jeho hrudi a uvoľnila sa.

Draco ju zaviedol k svojej posteli a obaja si ľahli. Objal ju zozadu a pobozkal na krk. Hermiona si desivo uvedomovala jeho blízkosť.

"Nie je ti zima?" s rumencom na tvári sa spýtala a on sa zachichotal.

"Nemohlo by mi byť teplejšie," odpovedal a ona vycítila jeho úškrn.

Začal ju hladiť po ruke a ju striaslo potešením.

"Veríš v osud?" zrazu sa spýtala a Draco ju ešte raz pobozkal na krk.

"Prečo sa pýtaš?"

Hermiona si vzdychla.

"Len ma to napadlo."

Dracov výdych na jej krk ju rozochvel.

"Radšej si myslím, že sa môžem uplatniť sám a nie, že len nasledujem predurčenú cestu," nakoniec odpovedal.

Hermiona prikývla.

"Myslíš, že sme sa zamilovali náhodou?"

Odfrkol si.

"Meduška, poviem ti niečo, čo som nikdy nikomu nepovedal, takže dobre počúvaj, pretože to asi nikdy nezopakujem."

Zvedavo prikývla a začula ho vzdychnúť si.

"Keď si mi vtedy v treťom ročníku vrazila, bol som poriadne ohromený. Nikto sa nikdy neopovážil niečo podobné urobiť. Veľmi dlho som na to nedokázal zabudnúť a z času na čas som si ťa z diaľky obzeral. Keď som ťa v štvrtom ročníku videl na Vianočnom bále, nemohol som si pomôcť, aby som si nemyslel, že si to najnádhernejšie dievča toho večera. Najnádhernejšie dievča, ktoré som kedy videl, aby som pravdu povedal. Vidieť ťa tancovať s Krumom mi najviac zo všetkého spôsobovalo, že som sa cítil hrozne a vôbec som nevedel prečo. Vravel som si, že je to len prekvapením, ale hlboko vo vnútri som vedel, že to tak nie je." Hermiona stuhla a Draco si odfrkol.

"Minulý rok, keď som bol súčasťou Inkvizičnej čaty, mohol som v tvojich očiach vidieť opovrhnutie zakaždým, keď si sa na mňa pozrela. Vravel som si, že je to presne tak, ako by všetko malo byť a že neexistuje dôvod, aby mi to vadilo. Myslel som si, že v žiadnom prípade by si ma nemohla viacej nenávidieť. Keď si tento rok do mňa nečakane s plačom vrazila, bol som si istý, že som kompletne zošalel. Cítil som tvoje telo na mojom, počul tlkot tvojho srdca, videl slzy v tvojich očiach a namiesto pocitu zhnusenia som ťa zrazu chcel objať. Chcel som ti osušiť slzy a vidieť ťa jediný krát sa na mňa usmiať. Tento pocit ma zmiatol viac, než si niekedy dokážeš predstaviť. To kvôli tomu som bol potom taký hnusný. V okamihu, keď som zbadal tvoj ublížený výraz, už mi to bolo hrozne ľúto."

Hermiona sa konečne prekvapená otočila tvárou k nemu, jej oči rozšírené, jej ústa pootvorené.

Usmial sa.

"Čakal som na teba po tom, čo si sa zamiešala do mojich plánov s tým prekliatym náhrdelníkom. Keď sme sa začali hádať a videl som tvoje oči, tvoje rozpálené líca, tvoje ruky v bok, proste som ťa musel pobozkať. Tak strašne som chcel vedieť, ako chutia tvoje pery. Čakal som, že ma odtlačíš, budeš ešte väčšmi zúriť a budeš ma naveky nenávidieť, ale ty si ma namiesto toho objala a všimol som si, že nemáš ku mne takú averziu, ako som si vždy myslieval. V tom okamihu, keď si mi ten bozk opätovala, som si uvedomil, že toto je bod, z ktorého niet návratu."

Usmial sa, nežne jej pohladil chrbát a Hermiona stále nedokázala prehovoriť.

"Ten bozk bol opojný. Keď si odišla, vedel som, že je príliš neskoro, aby som to popieral. Všetko, čo sa stalo potom, bolo len kvôli tomu, aby som zistil, či pre teba a pre mňa existuje nejaká šanca. Či by si mohla cítiť to isté. Či by si ma niekedy dokázala prestať nenávidieť. Ja som ťa začal milovať už dávno, meduška. Len som o tom nevedel."