Leap in time
16. kapitola – Blízkosť
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/16/Leap_in_Time
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 16: Blízkosť
Hermiona sa zobudila príliš zavčasu. Nedokázala dlhšie spať a vstala, aby sa nedočkavá pobalila. Čo by si mala so sebou vziať? Kde strávia Vianoce? Bola stratená v myšlienkach a ani si nevšimla, že na ňu Lavender ospalo hľadí.
"Miona? Kam ideš?" spýtala sa zamračená blondína.
Hermiona stuhla a otočila sa.
"Rozhodla som sa ísť na Vianoce domov. Vieš, že tu nechcem zostať sama."
Lavender chápavo prikývla, ale zjavne bola stále podozrievavá.
"A čo potom Malfoy?" nakoniec sa odvážila spýtať a začervenala sa, keď na ňu Hermiona zazrela.
"Tiež ide na Vianoce domov. Vždy chodieva."
Lavender sa nakoniec otočila, aby sa pripravila na vlastný odchod a Hermiona sa usmiala. Harry s Ronom vážne nemuseli vedieť, že strávi tak veľa času s Dracom...
Zahryzla si do pery, premýšľajúc, čo si obliecť. Lavender sa na ňu znalecky usmiala.
"Ten biely sveter je pekný," priateľsky prehovorila a Hermiona sa na ňu vďačne usmiala.
Lavender bola klebetnica, občas poriadne otravná, ale práve teraz bola veľmi milá a starostlivá a Hermiona ju naozaj nemohla odsudzovať za to, čo urobila.
Spoločenská miestnosť bola plná vzrušených študentov, ktorí sa tešili na svoje vianočné prázdniny. Hermiona zachytila Ginnin pohľad a červenovláska sa šťastne usmiala. Harry ju tiež sledoval a Hermiona mala pocit, že jeho postoj sa možno trošku zmenil. Ron sa jej neodvážil pozrieť do očí, ale nebol viacej taký nepriateľský. Hermiona sa k nim priblížila.
"Všetkým vám prajem šťastné Vianoce a skvelé prázdniny," povedala so slabým úsmevom.
Ron prikývol a Ginny sa žiarivo usmiala. Harryho zelené oči v dlhom pohľade zachytili jej.
"Mala by si ísť s nami," pomaly odvetil.
Hermiona bola prekvapená a Ginny s Ronom svojich priateľov pozorne sledovali.
"Vďaka Harry, ale myslím si, že bude lepšie, ak pôjdem domov. Moji rodičia by boli sklamaní, keby som s nimi nestrávila Vianoce," nakoniec vyhlásila s ospravedlňujúcim úsmevom.
Hermiona ľutovala, že im musí klamať, ale nechcela nahnevať Harryho teraz, keď sa zjavne trochu upokojil.
"Možno by si mohla prísť na Silvestra," navrhol Ron a Hermiona zacítila, ako jej zvlhli oči.
"Vďaka Ron. Pošlem vám sovu, dobre?"
Prikývol a zízal si na nohy. Ginny sa škerila od ucha k uchu a Hermiona sa na ňu usmiala. Zišli spoločne do Veľkej siene. Nerozprávali sa, ale aspoň boli spolu.
ooOoo
Draco už na ňu čakal. Keď ju videl s jej priateľmi, rozhodol sa otočiť, aby sa o niečom nevýznamnom porozprával s Goylom. Hermiona bola vďačná, že zjavne vždy inštinktívne vie, čo potrebuje.
"Budeš s nami v tom istom kupé?" náhle sa spýtala Ginny a Hermiona prikývla. Harry sa trochu uvoľnil a Ron sa dokonca usmial.
Rokfortský expres sa čoskoro naplnil smiechom a ukecanými študentmi a Parvati sa na Hermionu zlomyseľne uškrnula.
"Malfoy ti dal kopačky? Prečo sa spolu necukrujete?" spýtala sa zvedavo.
Hermiona len prevrátila očami a neodpovedala. Väčšina čakala, že sa bude s Dracom držať za ručičky a začne sa bozkávať po chodbách, ale boli sklamaní. Hermiona bola radšej s Dracom sama, keď takéto veci robila, samozrejme, že hlavne kvôli Ronovi a Harrymu, ale tiež aby zaistila, že všetci slizolinčania uveria Dracovým lžiam. Keby si všimli jeho skutočné city voči Hermione, okamžite by vyhlásili poplach. Bolo lepšie držať sa na verejnosti spiatky a tešiť sa z prejavov nežností v súkromí.
Konečne si našli kupé spoločne s Nevillom, Lunou a prekvapujúco s Lavender, ktorá sa posadila blízko Rona. Rozprávali a smiali sa a hoci to stále bolo trochu napäté, aj tak sa tešili z toho, že sú spolu. Hermiona mala pocit, že všetko nakoniec dobre dopadne.
Vyzrela z okna, premýšľajúc, čo práve teraz robí Draco. Ron, Neville a Harry hrali Rachotiacu sedmu a Lavender, Luna a Ginny sa rozprávali o svojich vianočných plánoch.
"Miona, choď už," nečakane prehovoril Harry a ona sa k nemu zmätená otočila.
Netváril sa šťastne, ale nebol nahnevaný. V jeho očiach bola neočakávaná oddanosť.
Vďačne sa usmiala a postavila sa.
"Hneď sa vrátim," sľúbila a opustila kupé.
Harry si vzdychol.
"Toto sa mi stále nepáči," zašepkal a Ron s Ginny sa na neho znepokojene pozreli.
Luna sa zamračila.
"Nie si trošku prehnane ochranársky, Harry? Hermiona už viacej nie je dieťa. Vie presne, čo robí. Keby som nevedela viac, povedala by som, že žiarliš."
Všetci dlhú chvíľu zízali na tú blonďavú bystrohlavčanku. Ginny si zahryzla do pery a Ron sa so zamračením pozrel na Harryho.
"Tak to nie je," jednoducho odvetil Harry a jeho výraz prinútil všetkých zavrieť ústa.
Hoci na Lunu to zjavne dojem neurobilo. Len pokrčila plecami, vytiahla najnovšie vydanie Sršňa a spýtala sa svojím zasneným hlasom:
"Potom prečo sa tak rozvášňuješ?" Ron prižmúril oči a Ginnina tvár bola ako vytesaná z kameňa. Harry vyzrel z okna, ale v skutočnosti nič nevidel. Prečo sa tak veľmi staral? Prečo sa cítil zradený? Prečo nedokázal zniesť pomyslenie, že v Hermioninej blízkosti je Malfoy? Jednoducho to nevedel.
ooOoo
Hermiona prechádzala chodbami vlaku a premýšľala, kde môže byť Draco. Bola nervózna, keď uvažovala o kupé plnom namyslených slizolinčanov, ktorí si myslia, že naháňa Draca ako zúfalá fenka, ale naozaj s ním chcela hovoriť.
"Hľadáš mňa?" spýtal sa dôverne známy hlas a Hermiona sa prekvapená zvrtla.
"Nuž, áno, akosi, ale nie naozaj," odpovedala zmätene a on sa zasmial.
"Čo tu robíš?" spýtala sa so zamračením a jej nový učiteľ nevinne pokrčil plecami.
"Tiež mám prázdniny," jednoducho odpovedal a Hermiona prevrátila očami.
"Fajn, aby som pravdu povedal, mám v pláne pátrať po nejakých nových informáciách. Nemala si na Vianoce zostať na Rokforte?" spýtal sa prekvapene.
Hermiona sa začervenala.
"Pozval si ma výlet. Neviem kam ideme. Všetkým som povedala, že idem domov."
Zamračil sa a potom sa usmial, keď pochopil.
"Myslím, že viem, kam pôjdete. Budem s tebou v kontakte, keby bolo treba. Ak nastanú nejaké problémy, neváhaj a okamžite mi pošli sovu," prehovoril vážne a Hermiona prikývla.
"Vďaka," odvetila s úsmevom a on sa na ňu na chvíľu znova túžobne pozeral. Hermiona mu utešujúco stisla ruku a on sa vďačne usmial.
"Mimochodom, Draco je tamto," povedal, ukázal na kupé neďaleko a otočil sa, že odíde.
"Pekné prázdniny!" dodal s prižmúrenými očami a Hermiona sa začervenala.
Ľútostivo za ním pozerala. Jeho Vianoce budú určite osamelé... Hermiona sa s povzdychom otočila a sústredila sa na úlohu dostať Draca z pazúrov Pansy a jej priateľov.
ooOoo
Priblížila sa ku kupé a všimla si, že dvere sú pootvorené. Skôr než ju vôbec napadlo zaklopať, zrazu začula svoje meno.
"Ako to ide s Grangerovou?" vyčítavo sa spýtala Pansy.
"Áno, aké je to byť s tou chladnou mrchou? Myslím, že ja by som vracal, keby som sa tej humusáčky musel dotknúť," zhnusene sa ozval Zabini.
Draco neodpovedal a Hermiona predpokladala, že len pokrčil plecami.
"Ach, no tak, Draco, nebuď taký tajnostkársky! Vieme, že ju len balamutíš, ale radi by sme poznali nejaké detaily. Nie je koniec koncov taká škaredá. V skutočnosti na tom Halloweenskom večierku bola poriadne sexy... Keby nebola taká špinavá humusáčka..."
"Kurva, držte huby, inak vám zlámem krky," nakoniec im Draco zachrípnuto pohrozil a všetci stíchli.
"Nezačína sa ti tá domýšľavá vševedka naozaj páčiť, Draco, že nie?" pochybovačne a spýtala Pansy a Draco si vzdychol.
"Ako by sa mi niekedy mohla páčiť, hlupáčik? Je to len prostriedok k cieľu, nič viac. Všetko na nej neznášam. Každá minúta, ktorú strávim s Grangerovou, je mučením. Keby nebola taká užitočná, okamžite by som jej dal kopačky," ľadovo prehovoril.
Hermiona si zahryzla do pery, aby zadržala slzy. Počuť, ako o nej Draco takto hovorí, bolelo viac, než si kedy predstavovala. Bol to jej vlastný nápad a stále bola presvedčená, že je to dobrý plán, ale aj tak to bolelo...
Pansy sa s pocitom úľavy zasmiala, ale potom sa zamračila.
"Draco, že by si s tou mrchou nikdy nespal, že nie?" spýtala sa znepokojená.
Hermiona si mohla predstaviť Dracov pohľad, to, ako napriamil obočie, ako sa jeho pery skrútili do toho dokonalého úškrnu. Aj ona chcela počuť odpoveď na túto otázku.
"Isteže by spal!" ten istý hlas čo predtým odpovedal namiesto Draca. "Myslím tým, že by bol hlúpy, keby ju aspoň nepretiahol," dodal s hnusným smiechom.
"Zavri hubu, ty blbec, nikto sa ťa nepýtal! Ty by si samozrejme pretiahol každú babu, dokonca aj humusáčku Grangerovú. Naozaj neviem, prečo po nej v poslednej dobe všetci šalejú. Draco, ty by si sa neznížil, aby si sa jej dotkol, správne?" znova sa spýtala Pansy.
"Prestaň mi dávať sprosté otázky, Parkinsonová. Vážne si ma nasrala," nakoniec povedal Draco a postavil sa, že odíde.
Hermiona trochu ustúpila, tak, aby ju žiaden zo slizolinčanov nezazrel, keď Draco otvoril dvere na kupé. Otočil sa a konečne sa ocitol tvárou k nej.
Jeho pohľad bol súčasne vyčítavý a ľutujúci a ona sa namáhavo snažila nerozplakať. Do pekla, bol to jej vlastný nápad, prečo práve teraz tak bláznivo reaguje?
Chytil ju za ruku a ťahal za sebou na toaletu. Väčšina kupé bola plná študentov a toto nechcel dávať do poriadku na chodbe.
"Všetko si počula," vyvodil si a ona prikývla.
"Len som sa chcela s tebou porozprávať," ospravedlňujúco vysvetľovala a on si vzdychol.
"Nechcel som, aby si ma niekedy počula takto rozprávať," nakoniec povedal Draco a hľadel na ňu.
Hermiona vedela, že je to hlúpe, ale nedokázala si pomôcť, aby nezavzlykala. Draco sa zamračil.
"Neuverila si tomu, čo som vravel, že nie?" chladne sa spýtal a Hermiona pokrútila hlavou.
"Nie, ale v prestieraní si poriadne dobrý."
Oddane pokrútil hlavou.
"Nemáš potuchy, ako blízko som bol k tomu, aby som toho kreténa zabil a tiež nakopal Pansy zadok," priznal a Hermione sa podaril slabý úsmev.
"Nabudúce sa nebrzdi," so smiechom odvetila.
Usmial sa a objal ju.
"Prisahaj, že nikdy nebudeš pochybovať o mojich citoch k tebe," dožadoval sa vášnivo a Hermiona prikývla.
"Prisahám."
"Prisahaj, že ma nikdy neopustíš," žiadal drsným hlasom a Hermiona sa zachichotala.
"Prisahám."
"Prisahaj, že ma miluješ," požiadal a jeho strieborné oči teraz žiarili. V jeho pohľade bola úplne stratená. Poznali samozrejme city toho druhého, ale nikdy predtým nebolo žiadne Milujem ťa. Prisahať, že ho milovala, ju nútilo mať pocit, že nemôže dýchať a krúti sa jej hlava. Z ničoho nič sa to zdalo byť oveľa dôležitejšie.
"Prisahám," zašepkala a on ju konečne pobozkal. Zastonala a okamžite zabudla na všetko okolo nej. Jediná dôležitá vec bola jeho blízkosť. Nezáležalo na tom, že stáli na malej toalete uprostred Rokfortského expresu. Nezáležalo ani na tom, že ich priatelia nechceli, aby boli spolu. Milovala ho a preto by ho nasledovala na koniec sveta, keby to bolo potrebné.
ooOoo
"Kde sa potom stretneme?" nakoniec sa Hermiona spýtala, stále zadýchaná z toho neuveriteľného bozku.
"Povedz svojim priateľom, že ma chceš odprevadiť. Keď budú preč, odmiestnime sa aj my," odpovedal, stále ju bozkával na ušný lalôčik. Hermiona sa striasla.
"Prestaň s tým, Draco, takto sa nedokážem sústrediť," požiadala Hermiona bez toho, aby to myslela vážne.
"Naozaj chceš, aby som prestal?" zachichotal sa a z jeho teplého dychu jej naskočili zimomriavky.
"Neklaď hlúpe otázky, Malfoy," vyčítala mu a on sa zasmial.
"Už sa musím vrátiť," nakoniec s ľútosťou povedala Hermiona, ale on jej nedovolil uniknúť. Jeho paže boli silné a nežné súčasne a nebolo pre neho ťažké presvedčiť ju. Len zastonala a vzdala sa. Draco ju pobozkal na krk a ona zrazu zacítila jeho ruku pod svojím svetrom. Napla sa, ale ten pocit jeho chladných prstov na jej rozpálenej pokožke bol skrátka príliš dobrý. Jeho pery odviedli jej pozornosť od jeho rúk, keď zrazu začuli, ako sa niekoho z vonku snaží otvoriť dvere.
Hermiona s Dracom stuhli a šokovane sa na seba pozreli. Nech bol pred dverami ktokoľvek, našťastie zmizol a obaja sa trochu uvoľnili.
"Uvidíme sa neskôr," nakoniec Hermiona zašepkala a opustila toaletu ako prvá.
Draco sa zhlboka nadýchol a počkal niekoľko minút, než tiež odišiel.
ooOoo
Hermiona sa vrátila do kupé so svojimi priateľmi a hoci sa predtým pokúsila upraviť svoj chaotický zjav, aj tak si všimli jej rozpálené líca a žiariace oči. Dôkazom ich priateľstva bolo, že nikto na to nič nepovedal. Len pokračovali v rozhovore a hraní kariet, hoci Hermiona mala čudný pocit, že Ginny nie je taká veselá ako vždy a že sa Harry na ňu pozerá akosi inak.
Konečne prišli do Londýna a Hermiona bola viac a viac vzrušená.
Pán a pani Weasleyovci tam už čakali a Hermiona si všimla, že evidentne nemali najmenšej potuchy o hádke medzi ňou, Harrym a Ronom. Za to bola Hermiona vďačná, pretože naozaj mala Ginniných rodičov rada a nechcela, aby ju nenávideli.
"Kde sú tvoji rodičia?" zrazu sa spýtal Ron, rozhliadajúc sa po stanici.
Hermiona pokrčila plecami.
"Asi uviazli v dopravnej zápche. Určite čoskoro prídu."
"Počkáme s tebou," navrhla Ginny, ale Hermiona pokrútila hlavou.
"Nie, vďaka, aj tak chcem odprevadiť Draca, takže si so mnou nerobte starosti."
Ron s Harrym sa napäli, ale neprotestovali. Ginny len so smutným úsmevom prikývla a Hermiona sa zamračila.
"Je všetko v poriadku?" odvážila sa spýtať.
Všetci prikývli a pokúsili sa o úsmev. Nakoniec sa rozlúčili a zmizli s Weasleyovcami. Hermiona tam stále stála znepokojená.
Zrazu sa vedľa nej zjavila Luna.
"Harry sa obáva tvojho vzťahu s Dracom Malfoyom. Jeho prudká reakcia mätie Ginny a tá sa bojí, že je možno do teba nevedomky zamilovaný. A Ronovi sa táto predstava tiež nepáči," uzavrela námesačne a pozrela sa na Hermionu, ktorá bola absolútne omráčená.
"Ale to je nezmysel!"
Luna pokrčila plecami.
"Ľudské city málokedy dávajú zmysel. Fakt je, že Harry je ohľadne teba prehnane ochranársky a že sa správa, ako keby žiarlil. Ginny a Ron si to samozrejme všimli."
Hermiona neveriacky pokrútila hlavou.
"Ale to nie je láska! Chcem povedať, nie ten druh lásky, je len znepokojený, ako brat alebo niečo také!"
Luna sa usmiala.
"A si si tým istá?" len sa spýtala a Hermiona bola príliš ohromená, aby jej vôbec odpovedala.
"Šťastné a veselé," priateľsky povedala Luna a odišla so svojím otcom.
Hermiona sa za ňou stále šokovaná pozerala.
"Šťastné a veselé...." zašepkala ohromená a pokúsila sa pochopiť, ako môžu ľudia dospieť k takým bláznivým záverom.
ooOoo
Draco sa k nej zamračene priblížil a objal ju rukami okolo pása, pretože sa bál, že môže odpadnúť.
"Si v poriadku? Si bledá."
Hermiona nevedela čo povedať, len sa na neho zmätene pozrela.
"Nie som si istá."
Teraz sa už Draco vážne bál a ona sa pokúsila usmiať, aby ho upokojila.
"Povedz mi o svojom prekvapení a okamžite sa budem cítiť lepšie," dožadovala sa zvedavá.
Prijal jej zmenu témy, hoci sa stále mračil.
"Chcem ťa predstaviť niekomu, kto je pre mňa veľmi dôležitý," vysvetľoval a Hermiona sa na neho s očakávaním pozrela.
"Kto je to?" spýtala sa a Draco sa usmial.
"Moja stará mama."
ooOoo
Opustili King´s Cross držiac sa za ruky a Hermionine oči sa rozšírili, keď zbadala, že Draco náhle zastal pred nablýskaným žltým Porsche. Vložil ich batožinu do kufra a uškrnul sa na ňu.
"Nevrav mi, že toto auto je tvoje," nakoniec prehovorila ohromená Hermiona.
Zasmial sa.
"Tento rok som ho dostal ako darček k mojim šestnástinám," odpovedal s prižmúrenými očami a Hermiona len pokrútila hlavou.
"Neuveriteľné," zašepkala a on sa zasmial.
"Dokonca mám vodičský preukaz," škeril sa a Hermiona si odfrkla.
"Nikdy by ma nenapadlo, že niekto ako ty by mohol mať vodičák na muklovské auto."
Draco len pokrčil plecami.
"Milujem autá, ak mám byť úprimný. Nie sú také dobré ako lietanie, ale sú senzačné. Moji rodičia tým neboli nadšení, ale moje požiadavky nikdy nedokázali odmietnuť."
Hermiona konečne nasadla do auta a musela sa usmiať. Už nemali na sebe školské uniformy, a tak boli oblečení ako muklovia. Draco vyzeral poriadne dobre vo svojich čiernych značkových džínsach, bielej košeli a čiernom kabáte a to žlté auto bola čerešnička na torte.
Bola trochu skeptická ohľadne jeho vodičských schopností, ale musela priznať, že Draco je v skutočnosti vážne dobrý šofér. Miloval rýchlosť, ale jeho spôsob jazdy bol bezpečný a sebaistý. Hermiona to porovnala s jeho bozkávacími schopnosťami a musela sa usmiať od ucha k uchu. Pozrel na ňu a nadvihol obočie.
"Na čom sa smeješ?" spýtal sa s úsmevom a Hermiona sa zachichotala.
"Na ničom. Povedz mi viacej o svojej starkej," požiadala a on sa sústredil na ulicu, ale usmial sa.
"Ako dieťa som svoju starú mamu často navštevoval. Vieš, ona vždy bývala iná. Môj starý otec bol prísny a arogantný človek. Bol posadnutý predstavou prestížnej čistokrvnej rodiny a to bolo to, čo učil môjho otca od úplného začiatku. Vravieval mu, že neexistuje nič horšie ako muklovia a my sme tak trochu ako kráľovská rodina, ktorá stojí nad nimi všetkými. Veľmi sa zaujímal o čiernu mágiu a chcel, aby môj otec šiel v jeho stopách. Nuž, ako istotne vieš, môj otec tak urobil. Usilovne študoval, aby dokázal prevziať Malfoy Industries a nakoniec sa mu podarilo oženiť sa s nádhernou čistokrvnou čarodejnicou. Myslím, že môj starý otec bol poriadne spokojný a ešte spokojnejší bol, keď som sa narodil ja. Moja stará mama bola úplne iná. Bola samozrejme čistokrvná, ale nikdy nebola dosť namyslená, aby si myslela, že je lepšia než ostatní, len kvôli svojmu krvnému postaveniu. Myslím, že predtým nebola na mňa príliš pyšná..." úprimne sa priznal a Hermiona si všimla tieň v jeho jasných očiach.
"Vieš, vždy som zbožňoval svojho otca. Myslel som si, že to, čo vravel a robil, je vždy správne. Nespochybňoval som to. Ak môj otec povedal, že muklovia sú menejcenní než ja, potom tomu tak muselo byť. Nepýtal som sa prečo, jednoducho som to pokladal za samozrejmé. Bol som asi ešte namyslenejší než oni dvaja dokopy - môj otec a môj starý otec. Ale nie vždy som takto premýšľal. Trávieval som veľa času s mojou starou mamou a ona mi vždy vyjasnila, že je to charakter, čo sa počíta a nie tvoje bohatstvo alebo to odkiaľ pochádzaš. Vravela, že nie som len kvôli môjmu krvnému postaveniu automaticky dobrý človek. Začal som mať rád muklovské veci, podobne ako gumových medvedíkov a autá a nakoniec mi moji rodičia nedovolili ísť znova navštíviť moju starú mamu."
Prižmúril oči a Hermiona sa zamračila.
"Báli sa o teba, že by si sa mohol stať niekým ako Andromeda, správne?"
Draco sa na ňu prekvapene pozrel a odfrkol si.
"Áno, myslím, že by z toho neboli príliš nadšení... Tri roky bez starej mamy a ja som zabudol na všetko, čo ma naučila," ospravedlňujúco pokrčil plecami.
"Kedy si ju videl naposledy?" zvedavo sa spýtala Hermiona.
"Pred dvoma rokmi, keď zomrel môj starý otec. Je teraz sama a vždy ma žiadala, aby som ju navštívil. Moji rodičia to nechceli, tak som to neurobil. Ale keď som stretol teba... No, neviem prečo, ale pripomínaš mi ju. Keď si do mňa s plačom vrazila a potom na mňa nakričala, zrazu som si spomenul na všetko, čo vravela moja stará mama. Čím lepšie som ťa poznal, tým väčšmi sa menili moje názory. Začal som premýšľať rozumne a pýtal som sa sám seba, prečo by som mal byť o trochu lepší než niekto ako ty. Nenašiel som jediný dôvod, takže som sa začal akosi meniť. Vieš, že nie som hlúpy. Len som si nikdy nenašiel čas, aby som o tom premýšľal. Nebolo to dôležité. Ale keď si mi zrazu vpadla do života, musel som všetkým týmto veciam čeliť a dospel som k záveru, že sa môj otec mýlil."
Hermiona si zahryzla do pery.
"Tvoji rodičia ma nikdy neprijmú, správne? Som ich najhoršou nočnou morou."
Draco si odfrkol.
"Ľudia si vždy myslia, že moji rodičia sú arogantní snobi, ktorým na nikom ani trochu nezáleží. Mnoho ľudí dokonca hovorí, že moji rodičia sa vzali kvôli ich krvnému postaveniu. Je to lož. Môj otec sa zamiloval do mojej matky na prvý pohľad. Nevedel, že je dcérou bohatej čistokrvnej rodiny. Vieš, mali jednoducho šťastie. Keď som sa narodil, pripadali si úplní. Moja matka ma zbožňuje a to je dôvod, prečo som vlastne taký rozmaznaný fagan." Zaškeril sa a Hermiona sa zasmiala.
"Úprimne, myslím si, že budú poriadne šokovaní a k smrti zúriví, ale nakoniec sa s tým zmieria. Hoci ťa nikdy nebudú mať radi," povedal s úškrnom a Hermiona prevrátila očami.
"Neočakávam ich náklonnosť, bude stačiť, ak sa ma nepokúsia zabiť."
Draco sa zasmial a obaja chvíľu zostali ticho.
"Vie tvoja stará mama, že prídeme?" zrazu sa Hermiona spýtala a Draco sa usmial.
"Nie, nemá potuchy. Nemohol som jej napísať list, pretože ten by skontrolovali, tak som sa rozhodol skrátka ju prekvapiť."
Hermiona prikývla a znova vyzrela z okna. Bola trochu nervózna. Akým človekom bola Dracova stará mama? Bude sa jej páčiť?
Obloha bola skoro biela a voňala snehom. Dúfajme, že Vianoce budú biele.
ooOoo
Konečne dorazili doprostred pustatiny. Hermione klesla sánka. Vystúpila z auta a pozrela sa na nádhernú vilu pred sebou. Bol to okúzľujúci dom s bielymi stenami, chránenými brečtanom a zelenými okenicami. Pred domom bola veľká veranda a Hermiona si dokázala predstaviť, aké by bolo sedieť tam v lete, popíjať čaj a vychutnávať si slnko na tvári. Už sa do toho domu zamilovala. Draco zrazu stál vedľa nej a usmial sa.
"Páči sa ti," šťastne povedal a Hermiona so žiarivým úsmevom prikývla.
Náhle sa otvorili dvere a vyšla Dracova stará mama. Bola trochu nižšia než Hermiona, trochu chudšia, s hnedými vlasmi zapletenými do francúzskeho vrkoča. Zopár vlasov mala šedivých, ale nebolo ich veľa. Tvár mala priateľskú, s množstvom malých vrások a jej oči boli tej istej strieborno-sivej farby ako Dracove. Istotne to bývala nádherná žena a stále bola, hoci mala minimálne šesťdesiat rokov, hoci na to nevyzerala. Jej úsmev vítal a hlas mala melodický a hlbší než by ste čakali.
"Draco, myslela som, že už nikdy neprídeš," šťastne povedala a láskyplne objala svojho vnuka.
"Kto je to rozkošné dievča za tebou?" zvedavo sa spýtala a s úsmevom Hermionu sledovala.
"To je Hermiona Grangerová, Nessa. Patrí ku mne."
Z tejto jednoduchej vety sa Hermione rozbúšilo srdce.
"To je poriadne očividné. Poďte dnu, obaja. Je toho toľko, o čom sa musíme pozhovárať."
Hermiona s Dracom sa na seba s úsmevom pozreli a nasledovali ju ruka v ruke do toho srdečného domu.