Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Skok v čase

Kapitola 6: Halloween

Skok v čase
Vložené: Jimmi - 18.10. 2010 Téma: Skok v čase
Jimmi nám napísal:

Leap in time

6. kapitola –
Halloween

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/6/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 6: Halloween

Ginny si odkašľala a prižmúrila v sústredení oči. Hermiona sa len usmiala a trpezlivo čakala.

"Toto je príbeh o anjeloch a démonoch. Rozpráva sa v celom čarodejníckom svete a v muklovskom svete existujú podobné príbehy. Pred stovkami rokov bolo Nebo miestom harmónie a jednoty. Anjeli žili v mieri pod Bohom a neexistovalo nič také ako Peklo. Štyria archanjeli, Michael, Gabriel, Rafael a Uriel boli najvernejší sluhovia Boha a najmocnejší anjeli v Nebi. Michael bol anjelom ohňa, Gabriel anjelom vody, Rafael ovládal moc vetra a Uriel silu zeme. Hoci boli Bohu veľmi blízki, ešte tam bol Lucifer, pravá ruka Boha a jeho strážca. Bol silnejší než archanjeli a pre Boha veľmi dôležitý.

Všetko až doteraz vyzeralo v poriadku. Nikto nečakal, že Lucifer v skutočnosti vládu Boha nepodporuje. Žiarlil, bol nespokojný a túžil po moci. Lucifer zhromaždil okolo seba iných anjelov a vybudoval armádu, aby vyhnala Boha a z neho urobila vládcu Nebies. A tak jedného dňa, keď to nikto nečakal, Lucifer začal mocný útok proti archanjelom a Bohu. V tom krvavom boji zomreli tisícky anjelov. Dobre, anjeli v skutočnosti nezomrú, skôr sa rozplynú, chápeš? Ale Luciferov útok bol neúspešný. S jeho spoločníkmi ho vyhnali a očerneli im krídla ako znak rebélie proti Bohu.

Odvtedy ich nazývali démonmi alebo diablami a museli žiť v temnom podsvetí, ktoré sa nazývalo Peklom. Lucifer prisahal, že sa jedného dňa vráti a pomstí sa. Boh bol veľmi smutný a nikomu už neveril tak, ako predtým veril Luciferovi. V pokračujúcej vojne medzi anjelmi a démonmi uplynuli desaťročia. Napriek tomu, že takzvaní ´padlí anjeli´ nemohli vstúpiť do Neba, stále sa o to pokúšali a často vyvolávali ťažké boje. Ale toto nie je to, čo si v skutočnosti chcela počuť, správne? Chceš, aby som ti porozprávala o Ráchel."

Hermiona, ktorá pozorne načúvala, prikývla. Ginny sa uškrnula.

"Jedna otázka, Miona: ako by si sa obliekla, keby som ti tento príbeh nevyrozprávala?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Myslím, že by som si vybrala biele šaty a krídla."

Ginny sa zachichotala.

"Budeš si to musieť znova premyslieť. Prepáč, že ťa šokujem, ale Ráchel je v skutočnosti tá zlá."

Hermione poklesla sánka.

"Ale myslela som, že je to anjel."

Ginny sa vzrušene usmiala.

"V tom je presne ten vtip. Bola anjelom. Padlým anjelom."

Hermiona sa tvárila ohromene a Ginny stále s úsmevom pokračovala.

"Ráchel bola princeznou démonov. Po tom hroznom povstaní ju našiel Lucifer. Bola malým dievčatkom a celú jej rodinu zabili. Lucifer ju vychoval ako vlastnú dcéru a z nej sa stala nádherná mladá žena. Jedného dňa zistili, že Ráchel má v skutočnosti výnimočný dar. Bola schopná prekročiť bariéru medzi Nebom a Peklom bez toho, aby si ublížila. Lucifer nechápal, ako to dokázala, ale vymyslel plán a poslal Ráchel do Neba. Mala tam špehovať Boha a infiltrovať Nebo, aby konečne mohla tú bariéru zlomiť. Nafarbili jej krídla na bielo a opustila Peklo. Ráchel videla, že život v Nebi je veľmi rozdielny od života v Pekle. Rozhodla sa prelomiť tú bariéru a poskytnúť každému šancu viesť taký život.

Keď prišla do božieho paláca, priblížila sa k archanjelovi Gabrielovi. Od Lucifera vedela, že Gabriel je ten najdôverčivejší. Porozprávala mu srdce lámuci príbeh a on sa nad ňou zľutoval a dovolil jej nasťahovať sa do paláca. Jej krása mu učarovala a prezradil jej mnoho užitočných vecí. Ráchel zahrala svoju úlohu dokonale. Zviedla Gabriela a prinútila ho dokonca požiadať ju o ruku. Jej plán by ľahko uspel, keby nakoniec nestretla Jeho. Jedno popoludnie sa šla poprechádzať do záhrady a nakoniec na sebe vycítila čísi pohľad. Otočila sa a zbadala jedného anjela opierať sa o strom a pozorne ju sledovať.

Ráchel bola zvyknutá na krásu. Normálne nepociťovala príťažlivosť k fyzickému vzhľadu. Ale tento chlapík bol odlišný. Nemohla z neho spustiť oči. Chladne sa na ňu pozeral, bez nejakého náznaku obdivu. To bolo pre ňu úplne nové. Ráchel po celý život vychvaľovali pre jej krásu. Žiaden muž jej šarmu neodolal. Pomaly sa k tomu cudzincovi priblížila a zblízka si ho prezrela. Jeho strieborné oči ju prebodávali pohľadom. Ráchel chcela niečo povedať, ale zrazu sa zjavil Gabriel a toho neznámeho anjela jej predstavil. Volal sa Damien a bol to Bohov najvyšší strážca. Ráchel sa usmiala, ale on jej úsmev neopätoval. Úprimne povedané, bol totálne nezaujatý. Keď Gabriel odišiel, Damien zrazu zasyčal, že jej neverí a že by si mala dávať pozor na svoje kroky. Ráchel po prvý raz pocítila neistotu. V jeho očiach bolo niečo, z čoho sa roztriasla. Fajn, nechcem, aby to bolo príliš dlhé.

Ráchel a Damien sa po celý čas hádali a on svoju averziu k nej vôbec netajil. Ráchel to vnímala ako výzvu a vyskúšala všetko, aby toho chladného anjela zviedla. Nezdalo sa, že by na jej úsilie nejako reagoval, ale Ráchel sa nevzdávala. Jeden večer vrazila do jeho izby a proste ho pobozkala. To spečatilo jej osud. Napriek tomu, že ju Damien podozrieval, nedokázal odolať. Začala sa mu akosi páčiť a už sa jej viacej nevyhýbal. Hlboko sa zamilovali. Takže Ráchel bola teraz rozpoltená medzi lojalitou k svojmu otcovi a láskou, ktorú cítila k Damienovi. Koho si mala vybrať?"

"Samozrejme, že si vybrala Damiena!" presvedčene vyhlásila Hermiona.

Ginny sa zachichotala.

"No v skutočnosti si vybrala svojho otca."

Hermiona sa nespokojne postavila a zazerala na Ginny, ako keby to bola jej chyba, že sa príbeh uberal týmto smerom. Na úškrn červenovlásky to nemalo vplyv.

"Nechaj ma dokončiť, dobre? Ráchel poslala Damiena preč po falošnej stope, aby ho prinútila na chvíľu odísť a potom prelomila s Gabrielovou pomocou bariéru. Ten samozrejme nepoznal jej zámery. Nebo zaplavili démoni a začala sa veľká bitka. Rácheline krídla znova očerneli a Gabriel si konečne uvedomil, kým bola. Lucifer bol silný a víťazstvo bolo na dosah. Ale potom sa zrazu zjavil Damien. Uvedomil si, čo sa stalo a vrátil sa späť. Keď ho Ráchel zbadala, bola šokovaná. Zazrel na ňu a začal bojovať s démonmi. Nanešťastie bol Lucifer na neho príliš silný a keď nakoniec zaútočil, aby Damiena zabil, Ráchel sa vrhla medzi nich a vlastný otec ju prebodol.

Anjeli a démoni okamžite prestali bojovať. Šokovaný Damien objímal Ráchel vo svojom náručí. Spýtal sa jej prečo a ona sa na neho usmiala. ´Pretože ťa milujem.´ Ráchel sa ospravedlnila a povedala, že chcela jedine, aby všetci mali šancu žiť šťastne v Nebi. Keď zomierala, stále sa pozerala do očí svojho milovaného anjela. Jej telo zmizlo a démoni s anjelmi uzavreli mier. Keď zomrel aj Damien, jeho dušu poslali dole na zem, kde sa opäť narodil a kde sa znova stretol s Ráchel v ľudskej podobe. Ich dieťa bolo prvým čarodejníkom na zemi a takýmto spôsobom našla mágia cestu do ľudského sveta. Koniec."

Hermiona sa so zamračením pozerala na Ginny.

"Páni, to bolo smutné."

Ginny prevrátila oči.

"Je to legenda o láske, čo si čakala?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Neviem. Chcem povedať, je to také nereálne. Teda, aby som bola úprimná, umrela by si niekedy kvôli nejakému chlapovi?"

Teraz bola Ginny tá, čo pokrčila plecami.

"Myslím, že to závisí od toho chlapa, nie? Či stojí za to."

Hermionine oči sa rozšírili.

"To nemyslíš vážne."

"Isteže myslím. Ak niekoho skutočne miluješ, nezaváhaš, aby si kvôli nemu zomrela. Ak skutočne miluješ, potom si budeš ceniť jeho život viac než svoj," pokojne vyhlásila červenovláska.

Hermiona si odfrkla.

"Možno..."

Ginny sa usmiala.

"Úprimne, páčil sa ti ten príbeh? Povedala som ti len zhrnutie, samozrejme. O tom príbehu je celá kniha s detailnými informáciami o ich pocitoch a myšlienkach. Je skvelá."

Hermiona prikývla.

"Veľmi mi pripomína Rómea a Júliu, vieš? Celou touto ´láskou proti pravidlám´. A koncom samozrejme. Myslím, že takýto príbeh je večne aktuálny. Myslíš, že vždy musí skončiť takto? Myslím, nemôže tam byť šťastný koniec?"

Ginny sa zachichotala.

"Ale tam je! Znova sa stretli, nie?"

Hermiona si odfrkla.

"Takže musíš najprv zomrieť, aby si mohla byť šťastnou?"

Ginny sa zamračila.

"Hypoteticky, však?"

Hermiona sa začervenala.

"Iste."

Ginny sa usmiala.

"Láska nie je logická, Miona. Môžeš pátrať po dôvodoch tak dlho ako chceš, nepomôže to. Buď si zamilovaná alebo nie si. Medzitým nič nie je. Nikdy nebudeš môcť ovplyvniť do koho sa zamiluješ. Skrátka ťa to zasiahne a nič proti tomu nenarobíš."

Hermiona pomaly prikývla.

"A ak niekto, do koho sa zamiluješ, je v skutočnosti démonom?"

Ginny sa uškrnula.

"Potom to budeš musieť zvládnuť. Dokáž, že sa ten príbeh mýlil a vytvor si svoj vlastný šťastný koniec."

Hermiona sa usmiala.

"Stále neviem, čo si obliecť za kostým."

Ginnine oči zažiarili vzrušením.

"Prosím, dovoľ sa mi o to postarať, dobre?"

Hermiona prikývla a nakoniec sa vzdala.

"Mimochodom, ty budeš na tom večierku kým?"

Ginny prevrátila oči.

"Slávna orientálna princezná."

Hermiona sa zachichotala a obe zišli dole na večeru.

ooOoo

Hermiona strávila ďalšie dva dni premýšľaním o tom prekliatom príbehu a Ginniných slovách. Malfoy sa jej evidentne vyhýbal. Jeho správanie sa skoro vrátilo k normálu, ako keby sa nikdy nič nestalo. Doberal si Harryho a Rona a ju úplne ignoroval. Dokonca na Elixíroch, kde sedeli vedľa seba. Jej očarovaná minca zostávala chladná a boli chvíle, keď sa pýtala samej seba, či to všetko nebol len sen. Ale nebol. Stále ju sledoval. Jeho jasné oči ju sledovali, keď odchádzala a občas na sebe vycítila jeho pohľad. Len nerozprával. Hermiona sa pokúšala presvedčiť samu seba, že je to v skutočnosti zlepšenie, ale naozaj tomu neverila.

Bol večer a bola na ceste do skleníka, aby sa stretla s ´druhým Malfoyom´. Hermiona nechcela premýšľať o jeho reakcii, keď zistí, že sa skutočne pobozkali. Pokrútila hlavou. Možno by mu to jednoducho nemala povedať.

Hermiona otvorila dvere a on už čakal - ako zvyčajne.

Usmial sa a pozorne ju sledoval, ako keby chcel skontrolovať jej stav. Usmiala sa na oplátku.

"Stále žijem," zažartovala, ale on sa zasmial.

"Ako to ide?" napäto sa spýtal a Hermiona sa usmiala nad jeho netrpezlivosťou.

"Vyhýbaš sa mi. Nerozprávame sa a úplne ma ignoruješ. Povedala som ti, že poznám tvoje plány, stretli sme sa a porozprávali o tom, ale nemyslím, že si zmenil svoj názor."

Vzdychol si.

"Vedel som, že to nebude také ľahké. Prosím vytrvaj. Ako som reagoval, keď si mi to povedala?"

Hermiona sa začervenala. Mohla cítiť horúčavu vo svojich lícach a prekliala sa za to, že bola tak ľahko čitateľná. Samozrejme, že si to všimol a zamračil sa.

"Čo som urobil?" spýtal sa, pripravujúc sa na najhoršie.

Vzdychla si. Nemalo zmysel tajiť to. Napokon, bol to tvrdohlavec.

"Pobozkal si ma."

Padla mu sánka a pokúsil sa zadržať široký úsmev. Hermiona sa zamračila.

"Čo je na tom smiešne?"

Zachichotal sa.

"Nič. Len som to nečakal, aby som pravdu povedal."

Hermiona sa cítila urazená a snažila sa nedať to najavo. Ale samozrejme, že si to všimol.

"Nie, nemyslel som to takto. Len ma nenapadlo, že ťa pobozkám takto skoro. Čakal som, že to zaberie viac času."

Hermiona vyvalila oči.

"Vedel si, že sa to stane?" neveriacky zašepkala.

Hrýzol si spodnú peru. Nebol šťastný, kam sa to zvrtlo.

"Nuž, áno, akosi."

Hermiona sa na neho zmätene pozrela.

"Myslíš, že sme toto už v tvojom čase urobili?"

Vzdychol si a prehrabol si rukou vlasy. Typický príznak rozrušenia.

"Nemyslím si, že je dobrý nápad práve teraz ti to povedať. Sľubujem, že všetko vysvetlím, ale nie teraz. Nie tu. Prosím, Hermiona."

Vzdala sa a vzdychla si.

"Si taký mätúci, Malfoy. Neviem, ako ťa zvládnuť. Jeden deň ma sčista-jasna pobozkáš a na druhý sa mi vyhýbaš. Naozaj si nemyslím, že dokážem, aby si sa vzdal svojho plánu."

Pokrútil hlavou, položil jej ruky na plecia a uprene sa na ňu pozrel.

"Môžeš. Musíš. Prosím! Nevzdávaj sa ma. Som tvrdohlavý a zvonka chladný, ale som rovnako zmätený ako si ty."

Hermiona odfrkla, ale prikývla.

"Čoskoro bude Halloween. Postarala som sa o tie lósy a myslím, že sa k tebe v ten večer znova pokúsim priblížiť."

Prikývol.

"Skvelé. Myslím, že ja sa tu porozhliadnem. Tento týždeň budem mimo mesta, ale na Halloween sa vrátim. Potom sa znova porozprávame, dobre?"

Hermiona prikývla. Otočila sa a otvorila dvere na skleníku.

"Poznáš príbeh o anjelovi Ráchel?" zrazu sa zvedavo spýtala.

Usmial sa.

"Iste, ten pozná každý. Prečo?"

"Je to môj kostým."

Oči mu zažiarili a doširoka sa usmial.

"Som zvedavý na tvojho Damiena."

Odfrkla si.

"Áno, ja tiež."

ooOoo

Hermiona nespala veľmi dobre. Mala mätúce sny a prebudila sa zavčasu s bolesťou hlavy. Dala si načas v kúpeľni a vynechala raňajky. Keď prišla do učebne Elixírov, zbadala Malfoya niečo šeptať Pansy do ucha. Rukou ju objímal okolo pása. Hermiona si odfrkla a prešla k Harrymu a Ronovi.

"Bré ráno," povedala s úsmevom. Harry jej úsmev opätoval, kým Ron sa odvrátil, uši zase červené.

Rozprávali sa o nedôležitých veciach a čakali, kým príde Slughorn.

"Draco, nemôžeš požiadať Slughorna, aby znova vymenil partnerov? Nemôžem uveriť, že musíš pracovať s tou špinavou Grangerovou," prehovorila Pansy dosť nahlas, aby ju všetci počuli.

Ron a Harry sa napäli a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie," povedala jednoducho a obaja sa zhlboka nadýchli.

"Myslím, že to budem musieť vydržať," pomaly zatiahol Malfoy.

Pansy zaskučala a Hermiona sa napla. Otočila sa a zízala na Malfoya, ktorý sa chladne uškŕňal.

"Nezaslúži si, aby bola s tebou," zalichotila mu Pansy a Hermiona sa zasmiala.

"Ach, chvalabohu, kto by kedy chcel byť s tým rozmaznaným blbom? Môžeme si s radosťou vymeniť miesta, Pansy, ja ti nebudem brániť, aby si mu oblizovala topánky," zasyčala a prekrížila si ruky na hrudi.

Malfoyove oči sa prižmúrili a Pansy ju prebodla pohľadom.

"Znie to, ako keby si žiarlila, Grangerová," s úškrnom vyhlásil Malfoy.

Hermiona si odfrkla.

"Áno, zaiste. Len ťažko dokážem ukryť svoje city, Malfoy," posmešne odvetila a Ron sa zasmial.

Malfoy sa uškrnul.

"Potom ich neukrývaj."

Hermiona sa začervenala a v duchu sa prekliala. Keď tieto slová vravel, bolo v jeho očiach niečo, čo ju nútilo stále cítiť to brnenie. S úškrnom si to všimol a Pansy sa zasmiala.

"Ona to vzala vážne! Aká hlúpa dokážeš byť, Grangerová? Myslíš, že niekto ako Draco by sa vôbec na teba pozrel, nespomínajúc, že by sa ťa dotkol?" posmievala sa Pansy.

Hermiona sa uškrnula.

"Spýtaj sa jeho."

Niečo v jej úsmeve spôsobilo, že Pansyin úškrn zmizol a zmenil sa na masku zúrivosti.

"Ty sa opovažuješ..." začala a Hermiona sa zasmiala.

"Samozrejme, že sa opovažujem."

Malfoy sa s námahou pokúšal zadržať úškrn a Hermiona na neho zazrela. Pokrčil plecami.

"Draco!" obrátila sa Pansy na Malfoya.

Zrazu sa sklonil a pobozkal ju. Hermiona nedokázala popísať, čo v tej chvíli cítila. Len sa dívala a pokúšala sa ignorovať tú bolesť vo svojej hrudi. Keď Malfoy Pansy pustil, tá sa na neho v extáze pozerala.

"Nemaj obavy, ja by som sa nikdy tej špinavej humusáčky nedotkol."

Zásah do čierneho. Hermiona vycítila slzy, ale nedovolila, aby sa objavili. Harry s Ronom okamžite začali na Malfoya kričať a Ron dokonca vytiahol svoj prútik, aby toho blonďavého slizolinčana preklial. Zdalo sa, že mu je to ukradnuté. Svoje oči upieral na jej tvár. Hermiona sa otočila a odišla. Nikdy nič podobné neurobila, ale pomyslenie, že bude vedľa neho sedieť viac než hodinu spôsobilo, že sa roztriasla. Na toto nebola dosť silná.

Hermiona šla do spálne a plakala. Nechcela dať najavo tento druh slabosti, ale nemohla si pomôcť. Jeho slová ubližovali viac, než jeho bozk s Pansy. Keď si ten obraz predstavila, mala pocit, že sa zadusí. Nikdy, pokiaľ bude nažive, nikdy ju znova neprinúti, aby sa kvôli nemu takto cítila. Hermiona bola znechutená. Radšej o päť rokov zomrieť, než by sa k tomu kreténovi mala priblížiť.

ooOoo

Draco nemohol odtrhnúť oči z prázdneho miesta vedľa seba. Stále premýšľal o jej tvári, ublíženej a neveriacej. To, čo urobil, bolo správne. Musela sa ho vzdať. Vzdať sa myšlienky, že by sa mohol nakoniec zmeniť. Nebolo cesty späť. Jediná možnosť, ako ju udržať v bezpečí, bolo prinútiť ju, aby ho nenávidela. Hoci Draco neočakával, že to tak veľmi ublíži jemu samému. Povedať tieto slová bola tá najťažšia vec, ktorú kedy urobil. Prečo? Bývalo ľahké takto jej hovoriť. Napokon, bola to Grangerová. Len Grangerová. Jeden malý bozk ho snáď nemohol tak oslabiť. Prečo sa to potom nezdalo správne?

Draco strávil deň väčšinou v mlčaní. Pansy bola večne v jeho blízkosti ako láskou pomätený pes. Pobozkať ju bola určite chyba. Jej nádejný pohľad znervózňoval a počas obedňajšej prestávky sa ho dokonca pokúsila prinútiť, aby ju pobozkal znova. Draco pokrútil hlavou. Grangerová sa už nevrátila na žiadnu hodinu. Čudné. Normálne bola posledným človekom, ktorý by vynechal vyučovanie. Bolo to skutočne kvôli nemu? Tak veľmi jej ublížil?

ooOoo

Hermiona sa rozhodla, že dnes nevstane z postele. Vynechala celý deň a povedala svojím priateľom, že ju hrozne bolí hlava. Bolo neskoro večer a Parvati s Lavender už spali. Hermiona bola neuveriteľne hladná a rozhodla sa, že zíde dole do kuchyne, aby si zaobstarala nejaké jedlo. Šla do spoločenskej miestnosti a stuhla prekvapením. Ron tam sedel s veľkým tanierom sendvičov.

"Vedel som, že skôr či neskôr zídeš dole. Napadlo mi, že možno budeš hladná," začal a začervenal sa.

Hermiona pocítila nával náklonnosti a vďačne sa usmiala. Posadila sa vedľa neho a vzala si sendvič.

"Vďaka, Ron," zašepkala a on sa zahanbene usmial.

"Chcel som sa ospravedlniť. V poslednej dobe som sa choval hlúpo. Nechcel som, aby to bolo takto. Prosím, Miona."

Prehltla a pozrela sa na neho so slzami v očiach. Hermiona nevedela prečo, ale počuť tieto slová jej robilo tak dobre, aj keď Ron nebol tým človekom, ktorý ich mal povedať. Zrazu ho objala a on ju placho pohladil po chrbte.

Rozprávali sa a smiali a zjedli všetky sendviče v dokonalej harmónii. Hermiona si spomenula, prečo vždy chcela, aby sa Ronovi páčila. Bolo príjemné byť s ním. Pritúlila sa k nemu a pozrela sa do praskajúceho ohňa a potom zaspala a utešujúco zastenala. Ron sa na ňu s úsmevom pozrel a tiež zatvoril oči.

"Chýbala si mi," zašepkal a zaspal.

ooOoo

"Strávili tu celú noc spoločne? Sami?"

"Myslíš, že sú nakoniec pár?"

"Mala by som to povedať Lavender, myslela som, že sa jej páči."

"Možno by sme ich mali zobudiť."

Hermiona začula šepot a pomaly sa prebudila. Niektoré slová zachytila a zamračila sa. O čom to rozprávali? Nakoniec otvorila oči a všimla si, že všetci stíchli. Rozhliadla sa a našla sa obkolesená chrabromilčanmi. Všimla si, že v skutočnosti leží na niečom teplom a toto ´niečo´ dýcha. Hermiona vedľa seba našla Rona, ktorý stále spal.

"Ach, no tak, kašlite na to, toto nie je vaša vec."

Hermiona sa pozrela do Harryho usmievajúcej sa tváre. Usilovne sa pokúšal všetkých rozohnať. Ginny mu pomáhala a kradmo na nich pozerala. Hermiona zmätením pokrútila hlavou. Mysleli si to, čo si myslela, že si myslia?

Hermiona potriasla Ronom.

"Ron! Prebuď sa!"

Zmätene otvoril oči a usmial sa, keď ju zbadal tak blízko pri sebe. Nemohla si pomôcť, aby ten úsmev neopätovala.

"No tak, nie sme sami!" zašepkala a on vyskočil a stretol sa s pohľadom asi dvadsiatich chrabromilčanov.

Hermiona sa tiež postavila a odišla do spálne tak rýchlo ako mohla. Uprednostnila by zostať v posteli až do budúceho roka, ale to bolo nemožné, takže sa vzchopila a odišla na raňajky. Ako očakávala, všetci si šepkali a ona podráždene odfrkla. Ron na ňu čakal s plachým úsmevom, ktorý mu opätovala.

"Sú hrozní," vyhlásila a sledovala, ako sa nejakí prváci chichocú.

Ron prikývol.

"Áno, sú." Ale netváril sa tak. V skutočnosti sa usmieval a zjavne mal dobrú náladu.

Šli na raňajky spoločne a znova ich zastavila Pansy.

"Hej, Grangerová, konečne si si našla niekoho, kto je ochotný sa ťa dotknúť? Nie je veľkým prekvapením, že je to Weslík," posmievala sa a Ron zružovel.

Hermiona Pansy nevenovala pozornosť, pretože upierala pohľad na Malfoya. Snažil sa tváriť nezaujato, ale jeho oči žiarili ako kvapalné striebro. Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa neusmiala.

"Sklapni, Pansy, si taká osina v zadku," chladne odvetila, chytila Rona za ruku a otočila sa. Chytil ju pevnejšie a Hermiona si pripadala v bezpečí. Možno to bolo takto lepšie. Prečo plakať pre lásku, ktorú nemôžete mať, keď iná láska je v skutočnosti tak blízko?

"Pekné divadlo, Grangerová," lenivo zatiahol Malfoy a Hermiona sa na neho pozrela s veľkým úsmevom.

"Nie také dobré ako to tvoje včerajšie, Malfoy," odpovedala a prešla s Ronom ku chrabromilskému stolu. Cítila na chrbte Malfoyov pohľad.

Ron si vzdychol.

"Ušlo mi niečo medzi tebou a Malfoyom?" spýtal sa potichu a Hermiona okamžite pokrútila hlavou.

"Predtým sme mali na Elixíroch hlúpu hádku a on hovoril o tom."

Ron s úľavou prikývol a Hermiona už viacej nebola hladná. Prečo bolo také ľahké klamať? Nikdy predtým svojím priateľom neklamala a teraz to robila dokonca bez premýšľania.

So svojimi priateľmi strávila prekvapujúco príjemný deň. Hermiona bola šťastná s Ronom po boku a zdalo sa, že sa uľavilo tiež Harrymu. Mali dobrú náladu a dokonca sa spoločne tešili z vyučovania. Hermiona si uvedomila, ako veľmi jej chýbali. Bol to dobrý pocit.

Prešiel týždeň bez toho, aby sa udialo niečo mimoriadne. Malfoy ju stále ignoroval, hoci ju neprestal sledovať. Hermiona sa vrátila k starým zvykom, ako navštevovanie Hagrida s Harrym a Ronom, či dívanie sa ako hrajú šachy, kým čítala. Harry im porozprával o všetkom, o čom sa dozvedel na Dumbledorových súkromných hodinách a potom sa o každom kúsku informácie porozprávali. Rozprávať sa so svojimi priateľmi bolo niečo, čo Hermiona milovala. Naozaj im chcela povedať o ´druhom Malfoyovi´ a o budúcej vojne, ktorej sa pokúšala zabrániť. Ale samozrejme, že to neurobila.

Dni plynuli v radosti, ale noci boli horšie. Hermiona sa cítila osamelá, keď mesačné svetlo prenikalo do jej izby. Ako keby stratila niečo mimoriadne. Niečo, čo potrebovala. Keď v noci zatvorila oči, vždy videla pred sebou jeho tvár. Bolo ľahké navravieť si, že na neho cez deň zabudla. Ale v noci túžila po jeho hlase, po jeho úsmeve, po jeho dotyku. Hermiona by to samozrejme nikomu nepovedala. Toto bol jej problém a bol len jej. Bola si istá, že raz na neho zabudne. Keď všetko skončí, začne nový život s Ronom. Dňom za dňom to bude ľahšie a ona bude šťastná. A keď sa pokúsila týmito vetami samu seba presvedčiť, zvyčajne zaspala s malou slzičkou v kútiku oka.

ooOoo

Konečne sa naozaj priblížil ten očakávaný a súčasne obávaný Halloweensky večierok. Hermiona sľúbila Ginny, že ju nechá pripraviť jej kostým, takže si skutočne nerobila starosti. Jediná vec, kvôli ktorej sa cítila zle, bol Ron. Vybrala mu za partnerku Eloise Midgenovú a on to ešte ani nevedel. Hermiona zvažovala, že znova zmanipuluje lósy, ale bolo by to nebezpečné. Nikto nesmel zistiť, že v tom bola zapletená, takže sa toho plánu vzdala a rozhodla sa stráviť s ním veľa času, aby sa cítil lepšie.

Tri hodiny pred tým, než mal začať večierok, sa stretla s Ginny.

"Miona, budeš vyzerať fantasticky, keď s tebou skončím."

Hermiona neprotestovala a nechala Ginny, aby jej urobila vlasy, make-up a pomohla jej s kostýmom.

V skutočnosti sa bavili a veľa nasmiali. Krok za krokom sa Ginny premenila na orientálnu princeznú. Vyzerala nádherne. Vybrala si zlatom iskriaci kostým brušnej tanečnice, ktorý zvýrazňoval jej štíhly pás a boky. Bol pre ňu dokonalý. Živôtik bol tesný s krátkymi rukávmi a hlbokým výstrihom. Háremové nohavice boli voľné, ale sexy, pretože boli trochu priesvitné. Ginny si nakrútila vlasy do veľkých kučier a na tvári mala závoj, takže ste mohli vidieť len jej oči.

"Gin, chalani sa z teba zbláznia. Vyzeráš skvele!" s úsmevom povedala Hermiona.

Ginny pokrútila hlavou.

"Nie, ak budem stáť vedľa teba. Miona, budeš kráľovnou večera."

Hermiona si odfrkla, ale usmiala sa. Postavila sa a po prvý raz sa na seba pozrela vo veľkom zrkadle. Poklesla jej sánka.

Ginny sa spokojne usmiala.

"Vidíš?"

Hermiona neveriacky pokrútila hlavou.

"Gin, toto si nemôžem obliecť!"

Červenovláska sa zasmiala.

"Tak to teda nie! Nedovolím ti zničiť moje majstrovské dielo. Aj tak je už príliš neskoro. Poďme, musíme už ísť."

Hermiona prehltla a prikývla. Ginny ju chytila za ruku.

"Si nádherná. Urob mi láskavosť a raz vo svojom živote buď sebaistá, dobre?"

Hermiona sa usmiala a obe zišli po schodoch do spoločenskej miestnosti. Hermiona nevedela, či to bolo kvôli Ginny, ale všetci zmĺkli a prekvapene sa na nich pozreli. Harry na nich pozeral s otvorenými ústami a Ron skoro spadol zo stoličky. Obaja tiež vyzerali dobre. Harry bol samozrejme Ginnin partner a tak mal na sebe biele háremové nohavice, zlatú vestu a malý turban v čiernych vlasoch. Dokonca mal na boku meč. Hermiona sa uškrnula a on je úškrn opätoval. Ron bol akýmsi druhom gangstra. Mal na sebe čierny oblek, použil na vlasy množstvo gélu a na hlave mal klobúk, v ktorom mal zastrčený prútik. Hermiona nechala svoj pohľad putovať a všimla si Parvati ako Kleopatru, Nevilla ako Rhetta Butlera, Lavender ako Marilyn Monroe a Deana ako Billy the Kida. Pobavene sa usmiala. Možno tento večierok bude nakoniec zábava.

Ron sa na ňu pozrel a zalapal po dychu.

"Miona, vyzeráš úžasne!"

Hermiona sa doširoka usmiala.

"Večne ten prekvapený tón..."

Harry sa zasmial a prešiel k Ginny.

"Gin, páni. Vyzeráš neuveriteľne."

Usmiala sa a trochu sa začervenala. Hermiona sa uškrnula. Všetko bolo zatiaľ skvelé. Dúfajme, že to takto zostane. Rozprávali sa a kráčali dole schodmi, aby sa vo Veľkej sieni stretli so svojimi partnermi. Ginny a Harry boli šťastní, keď zistili, že ich partneri sú v tej istej fakulte, ale väčšina dvojíc bola stále rozdelená. Hermiona sa rozhliadla, zvedavá, ako bude vyzerať Malfoy. Bol anjelom, správne? Tak asi bielo... Na toto sa nechcela tešiť, ale vážne chcela, aby onemel. Ak mala Ginny pravdu, potom toto bola jej noc.

ooOoo

Bol to chaos. Všade hlúpo vyobliekaní ľudia, ktorí hľadali svoje polovičky. Draco vzdychol a pozrel sa na svoj odraz v okne. Bol anjelom. Zo všetkého možného anjelom. Ako keby sa mu niekedy tento kostým hodil... Pokrútil hlavou. Takže sa musel poobzerať po svojej malej Démonke. Pansy to nebola. Vážne sa rozplakala, pretože jej partnerom bol akýsi idiot z Bifľomoru, ktorý bol dokonca mladší než ona. Draco sa uškrnul. Pansy bola vyobliekaná ako Pocahontas a vyzerala poriadne rozkošne, napriek tomu, že k nej necítil ani štipku záujmu.

Jeho myšlienky sa okamžite zatúlali k inému dievčaťu. Nechcel ju hľadať. Nechcel spoznať, ako flirtuje s nejakým iným chlapíkom. Celá tá historka s Weasleym spôsobila, že rozmlátil svoju izbu a zranil si pravú ruku. Namiesto opravy tej zasranej skrinky bol naštvaný ako peklo a chcel ju zabiť. Ale o chvíľu ju už chcel pobozkať a tieto zmeny jeho nálady ho privádzali do šialenstva. Zovrel päsť a znova pocítil bolesť v zranenej ruke. Do pekla. Mal by ju preklínať a nie ju chcieť.

"Tak myslím, že som našla svojho anjela."

Napäl sa a otočil sa. Nič ho nemohlo pripraviť na to, ako vyzerala. Bola dokonalým démonom, zosobnením zvodného diabla, s ktorým by okamžite šiel do pekla. Draco zalapal po dychu a prizrel sa jej zblízka. V skutočnosti bola polonahá! Mala čierne iskriace obtiahnuté kraťasy, zodpovedajúce tielko na ramienkach, ktoré malo nehanebne hlboký výstrih, strieborný opasok a čižmy po kolená. Vlasy mala uhladené a žiariace, pery lesklé a oči namaľované striebornými trblietkami. Mala dokonca čierne krídla, nespomínajúc ten diabolský úškrn na jej nádhernej tvári.

Draco si odkašľal.

"Prešla si peklom, Grangerová?"

Zasmiala sa.

"Ak si ty prešiel nebom, potom ja musím byť niekde inde, správne? My dvaja by sme nemohli žiť v tom istom svete."

Dokonca jej hlas bol iný. Mal tušenie, že si bola poriadne vedomá jeho aktuálneho stavu. Tiež sa uškrnul. Prečo nehrať túto malú hru, keď si ju ona zjavne užívala? Možno tento večierok nakoniec bude zábava...

ooOoo

Hermiona bola neistejšia, než sa tvárila. Toto oblečenie bolo viac než odvážne, ale aj tak si pripadala sexy. Prečo si počas jednej noci neužiť tento pocit?

Keď ho našla, bol sám, stratený v myšlienkach. Bolo neuveriteľné, ako príťažlivo vyzeral, keď ho zjavne nikto nesledoval. Mala pravdu, bol oblečený v bielom. A samozrejme, že mu to sedelo. Mal biele nohavice so strieborným opaskom a bielu košeľu s krátkymi rukávmi. Vyzeral sexy. Okamžite sa modlila, aby jej bol umožnený vstup do neba, ak tam čakal niekto taký ako on. Nemal krídla, asi to nebolo dosť mužné. Vlasy mal trochu rozstrapatené, vďaka čomu bol ešte príťažlivejší. Asi si ich príliš často prehrabával prstami. Takže bol skutočne nervózny. Na jeho ´kostýme´ nebolo nič mimoriadne, ale jednoducho mu sedel. Nepotreboval veľa doplnkov, takto bol najzvodnejší. Hermiona si vzdychla. Bol čas predviesť sa.

Keď k nemu prehovorila a on sa k nej otočil, zdvihol sa jej žalúdok. Bude sa mu páčiť jej kostým? Bude si stále myslieť, že je nepríťažlivá? Zrejme nie. Prezeral si ju rovnako pozorne ako to urobil Ron. Rozdiel bol v tom, ako sa pri tom cítila ona. Pred Ronom nebola napätá, ale pred Malfoyom nemohla dýchať. Nebolo času pýtať sa prečo, v skutočnosti to už vedela a vďaka tomu bola ešte odhodlanejšia.

Uškrnula sa, dúfajme, že zvodne a odpovedala na jeho zachrípnutú otázku. Uškrnul sa na oplátku a obaja sa krátky okamih pozerali jeden na druhého.

"Vitajte! Vitajte na našom prvom Halloweenskom maškarnom večierku! Ako ste si všetci všimli, naším námetom sú: Slávne dvojice v minulosti. Teší ma, keď vás všetkých vidím vyobliekaných a šťastných a som si istý, že budeme mať skvelý večierok! Bavte sa a strávte čas so svojimi partnermi! Všetci sa chceme navzájom lepšie spoznať. A teraz, prosím, dovoľte nám otvoriť večierok tancom! No tak, vážení, nehanbite sa!"

Slughorn sa samozrejme vyobliekal sám za seba, tak ako ostatní učitelia. Hermiona sa rozhliadla a videla množstvo nešťastných tvárí. Jedna z nich bola Ronova, ktorý stál vedľa Eloise Midgenovej. Mala na sebe biele šaty a pokúsila sa natočiť si vlasy, ale bolo to zbytočné. Hermiona si zahryzla do spodnej pery.

"Prežije to. V skutočnosti je celkom milá."

Hermiona sa na neho prekvapene pozrela. Odkedy Malfoy niekoho nazval milým? Nad jej pohľadom prevrátil očami a ona sa usmiala.

"Chceš tancovať?" odvážne sa spýtala.

Nadvihol obočie, ale prikývol. Malfoy si ju pritiahol k sebe a objal ju rukou okolo pása. Druhou ju chytil za ruku. Keď začali tancovať, pripadala si ako v nebi. Prečo bolo také ľahké zabudnúť na všetko, keď sa pozerala do týchto očí? Hermiona si nevšimla, že boli skoro jediným tancujúcim párom. Nevšimla si Ronove a Pansyine vražedné pohľady a všetky tie zvyšné tváre, ktoré ich prekvapene sledovali. Nezáležalo na tom. Hermiona by takto mohla tancovať celú večnosť. Pripojili sa k nim ďalšie páry a zachytila kútikom oka Harryho s Ginny, ktorí sa na ňu ľútostivo pozerali. Najprv nechápala prečo, ale potom jej to došlo. Bolo to Malfoyom. Stále a večne Malfoyom. Pre nich nebol tým, čím sa stal pre ňu. Nenávideli ho, hoci on nebol dobrý a oni asi mali pravdu. On dostával tie isté súcitné pohľady od svojich priateľov. Tiež si mysleli, že ona je tá, ktorá si nezaslúži, aby s ním tancovala.

Hermiona pocítila závrat a zalapala po dychu. Malfoy ju držal pevne a ona sa o neho oprela.

"Si v poriadku?" znepokojene sa spýtal a jej srdce sa rozbúchalo nádejou. Vážne sa staral alebo to bola len rečnícka otázka?

"Len potrebujem trochu čerstvého vzduchu."

Chcel niečo povedať, keď bol silno odtlačený nabok a Hermiona stratila rovnováhu. Ron ju včas zachytil a prebodával Malfoya pohľadom.

"Ja sa o to postarám, fretka. Nemárni svoj čas."

Hermiona nemohla ani protestovať. Ale na tom nezáležalo, pretože Malfoy to urobil za ňu.

"Ľutujem, Weslík, ale dnes večer je moja," zasyčal, schmatol ju za ruku a pritiahol k sebe. Hermionine srdce prestalo na sekundu biť.

Ron by bol schopný Malfoya zabiť holými rukami, keby sa sčista-jasna nezjavil Slughorn.

"Ach, môj bože, slečna Grangerová, váš kostým je neuveriteľný. Z vás dvoch je fakt pekný pár. Pán Weasley, myslím, že vaša partnerka vás už hľadá."

Rozzúrený Ron poslúchol a Hermiona sa na neho ospravedlňujúco pozrela. Mlčky ústami naznačila ´je to v poriadku´ a on pochopil a odišiel.

Slughorn ich stále sledoval. Už bol trochu pripitý.

"Slečna Grangerová, som učiteľ, ale mohli by ste ma okamžite zviesť do pekla. Buďte dnes večer opatrná. Pán Malfoy, postaráte sa o ňu, správne?"

Malfoy s úškrnom prikývol a Hermiona sa začervenala. Prekliala Ginny. Prečo ju do tohto navliekla? Keď Slughorn odišiel, otočila sa k Malfoyovi a prebodla ho pohľadom.

"Čo to práve teraz bolo? Prečo musíš robiť pred Ronom také divadlo?"

Malfoy na ňu zízal.

"Radšej by si chcela tancovať s Weasleym?" spýtal sa potichu a ona sa začervenala.

Úprimná odpoveď na túto otázka bola ´nie´ a on to mohol vidieť v jej očiach. Otočila sa, neschopná zniesť viacej jeho prítomnosť a opustila Veľkú sieň. Začula za sebou jeho kroky a nahnevane sa otočila.

"Prestaň ma sledovať! Po celý čas ma ignoruješ, bozkávaš Parkinsonovú, urážaš ma a potom sa zrazu chováš, ako keby som bola predmetom, ktorý ti patrí. Prestaň s tým! Ja nie som ničia!"

Malfoy prižmúril oči a zaťal päsť.

"Tak prečo sa vôbec staráš? Ak nie som taký dôležitý, prečo žiarliš, keď bozkávam Pansy? Prečo nie si v pohode, keď ťa ignorujem? Prečo si vôbec urazená, keď ťa urážam?"

Hermiona si odfrkla.

"A prečo ty žiarliš, keď som v Ronovej blízkosti? Prečo sa staráš, či s ním tancujem alebo nie? Prečo ma všade prenasledujú tvoje oči?" zasyčala a on ju zrazu zatlačil do steny a prinútil ju zalapať po dychu. Ruky si oprel z oboch strán jej tváre.

"Pretože si moja a ty to veľmi dobre vieš! Pozri sa na mňa a povedz mi, že sa mýlim. Odíď a dokáž mi, že ku mne nič necítiš!"

Mlčky sa na seba pozerali. Obaja ťažko dýchali. Vyplašil ich zvuk chichotajúcich sa dievčat. Malfoy ju chytil za zápästie, otvoril dvere a zatlačil do prázdnej miestnosti. Zatvoril dvere a čakal, až tie dievčatá zmiznú. Hermionine srdce búšilo. Hlasy sa stratili a obaja si vzdychli.

"Ešte si sa nerozhodla," chladne vyhlásil.

Hermiona si odfrkla.

"Okamžite odídem a vôbec sa neobzriem späť, Malfoy. Mám po krk tvojich zmien nálady, je mi z toho zle."

Otvorila dvere, pripravená odísť, keď si uvedomila, že dvere sú v skutočnosti zamknuté.

"Otvor tie dvere, Malfoy!" nahnevane zasyčala a on sa na ňu so zamračením pozrel.

"Ja som ich nezamkol," úprimne odvetil a jej oči sa rozšírili šokom.

Vytiahla prútik a skúsila Alahomora, ale dvere sa neotvorili.

"Do pekla, sme tu zavretí!" zašepkala a on sa sám pokúsil otvoriť dvere, ale tiež sa mu to nepodarilo.

Pozreli sa na seba a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Toto musí byť nočná mora."

Malfoy si odfrkol.

"Ako keby sa mi niekedy mohlo o tejto situácii snívať."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nemohli by sme zavolať o pomoc?" nenadšene navrhla.

Malfoy nadvihol obočie.

"Máš nejaký lepší nápad?" zasyčala. Ustúpila niekoľko krokov dozadu, keď si všimla ten úsmev na jeho tvári.

"Áno, myslím, že by som mohol niečo vymyslieť," zvodne povedal a stále s úsmevom sa k nej priblížil.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 02.12. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 6: Halloween Od: doda357 - 21.10. 2010
Na začiatok- ten príbeh o Damienovi a Ráchel bol naozaj krásny. Draco a Pansy v učebni Elixírov- to bolo od Draca hnusné. Ale na druhej stane tie výčitky o niečom svedčia Ďalej som bola prekvapená, že Ron vie byť taký pozorný. Z tej scény v spoločenskej miestnosti sa mi páčilo to s tými sendvičmi aj to, ako tam zaspali. Pre ostatných to bolo teda prekvapenie... Keby len vedeli ku komu Hermiona niečo cíti...Takisto úžasná bola Dracova reakcia na Hermionu a Rona. "Mal by ju preklínať a nie ju chcieť Krása. To, ako si Hermiona aj Draco povedali, že možno ten večierok nakoniec bude zábava, bolo zlaté...Ten ich tanec- božské, to musel byť teda úžasný pocit A potom sa zase ukázalo, prečo nemám Rona až tak veľmi v láske- hentak ich prerušiť... Veď to je hotový trestný čin Táto veta bola úplne že najlepšia: "Ľutujem, Weslík, ale dnes večer je moja. No a tá posledná naozaj nemala chybu. V podstate ako celá poviedka Ďakujem ti strašne moc, že som si to mohla prečítať. Bolo to skutočne úžasné. Strávila som pri tom prekrásne poobedie, Aj za to vďačím tebe. Uff, trochu som sa rozpísala Ešte raz ďakujem za krásnu kapitolu.

Re: Kapitola 6: Halloween Od: Nade - 18.10. 2010
Dech beroucí situace. Kdopak je tam asi zavřel. Že by tajemný "návštěvník"? Rychle letím na další díl.

Re: Kapitola 6: Halloween Od: jerry - 18.10. 2010
tak pribeh o rachel nesklamal, bol uzasny. ta ich obojstranna ziarlivost je rozkosna. a ten bal zacal naozaj skvelo. ale co to je za miestnost kam sa to dostali. hmm som zvedava kedy a ako sa odtial dostanu. dakujem za preklad

Re: Kapitola 6: Halloween Od: Zuzana - 18.10. 2010
Och to je ako príbeh Draca a Hermiony, ale ona si nevybrala jeho? Och jaj to je krásny tragický príbeh a stretli sa znovu na zemi... A mne slzia oči. Ginny nádherne vysvetlila lásku. A Draco je znovu za blbca, prečo musí olizovať Pansy??? A ona sa hneď vrhne na Rona. No dobre nevrhne, ja len žiarlim. Ach a anjel a démon sa stretli a môžu na sebe oči nechať. To bude pekné (dúfam) Tanec až sa stráca dych... až a zamrazilo keď sa tam zjavil Ron, ale Draco sa zachoval krásne ach a už sa znovu roztápam. A koniec kapitoly. To je trest za moje hriešne myšlienky. Jimmi, obrovské ďakujem musím to teraz rozdýchať.
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Tak strašne teraz potrebujem komentáre... ďakujem, ďakujem a za odmenu tu máš ďalšiu kapitolu. Som zvedavá, čo povieš na ňu.

Re: Kapitola 6: Halloween Od: smiley - 18.10. 2010
Myslím si, že takto ukončiť kapitolu je dosť neľudské. Ale zasa na druhú stranu sa máme na čo nešiť.
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Veď už tu máš hneď ďalšiu. Ďakujem za komentár.

Re: Kapitola 6: Halloween Od: Svetluska - 18.10. 2010
Skvělé. Mám za sebou první den v mé první práci a jsem z toho dost vyčerpaná, ale to mi zvedlo náladu. Díky moc.
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Tak to držím palce, nech ti to vydrží a darí sa len dobre. Ja už som od obeda čakala na ďalší komentár, začínam druhú várku a potrebovala som "doping", aby som pokračovala. Čo sa ti podarilo. Ďakujem moc za komentár. Kód: 888

Re: Kapitola 6: Halloween Od: JSark - 18.10. 2010
Protibožia špionáž a paranoidný Boh, to nemá chybu. Celkovo som myslela, že Hermiona bude mať na sebe skôr niečo kožené, ale dobre, aj tak to dopadlo zaujímavo. Som zvedavá, koľkí sa dovtípia, že sa medzi nimi niečo deje.
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Ak si ani ty taký príbeh nepočula, tak je určite vymyslený, že? A počkaj, bolo tam niekde že tie kraťasy a tielko neboli z kože? Nevšima som si. Ešte sa načakáš... A kým to vôbec dôjde im oboch... ach jajajáj. Vďaka za prečítanie a komentár.

Re: Kapitola 6: Halloween Od: denice - 18.10. 2010
Čistá romantika! Tak by mělo začínat každé pondělní ráno, sice je za oknem pošmourné dušičkové počasí, ale já si pěkně v teple užívám půvabnou legendu a pak ty  bálové interakce - milé a odlehčené. Díky!
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Bude akcia a bude akcia! Nemohla som sa takto pomýliť! Ach jo, ale je to fakt milé. Ja popíjam teplý čajíček a každú chvíľu kontrolujem komentáre. Díky moc, usmievam sa.

Re: Kapitola 6: Halloween Od: marci - 18.10. 2010
O víkendu jsem nebyla na netu, tak jsem si teď k ranní kávičce mohla dát dvě kapitoly najednou....Bohužel se tu akorát objevil náš IT a trousil rádobyvtipné poznámky o tom, co to zase "sjíždím". Uf. Doufám, že mi nelustruje počítač moc často a důkladně :-/ Ale jinak - povídka krásná. Ten příběh Damiena a Ráchel byl úžasný - to si autorka vymyslela, nebo takováhle legenda opravdu existuje??  Díky moc za překládání - jsi skvělá M  
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Skúšali sme hľadať, ale nenašli. Inak, pred odchodom z práce je dobrým zvykom vyčistiť históriu a cookies. Najradšej všetko, ak ti nevadí znova ťukať heslá. Minimálne históriu. Už som si na to zvykla, pretože W7 sa chová divne a opätovne ma prihlási, aj keď som sa predtým odhlásila. Čo je na firemnom PC nebezpečné. Ďakujem za komentár.
Re: Kapitola 6: Halloween Od: marci - 18.10. 2010
Ale však to já dělám :-)  Ale dozvěděla jsem se, že se leccos ukládá ještě někde hlouběji, kam se obyčejný uživatel nedostane... 
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Zistím, ale pochybujem, že by sa v tom nejaký ajťák vŕtal sám od seba. Pretože potom by mohli jemu skontrolovať kade všade chodí a Harry Potter by to určite nebol. A ajťáci sú od prírody pohodlné stvorenia riadiace sa heslom ži a nechaj žiť. Teda toto je záležitosť systémákov, ale myslím, že sú všade rovnakí. A vždy treba byť pripravený - ála:na tejto stránke si vylepšujem angličtinu, testujem UnitedNuke (to je pre mňa), tu sa cez odkazy dostanem rýchlejšie tam kam potrebujem ísť pracovne atď. Raz som mávla rukou a: to mám len prednastavenú domovskú stránku na prehliadači, len som ho pustila, ty ale nemohol by si sa pozrieť na to, mám taký malý problém - rýchlo prepnúť a už ajťáka nebolo. Pchá. Dúfam, že som to nezakríkla. (inak jeden z dôvodov vyžadovanej registrácie - aj keby chceli, ďalej ako na úvodnú stránku sa nedostanú a v komentároch si môžem napísať čo chcem, predtým mi tu kolega občas vliezol a nebolo múdre, aby zistil ako "usilovne" pracujem).
Re: Kapitola 6: Halloween Od: marci - 18.10. 2010
Tak jsem se v tom trochu vrtala a zjistila jsem, že ač mažu historii atd., v Temporary Internet Files mi to kupodivu kyslo. Nu - náš IT není úplně typický; je to už starší pán, ale není bonzák. Spíš si rýpne. (Doufám - také bych to nerada zakřikla). Aspoň si rozšířil obzory, pokud měl chuť se v tom procházet. Vzhledem k tomu, koho všeho jsem schopná ve fanfiction a doprovodných obrázcích spárovat.....  :-)   Ale každopádně budu pečlivější v zametání stop :-)
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Ja mám možnosť hneď to vymazať s históriou. Ale to v IE. Vo Firefoxe je len história. Díky moc.

Re: Kapitola 6: Halloween Od: anonym - 18.10. 2010
úžasné

Re: Kapitola 6: Halloween Od: kometa - 18.10. 2010
Ještě, že jsem si to nepřeposlala ke čtení do práce! Takhle se na monitor nablble křením doma Krása, nádhera! Do práce se mi nechce, četla bych dál! Díky moc za úžasný překlad, Jimmi a nedočkavě vyhlížím pokračování! "A ak niekto, do koho sa zamiluješ, je v skutočnosti démonom?" Ginny sa uškrnula. "Potom to budeš musieť zvládnuť. Dokáž, že sa ten príbeh mýlil a vytvor si svoj vlastný šťastný koniec."
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Babo, kedy ty vstávaš? Dnes chcem poslať Dode 11. kapitolu, čím mám za sebou tretinu a nastáva obrovský výdych. Je to angličtinou, kratšia kapitola z Fénixa mi trvá týždeň a stále mám miesta, kde neviem, čo autorka chcela povedať. Toto je úžasné. Nemáš problém pochopiť originál a výsledok je len na tebe. Vieš čo myslím? Môžeš to podať sucho ako autorka alebo sa s tým vyhráš a vložíš do toho kúsok seba. Snáď to na výsledku vidno. Aby to zle nevyznelo - ona väčšinou používa základné slovesá, nič obrazné, čo musíš hľadať v desiatich slovníkoch, proste to slovo znamená to čo znamená. (a idiomy, čo sú bežne v slovníkoch) Takže vieš čo chceš a tipuješ, čo asi chcela povedať. Hrozne ma to baví. Nie ako keď polhodinu hľadáš čo mala niekto na mysli, pretože vysvetlenia zo slovníka nedávajú význam a nakoniec to aj tak musíš napísať po svojom, lebo v rodnej reči by to tak nikto nepovedal. Dúfam, že som to nezakríkla. Ďakujem moc

Re: Kapitola 6: Halloween Od: teriisek - 18.10. 2010
Hmmmm... zasněný pohled do monitoru, připitomělý úsměv a docházející slova... nádherná kapitola, od začátku až do konce... a těším se na pokračování, strašně moc! Díky za překlad:-*
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Vážne? Ja to teraz robím z radosti nad tvojím komentárom (kolega sa na mňa podivne pozrel, ako to že v pondelok ráno sa tlemím na monitor - pred nami údesný týždeň). Nebude to stále takéto ružové, ale o tom je život, nie? Teda FF. :D Díky moc.

Re: Kapitola 6: Halloween Od: bbarka - 18.10. 2010
Ach bože môj! Infarktový záver...ako to bude pokračovať??? Naozaj sa neviem rozhodnúť, či mám radšej Draca 1 alebo Draca 2...D1 je taký vyrovnanejší, ale zase tá živelnosť D2...asi ich milujem oboch... ehm, koľko to mám rokov? V tejto kapitole sa mi suverénne najviac páčila veta "Prečo plakať pre lásku, ktorú nemôžete mať, keď iná láska je v skutočnosti tak blízko?" Veľmi mi to pripomína môj obľúbený výrok - niekedy sa musíme naučiť milovať to, čo je pre nás dobré.... Ďakujem strašne moc za preklad...
Re: Kapitola 6: Halloween Od: Jimmi - 18.10. 2010
Ja som fakt nečakala, že to bude spočiatku až také romantické... ale krásne. A zabudni na roky. To by som tu nemohla byť ja. Ono je to buď povahou alebo romantickou dušičkou. A nevyrastieš z toho, len to môžeš potlačiť. Ale ono sa to vie na správny impulz vrátiť. Ďakujem moc. Všimla si si tú dĺžku? Inak, ten tvoj výrok je fakt pravdivý.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )19.11. 2010Pdf na stiahnutie
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 32: Stratení a nájdení
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá
velvet86: ( Jimmi )12.11. 2010Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá
velvet86: ( Jimmi )11.11. 2010Kapitola 29: Šou začína
velvet86: ( Jimmi )09.11. 2010Kapitola 28: Odpočítavanie
velvet86: ( Jimmi )08.11. 2010Kapitola 27: Bezvýhradne
velvet86: ( Jimmi )07.11. 2010Kapitola 26: Keď vôbec nič nevravíš
velvet86: ( Jimmi )06.11. 2010Kapitola 25: Opätovné stretnutie
velvet86: ( Jimmi )05.11. 2010Kapitola 24: Zrada
velvet86: ( Jimmi )04.11. 2010Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh
velvet86: ( Jimmi )03.11. 2010Kapitola 22: Zasnúbenie
velvet86: ( Jimmi )02.11. 2010Kapitola 21: Brloh
velvet86: ( Jimmi )01.11. 2010Kapitola 20: Viera
velvet86: ( Jimmi )31.10. 2010Kapitola 19: Malfoy Manor
velvet86: ( Jimmi )30.10. 2010Kapitola 18: Vianoce
velvet86: ( Jimmi )29.10. 2010Kapitola 17: Priznanie
velvet86: ( Jimmi )28.10. 2010Kapitola 16: Blízkosť
velvet86: ( Jimmi )27.10. 2010Kapitola 15: Konfrontácia
velvet86: ( Jimmi )26.10. 2010Kapitola 14: Prezradenie
velvet86: ( Jimmi )25.10. 2010Kapitola 13: Obeť
velvet86: ( Jimmi )24.10. 2010Kapitola 12: Čo keď
velvet86: ( Jimmi )23.10. 2010Kapitola 11: Priatelia a milenci
velvet86: ( Jimmi )22.10. 2010Kapitola 10: Oddanosť
velvet86: ( Jimmi )21.10. 2010Kapitola 9: Zbohom
velvet86: ( Jimmi )20.10. 2010Kapitola 8: Neúplnosť
velvet86: ( Jimmi )19.10. 2010Kapitola 7: Príťažlivosť
velvet86: ( Jimmi )18.10. 2010Kapitola 6: Halloween
velvet86: ( Jimmi )17.10. 2010Kapitola 5: Starosti srdca
velvet86: ( Jimmi )16.10. 2010kapitola 4: Spoznávania
velvet86: ( Jimmi )15.10. 2010Kapitola 3: Nesplniteľná misia
velvet86: ( Jimmi )14.10. 2010Kapitola 2: Cudzinci
velvet86: ( Jimmi )13.10. 2010Kapitola 1: Život a smrť
velvet86: ( Jimmi )12.10. 2010Úvod k poviedke