Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 3: Nesplniteľná misia

Hermiona ležala na posteli, stále príliš zmätená, aby zaspala. Nemohla uveriť tomu, čo sa predtým stalo. Teraz, v bezpečí svojej teplej postele naozaj zvažovala, či si to všetko nepredstavovala. Ale v skutočnosti tomu samozrejme neverila. Spomienka na toho ´druhého Malfoya´ - ako si ho tajne nazvala - bola skrátka príliš jasná. Keď zatvorila oči, stále mohla pred seboup vidieť jeho tvár, ako keby ju vídavala roky a nie len dve hodiny. Dve hodiny, ktoré zmenili celý jej život. Dve hodiny, vďaka ktorým bolo všetko oveľa ťažšie.

Dohodli sa ísť do postele a plán vypracovať zajtra. Hermiona sa ho spýtala, kde zamýšľa spať. Pokrčil plecami.

"Vlastne som nemal čas o tom premýšľať. Myslím, že si jednoducho prenajmem izbu v Rokville."

Hermiona si odfrkla. Jeho hlas jej stále znel v ušiach a začervenala sa. V temnote svojej spálne si to konečne mohla priznať: bol vzrušujúci. Z pomyslenia, že Malfoy bude o päť rokov vyzerať takto, sa roztriasla. Z pomyslenia, že ona dovtedy bude mŕtva, bola šokovaná rovnako. Ale úloha čo jej dal, nebola naozaj žiadnou prechádzkou ružovou záhradou. Rozprávať sa s tým ´druhým Malfoyom´ bolo prekvapujúco ľahké, ale priblížiť sa k jeho mladšiemu ja bude výzvou, s ktorou si nebola istá, či si dokáže poradiť. Malfoy sa jej hnusil. Nikdy neprehovorili viac než pár viet a tie boli väčšinou urážkami. Ako mohla zrazu začať s tým nafúkancom normálny rozhovor?

"Čauko, Malfoy, ako sa máš? Ach nie, stále ťa nenávidím, ale musím zachrániť našu budúcnosť, takže buď prosím dobrý chlapček a prestaň plánovať Dumbledorovu smrť. Ďakujem ti."

Hermiona sa zachichotala. Dokázala si predstaviť jeho tvár, keby tieto slová počul a musela sa veľmi snažiť, aby sa nezasmiala nahlas. Definitívne si bude myslieť, že zošalela. Najhoršie zo všetkého bolo, že ho ani nemohla viniť z toho, že si to myslel.

"Musíš ma lepšie spoznať. Získať moju dôveru. Som si istý, že to zvládneš."

Hermiona si jeho slová pamätala jasne a uškrnula sa. Ľahšie povedať ako urobiť. Ako sa mohla zrazu s takým blbcom spriateliť? Ako mohla svoj náhly záujem o Malfoya vysvetliť svojím priateľom?

"Nesmieš o tomto nikomu povedať. Ani Potterovi, ani Weasleymu, ani Ginny. Musíš to zvládnuť sama."

Hermiona si vzdychla. Bola bystrá, ale toto bolo na ňu určite priveľa. Skrátka nedokázala vymyslieť žiaden spôsob, ako túto úlohu vyriešiť. Bolo skoro ráno, keď konečne zaspala.

ooOoo

Hermiona spala až do obeda. Spala by ešte dlhšie, ale Parvati ju zobudila. Keď vošla na obed do Veľkej siene, nemohla si pomôcť, aby sa nepozrela na slizolinský stôl. Malfoy tam ešte nebol. Vzdychla si, posadila sa vedľa Rona a vypila trochu džúsu. Harry, Ron a Ginny sa na ňu spýtavo pozreli.

"Včera v noci som nemohla spať," krátko vysvetlila a všetci so slabým úškrnom prikývli.

Hermiona chcela niečo dodať, keď náhle vošiel dôvod jej nespavosti. Uškrnula sa. Malfoy tiež vyzeral unavene. Vlasy mal trochu kratšie, na jeho líci nebola žiadna jazva a tváril sa ustarane. Pansy sa posadila vedľa neho a nedokázala prestať rozprávať. Občas prikývol, ale nezdalo sa, že by jej venoval pozornosť. Hermiona pokrútila hlavou. Nemala potuchy ako začať svoju "Misiu Malfoy".

Bola sobota a Hermiona si dohodla stretnutie s tým ´druhým Malfoyom´ v skleníku. Potrebovali sa porozprávať o tom, ako sa do tohto pustia. Harryho menovali metlobalovým kapitánom a chcel si zahrať s Ronom a Ginny. Ginny nemala čas, pretože sa chcela stretnúť s Deanom. Hermione neušiel Harryho pohľad. Mala pocit, že bolo niečo iné v tom, ako sa pozrel na Ginny. Usmiala sa.

"Strávim trochu času v knižnici," oznámila a zmizla.

Nikto ju nepodozrieval. Hermiona bola rada, že dokázala tak ľahko uniknúť. Opustila Veľkú sieň a chcela odísť z hradu, keď zrazu do niekoho vrazila. Mala pocit, že vrazila do skaly. Všetko sa zdalo byť ako v spomalenom filme. Narazila do neho a myslela si, že spadne, keď zrazu zacítila, že ju zachytili silné ruky. Prekvapene sa napla, keď sa pozrela do dôverne známych šedých očí. Ruky mal ovinuté okolo jej štíhleho pása a takto sa objímali uprostred chodby. Bola naozaj blízko k nemu a mohla dokonca počuť tlkot jeho srdca, cítiť jeho vôňu, cítiť teplo jeho tela. Rozbúšilo sa jej srdce. Potom skoro okamžite pocítila, že je odtlačená preč. Podarilo sa jej udržať rovnováhu a nahnevane na neho zazrieť. Malfoy ju prebodol pohľadom a strčil si ruky do vrecka.

"Dávaj pozor, humusáčka. Teraz sa kvôli tebe musím osprchovať." 

Hlas mal zamatový a Hermiona neveriacky potriasla hlavou. Myslela si, že sa zmení až rokmi, ale mýlila sa. Už teraz bol svojím spôsobom atraktívny. Len sa mu ešte neprizrela dosť zblízka, aby si to uvedomila. Bol silný, mal fascinujúce oči, jeho pery vyzerali mäkké a voňal po veľmi drahej vode po holení a niečím, čo vážne nemohla identifikovať.

"Na čo čumíš, Grangerová?" zatiahol a Hermiona sa začervenala. 

"Vôbec na nič, Malfoy. Tu sa naozaj nie je na čo pozerať." 

Otočila sa a opustila hrad, stále zmätená. Mohla cítiť jeho pohľad na svojom chrbte, ale neopovážila sa otočiť. Skutočne zošalela. Neexistovalo iné vysvetlenie pre jej nečakanú reakciu. Ako vôbec mohla uvažovať o Malfoyovi ako o príťažlivom? Hermiona konečne prišla do skleníka. Zhlboka sa nadýchla a otvorila dvere. Už tam na ňu čakal. Hermiona si priala, aby sa mohla jednoducho otočiť a znova odísť, ale uvedomovala si, že na to je už príliš neskoro.

´Druhý Malfoy´ si zjavne všimol jej nepohodlie.

"Čo sa deje?" znepokojený sa spýtal.

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nič. Len som stretla tvoje odporné ja. Vrazili sme do seba."

Usmial sa a jeho oči náhle zažiarili.

"Čo som povedal?"

"Najprv si ma zachytil, potom odsotil a povedal, že si budeš musieť dať sprchu. Vážne si myslím, že toto nebude fungovať. Skutočne ma nenávidíš."

Hermiona nerozumela samej sebe, prečo je kvôli tomu sklamaná. Včera ju to ešte netrápilo.

Pokrútil hlavou.

"Necítim k tebe nenávisť. Myslím si, že cítim, ale v skutočnosti necítim. Nesmieš sa tak ľahko vzdať. Musíš byť vytrvalá. Sľubujem, že to bude stáť za to."

Hermiona si nechcela myslieť to, o čom v skutočnosti premýšľala. Spomenula si na tlkot jeho srdca pod svojou rukou a pocítila to chvenie vo svojom tele.

"Dobre, tak čo by som mala urobiť?"

Uškrnul sa.

"Predovšetkým musíš zo mňa urobiť svojho partnera na elixíroch. Slughorn je váš nový učiteľ, správne? Nechá vás pracovať vo dvojiciach. Musíš sa stať mojou partnerkou. Musíme stráviť spoločne čas, aby si získala nado mnou vplyv. Okrem toho, tento rok bude Halloweensky bál. Slughorn pre celú školu organizuje kostýmový večierok. Najprv ho chcel urobiť len pre svojich vyvolených, ale Dumbledore bol proti takémuto klubu. Čoskoro to oznámi. Halloween je o dva týždne. Budeš musieť byť na tom bále mojou partnerkou. Prídu s losovaním, kto bude mať aký kostým. Vždy budú dvojice, ako Rómeo a Júlia, Scarlet a Rhett Butler, Sonny a Cher a podobne. Musíš sa postarať, že dostaneme rovnaké čísla. To je všetko, čo zatiaľ môžeme urobiť."

Hermiona na neho pozerala ako teľa na nové vráta.

"Rómeo a Júlia? Nemá byť Halloween o krvi a príšerách?"

Pokrčil plecami.

"To nie je môj nápad. Slughorn miluje dávať ľudí dokopy."

Hermiona si odfrkla.

"Dobre a čo to partnerstvo na elixíroch? Ako do pekla by som to mala urobiť? Nezistia, že som zmanipulovala losovanie? A čo by som vôbec mala s tebou na takom bále robiť?"

Zachichotal sa a vyzeral skutočne príťažlivo.

"Napríklad by sme mohli tancovať."

Hermiona sa začervenala a prebodla ho pohľadom, ale on sa len uškrnul. Toto zjavne považoval za poriadne zábavné.

"Ty sa bavíš, že?" zasyčala vyčítavo.

Prikývol, úškrn stále na jeho tvári. Hermiona pokrútila hlavou. Bol nemožný. Ale nemohla si pomôcť, aby sa neusmiala.

"Dobre, zmanipulujem losovanie, ale ako sa stanem tvojou partnerkou na elixíroch? Nepožiadam ťa, pretože by si aj tak povedal nie. A tiež s tebou na tom hlúpom bále nebudem tancovať."

Uškrnul sa.

"Uvidíme. Musíš prinútiť Slughorna, aby vás nechal pracovať vo dvojiciach."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie. Nepoužijem kvôli takej hlúposti Imperius!" nahnevane nesúhlasila.

´Druhý Malfoy´ si vzdychol.

"Smrť našich priateľov a rodiny je teda hlúposť?"

Hermiona otvorila ústa a znova ich zavrela. Mal pravdu. Nechcela premýšľať o dôsledkoch, ale mal pravdu. Pochopil, že ju presvedčil, hoci sa jej stále ten nápad nepáčil.

"Fajn, urobím to. Ak to niekto zistí, pošlú ma do Azbakanu, ale urobím to."

Vzdychla si a posadila sa na lavičku. Prikývol a čupol si pred ňu. Takto sa mu mohla pozerať rovno do tých strieborných hlbín. Jeho blízkosť ju veľmi miatla.

"Vďaka," zašepkal a chytil ju za ruku.

Hermiona pocítila v ruke chvenie nabité elektrinou, ktoré sa pohybovalo celým jej telom. Neuveriteľné. Ako mohol jednoduchý dotyk spôsobiť, že sa takto cítila? Intenzívne si uvedomovala teplo jeho ruky, ten pohľad v jeho očiach, jeho vôňu. Nikdy sa takto necítila. Niekoľko minút mlčali, stále pozerali jeden na druhého. Jeho pery sa trochu priblížili a ona na ne zízala, predstavujúc si, aké jemné sú. Cmukla perami a on sa náhle postavil a prehrabol si prstami vlasy.

"Pokúsim sa získať nejaké informácie a stretneme sa tu znova vo štvrtok, dobre? Urob čokoľvek, aby si sa ku mne dovtedy priblížila, dobre?"

Hermiona prikývla, neschopná hovoriť. Usmial sa, dotkol sa jej vlasov a odišiel. Strávila ďalšiu hodinu sedením v skleníku a kládla sama sebe otázku, čo sa pred tou malou chvíľkou presne stalo. Chcel ju pobozkať. A väčšmi prekvapujúce bolo to, že bola sklamaná, že to neurobil. Niečo s ňou určite nebolo v poriadku. Hermiona si spomenula na jeho slová.

"Zamiloval som sa."

Znova sa sama seba pýtala do koho. Pripomínala mu to dievča? To by vysvetľovalo jeho správanie. A čo jej vlastné pocity? Nemala byť zamilovaná do Rona? On si to samozrejme nevšimol, ale vždy dúfala, že si to jedného dňa uvedomí. Ale nikdy sa pred Ronom nechvela. Nerozochvel jej telo a nezmiatol jej myseľ. Ron bol len Ron. Jednoduchý a ľahko zvládnuteľný. Hermiona sa postavila. Čas vrátiť sa do hradu. Mala štyri dni na to, aby veci ujasnila. Štyri dni na to, aby sa všetko zmenilo.

Hermiona strávila skoro celú nedeľu s Ronom a Harrym v ich spoločenskej miestnosti. Hrali čarodejnícke šachy, kým si ona čítala knihu. Ginny bola s Deanom a Harry sa zdal byť sklamaný, keď červenovláska odišla. Hermiona sa na neho vševediaco usmiala. Možno by mala zmanipulovať aj ich losy.

Hodiny ubiehali a bol konečne čas na večeru. Hermiona sa pokúsila vyhnúť pohľadu na slizolinský stôl. Vedela, že mala nejako prísť do kontaktu s Malfoyom, ale nemohla sa prinútiť do toho, aby tak urobila. Konečne dojedli a Dumbledore sa postavil, čo bolo veľmi nezvyčajné.

"Ako všetci viete, čoskoro budeme oslavovať Halloween. Náš nový učiteľ elixírov, profesor Slughorn, mal skvelý nápad ohľadne tejto oslavy. Tento rok usporiadame Halloweensky bál! Podobne ako na Vianočnom bále pred dvoma rokmi budete musieť prísť s partnerom alebo partnerkou. Aby sme to urobili zaujímavejšie, páry budeme losovať. Každý si vytiahne los so svojim kostýmom a musí nájsť na bále svoj zodpovedajúci náprotivok. Takto ľudí premiešame a budete tiež môcť spoznať ľudí z ostatných fakúlt. Bál bude o dva týždne na Halloween a začne o siedmej."

Dumbledore sa znova posadil a ľudia začali rozprávať. Všetci boli vzrušení a zvedaví. Dievčatá hovorili o kostýmoch, chlapci o tom, ako sa vyhnúť tancovaniu. Hermiona sa otrávene usmiala. Pozrela sa na Malfoya, ktorý nevyzeral taký vzrušený ako Pansy. Bude skutočne šokovaný, keď zrazu bude musieť stráviť svoj večer s ňou. Ale teraz o tom nechcela príliš premýšľať.

Pondelok prišiel veľmi rýchlo a ona sa konečne ocitla na elixíroch. Sedela v zadnej lavici s Ronom a s Harrym, Malfoy bol v prvej rade s Pansy. Čakala na správny okamih, kedy použiť Imperius, bola nervózna a nebolo jej dobre. Nechcela na učiteľa použiť Neodpustiteľnú. Toto bolo proti všetkému, v čo verila. Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Dnes budeme variť ten najnebezpečnejší elixír, ktorý poznám. Amortenciu. Môže mi niekto povedať, čo je na tomto elixíre také mimoriadne?"

Hermiona zdvihla ruku.

"Amortencia je najmocnejší elixír lásky na svete, spoznateľný podľa jeho výraznej perleťovej žiary a tým, že jeho výpary stúpajú dohora v typických špirálach. Elixír vonia každému inak podľa toho, čo ich priťahuje. Nevyvoláva skutočnú lásku, skôr posadnutosť."

Slughorn uznalo prikývol a Malfoy sa na ňu krátko pozrel.

"Presne, slečna Grangerová, desať bodov pre Chrabromil. Dobre, myslím, že by sme mali pracovať vo dvojiciach. Tento elixír potrebuje mesiace, aby sa pripravil. Dokončíte ho spoločne a ja vezmem pri hodnotení do úvahy vašu spoločnú prácu." Hermiona sa pripravila použiť kúzlo, keď sa na ňu Slughorn pozrel s veľkým úškrnom. "Slečna Grangerová, vymeníte si miesto so slečnou Parkinsonovou, aby ste pracovali s pánom Malfoyom. Slečna Parkinsonová, budete pracovať s pánom Weasleym a pán Potter to bude schopný zvládnuť sám, všakže?"

Harry sa skľúčene usmial a Hermionu to trochu nahnevalo. Odkedy našiel tú prekliatu knihu, Harry sa zrazu stal v elixíroch lepší než ktokoľvek iný - vrátane nej.

Hermiona sa postavila, aby sa presunula do prvého radu. Ako to že to takto vypálilo? Nepoužila Imperius, tak prečo sa aj tak stala Malfoyovou partnerkou? Pansy sa s ňou v polovici cesty stretla a zúrivo na ňu zazrela. Hermiona na oplátku prevrátila oči a posadila sa vedľa Malfoya. Ignoroval ju a začal hľadať potrebné prísady. Hermiona otvorila knihu. Vážne sa nedokázala sústrediť. Prečo bola z jeho prítomnosti taká zoslabnutá?

Hermiona chcela vziať treciu misku presne v tom okamihu, keď sa Malfoy načiahol, aby si ju vzal. Ich prsty sa dotkli a jej telom znova prebehlo elektrické chvenie. Asi to cítil tiež, pretože nadvihol obočie a pozrel sa na ňu s prižmúrenými očami. Hermiona pokrčila plecami a vzala si misku. Nerozprávali sa. Vedela, že má za úlohu získať si jeho dôveru, ale skrátka nevedela, čo povedať. Bolo dosť čudné, že ju doteraz neurazil.

"Nezabudni na mandragoru," potichu jej pripomenul.

Hermiona prikývla.

"Vďaka," zašepkala a čakala, že povie niečo hrubé.

Nepovedal.

Hermiona tomu nemohla uveriť. Možno nebolo také ťažké viesť s ním normálny rozhovor. Pozrela sa na Rona s Pansy, ktorí pracovali v napätom tichu.

"Je vážne naštvaná," zašepkala si pre seba.

Malfoy sa uškrnul.

"Obaja sú."

Hermiona sa na neho pozrela a nedokázala zabrániť slabému úsmevu.

"Áno, myslím, že sú."

"Ale ty nie si," vyhlásil.

Hermiona pokrčila plecami.

"Nie. A ty?"

Uškrnul sa.

"Mal by som byť, ale myslím, že nie som."

Hermiona na neho neveriacky prižmúrila oči.

"Neber to osobne, Grangerová, stále ťa nemôžem vystáť."

Zasmiala sa.

"Detto, Malfoy."

Zazvonil zvonec a Hermiona si vzala knihy a opustila miestnosť tak rýchlo, ako mohla. Nevšimla si malý zápisník, ktorý zabudla. Malfoy chcel na ňu najprv zakričať, ale potom sa rozhodol, že sa naň pozrie. Dal si ho do tašky a odišiel z miestnosti.

ooOoo

Hermiona si v knižnici robila domáce úlohy. Hľadala svoj zápisník, ale proste ho nemohla nájsť. Kde ho stratila? Hrýzla si spodnú peru, stratená v myšlienkach.

"Už by ste mali ísť do postele, slečna Grangerová," odporučila jej madam Pinceová.

Hermiona prikývla. Vzala tašku a odišla z knižnice. Stále bola stratená v myšlienkach, keď na rohu zabočila a zbadala Lavender s Ronom. Okamžite zastavila a ukryla sa za rohom. Rozprávali a smiali sa a očividne flirtovali. Lavender sa dokonca hrala so svojimi vlasmi a Ron stál príliš blízko k nej.

Hermiona skutočne nemohla popísať svoje pocity. Bola zmätená. Zmätená a nahnevaná. Pripadala si zradená. Samozrejme vedela, že pre takéto pocity neexistoval dôvod, ale nemohla si pomôcť. Keď pocítila slzu na líci, otočila sa a utiekla.

Nedávala pozor, kam kráča a znova do niekoho vrazila. Tentoraz bola príliš rozbehnutá, aby sa dala zachytiť a obaja spadli. Hermiona sa ocitla na Malfoyovi a skoro sa rozosmiala. Vážne to bola náhoda?

Jej telo okamžite reagovalo na jeho blízkosť. Napäl sa a ona skoro zastonala. Čo to s ňou bolo?

Uškrnul sa, oči prižmúrené.

"Do pekla, Grangerová, uhni nabok, inak prisahám..." pohrozil, ale vetu nedokončil.

Jeho oči sa roztvorili, keď zacítil jednu z jej sĺz na svojom líci. Hermiona sa pomaly posadila a odvrátila sa od neho.

"Prepáč," zavzlykala, čakajúc, že odíde, len čo to bude možné, keď zacítila jeho ruku okolo svojho zápästia.

"Čo sa to s tebou do pekla deje? Máš v pláne na mňa zaútočiť, inak prečo do mňa vždy narážaš? A prečo prepánakráľa plačeš?" spýtal sa, nervózny a zmätený.

Hermiona vedela, že toto nie je jeho chyba, ale nahnevala sa.

"Prečo by si sa do pekla vôbec staral? Nie je to tvoja vec, či plačem alebo nie, dochádza ti to? Myslíš, že chcem stále do teba vrážať? Je mi z teba zle, Malfoy!" vykríkla a okamžite to oľutovala.

Pustil ju a vražedne sa na ňu pozrel.

"Je mi to srdečne ukradnuté, Grangerová, plač si koľko chceš, ty hnusná humusáčka," vykríkol a Hermiona sa nahnevane postavila.

"Existuje  niečo okrem mojej krvi, čo dokážeš uraziť, Malfoy? Tvoj nedostatok predstavivosti je otravný," zasyčala.

Malfoy ju zrazu pritlačil na tvrdú kamennú stenu a Hermiona zastonala. Jeho ruky boli pritlačené o chladný kameň po oboch stranách jej hlavy, takže nebolo úniku.

"Chceš, aby som bol kreatívnejší? A čo toto: si protivná ako zimnica. Všetko na tebe sa mi hnusí. Si špinavá vševedka bez akejkoľvek príťažlivosti a hoci máš dobré známky, nič viac okrem tvojho rozumu na tebe nie je. Tvoja krv nie je tou jedinou vecou, čo stojí za hovno, Grangerová, všetko na tebe stojí za hovno."

Hermiona si neuvedomila, že plače. Bez pohnutia na neho pozerala, neschopná niečo povedať. Ukročil, oči prižmúrené. Hermiona si vzala tašky a utrela si slzy. Zdalo sa, že sa Malfoy cíti nesvoj. Zhlboka sa nadýchla.

"Máš pravdu, Malfoy. Som vševedka bez akejkoľvek príťažlivosti a ani moja krv nie je čistá. Ale toto nie sú veci, na ktorých naozaj záleží. Myslím tým, že čisté srdce je cennejšie než čistá krv. Pekný výzor sa stratí, ale to čo zostane, je charakter. Ak ma neznášaš preto, že som bystrejšia než ty, humusáčka a nie som sexy, potom myslím, že s tým dokážem žiť."

Otočila sa a odišla. Znova na svojom chrbte cítila jeho pohľad a zavzlykala. Šla do postele, ignorujúc Harryho ustarané otázky a pokúsila sa zaspať. Taký sprostý blbec! Vôbec žiadna príťažlivosť. To bol ten problém? Preto dal Ron prednosť Lavender? Hermiona zavzlykala. Toto bola určite ´nesplniteľná misia´.