Bring Me To Life
3. kapitola - Prerušenia
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/3/Bring_Me_To_Life
Preklad: Bbarka
Beta-read: Jimmi
Banner: moonjameskitten
Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.
3. kapitola - Prerušenia
Nasledujúce tri týždne doslova preleteli. Hermiona pokračovala v dávkovaní Pansyiných elixírov, a uisťovala sa, že ich berie. Draco okamžite poslal Pansyine veci, ale s Hermionou boli také zaneprázdnené plánovaním párty, že ich ani nevytiahla z krabice. Začali so zoznamom hostí a Hermiona sa usmiala, keď Pansy nespomenula Dracovo meno. Pozvaní boli Harry, Ron, Suzette, Hermiona, Pansy, Blaise Zabini, Millicent Bulstrodová, Theodore Nott, Daphne Greengrassová, traja ľudia, ktorých Hermiona nepoznala, potom Dean, Seamus, Lavender a Parvati. Spolu šestnásť. To bude slušná kopa ľudí a s trochou magického zväčšenia, by Hermionin byt ten počet mal pojať.
Mali sa podávať jednoduché jednohubky a Pansy doslova poskakovala od vzrušenia. Kvety boli objednané, čínsky porcelán, krištáľ a strieborné príbory požičané - Pansy na tom trvala - a výber temperamentnej podmazovej hudby vyhliadnutý.
Pansy nábytok z obývačky - gauč, dve pohodlné kreslá, pár stolíkov a televízor - presunula, a nahradila ho dvomi lesklými, koženými sedačkami a tromi barovými stolmi. Miestnosť by mala stačiť pre všetkých šestnásť hostí, ak by sa všetci naraz rozhodli rozložiť v izbe. Jedáleň bola zväčšená a stôl predĺžený pre šestnástich. Všetky stoličky v Hermioninom byte, plus dva stolíky boli premenené, aby sa hodili k súčasným jedálenským stoličkám.
Hermiona a Pansy strávili v deň pred večierkom pár hodín tým, že pracovali na zasadacom poriadku. Obe sa obávali, že ak by to nechali na ich hostí, všetci by sedeli vedľa seba podľa fakúlt, Chrabromil na jednom konci, Slizolin na druhom a Pansyini nerokfortskí priatelia uprostred. Takže pracovali na tom, aby sa uistili, že všetci budú sedieť vedľa niekoho, kto nie je z jeho alebo jej vlastnej fakulty.
Večer pred tým spravili Hermiona a Pansy všetky dezerty na párty. Na druhý deň, hneď po raňajkách, začali pripravovať jedlo. Pansy vytvorila menu a Hermiona upravila všetky recepty aby boli pre šestnástich ľudí. Pripravila základné zoznamy toho, čo bolo treba nakúpiť a toho, z čoho mali zásoby, a na ktorých bolo uvedené, ktoré kuchynské spotrebiče každý recept vyžadoval a v prípade potreby teplotu a dĺžku prípravy. Potom vytvorila rozvrh prác, aby vedeli v akom poradí budú chystať jedlá.
Skoro ako veľkovýroba.
Harry a Ron prišli skôr, aby pomohli na poslednú chvíľu s drobnosťami. Harry pomohol Pansy naaranžovať jednohubky na podnosy a Ron pomohol Hermione pripraviť bar.
Skôr než sa nazdali, dostavili sa prví hostia a potom nepretržitý prúd klopania pokračoval, až kým posledný hosť, Blaise Zabini, neuskutočnil svoje veľkolepé, ale oneskorené entrée.
Večera zožala veľký úspech a Hermiona sa usmievala, keď sa všetci jej priatelia srdečne bavili so svojimi susedmi. Práve sa rozprávala s Blaisom, ktorý sedel po jej pravici. Pripojil sa ku Svetlu v rovnakom čase ako Draco, ale on vyvinul snahu spoznať svoju novú stranu. Spriatelil sa s Hermionou.
Naklonil sa, aby mohol zašepkať svoju otázku a spýtal sa : "Kde je Draco?"
"Nemohol prísť," odvetila Hermiona.
"Ach. To je smola. Už pár týždňov som ho nevidel."
"Hm?" riekla Hermiona a znela zainteresovanejšie, ako by sa jej páčilo.
"Hej. Naposledy na metlobale. Povedal, že je naozaj zaneprázdnený v práci, a v poslednej dobe nebol ani v Šikmej uličke." Blaise pracoval v Apatieke na vývoji nových produktov.
"Možno má dievča," zažartovala Hermiona.
Blaise sa zamračil. "Nie, nemá. Ver mi, to bola prvá vec, na ktorú som sa spýtal a on ju poprel. Ale teraz, keď o tom tak premýšľam, správal sa tak, ako sa správa, keď sa mu niekto páči. Nenapadlo mi spýtať sa ho na to, keďže som predpokladal, že ak sa mu niekto páči, tak s ňou aj randí."
"Čo tým myslíš? Ty vieš povedať, že sa mu niekto páči podľa toho, ako sa správa?"
"Jasné. Draca poznám už dlho. Je iný, keď je na obzore nejaké dievča, aj keď zvyčajne, ako som povedal, je to preto, že s ňou aj chodí. Neviem to presne popísať... je si viac istý sám sebou. A viac sa smeje."
"Presne toto tento svet potrebuje," riekla Hermiona s úsmevom. "Sebavedomejšieho Draca Malfoya."
Blaise sa uškrnul. "Pravda. Ale toto je naozaj v dobrom slova zmysle."
"Urob mi láskavosť, Blaise, a nechaj si túto teóriu pre seba. Posledné, čo potrebujem, je, aby Pansy zavetrila, že má Malfoy na niekoho zálusk."
"Dobre. Jasná vec"
Práve vtedy Theodore zavolal jej meno, takže sa Hermiona otočila, aby si s ním pohovorila.
Zvyšok večierka bol skvelý. Nebolo chvíle, kedy by sa niekto cítil zle, a všetci sa rozplývali nad jedlom. Pansy bola úplne vo svojom živle - uhladene prijímala komplimenty, kým ich zároveň pobádala, aby ďakovali Hermione.
Po večeri sa presunuli do obývačky, kde sa podával dezert. Hermiona po miestnosti roznášala tácne lahodných kúskov, ktoré Pansy vykúzlila, a zastavovala sa, aby sa postupne porozprávala s každým hosťom. Tešilo ju, keď videla svojich priateľov, ako sa bavia s bývalými rivalmi a bola si takmer istá, že počula Seamusa a Daphne robiť si plány na budúci víkend.
Hermiona nebola tá, ktorá túžila po svetlách reflektorov, ale Pansy taká istotne bola. Vždy, keď Hermiona hľadala svoju spolubývajúcu a priateľku, našla ju v rozhovore s niekým novým, smejúcu sa a žiariacu radosťou.
Hermiona sa usmiala a išla do kuchyne pre ďalší podnos.
"Hermiona," riekol Harry, a razil si cestu k nej.
"Ahoj, Harry! Bavíš sa?" spýtala sa vediac, že sa nie vždy cíti dobre v dave.
"Áno, v pohode. Pansy potrebuje viac praliniek. Poslala ma po ne."
"Och, jasné. Tu to máš." Podala Harrymu peknú krištáľovú misu s dovysoka naukladanými čokoládovými pochúťkami. Videla, ako sa preplieta davom smerom k Pansy, ktorá misu prijala so žiarivým úsmevom.
Pansy to zvládla dobre - vlastne, perfektne. Hermiona dúfala, že čoskoro sa Pansyine myšlienky na Draca budú objavovať menej často.
ooo
Na druhý deň ráno vstala Hermiona skôr ako Pansy a na sporák postavila na zovretie kanvicu s vodou. Potom sa vrátila do svojej izby a chystala sa napísať Dracovi, keď sa objavil krátky záblesk svetla a na Hermionin písací stôl sa vzniesol kúsok pergamenu. Chvíľu jej trvalo, kým si spomenula, že toto je spôsob, ktorý mal Draco použiť, aby s ňou, len v prípade núdze, komunikoval.
Jej srdce poskočilo a rozložila pergamen tak rýchlo, že to takmer roztrhla. Vydýchla si, keď si prečítala prvý riadok: Žiadny stav núdze sa nekoná.
Sadla si za stôl a pokračovala v čítaní.
Za desať minút sa stretneme v kaviarni na rohu.
Hermiona pár sekúnd zízala na pergamen, a potom ho spálila. Vyskočila, hodila na seba džínsy a tričko, obula si topánky a zamierila von zo svojej izby. V kuchyni stretla Pansy, ktorá si pripravovala čaj.
"Ránko, Hermiona," povedala s unaveným úsmevom.
"Dobré ráno. Zabehnem na roh po nejaké pirohy. Dostala som strašnú chuť. Prinesiem ti niečo?"
"Och, jeden z tých plnených krémom, prosím," zavolala Pansy, keď sa Hermiona ponáhľala z bytu.
"Okej!" zakričala, a zavrela za sebou dvere. Kým Hermiona čakala na výťah, nemohla si pomôcť, ale musela rozmýšľať nad tým, že to, v podstate, bol stav núdze, a že jej len povedal, že to tak nie je, aby ju nevyplašil. Kvôli čomu inému by sa s ňou tak skoro potreboval stretnúť?
Ku kaviarni dorazila v rekordnom čase a našla Draca sediaceho vonku pri stole, s táckou čajových koláčikov a čítajúceho Denného Proroka. Za bieleho dňa, v muklovskej štvrti. Hermiona nakráčala priamo k jeho stolu a vytrhla mu noviny.
"Hej - " začal, ale keď zbadal, kto ho to otravuje, usmial sa.
Hermiona sa usadila naproti nemu, totálne rozhodená. "Zbláznil si sa? Čo keby to niekto videl?"
Draco si odpil zo svojho čaju a povedal: "Sú začarované tak, aby pre ostatných vyzerali ako muklovské noviny."
Cítila sa trochu hlúpo. Určite by nebol taký nedbalý, že by všetkým na očiach čítal tlač s pohybujúcimi sa obrázkami. "Ou."
"Si v poriadku?" spýtal sa, jemne sa mračiac.
Potom prišiel čašník a Hermiona si objednala Earl Gray. "Och, a so sebou jeden piroh s vanilkovou plnkou a jednu z tých skrútených škoricových tyčiniek. Čašník prikývol a odišiel.
Draco sa zasmial. "Tie s krémom sú pre Pansy?"
"Áno," odvetila a srdce jej spomalilo do normálneho tempa. Ak by to bol výnimočný stav, už by niečo bol povedal. A nevyzeral by tak pokojne. "Čo si chcel?"
Draco sa s odpoveďou neponáhľal. Odhryzol si z koláčika, a vyzeral zamyslene, kým prežúval. Pomaly prežúval. Potom sa na ňu pozrel a otvoril ústa, aby prehovoril, ale čašník priniesol Hermione jej čaj. Draco čakal, kým si nepridala kocku cukru.
"Aká bola vaša včerajšia párty?" spýtal sa po tom, čo si odchlipla.
"Och, šlo to dobre."
"Fajn. Ako sa darí Pansy?"
"Perfektne. Úprimne, prekonala moje očakávania. Naozaj má talent."
Draco prikývol. "Ja viem. Som rád, že to konečne vidí aj sama."
Hermiona sa naňho usmiala. "Ja tiež."
Zhlboka sa nadýchol. "Počuj, to, čo som sa ťa chcel spýtať... Dovoľ mi pre teba niečo urobiť."
Uhol pohľadom a hľadel na svoj tanier, čo sa Hermione zdalo zvláštne. "Čo tým myslíš? Povedala som ti, že čo sa týka financií, som v pohode, a jej sa tak dobre darí."
"Nie, nemyslím peniaze, to nie. Ja - Ja som len myslel..." Jeho hlas sa vytratil a pozeral sa na ulicu. "Dovoľ mi zobrať ťa na večeru."
Zažmurkala, nebola si celkom istá, či ho dobre počula. "Čože?"
"Večera," to bolo všetko, čo povedal. Stále sa pozeral niekam mimo ňu. Chystala sa mu niečo povedať, keď sa k nej otočil, jeho výraz nečitateľný. "To len že - dostávam tvoje listy. A je to ako jednosmerná konverzácia. Niekedy by som chcel odpovedať, ale nemôžem."
Usmiala sa. "Hej, viem, čo máš na mysli. Niekedy by som naozaj chcela odpovede na moje otázky."
"Takže prijímaš?"
"Neviem," riekla. "Ak by na to prišla..." Hermiona pokrútila hlavou. "Myslím, že by to bolo zlé. Ona mi konečne verí, a toto by úplne zničilo to, na čom som tak tvrdo pracovala."
"Prečo by to mala vedieť?" spýtal sa, "Jediný spôsob, ako by sa to mohla dozvedieť, je, že by sme jej to, buď ty alebo ja, povedali. Ubezpečujem ťa, že ja nemám v úmysle povedať jej to."
"No, to je pravda, ale aj tak. Čo ak to spomenieš kolegovi, ktorý to spomenie niekomu, koho ona pozná, a - "
"Brzdi," riekol Draco s ironickým úsmevom na tvári. "Nepoviem to živej duši. Okrem toho, pravdepodobne si môžeš dovoliť stráviť večer mimo svojho bytu, bez nej. Viem, že ste teraz asi kamarátky, ale ona je stále prípad, ktorému musíš byť ustavične po ruke. Toto je môj spôsob, ako ti poďakovať, keďže mi nedovolíš urobiť pre teba nič iné. Môžem ti venovať voľný večer."
"Vlastne..." povedala Hermiona, myšlienka na večer "mimo" sa jej začínala páčiť. A mať tam Draca, by mohlo byť prinajmenšom zaujímavé.
"Úprimne, naposledy si mala príjemnú večeru s ňou, Potterom a Weasleym. Bavili ste sa, to som si istý, ale aj keď si sa o tom nezmienila, mám taký pocit, že všetko nešlo až tak hladko."
Civela na neho, užasnutá, že si dokázal tak veľa odvodiť z toho mála, čo napísala o tej noci. Možno to bolo ono - zvyčajne by napísala veľa o takej dôležitej udalosti. Pomaly sa usmiala.
"No... tvoje argumenty sú presvedčivé."
"Potom povedz áno. Spravila si pre mňa tak veľa, rovnako ako pre Pansy. Ja sa jednoducho nemôžem nepokúsiť preukázať moju vďačnosť, a toto je to najlepšie, s čím som dokázal prísť. Okrem toho, môžem na týždeň ušetriť tvoju ruku a ty mi môžeš o jej pokrokoch porozprávať, namiesto toho, aby si o nich písala."
"Och, nie, chcem o tom všetkom písať. Počkať - odkladáš moje listy, ako som ťa žiadala?"
"Pravdaže," riekol, akoby to bola hlúpa otázka. "Ale aj tak, čo s nimi budeš robiť?"
"Nie som si istá. Možno napíšem knihu. A možno ich proste len vyhodím."
"Myslím, že ti ich nevrátim, ak ich plánuješ len zahodiť. Ale vážne, tak čo povieš?"
Hermiona sa zhlboka nadýchla. Ak to Pansy zistí... pokrútila hlavou; to sa nestane. Nepovie dokonca ani Harrymu a Ronovi, čo robí. Samozrejme, bude musieť niečo povedať Pansy, ale to bude dosť ľahké. Vzhliadla na Draca, ktorý na ňu uprene hľadel.
"Budem musieť povedať Pansy, že idem na rande," prevravela nervózne, a vyhýbala sa priamemu pohľadu do jeho očí.
"Prečo?" spýtal sa so zvláštnym zamračením.
"Bude zaujatá tým, že idem von a nikdy ju nenapadne, že by som išla na rande s tebou." To bola pravda, ale keď to vyslovila, neznelo to pekne. "Nemyslela som tým - "
"Viem, čo si tým myslela," vyhŕkol rýchlo. "Povedz čokoľvek, čo budeš musieť. Znamená to, že pôjdeš?"
"Áno."
Zazubil sa na ňu, vrelý úsmev, ktorý mu vystúpil do očí, ju aj uprostred júla donútil zachvieť sa. "Dobre. To je to najmenej, čo môžem spraviť," povedal, a naposledy si odpil zo svojej šálky.
"Kedy pôjdeme?" opýtala sa, cítiac sa neobyčajne nervózne.
Jeho výraz bol veľmi podobný tomu, ktorý nasadil pred tým, ako sa jej spýtal, či s ním pôjde na večeru. "Och, uhm, budúci víkend? V piatok?"
Hermiona si to v duchu rýchlo skontrolovala, aby sa uistila, že je vtedy voľná. Prikývla.
"V piatok večer. Zariadim, aby sa Harry alebo Ron zastavili a zostali s Pansy. Čo si mám obliecť?" Hermiona sa zachichotala nad Dracovým zmäteným výrazom. "Mala som na mysli, či si mám obliecť šaty? Aká je to reštaurácia?"
"Och, pravdaže. Povedal by som tak... tri hviezdičky."
"Tri hviezdičky?" riekla s úsmevom.
Prišiel čašník, Hermione doniesol vo vrecúšku jej pečivo a Dracovi podal účet.
Hermiona prebrala sladkosti a prehrabovala sa vo svojej taške. "Koľko je môj podiel moja časť?" spýtala sa.
"Ja to zaplatím," odbil to mávnutím.
"Nie, nechaj mňa."
"Nie."
"Myslím to vážne, Malfoy. Nedovolím ti zaplatiť aj za raňajky aj za večeru. Mohla by som usúdiť, že toto je dostatočné poďakovanie a z toho pozvania by som sa mohla vyvliecť," povedala s hravým úsmevom.
Jeho výraz najprv potemnel, potom jej venoval napätý úsmev. "Nad tým ani nerozmýšľaj. Tvoja časť sú štyri libry."
Zamračila sa, nebola si istá, čo povedala, že vyvolala takú reakciu a vybrala drobné z peňaženky.
Podala mu ich, a keď si ich bral, ich ruky sa o seba obtreli. Bolo to ako prvýkrát, keď sa jej páčil nejaký chalan – motýle sa jej vyrojili v bruchu, a svet akoby sa na okamih zastavil, až kým od nej peniaze nevzal a nestiahol ruku.
Hermiona takú reakciu nečakala a chvíľu jej trvalo, kým sa pozbierala. Dokiaľ sa jej to podarilo, Draco sa na ňu vyčkávajúco díval.
"Čo je?" riekla.
Uškrnul sa. "Tvoje pirohy. Nezabudni si ich." Podal jej vrecúško a ona si ho zobrala.
"Jasné. Ďakujem." Potriasla hlavou a keď sa na neho opäť pozrela, milo sa na ňu usmieval. Vykročila preč, ale potom sa otočila. "Och, Draco! O koľkej?"
Vyzeral prekvapene, ale potom znovu vyčaril ten vrelý, triašku vyvolávajúci úsmev.
"O siedmej. Stretneme sa tu a do reštaurácie sa odvezieme autom."
"Okej," odvetila s drobným zamávaním. "Uvidíme sa neskôr."
ooo