Preklady fanfiction Harryho Pottera

9. Nástup de Vellofidesa

Na Rokfortskej škole čarodejníctva a kúziel bol jasný, slnečný deň.  Vtáci štebotali, lístky ruží viali v príjemnom chladnom vánku a Tesák lenivo pohojdával svojím chvostom do príšernej melódie osamoteného huslistu zo štvrtého ročníka, ktorá sa niesla od jeho okna vo veži.

Chodby vo vnútri boli opustené, keď začalo vyučovanie. Kúzla a Transfigurácia boli v plnom prúde, v Aritmantike znovu robili grafy a žaláre sa ozývali dunivým hlasom a smiechom profesora Slughorna.

Trieda v severnej chodbe na druhom poschodí bola nezvyčajne tichá, mohla za to trieda mlokových Dejín mágie, miesto spoločného spánku pre študentov Rokfortu.

Teda, pre väčšinu z nich.

„Au!“ povedala Orla Quirková potichu. Siahla na podlahu, kde ležal do guľôčky zbalený lístok a pokračovala v trení si krku. Orla sa škaredo pozrela na Theodora Notta, ktorý sedel o dve lavice ďalej a tváril sa celkom nevinne.

Na lístku stálo,

Všetkým členom ZMSN (Združenie ‚Miluj svojho nepriateľa‘), nezabudnite na stretnutie dnes večer v bystrohlavskej spoločenskej miestnosti. Heslo je ‚Shakespeare‘. Posuňte tento odkaz všetkým členom ZMSN.

P. S. – Quirková, na stretnutí nezabudni všetko zaznamenať. NEZABUDNI.

P. P. S. – Brocklehurstová, po večeri sa Blaise chce  s tebou rozprávať v triede Čarovania. Neviem, kvôli čomu by sa s tebou chcel rozprávať osamote, ale vyzeral byť pekne vážny.

P. P. P. S. – Toto stretnutie platí aj pre Pottera a Weasleyho; akokoľvek veľmi z toho teraz chcete vycúvať, NEMÔŽETE! Hahahaha! Spomínate si na papier, čo ste podpísali? Nuž, je začarovaný! A videl som, čo urobila Grangerová tomu dievčaťu Mariette; toto bude horšie!

P. P. P. P. S. – Pekná práca, Macmillan. Potrebujeme, aby sa viac ľudí ako ty pridalo k nášmu cieľu.

Orla sa zachichotala pri spomienke, čo sa pred niekoľkými dňami stalo v Rokville a potajme posunula odkaz najbližšiemu členovi ZMSN v triede Dejín mágie, samotnému Erniemu Macmillanovi.

Videla Ernieho potichu sa smiať na poznámke a - Orla sa zarazila – sám seba poklepal po chrbte.

Orla zdvihla obočie, ale potom pokrčila plecami. Ak si Ernie mohol spomenúť na náhodné frázy zo Shakespearových hier, potom mal právo robiť zvláštne veci ako tľapkať sám seba po chrbte.

V priebehu piatich minút obehol odkaz celú triedu a dostal sa každému členovi ZMSN. Teraz bol späť v Theovom vrecku, pripravený, aby koloval na Transfigurácii, jeho nasledujúcej hodine.

Ale ako Theo čoskoro pochopil, splniť úlohu bolo ťažšie.

Profesor Jocular, učiteľ Transfigurácie na mloky siedmeho ročníka (a podľa klebiet,  nemanželské dieťa lásky profesorky McGonagallovej a Dumbledora) zhabal odkaz, ktorý sa presúval od Rona Weasleyho k Justinovi Finch-Fletcheyovi.

„Oho! Čo to je? Tajný zamilovaný odkaz?

Trieda sa zasmiala, ale Theo sa buchol do čela. Ako si tak hlúpo mohol prísť o odkaz? v duchu kričal na Rona.

„Weasley, viem, že s Potterom trávite nezvykle veľa času osamote, ale nikdy som si nemyslel,  že by nakoniec mohlo dôjsť k tomuto!“  Jucular sa zasmial, keď roztváral odkaz. „Hm, pozrime sa... och, stretnutie dnes večer... v bystrohlavskej spoločenskej miestnosti!“ profesor Jocular bol evidentne rozrušený; jeho obvykle bledá tvár dostala farbu.

Jocular dychtivo pošúchal rukami o seba. „Dobre, teraz tá zábavná časť. Ktorý z vás, vy malí vtipkári, to napísal?“

Theo sedel nehybne na svojom mieste a uvažoval, že obviní Blaisa, ale zamietol to.  Vinník je vždy prvý, čo to poprie, pomyslel si, spomínajúc na čosi, čo počul v piatom ročníku od akéhosi chrabromilčana.

Profesor Jocular nebol veľmi prekvapený nedostatkom reakcie jeho triedy. „Ehm, aké predvídateľné. Naozaj som si nemyslel, že by niekto z vás mal aspoň polovicu gulí, aby mi to do tváre priznal. Nie som za diskrimináciu žien alebo niečo také,“ rýchlo dodal k dievčatám v triede. „Nuž, keď sa k tomu nikto neprizná, potom sa domnievam, že len budem musieť ísť dnes večer do bystrohlavskej veže a vstúpiť do miestnosti!“ vyhlásil, roztrhal lístok a hodil do neďalekého koša.

Theo vydal z hrdla priškrtený zvuk a okamžite sa rozkašľal.

„Ste v poriadku, pán Nott?“ spýtal sa profesor Jocular a jeho prísne hnedé oči sa uprene pozerali na Thea.

„Áno, áno, ehm, ehm, som v poriadku,“ povedal Theo a strelil vražedným pohľadom smerom  po Ronovi.  Jocularove oči sa znovu na moment zavŕtali do Thea, potom sa uškrnul a odvrátil pohľad.

„Tak sa vrátime späť k našej hodine,“ povedal profesor Jocular a s pýchou vytiahol rozsiahly, komplikovaný graf naplnený zvieratami.

„Animágia!“ zašepkala Hermiona Grangerová za Theom. „To je to, čo budeme dnes robiť, však, pán profesor?“

„Absolútne správne, slečna Grangerová! Áno, dnes začneme niektoré základné zručnosti ako sa stať animágom.  Toto je povinnou súčasťou vyučovania, ale neskôr, ak budete stále chcieť pokračovať v štúdiu ako sa stať animágom, informujte ma o tom a ja vám môžem dať súhlas pozrieť si knihy o tom v Zakázanom oddelení.“

Profesor Jocular zatlieskal rukami. „Pokyny sú na tabuli, môžete hneď začať.“

„Toto je také vzrušujúce!“ počul Theo Hermionu pišťať za sebou. „Už sa nemôžem dočkať, kedy sa stanem plnohodnotným registrovaným animágom!“

Theo sa naklonil k Dracovi. „Tri tipy na to, čím bude Morag,“ posmešne zašepkal a ticho sa pochechtávali na chlapcovi, ktorý sa práve oháňal svojim prútikom a mával rukami okolo seba.

 „Chudák Morag. Naozaj musí dostáť rodinnej reputácii v transfigurácii,“ povzdychol si Blaise a naklonil sa k ich stolu.  Potom sa jeho tvár vyjasnila. „Hej, tie dve sa rýmujú!“

 „Dobre, Emily Dickinsonová,“ povzdychol si Theo. „Teraz by si, prosím ťa, mohol vypadnúť, snažím sa tu zo seba spraviť animágusa!“

„Iste, iste,“ Blaise prevrátil očami. „Animágusa s menej než polovicou gúľ...“

Vzadu v ľavom kúte triedy boli Harry, Ron a Hermiona zhŕknutí okolo stola a Ron vyzeral veľmi ustarostene. Hermiona zabíjala pohľadom.

„Prísť o odkaz?“ potichu kričala. „Pravdu povediac, zo všetkých vecí, ktoré si mohol urobiť počas hodiny Transfigurácie, rozhodol si sa prísť o odkaz! A k tomu je to Transfigurácia na MLOKy! Keď by si sa mohol toľko naučiť, namiesto toho sa hráš. Hráš! Je podľa teba vyučovanie na to? Na zábavu?“

„Nie-“ začal Ron, ale Hermiona mu prstom zabodla do hrude.

„Neprerušuj ma, Ronald! Už sa viac nemôžem zaoberať tebou a tvojou detinskou taktikou! Vyrovnávala som sa s tým sedem rokov, SEDEM ROKOV a všetko to vyvrcholí nejakým ODKAZOM. Po vyučovaní by si mal naozaj zvážiť, čo si urobil a vymyslieť spôsob ako dospieť!“ Hermiona sa tak rýchlo postavila, že prevrhla svoju stoličku.

„K-kam ideš?“ zakoktal Harry a vyzeral, že sa veľmi obáva pulzujúcej žily, ktorá vystúpila Hermione na krku. Hermiona sa na neho zamračila a on okamžite stíchol, krátky okamih ľahkomyselnej odvahy sa vyparil.

„Sadnem si teda s inými ľuďmi, ktorí si túto hodinu vzali pretože ju majú radi a vážne sa chcú učiť. Zbohom a spánombohom!“  Hermiona dôrazne odkráčala preč a posadila sa k najbližšiemu človeku sediacemu osamotene, ktorým len tak náhodou bol Morag MacDougal - Veľký zlý slizolinský vták.

Lenže teraz bol len Morag MacDougal - Zmätený.

Ron sa spamätal zo šoku, otvoril si svoju učebnicu a zmätene pozeral na seba. „Človeče, to musí byť pre Hermionu ťažký deň.... najprv skutočne zaspala na Dejinách mágie, potom je pravdepodobne zahanbená tým, že som prišiel o lístok a teraz si sadne vedľa MacDougala.“

Harry žmurkol na neho: „Počkaj. Takže tá Hermionina tiráda nemá na teba ŽIADNY vplyv?“

Ron sa zasmial: „Nie, sú to len somariny.“ Znovu sa zasmial na Harryho výraze odpadnutia. „Pozri sa, potom, čo si sedem rokov počúval rovnaké, dlhé, nahnevané reči, SEDEM ROKOV,“ napodobňoval. „Mal by si vedieť, že to naozaj nič neznamená. Pravdepodobne práve teraz si prechádza nejakými dievčenskými problémami. Ale nemaj obavy, na obede bude Hermiona späť s nami,“ povedal sebavedome.

- - -

Nanešťastie, Ronova predpoveď sa nenaplnila, keď Hermiona od neho elegantne odkráčala v momente, kedy vošla do Veľkej siene. Namiesto toho, aby sedela s ostatnými chrabromilčanmi, zobrala si tanier s jedlom a zamierila smerom do knižnice.

Ron bol rozhnevaný, keď Harry a Ginny vošli do Veľkej siene.

 „Nemôžem uveriť akú má tá ženská drzosť! Tak som počas hodiny prišiel o jeden nepodstatný lístok! A čo! Prichytenie bola hlúposť, pripúšťam, ale ísť a ignorovať ma, to je jednoducho neprijateľné!“ kričal a nestaral sa, že to Harryho veľmi nezaujíma. „Hovorí, že som po celý čas detinský, ale čo ona – takto so mnou zaobchádzať je tiež pekne prekliato detinské!“

„Nuž, nič z toho by sa nestalo, ak by si ten odkaz správne posunul ďalej, Ron,“ povzdychla si Ginny. „No tak, ako ťažké je posunúť jeden malilinký lístok?“

Ron sa zamračil na Harryho. „Výborne, teraz to tiež vie.“

Harry pokrčil ramenami. „Zistila by to, skôr alebo neskôr. Mimochodom, ako to chceš dať do poriadku s Hermionou?“

Ron zafučal a para mu vychádzal z nosných dierok a uší. „Jednoducho, nedám to do poriadku. Mám dosť sprostých dôvodov. Nakoniec si uvedomí, že ignorovanie ma je hlúpa vec, začne so mnou hovoriť akoby sa nič nestalo a potom bude všetko dobré, pekné a úžasne fantastické.“ Ťažko vstal. „Idem hore do spální, musím popremýšľať a možno rozbiť niekoľko okien.“

Keď odišiel, Harry a Ginny si vymenili ustarostené pohľady.

- - -

"I think Venus is actually strongest at this point - look, see the concentric circle pattern here in the cycle."

"No, Venus should always be strongest when interlined with Mars. When you see the real view and not just some poster's view of the sky, you can see that the angle of depresion formed by the two planets and Polaris is 65 1/2 degrees, which proves my theory."

"...your theory is dumb - SHIT."

„Myslím, že Venuša je práve v tomto bode najsilnejšia – aha, pozri v tomto cykle sa opakuje sústredená kružnica.“

„Nie, Venuša by mala byť najsilnejšia vždy, keď sa prekryje s Marsom. Keď sa na to pozrieš reálne a nielen na nejakom plagáte, čo zobrazuje oblohu, uvidíš, že uhol depresie, ktorý sa vytvoril medzi týmito dvoma planétami a Polarisom je 65 a 1/2 stupňov, čo potvrdzuje moju teóriu.“

„... tvoja teória je hlúpa – DEBILNÁ.“

Blaise Zabini narazil do dverí triedy Obrany proti čiernej mágii.

Od bolesti zastonal na podlahe.  Nielenže to bola jedna z najtrápnejších vecí, čo kedy urobil vo svojom živote, tiež zacítil, že sa mu v žalúdku zdvihol jeho pomerne veľký obed pozostávajúci z jahňacích kotletiek a cesnakových hranolkov.

„Blaise?“ opýtala sa Mandy Brocklehurstová.

„Áno?“ zachrapčal Blaise a povzbudzoval sa, aby otvoril oči.

Zavládol medzi nimi okamih nepríjemného ticha.

„Práve si len vchádzal do dverí?“

„... ehm. Hej.“

Mandy skryla svoj úsmev a pomohla Blaisovi vstať.

„Ver mi, toto sa nestáva každý deň,“ zavrčal a oprašoval si hábit.

„Dúfam, že nie,“ usmiala sa Mandy. „Si v poriadku?“

„Určite! Som veľký chlap! Nezraní ma jeden pád!“

„... keď hovoríš.“

„Správne, potom poďme do triedy a predstierajme, že sa tu nič nestalo.“

Mandy pokrčila ramenami. „Nie je to moje tajomstvo, aby som ho prezradila.“ Prezerala si svojich bystrohlavských priateľov, ktorí už boli vo vnútri triedy a na rozlúčku zamávala Blaisovi. „Už som zmenila heslo, takže sa dnes večer uvidíme.“

Blaise sa jemne usmial. „Áno, ... uvidíme sa dnes večer, Mandy.“

„Kto je tá nešťastná dáma, na ktorú vyvaľuješ okále?“ uškrnul sa Draco, keď sa posadil na Blaisovu lavicu. Odhalil smer Blaisovho pohľadu. „Ejha, ejha, matička skákavá, Mandy Brocklehustová! Myslím, že je to milé.“

Blaise ho odtlačil z lavice. „Zmizni, Draco.“

Draco nadvihol obočie na neho. „To mi niečo pripomína. Pred dvoma dňami som bol svedkom veľmi podobnej situácie vo Veľkej sieni. Týkala sa teba a celkom peknej blonďavej dievčiny... počkať, oh, podrž sa, to dievča bolo Mandy Brocklehurstová. Aká náhoda, nemyslíš?“

Blaise vyvalil oči.

 „A náhodou som začul rovnako zaujímavý rozhovor... ten, ktorý sa týka vývinu tvojho vzťahu s vyššie spomenutým dievčaťom. Musím vám pogratulovať za to všetko zakrádanie sa, ktoré ste robili. Chce to riadnu dávku ľstivosti skrývať to pred  slizolinčanom, predo mnou na dlhý predlhý čas.“

Draco a Blaise sa na seba uprene pozerali.

„Neskôr sa musím s tebou súkromne porozprávať,“ vyprskol Blaise zúrivo.

Draco sa uškrnul. „Nie, skutočne nemusíš. Viem toho dosť, aby som mal predstavu, o čo ide.“

Keď sa dvere otvorili a ich nový profesor Obrany proti čiernej mágii vpochodoval dnu, Blaise sa rýchlo naklonil k Dracovi a zašepkal: „Viem, že si najväčší bastard všetkých čias, Draco, ale pre tento raz neotváraj ústa, v poriadku, kamoško? Nemusela by to byť pekná záležitosť, keby sa to dostalo von.“

„Hej, hej, hej,“ Draco mu odmával. „Okrem toho, aj keby som to ľuďom povedal, kto by mi skutočne veril?“

Nový profesor si odkašlal a zazeral na nich. Draco a Blaise sa oddelili od seba, sedeli ako dokonalí malí anjelici, a obdarili ho perfektným anjelským úsmevom.

„Volám sa profesor de Vellofides. A áno, slečna Grangerová, som Talian,“ povedal, keď videl Hermionine otvorené ústa a zdvihnutú ruku.

„Čo je to za meno ‚de Vellofides‘,“ zašepkal Draco Blaisovi. Blaise pokrčil ramenami.

„Talianské meno, nehovoril to?“

„A teraz, verím, máte všetci svoje učebnice?“ Nečakal na odpoveď.  „Dobre. Dnes si zopakujeme tri Neodpustiteľné kliatby. Kto mi môže menovať jednu z nich?“

Hermionina ruka vyletela hore, ale tentoraz tak aj ostatné okolo.

„Áno, slečna Grangerová?“

„Kliatba Imperius, pán profesor.“

Profesor de Vellofides sa usmial, ale len perami. „Áno, správne. Verím, že všetci viete, čo kliatba Imperius spôsobuje, takže o tom nebudem zachádzať do detailov. Ďalší!“

„Kliatba Cruciatus,“  Susan Bonesová dobrovoľne stíchla, keď videla, že Neville mal hlavu v dlaniach.

„Ach, áno, Cruciatus. Najkrutejšia z kliatob,“ s povzdychom povedal profesor de Vellofides. „Pán Longbottom, viem, že je to pre nás náročná téma na prebratie, ale musíme to prejsť.“ Vzhliadol. „A posledná?“

„Avada Kedavra, zabíjacia kliatba,“ potichu povedal Harry a pozeral do zeme.

Profesor de Vellofides sa naklonil ponad svoj stôl a povedal: „Chápem ako tieto kliatby musia pôsobiť na vás všetkých v tejto triede. Súvisia s vašimi rodinami, priateľmi a dokonca snáď aj s vami.“ Narovnal sa.

„Žijeme v temných časoch. Voldemort má silu a každou sekundou jej získava viac. Hoci ste študenti, väčšina z vás má sedemnásť a v našom svete ste legálne dospelí. Možno to nebudete chcieť prijať, ale skôr či neskôr budete vrhnutý na bojisko, či chcete alebo nie. Je čas dospieť a stať sa dospelými. Čas postaviť sa zoči-voči nebezpečenstvu. Čas vojnových obetí. Čas stratiť... a získať.“

„Už nie ste viac deťmi. Očakáva sa od vás, že budete bojovať skúsene a silou, prevezmete zodpovednosť, zraníte a zabijete.“

Harry pozeral dole na svoje ruky, tak ako Draco.

 „Je poľutovaniahodné, že žijete v tejto dobe; nebudete mať šancu skutočne oddychovať a užívať si života tak, ako by ste mali. Miesto toho sa predpokladá, že budete starší, než vaši rovesníci a bojovať na bojovom poli. Snažil som sa presvedčiť Ministerstvo, aby nedovolilo deťom a študentom bojovať vo vojne, ale nepočúvali ma.“ Profesor de Vellofides si povzdychol a sklopil oči. „Toto je vaša prvá hodina Obrany proti čiernej mágii. Tento krutý nový svet môže byť spočiatku desivý, ale nikdy si nemôžete vybrať jednoduché východisko. I keď každé rozhodnutie by bolo ľahšie, keby ste vycúvali, nemôžete. Ľudia sú na vás závislí. Teraz ste nová ochrana čarodejníckeho sveta.“

Po celý čas monológu profesora de Vellofidesa, nikto nič nepovedal. Potom –

„Vy ste to všetko videli, však, pán profesor?“

De Vellofides pozrel Harryho smerom. „Áno, pán Potter. Videl som vojnu. Príliš veľa z nej. Už nikdy viac to nechcem vidieť.“ Vyrovnal si habit. „Ale myslím si, že ste všetci dostali svoju dennú dávku ponurých rečí. Domáca úloha – preskočte prvých dvadsať strán vo vašich učebniciach; všetko je to nezmysel, ktorý napísal niekto, kto mal dobrý výhľad z ústrania. Prelistujte si prvú kapitolu  pre niekoho základná obranná teória, prednáška zajtra. Po zvyšok hodiny sa všetci môžete rozprávať.“

Keď si sadol späť na svoje miesto, Harry pristúpil k jeho stolu.

„Profesor? Môžem sa vás niečo spýtať?“

Profesor de Vellofides vzhliadol na neho a usmial sa. „Áno, pán Potter?“

„Spôsob, akým ste rozprávali... proste, že... vaše názory na vojnu znejú podobne ako názory  niektorých ľudí, ktorých poznám. Akoby ste bojovali s takým množstvom ľudí, ktorých som poznal... a - “

„Áno, Harry, poznal som tvojich rodičov. Tiež boli príjemný pár. Skvelý. V prvej vojne, kde vybojovali toľko bitiek, Voldemort unikol. Bojovali statočne, Harry, celý čas bojovali statočne, až do svojej smrti. I keď zomreli, zomreli ako skutoční hrdinovia,“ odpovedal de Vellofides, znovu si povzdychol a trel si oči.

Harry mlčal, ale jeho lesknúce zelené oči hovorili dosť.

„Môžeš kedykoľvek prísť za mnou, Harry,“ usmial sa de Vellofides. „Kedykoľvek.“

- - -

„Mandarinka.“

„Puding.“

„Hrozno.“

„Práškový cukor.“

„Hermelín.“

„Možno... limetka? ... alebo snáď... pomaranč? ... nie, myslím, že... citrónový drops (lemon Jolly Ranchers)!“

Draco civel na bystrohlavského druháka a premýšľal, čo sakra má znamenať drops. Obrana proti čiernej mágii práve skončila a teraz mal voľno. Vzhľadom k tomu, že Blaise, Theo a Morag boli preč, mali Veštenie, Starobylé runy a Život a zvyky muklov (v uvedenom poradí), Draco sa okrem Crabba, Goyla, Millicent, Pansy a Daphne nemal s kým porozprávať. Daphne a Pansy si upravovali vlasy vo svojej spálni a traja poskokovia neboli veľmi zaujímaví, tak Draco zamieril k bystrohlavskej veži. Už vedel heslo; Blaise mal malý kus papiera so všetkými heslami.

Práve testoval dievčatá s mrkvou. Zatiaľ nemal žiadne výsledky.

„Ahoj, Malfoy. Vidím, že teraz testuješ moju mrkvu na bystrohlavčankách,“ ozval sa zastretý hlas Luny Lovegoodovej.

„Hej. Ochutnaj,“ odpovedal Draco rozhodne. Nemal žiadne výsledky a cítil stiesnenosť hlúpeho vežového priestoru. Áno, Draco Malfoy bol hlboko naštvaný.

„Cítim... hm, skôr sladkú chuť... pravdepodobne tvrdé cukríky (rock candy, v češtine cukrkandl, ale neviem ako v Sj). Ach, môj,“ povedala prekvapene. „Zmenilo sa to.“

Dracove ústa sa šokovane otvorili. „Zmenilo sa to?“ zopakoval. „Čo tým myslíš?“

 „Nuž, vážne si nemyslím, že jeden človek bude mať v celom živote len jedinú lásku. Nehovorím, že existuje len jedna definícia lásky, ale myslím, že sa dajako láska pre teba, Malfoy, rozvíja, že sa jednoducho nedostaví  plne rozvinutá. Potom by dávalo zmysel, že sa tá chuť zmení, keď sa posunieš vo svojom živote.

„... Takže, ak som najprv cítil jablko, mohlo by sa to v budúcnosti zmeniť?“

„Samozrejme.“

Draco vyzeral zarazene. „Takže som mohol v určitom čase cítiť rozdielne chute?“

„Ak si do nej naozaj zamilovaný. Povedz, vieš, kto to dievča je?“

„Ehm, nie, to je dôvod, prečo používam tvoju hlúpu mrkvu; keby som vedel, koho milujem, vôbec by som na sebe nerobil tieto veci. Mimochodom, na tom nezáleží. Som si istý, kto tá dievčina je,“ povedal sebavedome. „Teraz si spravím pekný výlet do Nemocničného krídla.“

„Do videnia, Malfoy,“ povedala Luna. „Ale maj otvorenú myseľ. Niekedy nemusíš dookola chodiť okolo riešenia. Kto vie, možno je práve pred tebou a čaká na svojho princa Krasoňa,“ povzdychla si zasnene.

Draco na ňu civel. „... V poriadku.  Budem si to pamätať.“

- - -

Hermiona kráčala popri bystrohlavskej spoločenskej miestnosti, kde to jemne bzučalo. Profesor Slughorn ju poprosil, aby doručila odkaz profesorke McGonagallovej.

Dvere do bystrohlavskej spoločenskej miestnosti sa otvorili a vyšiel... Draco Malfoy?

„Čo tu robíš, Malfoy?“

Draco na ňu chvíľu hľadel a v duchu sa sám so sebou rozprával, či by sa jej mohol spýtať na mrkvu. Hermiona zdvihla obočie nad jeho divným správaním a chcela kráčať preč. „Hej, Grangerová, chceš si odhryznúť kúsok z veľmi chutnej a lákavej mrkvy?“ spýtal sa.

Hermiona sa otočila a podozrievavo na neho pozerala. „...Je otrávená?“

„Nie, prečo by mala byť mrkva otrávená? Za čo ma máš, za nejakého hnusného čarodejníka?“

Hermiona znovu zdvihla obočie, ale ústa nechala zavreté a vzala si mrkvu. „Malfoy, mám to zjesť?“

 „... Áno, odhryzneš si a povieš mi, ako ti chutí. Čo iné by malo byť za tým?“

Hermiona očervenela. (pozor, úchyláci!)

„Potom v poriadku,“ povedala a stále vyzerala veľmi pochybovačne.

„Takže... ako ti chutí?“ opýtal sa Draco znudeným tónom. Elixíry začínali za päť minút a okrem toho naozaj sa nestaral, ako Grangerovej chutí. Ponáhľal sa do Nemocničného krídla navštíviť Daphne pred tým, ako začne vyučovanie.

„Neviem. Chutí podobne ako broskyňa alebo-“

„V poriadku, v poriadku, broskyňa, cítiš broskyňu. Pokračuj ďalej!“ Draco natlačil mrkvu späť do svojej tašky. „Prepáč, Grangerová, musím ísť do Nemocničného krídla.“

Za ním stála zmätená Hermiona. „Alebo to možno bolo jablko,“ povedala po tichu, takmer pre seba. „No dobre, aký je v tom rozdiel?“

Stále premýšľajúc o Malfoyovom zvláštnom správaní zamierila na Elixíry.