Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola šiesta

Draco sa celkom vytešoval zo svojej novej zábavky. V skutočnosti, doberanie si Grangerovej bola u neho stará zábavka, ale v tejto verzii to bolo oveľa lepšie než v tej starej. Tá stará zahrňovala urážky, žartíky a niekoľko verzií posmešných pohľadov. Táto nová zábavka spájala toto všetko a skvele to doplňovala učením ju tancovať, čo poskytovalo príležitosti na trápenie. Bolo mu jasné, že ho nenávidí, ale tiež si uvedomoval, že ju priťahuje. Ako by nemohol? Bolo to jasné tým, ako sa jej v hrdle zachytil dych, kedykoľvek sa na neho pozrela. Bolo to zrejmé z toho, ako sa zrýchlil jej srdečný tep, kedykoľvek zovrel jej zápästie a pritiahol si ju do tanečnej pozície. Bolo to zreteľné z toho, ako zdupkala, keď ich hodina skončila a z toho, ako jej padali veci, kedykoľvek bol nablízku. Na verejnosti k nej bol nemilosrdný a smial sa vždy, keď jej oči na neho zaiskrili tým najčistejším hnevom. V súkromí bol ešte nemilosrdnejší, ale v úplne odlišnom meradle.

Keď tancovali, držal ju príliš pevne. Miloval to, ako sa jej chrbát triasol po jeho rukou a to, ako sa jej prsty šklbali v jeho a žobrali o uvoľnenie. Pokyny vydychoval šeptom do jej ucha a obtieral sa perami o jej pokožku, len aby pocítil jej záchvev. Obliekal sa tak provokatívne, ako len bolo možné. Vedel, ktoré oblečenie na ňom vyzeralo dobre a nosil ho bez zmilovania. Biele košele s pirátskym šnurovaním; čierne tričká, ktoré zvýrazňovali jeho svaly a kopírovali každú krivku; strieborné košele, vďaka ktorým jeho oči vyzerali ako platina a tesné čierne nohavice, ktorých sa nikdy nevzdal. Často si všimla to, ako vyzeral a s bolestivým výrazom zatvorila oči.

Ich hodiny tanca boli už samozrejmosťou a naplánované vtedy, keď Potter s Weasleym mali metlobalový tréning, aby tým zvyšným lemurom nechýbala. Každodenne sa dožadovala, aby s tým prestali. K žobraniu sa ešte neznížila.

"Naučila som ťa všetky muklovské tance, čo si chcel," vyprskla. "Ty si ma naučil valčík, foxtrot, quickstep a polku. Viac tancov, než kedy budem potrebovať vedieť."

"Musíš sa naučiť, ako sa tancuje tango."

"Nemusím sa naučiť, ako sa tancuje tango!" Miloval vyťahovať latinské tance. Až doteraz absolútne odmietala naučiť sa ich. Nebol si istý prečo, ale predpokladal, že tá ich nehorázna zmyselnosť ju nútila vyhýbať sa im ako moru. "Už sa nemusím učiť žiaden ďalší. V tomto okamihu končím s našimi hodinami."

"Škoda," odvetil skromne.

Stuhla a zabodla do neho oči.

"Tak. Potom je koniec?" spýtala sa ostražito. Z nejakého dôvodu mu tá malá Chrabromilčanka odmietala veriť. Podozrievavé stvorenie, všakže?

"Áno."

Plecia jej poklesli úľavou. Alebo to bolo sklamanie? Asi veľká dávka oboch. Zbalila si veci a pohla sa k dverám.

"Skôr než odídeš, nechcela by si sa pozrieť na tú skicu, čo som urobil?"

"Akú skicu?"

"Na ten obraz, čo som si objednal."

Zbledla. Podišla vpred s takou obavou, že sa Draco skoro radosťou zachichotal. Vytrhla mu ten ponúkaný papier z ruky a nahlas zalapala po dychu.

"Toto... toto..."

Tú šou si užíval. Jej pery sa stenčili do najbelšej linky zúrivosti, ktorú kedy videl.

"Čo myslíš tým ´objednal´?

"Malo by to byť hotové na budúci týždeň."

Na chvíľu si pomyslel, že začne zrýchlene dýchať. Vytrhol tú skicu späť, ako keby urazený a zblízka si ju prezeral.

"Čo je na nej zle? Je nádherná. Možno trošku zvodná a hoci som ťa v skutočnosti nikdy nevidel takto sedieť, viem, že to v sebe máš... Dokonca som podplatil toho chrabromilského fotografového fanatika Creaveyho, aby som od neho dostal tvoju fotku a mohol presne zachytiť tvoju tvár."

"Toto je podlé dokonca aj na teba. Čo chceš?" Skutočne sa triasla zúrivosťou. Položil ruku na prútik. Len pre istotu, keby sa úplne prestala ovládať.

"Len ťa chcem naučiť tango. Rada tancuješ, tak v čom je problém? Čoho sa bojíš?"

"Viem, že to robíš, aby si ma trápil."

Nič nepovedal, len na ňu nadvihol strieborné obočie a čakal.

"Naučím sa to tango, do pekla s tebou. Ale chcem ten obraz. A radšej by nemali existovať žiadne kópie, či iné objednávky."

Doširoka sa víťazoslávne usmial. Odišla rozzúrená.

ooo

 Hermionu šlo rozhodiť. Mala chuť vypáliť dieru do vonkajšieho obvodového múru a vrhnúť sa cez ňu von.

Ako pri mene všetkého, čo je sväté, sa dostala do tejto prekérnej situácie? Zišla časť schodov prvého schodiska a potom sa sťažka na jeden posadila. Oprela si čelo o kolená a rukami objala lýtka. Kedy to skončí? S koľkými požiadavkami ešte príde, kým sa mu zunuje? Skutočne premýšľala, že nedodrží svoj sľub. Možno by to stálo za to nekonečné množstvo viny, keby sa od neho oslobodila. Mohla by použiť na jeho pamäť Obliviate. Teóriu mala naštudovanú. Možno by to dokázala urobiť bez trvalého poškodenia... Do pekla, nemohla to urobiť. Dokonca ani jemu nie.

Zaplavilo ju zúfalstvo. Ach bože, súhlasila s tým, aby ju naučil tango. Ako by toto vôbec mohla prežiť so zdravým rozumom? Sotva dokázala zvládnuť tancovať s ním valčík; jeho zovretie ako zo zveráku okolo jej pása; jeho ruky spaľujúce jej telo dokonca skrz tie prekliate rukavice, ktoré nosil; ten slabý šepot v jej uchu, z ktorého jej behal po chrbte mráz; aj jeho ničomnícke strieborné oči, ktoré hľadeli každú chvíľu do jej... Jej schopnosť odolávať mu sa rozpadávala a tou najšialenejšou vecou bolo, že on sa na ňu ani nepokúšal urobiť dojem!

Boh jej pomáhaj, keby sa ju niekedy pokúsil zviesť. Jej príslovečná sila vôle sa zosype ako domček z karát jednoducho kvôli prekliatej živočíšnej príťažlivosti. Bola to len fyzická reakcia, prepánakráľa! Prečo to nedokázala ovládať? Potlačila vzlyk. Bude jednoducho musieť nájsť silu, aby s tým bojovala. Nedovolí mu vyhrať.

Podnikla každé možné opatrenie, aby zostala rezervovaná. Žiadne odhaľujúce oblečenie - nosila školskú uniformu kedykoľvek sa stretli. Uškrnul sa zakaždým, keď si to všimol, ale nikdy nemal poznámky. Pokúsila sa stiahnuť si vlasy do zdržanlivého drdola či konského chvosta, ale on jej jednoducho kúzlom praskol gumičku a trval na tom, že ich musí mať rozpustené, aby mohla „lepšie posúdiť rýchlosť svojich otáčok". Bolo jej jasné, že je to blbosť, ale naposledy, keď jej načechral vlasy svojimi prstami, vyslal po jej pokožke na hlave tak silné mravenčenie, až si sľúbila, že mu už nikdy neposkytne príležitosť dotknúť sa jej vlasov.

Draco bol mimo ich tajnej miestnosti nemilosrdný, zasypával ju urážkami, ničil jej elixíry, vyrážal jej prísady z rúk... a predsa v ich miestnosti bol stelesnením zdvorilosti. Nikdy ju nenazval humusáčkou a dokonca to, ako vyslovil "Grangerová" bolo vypočítané tak, aby jej po chrbte prebehol mráz.

Začula za sebou kroky a stuhla, ale bolo príliš neskoro, aby utiekla.

"Unavená, Grangerová?" spýtal sa Draco sladko ako med, keď za ňou jeho kroky zastavili. Hermiona sa prikrčila. Bol vo svojom ´mučím ťa svojou láskavosťou´ režime.

"Veľmi," odsekla. Posadil sa vedľa nej, príliš blízko, samozrejme. Bokom bol pritlačený o ten jej. Bola by sa odsunula, ale už sa opierala o zábradlie. Aj tak by sa len posunul za ňou.

Zacítila, ako jeho prsty nežne pohladili jej vlasy a potom ju objal okolo pliec a pritiahol ju do normálnej sediacej pozície. Vzdychla a uvažovala, čo za zvrátenú hru teraz hrá. Prisunul si jej hlavu na svoje plece a oprel si bradu o jej vlasy. Ruky nechal na jej pleciach. Otrávene uvažovala, že takto sedela tucetkrát s Harrym a Ronom, uvoľnená a užívala si bez nejakých komplikácii ich spoločnosť.

Sedieť vedľa Draca bolo iné. Bola taká napätá, až si pomyslela, že jej praskne chrbtica, ak sa pohne príliš rýchlo. Mohla cítiť rozvážne búšenie Dracovho srdca a jeho teplý dych na svojich vlasoch. Potlačila triašku.

"Uvoľni sa. Neublížim ti," povedal potichu.

"Nenávidím, keď si ku mne milý." 

"Tiež nenávidíš, keď som k tebe zlý. V skutočnosti myslím, že sme sa zhodli, že ma nenávidíš po celý čas."

"Tak usilovne pracuješ na tom, aby si to zabezpečil!"

Mlčal a ona si hrýzla peru. Nemala náladu dohadovať sa s ním. Bolo to zbytočné a nikdy sa z toho zjavne necítila lepšie. Vydýchla a prinútila sa pri ňom uvoľniť. Dovolila si len na chvíľku predstierať, že je to ľudská bytosť, namiesto démonického netvora z nočnej mory. Ponorila sa do jeho tepla a vzdychla si, keď rukami prekĺzol okolo jej a objal ju okolo pása.  

"Prečo si ku mne teraz taký milý?" spýtala sa, hoci sa zdráhala zničiť tú dočasnú úľavu. "Aby si ku mne mohol byť dvakrát taký zlý zajtra?"  

"Pravdepodobne. Alebo si ma len prichytila v okamihu slabosti."

"Ty nemáš slabosti."

Jeho paže sa na chvíľu napli.

Draco premýšľal nad jej slovami. Začal sa obávať, že mal slabosť. Slabosť, o ktorej ešte pred chvíľou nevedel.

Keď ju videl schúlenú na schodoch v nešťastnom klbku, nenaplnilo ho to jeho zvyčajnou spokojnosťou. V skutočnosti cítil niečo prekliato nepríjemné a chvíľu mu trvalo, kým to pomenoval. Ľútosť. Naozaj ľutoval, že ju trápil. Mal nutkanie utešiť ju. Takmer sa chcel ospravedlniť, čo ho šokovalo, pretože si nedokázal spomenúť, kedy sa za niečo ospravedlnil za posledné... desaťročie?

Posadil sa vedľa nej a pokúsil sa ju vytiahnuť z jej ulity. Neuvoľnila sa ľahko. Odviedol svoju prácu dobre; neuverila by mu jediný čin a večne by bola v strehu kvôli jeho postranným úmyslom. Predpokladal, že to bolo to najlepšie. Veľmi ťažko pracoval na tom, aby udržal oheň nenávisti jasne horieť. Boh mu pomáhaj, keby sa na neho pozrela s niečím iným než s nenávisťou. Vôbec by nedokázal udržať od nej ruky preč. Tento okamih mu dával riadne zabrať.

Náhle sa pri ňom uvoľnila a on prekvapením zadržal dych. Skĺzol rukami k jej pásu a nadýchol sa tej opojnej vône jej vlasov. Vždy voňala tak prekliato dobre? Palcami hladil jej rebrá sotva rozoznateľným dotykom. Už ju objímal predtým, kým tancovali, ale nikdy nie takto, keď bola taká poddajná a... odovzdaná? Bola? Čo by urobila, keby ju zaklonil, odkryl jej tvár a prinútil ju pozrieť sa na neho? Čo keby sa sklonil a dotkol sa perami tých jej? Tlkot jeho srdca sa zrýchlil očakávaním a zdvihol pravú ruku. Prsty presunul k jej krku a chytil jej bradu. Mala takú teplú a jemnú pokožku. Trochu sa posunul.

"Žiadne rukavice? Neotráviš sa?" spýtala sa pohŕdavo. Tie slová ho zasiahli ako ľadová voda. Keby použila akýkoľvek iný tón, možno by to ignoroval, ale tá chladná pripomienka jej pohŕdania okamžite zrazila hrebienok jeho vášni. Čo to do pekla robil?

Postavil sa tak náhle, že si skoro buchla hlavu o kamenný schod.

"Radšej by si mala utekať, skôr než urobím niečo, čo obaja oľutujeme."

Zazrela na neho s čudnou zmesou rozpakov a mrzutosti.

"Som rada, že ti nikdy neporozumiem," povedala.

"Len choď." Prešiel si rukou cez svoje strieborné vlasy a sledoval, ako mizne dole schodmi. Do pekla.

ooo 

Hermiona zízala na tmavé drevo stropu a pohla trochu na vankúši hlavou. Všetky jej spolubývajúce spali, ale ona bola čulá ako rybička. Jej myseľ stále prechádzala jej posledným stretnutím s Dracom. Prenasledovali ju jeho slová. Utekaj... skôr než urobím niečo, čo obaja oľutujeme. Urobí čo? Hlas mal taký vážny. Nie jeho zvyčajný pohŕdavý úškrn, ani ten provokatívny hlas, ktorý používal, keď tancovali. Oboje bolo vykalkulované, aby jej to liezlo na nervy, ale toto... Toto myslel vážne. Po prvý raz premýšľala nad niečím, čo ju predtým nenapadlo. Prečo trval na tom, aby pokračovali v ich hodinách? Myslela si, že je to kvôli tomu, že ho tešilo ovládať ju, že miloval nútiť ju plniť jeho príkazy. Teraz bola zvedavá, či na tom nebolo niečo viac. Možno ho v skutočnosti priťahovala? Možno nebola jediná, kto bol ovplyvnený ich blízkym vzťahom.

Zamyslene si hrýzla peru. Mala po krk toho stále byť tá, čo sa bráni. Možno bolo načase, aby ona zaútočila na neho.