Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 16: Sero Confessio – Vážna spoveď

Potom, čo Hermiona prestala nariekať, jej dala madam Pomfreyová Elixír spánku, po ktorom zaspala. Úbohé dieťa, pomyslela si staršia čarodejnica, tak mladá a tak odvážna. Väčšina by dieťa nechcela. V minulosti som to na Rokforte videla dosť často. Všetci svätí, pomôžte jej byť silnou. A otec... teda, kto by si to bol pomyslel!

Nebolo to po prvýkrát, keď sa mladá čarodejnica objavila v Nemocničnom krídle v rovnakom stave ako Hermiona. Avšak bolo zriedkavé, že tá čarodejnica si dieťa chcela nechať. Obvykle sa tento problém vyriešil elixírom a pár dní oddychu v nemocničnom krídle. Samozrejme, študentkám profesor Dumbledore prísne dohovoril a boli informovaní ich rodičia.

Keď to povedala po prvýkrát, slečna Grangerová neverila. Slečna Grangerová trvala na tom, že bola veľmi, veľmi opatrná, pričom použila správne elixíry. Potom – v polovici vety – sa chúďa dievča zastavilo a tvár jej zbledla. Ach, to tak bolo vždy – madam Pomfreyová to poznala – tieto chúdence dievčatá boli veľmi, veľmi opatrné s výnimkou jedného prípadu. Žiaľ, raz bolo pričasto krát.

„Čo mám robiť,“ plakala Hermiona a túlila sa k madam Pomfreyovej. Po tvári jej tiekli slzy a vzlykala.

„Existuje niečo, moja drahá. Vieš, že je jedna vec, ktorú môžeš urobiť.“

„Čo? Aká vec?“

„No, nie si prvá mladá žena, ktorá sem prišla v takom stave. Nemyslíš si, že by sme mohli situáciu napraviť? Existujú elixíry na takéto veci.“

Hermiona zdvihla veľké, zlaté, slzami naplnené oči k zdravotnej sestre. Bola nich hrôza. „Madam Pomfreyová, nemyslíte tým zbaviť sa dieťaťa, že nie?“

„Prečo nie, drahá. Je to jednoduché a celkom bezpečné.“

Hermiona potriasla hlavou a jej tvár stvrdla. „Nikdy. Nikdy. Hodlám toto dieťa donosiť. Toto dieťa je z lásky, madam Pomfreyová.“

„To najprv hovoria všetci, slečna Grangerová, kým ich nezasiahne obrovská záťaž.“

Hermiona chytila sestru za ramená. „NIE! Vy to nechápete. Myslím vážne to, čo hovorím. Toto dieťa donosím bez ohľadu na to, aké to pre mňa bude ťažké. Je súčasťou mňa. Nás.“

Madam Pomfreyová s obdivom pozerala na tvrdohlavú mladú ženu pred sebou. Je to to dievča, ktoré bolo pred piatimi rokmi vydesené baziliskom? Otcom musí byť pán Potter alebo pán Weasley. No, aspoň oni dvaja sú zodpovední muži, ktorí sa o slečnu Grangerovú postarajú.“

„Slečna Grangerová, ak je toto skutočne vaše želanie, obdivujem vás,“ riekla objímajúc Hermionu. „A ja vám budem pomáhať nasledujúcich sedem mesiacov, pretože to nebude ľahké.“

„Som v druhom mesiaci tehotenstva?“ Spýtala sa Hermiona ticho.

„Áno,“ odvetila madam Pomfreyová a potľapkala ju po ruke, „vaše dieťa sa narodí v auguste... ale myslím, že ste to už vedela, keď ste nad tým premýšľala.“

Hermiona prikývla. Vedela presný deň počatia. Ach, Draco, pomyslela si a dotkla sa diamantového draka na krku zo zvyku. Cítila, ako sa začal trochu krútiť, akoby ju chcel potešiť a usmiala sa.

„Slečna Grangerová, drahé dieťa,“ riekla madam Pomfreyová ticho.

„Áno, madam Pomfreyová?“

„Mali by ste odpočívať, dám vám elixír spánku.“

„Áno, ďakujem vám... ach, madam Pomfreyová,“ povedala Hermiona a zbledla. „Mohli by ste sem čím skôr priviesť Draca Malfoya?“

Madam Pomfreyová sa zatvárila prekvapene. „Pán Malfoy? Čo chcete preboha s pánom Malfoyom?“

„On je otec môjho dieťaťa.“

Napriek jej najlepším inštinktom, madam Pomfreyová cítila povinnosť – povinnosť povedať profesorovi Dumbledorovi udalosti, ktoré sa stali. Bola poučená o postupe, ktorý sa používa pri každom takomto prípade, keď vznikne. Tak to bolo, ocitla sa v riaditeľovej pracovni, ovievajúca sa vreckovkou – musela bežať celú cestu sem.

Riaditeľ na novinky reagoval prekvapivo pokojne. Ale naproti tomu, zdalo sa, že tohto človeka nič nevyvedie z miery, pomyslela si.

„A hovoríš, že slečna Grangerová to dieťa chce, Poppy?“

„Áno. Drahé dieťa sa obhajovalo, aj keď som jej povedala, čo by sa dalo robiť.“

„Aha. No, nestáva sa často, že na Rokforte sú tak zodpovedné mladé ženy ako ona. To je vážne obdivuhodné na slečne Grangerovej.“

„To skutočne je, pane. A môžem len dodať Albus, že Hermiona Grangerová je jednou z najcitlivejších, najodvážnejších, najrozumnejších mladých čarodejníc, ktoré som tu s radosťou ošetrovala po celé tie roky.“

„Tvoj obdiv k slečne Grangerovej je na dobrom mieste, Poppy. Dievča bude potrebovať veľa z tých vlastností, o ktorých ste hovorila, keď chce mať dieťa v takom mladom veku.“

„Presne tak, Albus. Chudinka. Môžeš sa na mňa spoľahnúť, že dostane tú najlepšiu starostlivosť, Albus. Príprava na pôrod bola jednou z mojich špecialít, keď som študovala liečiteľstvo.“

„Navrhujem, aby ste teraz priviedli pána Malfoya.“

„Samozrejme. Ach môj bože... kto by si to bol pomyslel! Pán Malfoy a otec! Predstavte si to. Tí dvaja spolu, niekedy sa čudujem, čo sa v tomto požehnanom hrade deje za našimi chrbtami.“

Dumbledore sa zasmiala a ukázal jej východ zo svojej pracovne, „Ako hovorím, Poppy. Rovnako ako ja. Ach a nemohli by ste poslať do mojej kancelárie profesorov Snapea a McGonagallovú? Musia byť informovaní ako vedúci fakúlt pána Malfoya a slečny Grangerovej.“

K jeho rozhorčeniu, Harrymu bol odmietnutý vstup do nemocničného krídla, aby navštívil Hermionu.

„Ale madam Pomfreyová, Nechápem, prečo ste tam pustili Malfoya a nie mňa, ja som jej najlepší priateľ!“ Skoro vykríkol.

„Ovládajte sa pán Potter. Máte pravdu, ste ďalší na zozname. Len sa stalo, že pán Malfoy sa tam dostal prvý.“

Harry to vzdal. Zrútil sa na stoličku pri nemocničnom krídel a netrpezlivo začal zobkať čokoládové žabky z vrecka, ktoré priniesol pre svoju priateľku.

Vnútri nemocničného krídla, Hermiona, ktorá čelila Dracovi Malfoyovi, akoby mala zrazu vnútri seba studený kus ľadu. Sotva sa odváži povedať mu to. Zrazu, nemohla si pomôcť, ale videla ho tak, ako počas tých šiestich rokov svojho života – povýšeného, rezervovaného Slizolinčana, nenávidiaceho humusáčky a nedôveryhodného hada. Keď sa na ňu usmieval, videla tieň jeho neslávneho Malfoyovského úškrnu. Jeho šedé oči zrazu vyzerali chladne.

„Vďaka bohu, si v poriadku, Miona,“ riekol Draco, netušiac, čo sa odohráva v jej hlave. Sadol si k nej na posteľ, držiac jej ruku vo svojej. „Naozaj nesmieš znova lietať s Potterom. Keď už tak, lietaj so mnou,“ zašepkal láskyplne. Zacítil, akú má zrazu ľadovú ruku.

„Miona? Si v poriadku? Tvoje ruky sú chladnejšie než ľad.“

Prikývla, rýchlo si vytiahnuc ruku z jeho.

Draco vyzeral trochu zranený. „Dobre teda,“ riekol trochu nervózne, odťahujúc sa späť. „Čo sa deje?“

„Draco, prosím, buď taký dobrý a nerob to ťažšie ako to je.“

„Ako je čo? Hermiona, nedávaš žiaden zmysel. Povedz mi to.“

Zhlboka sa nadýchla. „Draco, miláčik,“ cítil, ako ho obmäkčila, „Draco... naozaj ťa ľúbim. Nemyslím, že by som bez teba mohla žiť. Pomyslenie, že by si bol zranený alebo ďaleko odo mňa mi spôsobuje pocit, akoby bolo moje srdce roztrhnuté na dve časti.“

Draco sa zasmial. „Tak to je to, čo sa deje? No, keď je to to veľké tajomstvo, potom to nebolo také ťažké povedať, bolo?“

„Draco, je toho viac...“

„Mhmmmm?“

„Po prvé, miluješ ma?“

Draco ju vzal do náručia, tentokrát bol svalnatejší z aurorského tréningu. Pobozkal ju na temeno hlavy. Jahody a smotana, pomyslel si.

„Ty vieš, že áno.“

„Potrebujem počuť, ako to hovoríš.“

„Milujem ťa, Hermiona Grangerová.“

„Dobre, pretože...“ odmlčala sa, aby nazbierala odvahu. Čo keď bude na mňa kričať? Čo keď ma bude obviňovať? Pomyslela si. To je priveľká zodpovednosť. Sme príliš mladí. Umriem, keď ma požiada, aby som sa dieťaťa vzdala. Neurobím to. Potom ho navždy stratím... navždy.

„Pretože čo?“ Spýtal sa.

„Pretože som tehotná,“ odvetila potichu.

Cítila, ako sa jeho ruky napli okolo jej ramien. To je najhorší okamih môjho života, pomyslela si.

„Si si istá?“ Spýtal sa mdlým hlasom.

„Absolútne.“

„Ako dlho?“

„Dva mesiace.“

Jeho ruky ju zovreli ešte pevnejšie. „Vianoce,“ zašepkal v úžase.

„Ako to vieš?“

„Ja len... viem. Ach, Hermiona!“ vykríkol. Ťahajúc ju do pevného objatia.

Cítila, ako na ňu prichádza úľava. Nebude na ňu kričať, ani neutečie.

„Draco...“ riekla a zaborila si hlavu do jeho pleca.

Obaja pocítili diamantového draka, ako sa pri zvuku jeho mena pohol. Zdalo sa, že v ňom niečo iskrí.

„No páni. Človeče. Oh wau. O páni – Miona. Nemôžem uveriť tomu, že do konca roka budeme rodičmi!“

„Ach, Draco, myslíš tým, že súhlasíš, aby sme si ho nechali?“

Draco sa odtiahol a nahnevane jej pozrel do očí. „Dokonca ani nepomysli o zbavení sa toho dieťaťa! To dieťa je náš syn!“

Hermiona šokovane otvorila ústa. „A-Ako vieš, že to bude chlapec? Madam Pomfreyová ti povedala?“

Draco vyzeral trochu rozpačito. „Nie. Len som dúfal, že to je chlapec. Vždy som chcel mať syna, o ktorého by som sa staral, nie tak ako sa Lucius staral o mňa. Prepáč. Ale budem naozaj šťastný aj keby to bolo dievča, Hermiona.“

„No,“ riekla Hermiona, šúchajúc si nos o jeho líce. „si šťastný otecko, pretože to je chlapec. Madam Pomfreyová a ja sme to pred chvíľou zistili.“

Draco vyzeral úplne nadšene. Zrazu si položil brucho na Hermionine bruško a pobozkal ho. „Ahoj ty tam, ponáhľaj sa, ešte sedem mesiacov!“

„Prestaň, to šteklí,“ riekla Hermiona, chytajúc ho za plavé vlasy.

Počúvanie spoza záves si madam Pomfreyová nemohla pomôcť, ale utierala si slzy. Zle pána Malfoya odhadla. Chlapec vyrástol na skvelého mladého muža. Dramaticky si odkašľala a začula ako chichot skončil.

Stiahla závesy a stala sa svedkom veľmi červenajúcej sa Hermiony a Draca sediacich vedľa seba na posteli a držiacich sa za ruky.

„Madam Pomfreyová,“ Draco vstal. „Ja-ja by som vám len rád poďakoval za to všetko, že Hermiona je v poriadku.“

„To je moja práca, pán Malfoya. Čoskoro bude práca na vás!“ Draco očervenel radosťou. „Radšej by ste mal dávať pozor na túto mladú  čarodejnicu, pretože ak sa jej niečo stane, donútim vás vypiť všetky lieky v mojej skrini bez sladiaceho kúzla.“

„Budem, madam Pomfreyová.“

„Teraz sa neponáhľajte. Krôčik po krôčiku, vždy to hovorím. Slečna Grangerová potrebuje dostatok odpočinku a dobré jedlo a žiadne starosti. To je najstaršia a najlepšia mágia pre ženy v jej situácii. Ach, vonku stojí jeden priateľ, ktorý vás chce vidieť, slečna Grangerová. Strávila som dosť času snažiac sa ho zastaviť z vlámania, kým ste sa vy dve hrdličky rozprávali.“

„Kto, madam Pomfreyová?“

„Chlapec, z ktorého metly ste spadla... pán Potter sedí vonku, pokúšajúc sa za poslednú pol hodinu vysedieť si nohavice.“

Hermiona a Draco na seba na moment pozreli.

„Zavolajte ho, madam Pomfreyová,“ povedal Draco, usadzujúc sa na vankúše na Hermioninej posteli. Hermione zlomyseľne zašepkal. „Chcel by som vidieť Potterovu tvár, keď ma uvidí na tvojej posteli.“

Počas čakania na neho s Hermiona obrátila k Dracovi. „Draco, myslím, že musíme Harrymu všetko povedať. Chcela som mu to povedať dnes ráno, ale spadla som z metly. Premýšľala som nad tým už dlho. Nemôžem žiť takýto polovičný život, ako teraz. Harry je jeden z mojich najlepších priateľov.“

Draco prikývol. „Všetko, Hermiona?“ spýtal sa, jemne sa dotknúc jej bruška cez prikrývky.

„Všetko.“ Položila svoju ruku na jeho, znejúc odhodlane. „Viem, že ho nenávidíš a to všetko, ale ja sa z toho zbláznim. Táto situácia je absurdná. Nemôžete spolu vychádzať?“

Draco si sťažka povzdychol a pohladil ju po brušku. „No dobre, všetko, čo povieš, mamička. Skúsim, ako som povedal, začínaš zo mňa robiť milého Slizolinčana. Môžem tolerovať pána Harryho-ja-som-zabil-baziliska-Pottera.“

Hermiona sa na neho opatrne pozrela. „Si si istý?“

Draco prikývol. „Je čas povedať mu to, Hermiona.“

„Haló? Hermiona?“ známa čiernovlasá hlava sa zjavila pri závesoch a Harry Potter vstúpil do miestnosti.

Ešte predtým, než uvidel Hermionu, zbadal Draca Malfoya, sediaceho v príliš privlastňovacom spôsobe prekračujúcom jeho chápanie cez posteľ.

„Hermiona, čo tu robí Malfoy? A... na tom mieste?“ spýtal sa šokovane.

„Ach, Harry...“

„Vďaka za to, že moja priateľka spadla dnes z metly, Potter.“

„Bola to nehoda, Malfoy! Letel som dobre a... počkať, priateľka?“ Harry priškrtene prestal rozprávať, na chvíľu očervenel a potom sa vrátil k pôvodnej farbe. „Oho! Tak to je ten dôvod! Mal som také podozrenie. Vedel som, že tam musí byť nejaký dôvod prečo.“

„Chcela som ti to povedať skôr, Harry,“ riekla Hermiona ustarosteným výrazom. „Ale bolo ťažké nájsť ten správny okamih. Keď som šla na metlobalové ihrisko, aby som ti to dnes ráno povedala, ale mali sme tú nehodu.“

„Áno, keď si urobil vražedný útok na jej život.“

„Bola to nehoda, Malfoy.“

„Jasne,“ zatiahol Malfoy, hladiac Hermionu po hlave.

„Vadím vám tu?“ Spýtal sa červený Harry. „Nemôžem všetko spracovať naraz a vy dvaja ma skutočne privádzate do rozpakov.“

„A čo teraz?“ spýtal sa Draco, bozkávajúc Hermionine ucho.

Harry zatvoril oči a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol. Hermiona a Malfoy. Malfoy a Hermiona. Pomyslel si. Áááá. Začul facku a Malfoyove: „Au.“

„Draco, prestaň ho dráždiť. Harry, ignoruj tohto hlúpeho Slizolinčana. Chlapci, nemôžete spolu vychádzať?“ Spýtala sa Hermiona, vyzerajúc zúfalo. Pozerala, ako na seba chlapci chladne pozerajú.

Potom, na svoje prekvapenie, začula, ako obaja prepukli v smiech.“

„Čo je tu na smiech?“ spýtala sa nahnevane, že ju vynechali z vtipu.

„Ty si, Miona,“ riekol Draco, lapajúc po vzduchu.

Harry sa stále smial.

„Čo sa deje?“ spýtala sa Hermiona. „Ak vy dvaja neprestanete byť tak frustrujúci, budem sa naozaj hnevať!“

„Vlastne, Miona,“ prehovoril Harry a posadil sa na stoličku pri nohách postele. „Malfoy a ja sme už asi mesiac celkom dobrí priatelia.“

„Áno, Potter nakoniec nie je tak zlý. Zvlášť, keď dostanem každý deň šancu zabiť ho.“

„Jasne, Malfoy, nie si ani len blízko k tomu.“

Hermiona na nich pozerala s vypleštenými očami. „Ale ako? A kedy?“ Potom jej to došlo. „Ach, samozrejme! Aurorský tréning, Draco, mohol si mi to povedať! Akoby som netušila, že Harry je jedným z nich.“

„Tajné informácie, vieš,“ zatiahol Malfoy. „A mimochodom, hovoriac o tajných informáciách...“

Hermiona očervenela.

„Čo?“ Spýtal sa Harry zvedavo.

„... Budeme rodičia,“ dokončil Draco.

„Čože?“ Harry vyskočil zo stoličky. „Ty! A ona..! Ty a ona... Miona!“ Tentoraz, Harry skutočne očervenel a ostal taký.

„Harry. Upokoj sa,“ prehovorila Hermiona.

„Nie, neupokojím sa!“ Fučal Harry, keď si prehrabol prstami svoje šialene strapaté vlasy. „K-kedy – ako- p- p- prečo?“

„Dýchaj Potter.“

„Harry...“

Harry nemohol uveriť vlastným ušiam! Nielenže Hermiona mala tajnú milostnú aférku s Malfoyom pod jeho nosom... ale ona čakala jeho dieťa. To znamenalo, že museli mať... museli mať... „To znamená, že vy dvaja ste... a ona, ona a ty... boli s... že ste...“

Hermiona očervenela. Harry, vážne. Ako keby ste ty s Ginny mali len nevinné bozky.“

„Hej, ale to je iné!“

„Ako to?“

„No, ja som ju mal rád stále. Vždy bola jednou z mojich najlepších priateľov. Malfoy... no... je to Malfoy. Hermiona. Pamätáš? Nie je to tak, že ste sa nenávideli ste sa šesť rokov?“

„Áno, ale ty si s ním teraz zadobre.“

„Dobre, ja ho tolerujem. Dobre, možno ho mám rád, ale nenosím jeho dieťa.“

„Praješ si to, Potter,“ uškrnul sa Draco.

„Tak dosť!“ Vyhŕkla Hermiona, vyzerajúc zrazu veľmi nazúrene. „Harry, Draco a ja sme spolu a čakáme bábätko. To je všetko čo k tomu povedať! A vy sa pokúšajte spolu vychádzať, pretože ak nie... ak nie...“

Obaja chlapci na ňu s očakávaním hľadeli. Harry sa trochu zahanbil, že reagoval tak zle na tú novinku. Draco sa bál, že sa nesnažil byť k Potterovi milší.

„Ak nie, budem PLAKAŤ!“ Zrevala Hermiona a začala plakať.

„Ach! Bože môj!“ vykríkla madam Pomfreyová, sťahujúc záclony. „tak, čo ste vy dvaja páni urobili, že ste tak túto slečnu rozrušili?“

Obaja, Draco aj Harry sa zahanbili.

„Pán Malfoy, pán Potter. Hanbím sa za vás. Toto chúďa dievča má asi najťažší deň svojho života a vy dvaja prídete a rozplačete ju! Von! VON!“

„To je v poriadku, madam Pomfreyová, prosím,“ riekla Hermiona cez slzy. „Len päť minút.“

„Dobre, v poriadku, drahá, viem, že vy traja máte veci, o ktorých chcete hovoriť, ale...“ otočila sa na chlapcov: „Keby som počula ďalšie vzlyky slečny Grangerovej, vy dvaja sa budete pohybovať kanalizačnými priestormi po zvyšok týždňa.“

Po tom, čo madam Pomfreyová zatiahla závesy, Draco prehovoril. „Ospravedlňujem sa Hermiona.“ Harry si civel na topánky a pridal sa. „Áno, ospravedlňujem sa za to.“
„Ach, vy dvaja!“ Riekla, keď jej Draco vreckovkou utrel slzy.

„Dáš si čokoládové žabky?“ Spýtal sa Harry, ktorý si zrazu spomenul, že stále v ruke držal vrecko.

Hermiona si jednu vzala a vďačne začala jesť.

„Gratulujem, obom,“ riekol Harry nakoniec. Usmial sa na Draca. „Myslím to vážne.“

„Vďaka,“ odvetil Draco a vyzeral trochu rozpačito.

„Hej, ak existuje niečo, čo vôbec...“

„Áno, Potter, viem. A vadilo by ti, keby si to nikomu neprezradil? Je to prísne tajné. Vieš... s mojím otcom a tým ostatným...“

„Samozrejme.“

„Môžeš to povedať Ginny, aj keď, ona to vedela prvá.  Vedela tiež, že na vianočnom plese som bola Helena Greenleafová,“ povedala Hermiona cez sústo čokolády.

Harry prikývol, „hoci sa neteším na rozprávanie o tom Ronovi. Možno by som ho mal na to pripraviť alebo také niečo.“

Hermiona zdvihla kartičku, ktorá vypadla z čokoládovej žabky. Bol to obrázok vážne vyzerajúcej dámy s vretenom. Pozrela na ňu s vypleštenými očami. Názov znel „Lachesis – jedna z troch sudičiek. Spolu so svojimi sestrami Klóthó a Atropos je zodpovedná za tkanie osudov ľudí. Ako merač plátna osudu má moc byť svedkom udalostí vo všetkých časoch.“

Prečo, samozrejme! Prečo som na to nemyslela? Hermiona si dala kartičku do vrecka.