Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Broken

25. XXII. Byť tvojimi hradbami

Broken
Vložené: Jimmi - 05.04. 2010 Téma: Broken
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor originálu  Broken  inadaze22

"Pocítil niečo blízke ľútosti k žene pred ním. A kým to nekonečne Draca rozrušovalo, to, čo ho znechucovalo najviac zo všetkého, bol mučivý fakt, že niekto či niečo zlomilo dušu Hermiony Grangerovej k nepoznaniu."

 Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/4172243/25/Broken

Prvú časť kapitoly venujem:  soraki, JANYE, pavlina, Elza, iway, doda357, anonym, Chantal, lucynqa, Lucka, teriisek, Maenea, Ela, tonks, quainta, Carma, jane-anne, Natalie, gama, HOPE, maginy, denice, Dorea, wanilka, Jin, JSark, Izzy, Rapidez a Hanna.

Poznámka: Ten český text je pôvodný preklad starej keltskej modlitby. Nemusím ani hovoriť, čo to bol za zázrak nájsť to. A mimochodom, prvá časť je kratšia. Ach jo.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola dvadsať dva: Byť tvojimi hradbami

(O štyri dni neskôr)

Časť 1: Bola hnedá

Dážď padal na osem návštevníkov pohrebu Luciusa Malfoya, a, Dracovi sa zdalo, že sa čas zastavil a potom sa zastavilo všetko okolo neho.

Keď ma už nebude

Poplačte si za mnou

Občas na mňa pomyslite

Ale nie pričasto.

Keď muž, ktorý vykonával obrad, čítal tú báseň, Draco hľadel na zatvorenú rakvu svojho otca. V hrudi mu rástol čudný pocit. Ustupoval sám do seba, do svojich myšlienok. Bol zatláčaný všetkým - zvonka aj vnútorne - preč. Oči sa mu trochu prižmúrili. Vždy to takto bývalo. Vždy ho to našlo, obkrúžilo, zaplavilo a uväznilo. Vždy spočiatku bojoval, ale potom, poddal sa tomu.

Tomu?

Nuž, zmene, samozrejme. Toto, priamo tu a teraz, bola zmena. Jeho život sa menil a skôr než tomu mohol zabrániť, porozumieť tomu, zbadať to a či sa vôbec pokúsiť odolať, bola tu.

Zmena.

Jeho myšlienky obiehali a prudko klesali; plietli ho a rozčuľovali ho; škrtili ho a priväzovali k realite... k vonkajšku. Draco, v tomto okamihu, nechcel nič viac, než vonkajšku uniknúť a stratiť sa vo vnútri. Nezáležalo na tom, že jeho vnútro bolo v stave zmätku, na ničom nezáležalo. Všetko bolo aj tak zmätené; pre neho príliš zmätené, aby sa dokázal zorientovať.

Zmena.

Jeho život sa zmenil. A čo s tým dopekla mal on urobiť? Čo s tým mohol urobiť? Čo mohol - Draco zatvoril oči, keď pocítil ďalšie bodnutie nepohodlia v hrudi, keď začal padať dážď. Zhoršovali sa, keď jeho telo začínalo byť s nimi viac a viac oboznámené. S tými bodnutiami zo straty. S tými bodnutiami viny. S tými bodnutiami hnevu. S tými bodnutiami uvedomenia si. S tým precitnutím. Bolelo to. Všetko jednoducho bolelo. A bolelo uvedomiť si, že sa jeho život zmenil. Bolelo zmeniť sa.

Ale potom tá bolesť skončila. Jeho svaly sa upokojili, jeho prsty uvoľnili a on mohol znova dýchať.

A dýchal, ale vedel, že nič netrvá večne.

Draco otvoril oči a hľadel.

Myslite na mňa tu a tam

Aký som bol, keď som žil

v tých okamihoch, na ktoré je príjemné spomínať

Ale nie pridlho

A potom sa to vrátilo a zasiahlo ho, silno. Plnou silou. Nemohol dýchať, nemohol hovoriť.

Zlyhal, aby si vôbec všimol okolie. Inak by sa načiahol po tej ruke, ktorá sa načahovala po jeho. Aká ruka? Draco sa neobťažoval pozrieť nadol. Tam nebola žiadna ruka. Toľko vedel. Oni nevedeli, čo sa deje v jeho mysli. Bol dobrý v maskovaní, predstieraní a obalamutení sveta. Ale, jediné, čo robil, bolo balamutenie samého seba. Bol taký skvelý herec, a to bol dôvod, prečo bol vždy tak prekliato unavený. Vyčerpávalo ho to. Vždy naplno. Nikdy nevypnúť. Jeho ústa sa pohybovali bez toho, aby jeho uši počúvali. Jeho oči hľadeli bez toho, aby jeho myseľ videla. A Draco mal závrat a bol pripravený zísť z toho stupienka, pretože mu z toho bolo zle.

Táto časť jeho života skončila, pretože sa zmenil.

Draco chápal, že jeho život môže byť ovplyvnený žitím, ale čomu začínal rozumieť hlbšie bolo, že jeho život mohol byť ovplyvnený aj smrťou. Otcovou smrťou sa všetko zmenilo a on nevedel presne, ako to zvládnuť. Ani nemal čas to všetko zvládnuť.

Keď sa o 6.14 12. marca rozniesli správy o smrti Luciusa Malfoya, Draco unavene hľadel z okna na to množstvo sov, ktoré klesalo na jeho dom. Grangerovej studená ruka bola pevne zovretá v jeho. Niečo zamrmlala, odtiahla ho preč od okna a pomaly ho viedla do kuchyne, kde ho čakala hromada listov. Grangerová apaticky vytiahla nejaké lahôdky pre tie sovy, kým Draco hľadel na listy, ktoré pokrývali jeho kuchynský stôl a podlahu.

V tej chvíli si uvedomil, že, znova, nebol taký pripravený na média, fotoaparáty, novinárov, reči ani tie úplné a naprosté psychotické fanfáry, ako si kedysi myslel.

A od tej doby začal byť jeho svet odtieňmi šedej.

Správy o smrti jeho otca boli prijímané so zmiešanými pocitmi. Zdalo sa, že časť čarodejníckeho sveta ho videla len ako smrťožrúta a, následkom toho, bola rada, že sa stal "potravou pre červy". Poslali Malfoyovcom Hulákov (cz: Vrešťadlá) s nezmyslami. Ďalšej časti to bolo jedno. Neposlali nič. Ale veľká väčšina ho považovala za muža, ktorý splatil svoj dlh spoločnosti a zomrel. Poslali listy s prejavmi sústrasti manželke a synovi, ktorých zanechal.

Nechajte ma na pokoji

A ja nechám na pokoji vás

A kým budete žiť

Zanechajte svoje myšlienky tým žijúcim...

Draco znova otvoril oči a spomenul si, kde je. Vonkajšok.

Ach, áno, ten pohreb.

A tie bodnutia začali znova len čo ten úradník prehovoril posledné slovo. Žijúcim. Jeho otec už viacej nežil.

Hoci nedokázal odtrhnúť oči, keď ten úradník mávol prútikom a vyslal prúdy toho, čo vyzeralo ako biele svetlá smerom k šedej oblohe, aby symbolizoval smrť, ten blondiak si uvedomoval všetko okolo seba: naľavo tiché pofňukávanie svojej matky, kašľanie strýka Arcturusa zozadu, znudený šepot jeho dvoch ďalších strýkov, Blaisové ostré, ale tiché slová, ktoré ich umlčali, Pansyin chlácholivý šepot k jeho trúchliacej matke, prešľapujúca Hermiona Grangerová napravo a ten silný dážď, ktorý na neho búšil vďaka zlému ochrannému kúzlu. Všetci ostatní použili vlastné ochranné kúzla, aby sa udržali v suchu, ale Draco sa neobťažoval.

A ani Hermiona Grangerová.

"Odcházíš za noci do svého Zimního domu,

do domu Podzimu, Jara a Léta,

odcházíš za noci do svého věčného domu,

na své věčné lože ukládáš se k spánku.

Úradníkove slová vytrhli Draca z jeho myšlienok. Mal namierený prútik na vznášajúcu sa truhlu a začal ju pomaly znižovať do zeme. Jeho matka slabo zavzlykala, pretože vedela, čo tie slová znamenajú. Začal Požehnanie pre odchádzajúcu dušu a Draco len hľadel. Pochovávali jeho otca a to bude ten koniec. Tá zmena bude dokonaná. A kam on odtiaľto pôjde? Ako jeho život skončí? Čo bude robiť?

Keď sa prednášali slová požehnania, po prvý raz za štyri dni, sa zrazu jeho šedý svet stával zmesou farieb. Nevydržalo to. Tie farby jeho sveta namiesto toho, aby sa na plátne rozpustili, ako keď maľba príde do kontaktu s terpentínom, jednoducho len s ľahkosťou vykĺzli preč; žiadne trenie, žiaden odpor. Jeho jednofarebný svet bol zase rôznorodými odtieňmi šedej a zdalo sa, že Dracovi na ničom nezáleží, keď strčil svoje silné, tvrdé ruky do vreciek svojho dlhého plášťa.

Z diaľky to bola scéna ako vystrihnutá zo starého klasického čiernobieleho filmu. Bola to stereotypná, pohrebná scéna s výjavom mlčky plačúcej vdovy, rozporuplného syna, priateľov, a zvyšku členov rodiny - niektorí z nich radi videli definitívny koniec ich predpokladaného vodcu. Ale niečo bolo iné. Zdalo sa, že keď úradník to požehnanie prehovoril, búrka strašne zosilnela. Čo začalo ako jemný dážď, dospelo do silnej búrky. Draco cítil mágiu vo vzduchu, cítil mágiu tiecť skrz neho, ale ten jej hukot ho málo upokojil.

Temné mraky sa vynorili na oblohe nad nimi, prevaľovali sa takou divokosťou, že sa na to jeho strýkovia nervózne pozreli nahor.

Ostrý praskot blesku osvetlil oblohu, ale Draco mal stále oči uprené na scénu pred ním.

"… Spánek sedmera radostí na tebe, milý můj

Spánek sedmera dřímot na tebe, milý můj

Spi, již spi v tichu nejtišším,

Spi, již spi na cestě všech cest,

Spi, již spi v lásce všech lásek..."

S každým prehovoreným slovom dážď začínal padať silnejšie a silnejšie, každá kvapka sa kĺzala po Dracovej prázdnej tvári. Celý svet sa stal šedým lejakom a Draco mal pocit, ako keby bol vonku uprostred hurikánu, ale nezáležalo na tom. Tie chladné, bridlicovo šedé oči, ktoré kedysi rozjasňovali tú peknú tvár, sa premenili na tmavé, zármutkom zasiahnuté oči. Tie jemné kútiky jeho úst sa zmenili na úbohú grimasu. Tú rakvu už nebolo vidieť a on pocítil ďalšie bodnutie vo svojej hrudi.

"...Musel jsi odejít z družiny svých bližních,

od práce, domova odloučený.

Kéž přátelské duše tě vyprovází,

kéž pomocní duchové tě ochrání,

kéž si tě Strážce duší přivolá,

kéž cestu domů tvoje nohy najdou,

kéž navrátíš se zpět..."

Zrazu mrzlo. Pritiahol si tuhšie plášť okolo premoknutého krku, snažiac sa zadržať teplo unikajúceho z jeho tela. Jeho ruky, teraz vytiahnuté z mokrých vreciek, spočívali pri jeho boku, chladné a bez pohybu.

Zádumčivé šedé oči sa pozreli naľavo, ale zistil, že pohľad na jeho matku je príliš, aby sa dal zniesť. Najprv si spojil oči s Blaisom, potom s Pansy. Tie farby boli stále preč, uvedomil si, keď mu Pansy opätovala pohľad šedými očami namiesto modrými. Niečo mu naznačila ústami, ale nepochopil to. Jeho oči sa vrátili k pohľadu pred ním. Šedá. Život bol šedý. A bez ohľadu na to, ako silno pršalo, nič nemohlo tú šedosť odplaviť.

Draco myšlienky oťaželi, keď postupne uháňali jeho zúfalou mysľou. Sklonil hlavu a ten dážď padal na zátylok jeho hlavy a po jeho krku, zmáčajúc oblečenie pod tým plášťom. Potom sa jeho oči zatvorili, ale nie skôr, než jedna osamelá kvapka nestiekla po jeho mokrých lícach. Neurobila nič, aby odplavila jeho utrpenie.

Nesmelé prsty zavadili o jeho tak zľahka, že si myslel, že to bol krutý vietor, ale nebol. Vrátili sa, také isté váhavé ako predtým, ale neodišli. Neodtrhol svoje oči od zeme, aby identifikoval vinníka. Už ho poznal. Poznal jej ruky. Skúmajúca, malá, hebká a ženská ruka sa oprela o jeho. Nepreplietla ich prsty a ani nimi nepohla, len poskytla počiatočný kontakt. Dlaň voči dlani, ich vlhké prsty sa zoradili. Jej ruky boli o toľko menšie než jeho, chladné a predsa utešujúce, a on nevykrútil svoju ruku preč, bez ohľadu na to koľkokrát ten nápad zvažoval.

Bol príliš unavený, aby bojoval s jej prstami, jej rukami, a jej ramenami. Bol príliš unavený, aby bojoval s ňou.

Keď preplietla ich prsty a stisla jeho ruku, Draco odtrhol oči od zeme a preniesol ich k Hermione Grangerovej.

K svojmu počiatočnému zdeseniu zistil, že jej hnedé oči hľadia na neho. Hnedé. Nie šedé. Hnedé. Skoro si nevšimol ich farbu, ale vyskočila na neho dosť znenazdajky. Hnedé. Jeho svet bol po štyri dni šedý, ona bola šedá po štyri dni a - a teraz, bolo to inak. Jej oči neboli šedé ako jeho, neboli šedé ako obloha, neboli šedé ako boli Pansyine, ani neboli také ako oči jeho matky. V svete šedej ona bola hnedá a jediné, čo Draco dokázal, bolo zízať, žmurkať a diviť sa, kedy sa v jeho očiach zmenila...

Jačal na ňu a zatreskol jej dvere pred nosom.

Draco vážne nezamýšľal urobiť tak veľa, ako urobil. Nezamýšľal povedať tak veľa, ako povedal. Ona si nezaslúžila jeho kruté slová, ale ospravedlnenie bolo posledné, na čo myslel, keď sedel hodiny na posteli pred pohrebom svojho otca. Presne tak ako každý deň, odkedy sa prevalili správy o smrti jeho otca, bol to šedý a vyčerpávajúci deň.

Odkedy sa prečítala posledná vôľa, jeho strýkovia boli neúprosní vo svojej misii presvedčiť ho, aby im prenechal moc, matka bola troskou tichých sĺz a smútku, Blaise bol príliš tichý a Pansy sa skoro úplne presťahovala na Manor, aby sa postarala o jeho matku a Grangerová od tej noci neopustila jeho dom.

Musel sa predchádzajúci deň vyrovnať s bláznivosťou smútočného obradu jeho otca, ktorý sa zmenil na verejné divadlo, vďaka jeho strýkom a médiám. Bol len rád, že sa neukázali všetky otcove milenky - a že sa nepredstavili rodine či nezačali škandál s predstavovaním ich nemanželských dedičov.

Skoro hodinu sledoval ako zdanliví cudzinci a členovia rodiny, ktorých nikdy predtým nevidel, klamali a hovorili o tom, aký skvelý muž bol jeho otec, kým žil a ako im bude chýbať. Draco s istotou vedel, že jeho otec nebol dobrý človek, ani že nebude chýbať nikomu okrem jeho matky. Kým nemohol povedať, že nenávidí svojho otca, nemohol ani povedať, že ho mal rád.

Uviazol uprostred roztržky medzi jeho hlavou a hrudníkom.

Otec urobil pekných pár chýb a mal tak veľa nedostatkov, ale neboli takí všetci? Lucius Malfoy, Draco si uvedomil počas dní nasledujúcich po jeho smrti, bol človek. Uvedomil si svoje chyby a pokúsil sa ich napraviť skôr, než šiel do Azbakanu, ale niekedy ospravedlnenia prostredníctvom listu nestačia.

Ale sú dobrým začiatkom... a stačili, aby skrotil svoj hnev teraz, keď bol jeho otec mŕtvy.

Po tom cirkuse, ktorý sa udial pri smútočnom obrade, sa veľká časť z neho nechcela zúčastniť pohrebu. Ale potom sa tesne po druhej ukázala ona a spýtala sa ho, kedy bude pripravený odísť na ten pohreb.

Bolo dosť ťažké zúčastniť sa deň predtým smútočného obradu so všetkými tými kamerami a fanfárami, a teraz od neho chcela, aby sa obliekol na pohreb? Nie je treba hovoriť, že Draco vybuchol. Poriadne. Nebolo treba veľa, aby ho zatlačilo cez okraj.

A nadol, kam šiel.

Jediná vec, ktorú jačanie na Grangerovú dokázalo, bolo, že nemôže pokračovať v ceste, ktorú žil. Šiel prasknúť pod tým ohromným tlakom na svojich pleciach, tá maska rýchlo skĺzavala preč a on prehrával vojnu voči zmenám, ktorú viedol posledných osem mesiacov. Do pekla, práve stratil, nuž, všetko.

Zmena prichádzala a Draco bol bezmocný, aby ju zastavil. Jediné, čo mohol urobiť, zatiaľ, bolo čakať a zistiť, ako ho ovplyvní. A čo viac, Draco potreboval čas, aby spoznal muža, ktorým bude raz, keď tá maska bude preč, skôr než si na tú zmenu zvykne a skôr než znova prevládne ťažoba života.

Ísť na otcov pohreb mu nedá čas, ktorý potreboval. Alebo si tak navrával.

Po pravde, boli časy, keď Draco ani nevedel, kto je alebo čo predstavuje. Býval lapený v tejto fasáde tak dlho, že zabudol, aké je to byť k niekomu celkom úprimný. A potom sa udiali vzácne okamihy, keď v súkromí odložil tú masku nabok a spôsobilo to jednu či dve čeľuste poklesnúť. Ale tie tiché poklesy čeľustí stačili, aby zdôraznili tú bolestivú pripomienku toho, čím mal byť a on sa vrátil späť k svoju obozretnému ja.

Jeho spálňa sa pomaly otvorila a vo dverách stála Hermiona Grangerová.

Draco okamžite zaujal obranný postoj. "Myslel som, že som ti povedal, aby si vypadla."

"Nuž, som späť."

Chladne: "Ako si prešla cez štíty na mojej izbe?" Pokrútil hlavou a prevrátil oči, keď si uvedomil odpoveď na svoju vlastnú otázku. Posmešne: "Ach, áno, ty si Hermiona Grangerová. Ty dokážeš čokoľvek."

Strčila do vrecka svoj prútik. "Ak sa snažíš so mnou začať hádať, potom nám obom urob láskavosť, a nezačni."

"Kto si myslíš, že si? Ty -"

"Som tvoj priateľ, Draco a viem, čím prechádzaš."

Otočil hlavu, keď sa vedľa neho posadila. "Nič nevieš."

"Možno máš pravdu, ale viem, že si rovnaký ako ja. Nosíš masku, a kým je nevyhnutné nosiť ju, až kým ten zmätok s tvojimi strýkami neskončí, len chcem, aby si vedel, že ju nemusíš nosiť v mojej blízkosti. Už som ťa predtým videla. Naozaj videla... a ty si videl mňa. My pred sebou nemusíme nič skrývať."

Draco presne vedel, čo myslela. To ráno, keď sa jeho hradby zvalili a on užasnuto objavil, že mu v skutočnosti na otcovi záležalo... ona tam s ním bola, počas toho všetkého. Videla ho v jeho najnižšom a najslabšom, ale nevyhýbala sa mu a ani sa mu nesmiala. Grangerová ho videla v jeho najzraniteľnejšom stave, ale nehovorila o tom, ani sa mu neposmievala. Videla, kým v skutočnosti bol a neotočila sa mu chrbtom. Netrápila ho tými strašnými slovami, "vravela som ti to," dokonca aj keď boli veľmi zaslúžené. V skutočnosti toho veľa nepovedala.

Možno... možno mala pravdu a nemusel byť pri nej taký obranný. Dosť často ho videla bez masky a zrejme jej to bolo jedno. A prečo by nemalo? Draco ju videl na jej naprostom dne a tiež ju príliš kruto neodsúdil. Videl ju v okamihoch, keď si myslela, že jej život skončil, sedel pri nej, keď bola prakticky katatonická, jačal na ňu a hádal sa s ňou, keď bola tvrdohlavá a patetická a vpustil ju dnu, keď nemala kam inam ísť.

A teraz mu ona tú láskavosť opätuje.

Záležalo na tom? Prešiel takým prevratom, že akosi nad všetkým stratil ovládanie a kontrolu. Záležalo medzi nimi viacej na niečom? Úprimne?

Bol naprosto zmätený a frustrovaný viac než kedy predtým.

Hranice medzi nimi boli rozmazané a kým Draco bojoval, aby sa od nej rozlíšil, v skutočnosti len dokázal, akí sú rovnakí. Možno, možno kvôli ich podobnostiam, mohol byť k tejto čarodejnici úprimný. Naozaj by to pochopila. Toľko vedel. Vedel, že jej by čeľusť nepoklesla a že by sa nezatvárila nepríjemne.

Hermiona - pretože, vážne, po tom všetkom, čím prešli, Draco o nej nemohol premýšľať ako o Grangerovej - dokázala svoju oddanosť k nemu a on nemal žiaden logický dôvod, okrem pudu sebazáchovy a strachu, aby sa pred ňou schovával.

A, naozaj, ako sa mohol uchrániť pred niečím, čo len sotva poznal?

Nepozeral sa na ňu, keď sa zdvihol z postele. Neobzrel sa ponad plece, keď sa postavil pred okno. Ani neotočil hlavu, keď hľadel z okna na ten šedý svet. Draco bol príliš zaneprázdnený brodením sa jazerom zmätku, aby si všimol, že sa k nemu pred tým oknom pripojila.

Tak tomu bolo, až kým neprehovorila. "Pansy trvalo štyri hodiny, kým ma dostala z kúpeľne v to ráno Mattheowho pohrebu. Bolo to absolútne hrozné. Myslela si, že som prišla o rozum a vedela som, že už som oň prišla dávno, ale nezáležalo na tom. Bolo mi to jedno. Myslím tým, ako by mi nemohlo byť jedno? Všetko som stratila. Čo ešte iné sa dalo stratiť? Vôbec som nechápala realitu. Dokonca som nevidela ani farby."

Draco sa vyplašil pri poslednej vete, ale nič nepovedal.

"Svet bol čierny a biely, a ona na mňa kričala, aby som vyliezla. A ja som odmietala. Chcem tým povedať, ako som mohla? Môj život bol tak chaotický a zmätený, že som jasne nevidela." Zastala na niekoľko minút a on hľadel von na svoj šedý život. Mlčal, kým ona rozprávala. "Pansy nakoniec skončila u kúziel a vytiahla ma von z ruky. O tom ráne sa nerozprávame."

"Prečo si nechcela ísť?" Začul sám seba sa pýtať, ale mal pocit, ako keby bol na míle ďaleko.

"Ísť na pohreb a dívať sa ako ho pochovávajú bolo niečo, o čom som si nemyslela, že zvládnem. Znamenalo by to, že je naozaj preč, že sa nevráti a ja som to jednoducho nedokázala prijať. Myslím, že časť mňa si jednoducho myslela, že sa vráti, dokonca potom, čo ho vyhlásili za mŕtveho. Jednoducho som vedela -" Nadýchla sa a pokračovala, ale jej hlas bol zastrený. "Rodičia nemajú stratiť svoje deti. Jednoducho nemajú."

"Zdá sa, že nám sa stávajú veci, ktoré by sa nám stávať nemali, však, Grangerová?" Hlas mal taký chladný a uhladený.

"Myslím, že áno, ale myslím, že nakoniec, budeme lepšími ľuďmi vďaka všetkým tým prekážkam, ktoré prekonáme. Určite to tak teraz nevyzerá, ale - možno."

To slovo zostalo visieť vo vzduchu. Možno.

Grangerová to slovo použila ako slovo nádeje; on ho použil ako slovo neistoty. Jeho život bol plný možno. Žena vedľa neho bola určite možno, vo výnimočnom význame, ktorému ani nerozumel a ani nechcel pripustiť.

Krucinál.

Okamžite tú myšlienku vymazal z hlavy. V tejto chvíli nebol čas snažiť sa definovať niečo v jeho živote.

"Viem, že je to také vyčerpávajúce."

Konečne sa na ňu pozrel. "Čo?"

"Nosiť masku..."

"Draco?"

A mala pravdu. Bolo to vyčerpávajúce. Bolo tiež pre neho ťažké pozerať sa do zrkadla bez toho, aby ho nepremohol zmätok. V to ráno, keď sa prevalili správy o otcovej smrti, priznal Hermione, kým stál v kúpeľni, že sa nepozerá do zrkadla často. Čo zabudol priznať bolo, že nebol schopný vystáť pohľad do zrkadla a nevidieť seba. Videl len povedomého cudzinca, niekoho koho v minulosti stretol, ale ktorého dobre nepoznal. A nenávidel ten pocit strachu, prázdnoty, neistoty a zmätenia, ktorý taký pohľad vyvolával.

"Draco?"

Jeho oči sa sústredili na ňu. "Čo je?" Využil chvíľu, aby sa na ňu pozrel. Hermiona bola mokrá od dažďa a to posolstvo bolo jasné ako deň, dokonca v jeho hmle. Chystala sa tu byť počas čohokoľvek. Zanechalo to v ňom čudný pocit, ktorému nerozumel.

Po dlhej pauze nakoniec povedala: "Je koniec." A s pohľadom smerom k rakve si uvedomil, že, naozaj, je koniec. Tá zmena bola úplná, ale necítil sa nijako inak... alebo možno cítil.

Dážď prestal, búrka sa upokojila a mágia sa rozplynula v ovzduší. Jeho svet bol stále rôznymi odtieňmi šedej, ale tá hnedá mu poskytovala dosť nádeje, aby vedel, že šedá nevydrží. Úradník schoval do vrecka prútik, zjavila sa veľká hromada hliny a jeho dvaja strýkovia sa rýchlo premiestnili do Manoru, aby sa pripravili na večeru a stretnutie, ktorého sa Draco niekoľko dní hrozil. Len Arcturus zostal. Jeho šedé oči sa stretli s Dracovými a prikývol svoju synovcovi. Ten potom sledoval, ako sa jeho strýko priblížil k jeho matke, poklepal ju po pleci (čo bol obrovský prejav náklonnosti v malfoyovskej rodine), zašepkal jej niečo do ucha, na čo prikývla a odmiestnil sa.

"Sme pripravení vrátiť sa na Manor. Večera je o dve hodiny a každý si chce predtým odpočinúť," riekol im Blaise.

Grangerová ho predbehla s odpoveďou. "Čoskoro tam budeme, dobre?"

Draco objímal svoju trasúcu sa matku po dobu, čo mu pripadala večnosťou, skôr než sa nakoniec odtiahla. Nezáležalo na tom, že ona bola suchá a on mokrý. Na ničom nezáležalo - len na kontakte medzi matkou a synom. Prvé dva dni po otcovej smrti bola totálne rozhodená, ale na tretí deň sa pomaly upokojila. Jeho matka bola silná; ona sa s jeho otcom uzmierila a hoci to bolelo, Draco vedel, že nakoniec bude v poriadku. Ale bude on? Bude on v poriadku? Prešli štyri dni a on si stále nebol istý odpoveďou. Stále bolo toho toľko, s čím bojoval. Hnev. Zvyšková zášť. Zármutok. Zmätenie. Prázdnota. Neistota. Strach...

Narcissa pobozkala syna na líce, povedala mu, že ho miluje s čerstvými slzami v očiach a znova ho pobozkala na líce. Sledoval, ako tuho objala Grangerovú. Blaise vzal Narcissu za rameno a premiestnil oboch na Malfoy Manor.

Pansy si ťažko povzdychla a pozrela sa na svoju najlepšiu priateľku. Medzi nimi prebehol nemý rozhovor, ktorý ho zanechal naprosto zmäteného, až kým sa Hermiona nerozhliadla... a prikývla. A dokonca v jeho šedej hmle pochopil. Toto bol prvý Grangerovej pohreb od pohrebu jej syna. Vedel, že tu nechcela byť, na rodinnom cintoríne Malfoyovcov, ale nepovedala ani slova. Bola tam kvôli nemu, bola tam kvôli jeho matke a bola tam, pretože jej na nich záležalo.

Draco sa vrátil do reality, keď mu Pansy mávla rukou pred tvárou. "Si v poriadku?"

Len prikývol, pretože to bolo to jediné, čo v tomto okamihu času dokázal urobiť a čoskoro, on a Grangerová boli na tom cintoríne jediní. Draco si len vtedy uvedomil, že sa s Grangerovou držia za ruky, keď ho pustila a otočila sa mu chrbtom.

Zmätený sledoval, ako sa priblížila k okraju nezaplneného hrobu. Nešla príliš blízko, ale bola dosť blízko. Váhavo ju Draco k tomu kraju nasledoval, zvedavý na to, čo sa chystá urobiť. Chcel sa jej na to spýtať, keď otvorila ruku a ukázala mu plnú hrsť hnedej hliny. Hnedej. Svetlovlasý čarodejník dvakrát zažmurkal, ale tá farba sa nezmenila. Hnedá. Pozrel sa jej do očí. Hnedá. Pozrel sa na jej mokré vlasy. Hnedé. Pozrel sa na oblohu. Šedá. V duchu si vzdychol.

Pustila tú plnú hrsť hliny do otvoreného hrobu, čo ho zmiatlo. "Čo robíš?"

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

"Je to mukelský pohrebný zvyk," odpovedala potichu Hermiona, keď si oprášila zvyšok hliny z rúk. "Je to symbol ukončenia. Musím priznať, že kým je to bolestivé, možno to nakoniec poskytuje to najlepšie liečenie."

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

Liečenie. Mohol v tomto okamihu svojho života trochu z neho využiť. Grangerová mu povedala, že prvý krok k vyliečeniu, podľa jej terapeutky, je dovoliť odísť. Ale mohol? Mohol naozaj všetko nechať odísť? Nuž, podľa všetkého musel, pretože nezostal nikto, na koho byť nahnevaný, okrem neho samotného. A Draco mal plné zuby byť nahnevaný sám na seba. Mal plné zuby množstva vecí. A bolo unavený z toho byť unavený, takže bol ochotný urobiť čokoľvek, čo bolo treba aby - Draco otočil hlavu, keď začul tupé zvuky premiestnenia. Hrobári prišli odviesť svoju prácu.

"Pane, ak ste -"

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

"Neskončili sme," vyšlo von zmäteným šeptom.

"Čože?" vyslovil každý, vrátene Hermiony.

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

Dracov hlas bol silný a pevný, keď im povedal: "Ste prepustení."

"Ale," Hermiona sa pokúšala vysvetliť, kým tam tí muži stáli, ústa dokorán. "Musia urobiť svoju prácu. Sú to, aby pochovali -"

"Viem, čo tu robia," zavrčal.

"Možno keby ste nám dali trochu času -"

"Ja nepotrebujem čas! Potrebujem, aby vypadli z môjho pozemku!"

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

Zmätení muži sa otočili a jediné, čo bolo počuť, boli slabé prasknutia premiestnenia. Hermiona vyzerala dosť prekvapená jeho výbuchom, ale nič nepovedala, keď Draco striasol mokrý plášť z pliec a až po lakte si vyhrnul rukávy na košeli. Hermiona Grangerová ho uhovorila do urobenia pekných pár vecí. Jej vplyv na neho, uvedomil si, sa vyrovnal jeho vplyvu na ňu. Ale neexistovali žiadne slová, ktoré mohla použiť, aby mu vyhovorila jeho nečakané plány.

Jednako ten čarodejník nepotreboval jej hlas, ktorý by mu povedal, že je to zlý nápad. Bol si poriadne istý, že nebol. Bol si tiež istý, že je to jediná vec, čo môže urobiť, aby začal proces zanechávania všetkého, čo ho sťahovalo po tak dlhú dobu nadol. Keď sa otočil a kráčal ku kope hliny, v jeho očiach bola odhodlanosť. Musel toto urobiť.

A nemohol použiť mágiu. To by bolo príliš ľahké. To neprichádzalo do úvahy. Ale ako mohol - čo potreboval -

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

"Potrebuješ lopatu."

Dracov krk trhol jej smerom a ona tam stála s prstami zvierajúcimi lopatu, ktorá bola skoro tak vysoká ako ona. Čarodejník po zhodnotení toho mukelského náradia si od nej ten zvláštny nástroj vzal. Potom prikývol viac pre seba než pre ňu, pomaly kráčal ku kope hliny vedľa hrobu jeho otca a nechal sa riadiť inštinktom.

Hermiona mu neponúkla pomoc; len ustúpila nabok a nechala ho mlčky robiť to, čo potreboval urobiť. Plavovlasý muž si uvedomil, že sa dostáva do rozporu; bol rozpoltený medzi tým, aby ju požiadal zostať a tým povedať jej, aby odišla. Ale jeho mentálna vojna s Grangerovou musela byť odložená nabok pre niečo dôležitejšie. A ona zostala. Posadila sa na trávu, len dva metre ďalej a zostala. Neprehovorila, nespýtala sa, či nepotrebuje pomoc a ani sa na neho nepozrela. Len zostala.

Bol by radšej prešiel po rozpálenom uhlí než by priznal, že to, že zostala, spôsobilo všetky rozdielnosti sveta.

Počas ďalších sedemdesiatosem minút a štyridsaťšesť sekúnd Draco vložil všetko do pochovania svojej zášti, svojho hnevu, svojho zmätenia, svojej bolesti, svojho odpor; vložil svoje všetko do zapĺňania hrobu svojho otca. Keď zabodol lopatu do kopy hliny, ktorá bola okúzlená, aby počas dažďa zostala suchá, vložil tak veľa sily do toho činu, že hnedá hlina vyletela k oblohe. Zastal, rozhliadol sa po svojom šedom svete, potom na tú hnedú hlinu a pokračoval. Jeho prvé lopaty hliny boli chaotické, kým pre ten nástroj získal cit. Mraky hliny leteli do vzduchu, keď náhodne hádzal tú hlinu do hrobu.

Bolo to ťažšie než to vyzeralo a čoskoro sa mu pot lial dolu tvárou.

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

Chcel nenávidieť svojho otca. Každým vláknom svojho bytia chcel Draco Malfoy nenávidieť Luciusa. Chcel nenávidieť otca za všetko, čo mu dal, keď zanechal ten list a za všetko, čo mu presne v tom istom okamihu vzal. Chcel ho prekliať a poďakovať mu za to, že mu povedal pravdu, dokonca aj keď bolo pre Draca príliš neskoro, aby urobil čokoľvek, čím by napravil svoje správanie.

Draco tuho zovrel lopatu a zabodol do teraz menšej kopy hliny. Čarodejník využil chvíľu, aby si utrel obočie vyhrnutým rukávom košele, kým pokračoval v práci.

Viac než čokoľvek chcel neznášať Luciusa za to, že bol taký úbohý otec, ale chcel pripustiť, že by nebol človekom, akým je teraz, keby nebolo Luciusa. Chcel byť na neho nahnevaný za to, že ich ako rodinu vystavil toľkému, ale chcel mu poďakovať za to, že ich urobil silnejšími. Chcel ho nenávidieť za to, že zvalil na jeho plecia ten obrovský tlak v čase, keď on ešte len chcel prísť na svoje miesto na svete, ale chcel uznať, že tá zodpovednosť ho zmenila v muža. V skutočného muža. Chcel ho nenávidieť za to, že zomrel a prinútil ho prežívať túto melanchóliu.

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

Čarodejník pracoval tak silno a tak usilovne, že ho boleli svaly a jeho myseľ po ňom chcela, aby zastavil, ale on si nedal pauzu dosť dlhú, aby zažmurkal. Musel dať do poriadku svoju myseľ. Dokonca aj keby ho to malo zabiť, bol odhodlaný zaplniť tú dieru, nielen tú jednu v zemi, ale aj tú v jeho hrudi... tú dieru, ktorú si nie celkom až do tejto chvíle uvedomoval.

A, úprimne, nevedel, či niekedy dospeje k bodu, kde bude spokojný s úlohou jeho otca v svojej minulosti. Nevedel, či niekedy dospeje k bodu, kedy dokáže pripustiť, že v učení všetkých tých nesprávnych lekcií, ho otec tiež naučil všetky tie správne. Draco nevedel, čo sa niekedy dostane na miesto, kde nepocíti nával hnevu na Luciusom pridaný nátlak a tie nemožné ašpirácie, ktoré mal na Draca, keď bol mladší – tie nároky, v uskutočnení ktorých zlyhal. Nevedel dokonca, či niekedy bude bežne chápať čohokoľvek ohľadne jeho zosnulého otca.

Draco hodil ďalšiu hlinu do spola zaplnenej diery.

Ale - ale mal odlišný pohľad, trochu porozumenia a trochu pochopenia a to bol dobrý začiatok. S tým všetkým prišla kontrola. Za posledné štyri dni sa jeho svet tak veľmi zmenil, že bolo vítané akékoľvek množstvo kontroly, ktorá sa mu podarila získať nad sebou alebo nad svojím životom. Nemohol zmeniť svoju minulosť, nemohol zmeniť svoju súčasnosť, ale možno mohol mať trochu kontroly na tým, ako sa jeho život zmení, keď bude všetko povedané a urobené.

Trochu.

Plavovlasý čarodejník zatlačil lopatu do znižujúcej sa kopy hliny.

Napriek pocitu, že uviazol vo vyjazdených koľajach, Draco mal na výber. Mohol sa pohnúť so svojím životom vpred alebo mohol zostať tam, kde bol. Mohol stále dovoliť, aby ho jeho otec kontroloval z hrobu, alebo ho mohol jednoducho nechať odísť. Nemusel dovoliť, aby jeho otec z hrobu stále riadil jeho život a jeho pocity. Draco mal navrch. Mohol to zanechať. Mohol prijať. Mohol sa vyrovnať s tou zmenou. Mohol sa oslobodiť od všetkej zášti a hnevu. Mohol počúvnuť svojho otca a pochovať ho. Skutočne to všetko pochovať, pretože on dokázal pekne hovoriť, ale jednať podľa svojich slov bol vždy pre neho ťažké. Ale teraz to mohol dokázať.

Pochovaj svoju zášť, keď pochováš mňa.

Zastal s lopatou plnou hliny na hrobom, ktorý bol z troch štvrtín zaplnený. Prevrátil lopatu, utrel si pot z čela a rozhodol sa.

Tridsať sedem minút a devätnásť sekúnd neskôr hľadel do zasypaného hrobu svojho otca s pocitom... nie dobrým, ale ani zlým.

Bol špinavý od potu a hliny, na rukách mal pľuzgiere od práce, v hlave mu búšilo, v hrudi mu bilo tak silno, až ho to bolelo, ale - ale Draco sa cítil v poriadku. Nemal sa cítiť inak a zmenený? Nemal vôbec niečo cítiť? Možno nie. Necítil sa ani dobre ani zle, ani oslobodený ani nešťastný, ani šťastný ani smutný; a to, nuž, bolo pre neho dokonale fajn.

"Si v poriadku?"

Pozrel sa na tú obávajúcu sa čarodejnicu, ktorej ruky urputne zovierali kraj jej po kolená dlhých šiat. Hermiona vyzerala absolútne v nepohode; vlasy mala všade a červenala sa a hľadela na neho s obavami v jej hnedých očiach. Hnedých. Ale nemohol odtrhnúť oči, pretože iste zošalel. Boli vonku hodiny, mohol to zvaliť na to teplo.

Draco zatvoril oči a znova ich otvoril. Poobzeral sa.

Lopata padla k zemi.

Všetko bolo stále v rôznych odtieňoch šedej... ale Hermiona Grangerová bola farebná.

"Draco?" prižmúrila oči.

"Som v poriadku," dovolil prejaviť sa svojej mrzutosti, ale pokrútil hlavou. Nemal žiaden dôvod byť na ňu nahnevaný. Nebola to jej chyba, že bola farebná. Vinil z toho svoju myseľ. "Musím ísť domov a prezliecť sa skôr, než sa stretnem so svojimi strýkami." A s tým schmatol plášť zo zeme a začal od nej kráčať preč.

Potreboval si vyčistiť myseľ. Možno, ak sa od nej dostane, čoskoro splynie s pozadím. Možno potreboval od nej odstup, aby znova splynula s pozadím.

Ale Hermiona ho nasledovala. Počul jej náhlivé kroky, keď svižne kráčal súkromným cintorínom jeho rodiny.

Vedel, že sa mohol od nej odmiestniť, ale neurobil to. Namiesto toho kráčal. Jeho tempo bolo vytrvalé, ale chôdza bola lepšia než tie otázky, ktoré sa preháňali v jeho už tak zmätenej mysli. Draco ju začul nadýchnuť sa vzduchu, zastavil uprostred kroku a zvrtol dosť náhle celé telo. Grangerová nebola pripravená na jeho náhle zastavenie a vrazila rovno do neho. Narazila by si hlavy o náhrobný kameň, ale zachytil ju okolo pása a pritiahol k sebe. Hermiona neohrabane narazila do jeho hrude, zase. Okamžite sa Draco zacítil podivne a pustil ju skôr než získala rovnováhu, vďaka čomu padla dozadu a pristála na zadku.

"Au!" zvrieskla. "To bolelo! Prečo si ma pustil?"

Draco nemal odpoveď, tak jej len ponúkol ruku a vytiahol ju na nohy.

"Čo sa s tebou deje? Vyzeráš, ako keby som mala okyckanicu (kropenatku)."

"Som v poriadku." Trval na svojom, keď sa pozrel nahor k oblohe.

"Potom sa na mňa pozri."

Pripadal si ako zlostné decko. Nechcel sa na ňu pozrieť. Nechcel si to pripomenúť. Nechcel prísť na to, prečo si ju jeho myseľ vybrala. Na toto teraz nebol čas. Draco práve pochoval svojho otca. Nepozrel sa na ňu. Namiesto toho zalovil v habite po prútik, zamrmlal niečo, čo ani on sám nedokázal rozoznať a nechal ju samu na tom cintoríne.

Nateraz chcel Draco vidieť svet v šedej. Takto to bolo ľahšie.

ooo

(O dvadsať minút neskôr)

Časť 2: Pre tvoju matku

Prvá vec, ktorú Draco urobil, keď sa ocitol vo svojom dome, bolo pustenie horúcej sprchy.

Keď sa za sklenými dverami sprchy zdvihla para, nadýchol sa a vyzul si zablatené topánky, mokré ponožky, špinavé nohavice a páchnucu košeľu. Strašne zapáchal, ale bolo to to posledné, na čo myslel. Za takú krátku dobu prešiel toľkým a stále to neskončilo. Jeho otec bol mŕtvy - pochovaný - preč, všetko bolo šedé, jeho matka trúchlila, prečítali im poslednú vôľu, Grangerová bola farebná, jeho strýkovia čakali, on hrozne smrdel, on - Draco zapol kohútik a ošpliechal si tvár vlažnou vodu z umývadla.

Toto naozaj potreboval.

Minúty neskôr stál pod sprchou a nechával na seba dopadať ten horúci vodopád.

Voda uvoľnila jeho boľavé svaly a upokojila jeho vyčerpanú myseľ. Než schmatol mydlo a ručník, vyhrieval sa v tom neustálom prúde vody po viac než pár minút. Keď opláchol mydlo zo svojej pokožky a vlasov, vychutnával si pocit byť čistý. A predsa, bez ohľadu na to, ako sa snažil, nemohol odplaviť všetko. Potreboval čas premýšľať, vyčistiť hlavu od všetkého, čo sa dialo v jeho živote. Takže si vychutnával čas pre seba a všetko zablokoval. Žiaden otec, žiadna matka, žiadna Grangerová, žiadni strýkovia, žiadna posledná vôľa, žiadna farba, žiadne obchody, žiadne - nič.

Zostal v sprche, až kým netiekla studená voda a nepocítil mimoriadne sucho.

Po tom, čo si ovinul froté uterák okolo pása, Draco sa rozhodol uhasiť svoj smäd skôr, než sa oblečie. Zišiel dole schodmi a bol v polovici cesty, keď objavil Hermionu Grangerovú - sedieť na jeho sedačke. Blondiak skoro nahlas zaklial, ale nechcel, aby ho objavila.

Z nejakého zvláštneho dôvodu si Draco tú čarodejnicu prezeral, od hlavy až po päty - nuž, tak ďaleko, ako bol schopný dovidieť. Hermiona Grangerová bola jednoducho oblečená v tmavých šatách po kolená. A áno, stále bola farebná. Premýšľal, že sa otočí a vylezie hore schodmi, ale nie. Toto bol jeho dom, krucinál! Nedá jej nad sebou takú moc. On bol napokon stále Draco Malfoy! Takže, urobí to, čo plánoval a ak - na okamžik ho rozptýlilo, keď si pritlačila koreň nosa, zatvorila oči a zhlboka sa niekoľkokrát upokojujúco nadýchla.

Nuž, roztržitý bol - ach, do pekla, bol roztržitý.

Stále ju obklopovala tá aura, tá, čo si všimol, keď pred ôsmymi mesiacmi vošiel do tej reštaurácie... alebo to bolo pred deviatimi? Bola silnejšia a jasnejšia, možno preto, že bola jedinou farebnou vecou, ale bolo na tom niečo iné - niečo iné na nej, čo presahovalo jej fyzické rozdiely. Nedokázal na to ukázať prstom, ale niečo na nej bolo iné než keď ju videl prvý raz po jej opätovnom objavení sa v Londýne.

Draco sa striasol z tej myšlienky a okamžite ukončil akúkoľvek ďalšiu vnútornú diskusiu o tej čarodejnici.

"Čo tu robíš?" Čarodejníkov hlas bol zreteľný, prísny a príliš sústredený na niekoho, kto bol len vo vlhkom uteráku.

Skoro vyskočila z miesta, keď ho zbadala a potom sa jej oči roztvorili. "Ach! Ja..."

Šedé oči sa prižmúrili pri tom pohľade pred ním, poriadne. Ona sa červenala? Áno, červenala. Draco by sa uškrnul, ale neurobil to, čo bolo dosť čudné, pretože bol len sekundy od toho, aby si vychutnal jej nepohodlie. Na Hermione Grangerovej to bolo skoro tragicky komické, pretože nebola celkom nevinná a predsa sa skoro puritánsky červenala, keď ho zbadala pred sebou v uteráku.

Jeho hlas zostal vyrovnaný. "Ty čo?"

"Ja - Ja som bola..." Hermione sa podarilo presunúť sa za ten krátky čas cez polovicu izby. "Prečo nie si oblečený?"

A tieto slová boli upätou pripomienkou toho, že nebol jediným človekom, ktorý nebol vo styku s istými oblasťami života. Grangerová bola horšia než panna - bola žena, ktorá mala sex a nielen že ho absolútne ignorovala, ale tiež sa emocionálne izolovala od ostatných telesných aspektov života. Hoci pri pohľade späť mala na také niečo plné právo. Napokon, jej zážitky so sexom neskončili dobre - a to bolo slabé slovo. Mala mizernú smolu.

"Toto je môj dom," odsekol. Draco bol trochu otrávený z tohto rozhovoru - a tiež mu bolo zima.

Čarodejnica bola mimoriadne nervózna. "Mo-mohol si sa aspoň tro-trocha obliecť."

Sucho: "Nečakal som spoločnosť."

Otvorila ústa, potom ich zatvorila a zízala na neho.

Ach, pri Merlinovi, po prvý raz mu ukradla titul 'Najtrápnejšia žijúca osoba'... a ani sa nezdalo, že si ho vyslúži späť.

Draco sa nikdy, vôbec nikdy necítil tak nervózne a trápne pri nejakom človeku, ako v tejto chvíli pri Hermione Grangerovej. Nikdy. Bolo to skoro mimo jeho charakteru a on to vášnivo nenávidel. Tiež by nenávidel ju, pretože bola príčinou jeho nepohodlia, ale ju nedokázal nenávidieť. Nenávisť bola mentálna vec a on jednoducho nebol schopný použiť svoju mentálnu moc, aby nenávidel Hermionu Grangerovú. Ale vďaka nej sa cítil tak prekliato trápne.

Bol Draco Malfoy, pri Merlinovom mene! Mohol uvažovať, odôvodňovať a prehovoriť sa do / alebo z čohokoľvek, a to vrátane žien.

"Prečo na mňa zízaš?" Prekrížil si ruky. Jeho telo bolo suché, z väčšej časti, ale stále mu bola zima a stále odmietal byť prvý, kto ustúpi.

Hermiona sa odvrátila. "Mal by si sa obliecť." Jej hlas znel čudne. "Pôjdem po nejaké víno..."

A bola preč. Prakticky utiekla z jeho izby, ako keby mala v pätách smrťožrútov. Draco chcel niečo povedať tej očividne uťahanej čarodejnici, ktorá ustupovala, ale jediné, čo dokázal, bolo potriasť hlavou. Bolo široko známe, že Hermiona Grangerová už viacej nepila víno. Stál tam asi minútu a načúval ako rinčala riadmi v kuchyni. Dvakrát zakliala a rozbila dva poháre, kým vyšiel hore schodmi. Neznámy úsmev ozdobil jeho pery.

Podivne, keď sa obliekal, jeho myseľ naviazala presne tam, kde prestala. Ženy. A so ženami nasledovali následne myšlienky na sex a vzťahy.

V priebehu rokov boli vzťahy a sex početné tak veľmi, že mal nad hlavu aj to aj ono - dobre, možno nie ten sex; bol predsa napokon chlap, ale jednako. Vzťahy boli vysoko preceňované. Nuž, to nebola celkom pravda. Duševná choroba jeho otca iste zohrala svoju úlohu v tom, že mu nebolo dovolené spoznať, o čom všetkom je skutočný vzťah... alebo to bolo tými doterajšími čarodejkami, ktoré ho zanechali dosť neinformovaného?

Asi to bolo to posledné - alebo zvláštny hybrid medzi oboma.

Draco si pozapínal košeľu a zastrčil konce dokonale do čiernych nohavíc. Potom si ten čarodejník privolal viazanku.

Vždy chodil len s jedným typom čarodejníc: blond, nádherné, štíhle, arogantné a vyslovene hlúpe. A zaškrípal zubami nad svojou vlastnou hlúposťou. Ale, úprimne, boli dokonalé pre tamtú časť jeho života, keď tlak bol taký obrovský a on nepotreboval, aby sa mu kládli otázky. Hlúpe dievčatá nikdy nečítali medzi riadkami, nikdy ich nenapadlo otázky klásť a nikdy ich nezaujímalo nič okrem jeho galeónov. Nikdy. Bolo ich ľahké potešiť, ľahké využiť a ľahké sa ich zbaviť.

Ale teraz už pre ne nemal využitie. So smrťou jeho otca prišla nielen bolesť, ale aj oslobodenie. Draco bol slobodný, aby si našiel vhodnú čarodejnicu, ktorej nemusel klamať alebo niečo pred ňou tajiť. Mohol byť úprimný... alebo nie. Možno to nebol taký dobrý nápad. Keby mal byť úprimný o svojej prítomnosti, potom by musel byť úprimný o svojej minulosti a to bolo niečo, čo by radšej práve teraz nechal... v minulosti.

Ale Grangerová - pri tom Draco zmrzol. Počkať sakra! Skade sa do pekla zjavilo jej meno? Po prvé, nechodili spolu, bez ohľadu na to, čo vraveli fámy. Nechodili spolu. Dokonca sa nedokázal ani zaoberať pomyslením na chodenie s ňou, pretože to bolo jednoducho príliš - nevedel, čo to bolo, ale nebolo to normálne. Ona nebola normálna. Bola zlomená, pri Merlinovom mene! Ako mohol chodiť s niekým tak zlomeným?

Nuž, niežeby on bol tak pokope - nie, okamžite tú myšlienku zastavil.

Čarodejník sa posadil, nazul si ponožky a topánky a uistil sa, že jeho čierny oblek je dokonalý. Trochu kolínskej, ale nie priveľa; nebolo mu to treba, napokon, jeho prítomnosť stačila, aby ovládla každú miestnosť, do ktorej vošiel. Nepotreboval kolínsku, aby urobil niečo, čo robil celkom prirodzene. Po tom, čo si napravil vlasy, Draco, spokojný so svojim zovňajškom, zišiel dole schodmi. Grangerová bola pred jeho kozubom, prechádzala sa. Takže nepila, ale jasne sa jej ešte nevrátili jej zmysly.

Čakal na neho pohár elfieho vína.

Posadil sa, zdvihol vínový pohár a vyprázdnil jeho obsah skôr, než si ho konečne všimla. "Ach, si oblečený."

"Očividne," Draco zatiahol. "Čo si chcela, Grangerová?" vyprskol, ale chýbalo tomu obvyklé ostrie.

Pozrela sa na neho; líca mala stále začervenané. "Potrebujem, aby si šiel so mnou."

K svojmu úžasu ju okamžite neodmietol. Namiesto toho sa spýtal: "Kam?"

"Získať niečo pre tvoju matku."

ooo

(O tri hodiny neskôr)

Časť 3: Rodinný priateľ

Hermiona tuho zvierala svoj prútik v ruke, keď kráčala dlhou chodbou na Malfoy Manor.

Iste, neboli tam žiadne hrozby schovávajúce sa v tieňoch a bola stále len na prízemí, ale spomienky na posledný krát, keď kráčala po tom obrovskom dome sama, stačili na to, aby bola v pohotovosti. To ticho si nevychutnávala.

Kde sú všetci?

Vedela, že nestihli večeru, ale po jedle vždy sedávali v salóne alebo v obývačke; nečakala, že sa každý len tak vyparí, nie keď sú nablízku Dracovi strýkovia. Nielenže tu boli isté izby, ktoré mali na sebe štíty, aby ich nevpustili dnu, ale Blaise a jeho priatelia aurori, ktorým dôveroval, z nich viditeľne nespustili oka, odkedy prišli do krajiny.

Salón, kam sa preletaxovala, bol prázdny, a to ju vyslalo na prieskum. Ale čoskoro po tom, čo vošla do jednej prázdnej izby za druhou, jej tempo spomalilo a jej myseľ, hoci ostražitá, sa zatúlala k jej posledným štyrom dňom. Hermiona fungovala takmer na autopilote, odkedy opustila Rona v tej obývačke.

Boli to tri dni? Alebo možno štyri? Nebola si celkom istá. Nenašla si chvíľku, aby premýšľala. Nebola to asi najprospešnejšia reakcia, ale vrhla sa do pomoci Narcisse a Dracovi - tak veľmi, že sa často vracala domov neskoro v noci k mrzutému Apollovi, u ktorého sa bude musieť riadne snažiť, aby ho dostala späť do dobrých koľají.

Tak dlho žila v bubline dobrovoľne prijatej samoty. Ale teraz nenávidela byť sama. Hermiona nemala rada myšlienky, ktorými sa sama porážala a ktoré sa vkradli na predné miesto v jej mysli - tej časti mysle, ktorá jej vravela, že si nezaslúži mať takých dobrých priateľov. Priateľov. To slovo začínalo byť stále ľahšie a ľahšie povedať. Mala priateľov. Ľudí, ktorým záležalo na jej pohode a chceli tu byť pre ňu; vždy ich mala, ale zatúlala sa príliš ďaleko, aby ich predtým videla či ocenila.

Nuž, tak to už viacej nie. Bude si ich vážiť, vloží do nich dôveru a podoprie ich, ak niekedy padnú.

A Draco presne to urobil. Padol. Tvrdo. A nastalo ráno, ktoré neočakávala. Čakala, že sa bude hádať, bojovať a že si na nej vybije svoj hnev a zármutok, ale dostalo sa jej niečoho úplne odlišného.

Preč bolo predstieranie, tie masky, tie výrazy ľahostajnosti a tá vzdialenosť medzi nimi.

Keď došlo k náhlemu obratu a jeho svet sa zrútil, všetko sa zmenilo tak náhle, že sa Hermiona po štyroch dňoch stále zotavovala. Úprimne, nemohla uveriť, že dopadol tak tvrdo. Draco Malfoy bol množstvo vecí, ale bol silný a silní ne- nuž, to nebola pravda. Ktokoľvek môže byť zlomený; to ponaučenie sa naučila tiež príliš dobre. Pansy bola zlomená. Narcissa, Ron, Harry, Ginny a teraz Malfoy, všetci boli zlomení ukrutnosťami života.

Blaise bol ten, kto jej prvý povedal, aby skontrolovala Malfoya, ale bola v polke cesty k letaxu skôr, než vôbec dokončil celú vetu. Nečakala, že ho nájde takého zlomeného, Draco – ten skutočný Draco - sa jej držal tak tuho a triasol sa, a ona ochotne prelievala slzy, ktoré on nemohol.

A keď upadol to nepokojných driemot s hlavou v jej náručí, Hermiona zatvorila oči s novým uznaním pre Pansy. Bolo neuveriteľne a boľavo ťažké dívať sa, ako Draco stratil opraty a trúchlil; bolo dokonca ťažšie byť jeho hradbami, keď sa jeho zrútili.

A Pansy to urobila dvakrát... kvôli nej.

Hermiona otvorila ďalšie dvere a... našla ďalšiu prázdnu izbu. Zamračila sa, zatvorila ťažké dubové dvere a pokračovala po chodbe. Malfoy Manor bolo bludisko izieb a chodieb, ale čarodejnica si pripomínala, že toto je definitívne naposledy, kedy sa potuluje po panstve.

Pravda, verila, že, ako Narcissa, bude Draco Malfoy v poriadku... nakoniec. Len mal niekoľko vecí, ktoré musel zvládnuť, a ten list bol perfektný začiatok. Pochovanie jeho otca, a všetkého s ním spojeného, dnes, bolo ďalším ohromným skokom, ktorý zvládol sám. Nevedela, čo si myslel, ale bol hlboko zamyslený, keď zapĺňal Luciusov hrob a mrmlal si pod nosom.

Keď skončil, vyzeral, ako keby sa práve vyštveral na Mont Everest. Špinavý, spotený, zúfalo potrebujúci sprchu a, nespomínajúc, že bol fyzicky a mentálne vyčerpaný. Hoci sa na ňu pozeral zmätene a v šoku, z nejakého neznámeho dôvodu, bolo v jeho očiach niečo iné.

Úľava.

Dnes preskočil obrovskú prekážku; zdalo sa, že prvú z mnohých.

Ale nemali všetci veci, ktoré potrebovali prekonať? Vedela, že sama ešte mala prejsť dlhú cestu skôr, než bude v poriadku. Pravda, podaril sa jej určitý velikánsky pokrok len tým, že bola s Malfoyovcami počas ich najtemnejších hodín, ale stále v noci plakala, keď bola sama. Stále bojovala so svojimi vlastnými démonmi, stále si robila starosti a stále pociťovala neuveriteľné množstvo bolesti - bolesti, ktorá sa zdala v poslednej dobe znásobiť, napriek jej zdaniu sily a odvahy navonok.

Kým si Hermiona bola istá, že tá bolesť ustúpi, časom, nebola si istá, že sa niekedy stratí úplne. V skutočnosti si nebola istá, či vôbec chce, aby sa stratila. Tá bolesť sa stala súčasťou toho, kým bola teraz ako človek; stala sa jej základom, niečím, čoho sa držala, keď všetko šlo do čerta. Stala sa symbolom hlbokého žiaľu a sklamania, ktorým čelila, symbolom situácii, v ktorých sa ocitla, ponaučení, ktoré sa naučila a tých strát, z ktorých sa jej zvieralo srdce.

Tá bolesť bola neoblomnou pripomienkou toho, že prežila a že nič a nikto ju nedokáže zložiť.

Stále ju prekonávala a hoci ju nepociťovala väčšinu dní, bola silná. Bola na pokraji šialenstva z toho hrozného zármutku a utrpenia, ktorému sa vystavila po smrti svojich rodičov a syna. Vyhýbali sa jej, bola opustená, urážaná a odstrkovaná. Mala modriny a bola zlomená. Jej srdce bolo vytrhnuté z hrude nesčítane krát. Spoliehala sa na čistý inštinkt a držala sa života. Našla si cestu tam, kde vôbec žiadne cesty neboli. Milovala a stratila tak veľa...

Ale ešte musela nájsť tie dvere k životu - a svojmu srdcu - otvoriť ich a dovoliť ostatným, aby vošli.

A to ju naprosto desilo.

Tá čarodejnica bola taká vydesená, že sa jej znova ublíži, ale vedela, že nemôže žiť zmysluplný život bez niečoho takého hlbokého ako je láska v ňom. Hermiona milovala tak veľmi; odovzdala svoje srdce toľkým ľuďom len tak zadarmo a všetko riskovala v mene lásky. Bola vyslovene naivná a hlúpa, a nakoniec sa jej ublížilo viac, než si kedy dokázala predstaviť.

Láska, niečo čo malo byť čisté a nádherné, ju zničila. Zničila ich všetkých.

A ona ju potlačila, ignorovala ju a zaonačila inými výhovorkami, ale skutočnosť zostávala rovnaká. Viackrát mala srdce rozbité na nespoznanie a kvôli tomuto nevedela, čo robiť. Sformovala ju to do cynického človeka, ktorý nedokázal robiť rozhodnutia, ktorý sa bál pohnúť vpred a ktorý dokonca nedokázal premýšľal o slove 'láska' bez toho, aby ju nezadúšalo roztrpčenie.

Ale teraz sa uzdravovala. A s uzdravením prichádzala múdrosť. Tentoraz bude vyberavejšia ohľadne človeka, ktorému dá svoje srdce. Hermiona zastala a zažmurkala, aby zadržala slzy, keď sa pripravila zabočiť za ďalší roh v matne osvetlenej chodbe Malfoy Manoru. Ale zastavili ju zvuky jedného nahnevaného a druhého pokojného hlasu.

"V žiadnom prípade ten prekliaty krpec nebude riadiť rodinné obchody. To patrí nám! Nie tomu malého stroskotancovi, potupe pre -"

"Upokoj sa, Emil. Je slabý, presne ako jeho matka. Odovzdá svoju moc tebe."

"Správne, Hesper. Nevie nič o obchodovaní. Bolo by bláznivé nechať si to. Určite to zmrví. Ten arogantný chlapčisko totálne zmrzačí rodinnú reputáciu a ja sa za to nepostavím!"'

Cúvla pár veľkých krokov dozadu, ale bolo príliš neskoro, aby sa schovala v najbližšej izbe. Trvalo milisekundy, aby sa tá čarodejnica spamätala a upokojila sa, vyrovnala plecia a nasadila na tvár prázdny výraz skôr, než Dracovi dvaja strýkovia zašli za roh.

Časť z nej si myslela, že nezastavia, pretože podľa ich názoru nemala cenu blata na ich topánkach. Ale jej odhad sa ukázal ako mylný, pretože tí dvaja muži zastavili, keď zbadali muklorodenú čarodejnicu... samu. Presne takto takúto situáciu mali radi, pomyslela si. Sledovala s dokonalým pokojom a prázdnym výrazom, keď sa tie úškrny na tvárach Emila a Hespera Malfoyovcov sformovali do niečoho oveľa zlovestnejšieho. Jednako vôbec nezaváhala. Namiesto toho im odvážne hľadela do očí.

Emil Malfoy bol najmladší z bratov Malfoyovcov, mal tridsaťsedem a bol najnahnevanejší. Hermione došlo, že mal plné právo byť nahnevaný. Nebol taký príťažlivý ako jeho bratia a pravdepodobne celý svoj život žil v ich tieni. Pravdepodobne svoj hnev využíval, aby sa presadil a pripomenul svojím bratom, že existuje.

Samozrejme, bol prvý, čo prehovoril. "Bacha, kam ideš, humusáčka."

Hermiona sa odmietala dať vyľakať. "Odpustite si to," odsekla, vyrovnane.

"Odpustime si? Táto malé škvŕňa prišlo o rozum! Vieš, kto sme?"

"Áno."

"Si na Malfoy Manor, ty hnusná humusáčka. Preukáž svoj rešpekt."

Len tam stála, vzdorná, s prútikom pri boku.

Škeriaci sa Emil Malfoy bol dosť nízky, bledý a oblý muž so šedými očami a ustupujúcou líniou vlasov, ktorá začínala ukazovať jeho mliečne bielu pokožku. Emil mal krátke končatiny a veľké ruky a nohy, ktoré sa nehodili k jeho stavbe tela a vďaka tomu vyzeral hrozne neohrabane. Zdalo sa, že určujúcou črtou malfoyovských mužov bol nedostatok ochlpenia na tele. Emil so svojou plnou blond bradou bol jasnou výnimkou. Jeho ustupujúce vlasy boli ďalšou zvláštnosťou podľa toho, čo videla v minulosti a čo sa dozvedela. Ale musela priznať, že sa Emil nosil dobre, hoci si všimla, že mu bol tradičný habit tesný okolo pása.

"Nemáš čo povedať, humusáčka?" uškrnul sa.

To bola jediná malfoyovská črta, s ktorou si ťapol.

Draco kedysi povedal, že mu Emil pripomína Petra Pettigrewa, okrem toho fňukania, striebornej ruky a tej mimoriadnej zbabelosti. A v tomto okamihu Hermiona súhlasila. Vyzeral, ako keby bol pripustený do malfoyovskej rodiny len formálne.

"Keby ste ma naviedli smerom do salónu, kde všetci sú, to by bolo -"

"Nie som nejaký domáci škriatok - ach, počkať, ty naozaj vieš, čo je domáci škriatok, správne? Alebo si tiež -"

"Radím vám nedokončiť tú vetu, Emil," prísne mu povedala Hermiona.

"Neopovažuj sa vysloviť moje meno!" Keď na neho tá čarodejnica len hľadela, ako keby mal mentálny problém, ten baculatý čarodejník vzhliadol k svojmu bratovi. "Nuž, pozrel by si sa na to, Hesper? Tu je kúsok špiny, ktorá potrebuje dostať lekciu v slušnom správaní." A dokonca keď sa jej vyhrážal, mohla vidieť, že vzhliada k svojmu staršiemu bratovi, aby to schválil.

Hermiona sa skoro zasmiala nad tým dojímavým obrazom pred ňou.

Toto bol muž, ktorý mal tú drzosť trepať o tom, že Draco Malfoy nepatrí do rodiny zakaždým, keď boli v tej istej izbe. Smiešne, v skutočnosti on bol čudák zjavom aj schopnosťami. Bol jediný z bratov, ktorý nemal vlastné peniaze okrem rodinných. Blaise jej povedal, že ho skoro zaradili do Bifľomoru kvôli jeho nedostatku ctižiadostivosti, ale dostal sa do Slizolinu, lebo sa nad ním Triediaci klobúk zľutoval.

Tak ako sa spoliehal na súhlas svojho brata, aby jej ublížil, tak Emil závisel na úspechu rodinných obchodov, aby mal plný príjem. Nielenže vďaka tomu túžil po spoločnostiach samotných, ale vďaka tomu chcel peniaze a moc, ktorá prichádzala s kontrolou nad obchodmi Malfoyov. Chcel, aby Draco odišiel a chcel, aby sa sám presadil; bola to skutočnosť, ktorú dával najavo, keď Narcissa nebola v izbe. Draco, s úškrnom, ho nazval úbohým, tupým blbom pri viac než niekoľkých príležitostiach. Hermiona si bola celkom istá, že Emilovi chýbalo to, čo potreboval, aby sa presadil.

"Ale, ale, Emil, nie je treba byť hrubý," nakoniec sa ozval chladný hlas Hespera Malfoya, najstaršieho žijúceho brata. "Ona je, napokon, priateľom rodiny."

Emil zavrčal. "Hnusná -"

Hesper ho ostro prerušil. "Stačí."

A presne takto ten oblý muž stíchol.

Ak niekto pripomínal Hermione Luciusa na jeho vrchole, bol to Hesper Malfoy. V skutočnosti vyzeral tak podobne ako ten zosnulý čarodejník, že sa musela ešte raz pozrieť, keď na ňom prvý raz spočinuli jej oči. Jediné, čo bratov rozlišovalo, boli Hesperove oči; boli oceľovo modré namiesto šedých. Ďalšia vec bola, že Hesper Malfoy bol sociopat. Absolútne nemal problém niekoho zabiť a odkráčať, ako keby sa nič mimoriadneho neprihodilo. Draco sa jej priznal, že keď bol dieťa, Hesper ho desil na smrť; predtým než si uvedomil, že ho nezabije, pretože bol rodina.

To by mu ale nezabránilo zabiť Hermionu - len Neporušiteľná prísaha, ktorú zložil.

A ten fakt, že nemal prútik.

"Slečna Grangerová, čo môžeme pre vás urobiť?" spýtal sa najohavnejším príkladom povrchného šarmu, ktorý kedy videla. Ale z výrazu na jeho tvári jej značne schladla krv. Podmanivosť jeho hlasu bola výrazná, ale skryté nepriateľstvo, ktoré sa tajilo za tými slovami, bolo znepokojujúce viac než čokoľvek iné v jeho aktuálnom vyhlásení.

"Hľadám ostatných." Zostávala sebaistá. On bol schopný vycítiť jej strach.

On miloval strach, dožadoval sa ho a bol neúprosný, keď ho raz vycítil. Podľa Draca to bolo to, kvôli čomu si boli s Emilom takí blízki; najmladší brat sa ho bál a plnil by jeho rozkazy, keby ho požiadal. Hesper bol dokonalý vo využívaní ľudí, v dostávaní toho, čo od nich chcel a ich vyradení, keď už to mal. Na dôvažok k jeho zdedeným akciám v rodinných obchodoch sa mu podarilo nahonobiť si majetok zvádzaním bohatých dedičiek, svadbou s nimi a ich zabití - hoci tá časť so zabitím sa nikdy nedokázala, pretože nikdy nenašli žiadne z tiel.

Vďakabohu bol práve slobodný.

"Nuž," zatiahol Hesper. "Sú hneď za rohom na tamtom konci chodby."

Klamal a to bolo niečo, čo považovala za desivo ohromujúce. Keď Hesper klamal, bol odporne pokojný a falošne úprimný. Klamár vždy dokáže rozoznať lož, keď sa mu vraví, ale Hermione chvíľu trvalo, kým si uvedomila pravdu. Bol taký dobrý. Každý mal svoje drobnôstky - veci, ktoré robili, keď klamali. Draco zostal trošku nervózny, Pansy sa jej nedokázala pozrieť do očí a Blaise - nuž... ten jej neklamal toľko ako jeho najlepší priateľ. Hermione došlo, že Malfoy mal svoje dôvody, ale bola si istá, že nebol sociopat.

Jediné, čo vedela v tomto okamihu, že do tej izby nepôjde.

"Chcela by si, aby sme ťa odprevadili?" úlisne sa usmieval Hesper.

"Nie, vďaka."

"Ale my na tom trváme." Zdôraznil posledné slovo, aby zakryl pod tým ležiacu hrozbu.

"My čo?" Emil sa zatváril zarazene.

"Samozrejme, nechceli by sme, aby sa niečo stalo tejto -" múdro vyberal slová, "muklorodenej."

Hermiona mala ďaleko od presvedčenia. "Som dokonale schopná nájsť si cestu sama."

"Nie je treba byť tvrdohlavá, slečna Grangerová."

"Ale je dôvod byť obozretná."

"Obozretná?" Zatváril sa trochu urazene, ale v jeho oceľovo modrých očiach sa diabolsky zalesklo. "Nemám prútik a som viazaný Prísahou, že vám neublížim."

"Tak ma nechajte prejsť."

"Odprevadíme vás tam."

"Ja nie som nejaká hlúpa humusáčka."

"Tomu neverím."

Emil sa zatváril zdesene.

Hermiona prižmúrila oči. "A ja neverím vám, takže sa tu prestaňte hrať."

Niečo zvädlo za očami Hespera Malfoya. Ten okúzľujúci úsmev prešiel do zamračenia, keď sa celé jeho správanie náhle zmenilo. Žarty skončili, on to vedel, ona to vedela a Emil bol jediný, čo bol zmätený. Hermiona sa prinútila necúvnuť, keď sa po nej načiahla jeho pravá ruka, keď sa zastavil tesne predtým, ako jej zovrel krk, uvoľnila sa - trochu. Nemohol jej ublížiť; nemohol sa jej dokonca ani dotknúť, ale to neznamenalo, že nebol nebezpečný. Jeho prsty sa napäli, aby ju uchopili, ublížili jej a vtiahli ju do jeho zvrátenej hry, kde by bola bezbranná. A mohol sa načahovať a načahovať, mohol si vykĺbiť ruku z kĺbu, a mohol rozťahovať prsty tak ďaleko ako šli, ale moc Prísahy mu odolala. Ten šialene frustrovaný čarodejník spustil svoju ruku a strašne sa zamračil.

"Nemôžem sa ťa dotknúť..." A potom sa usmial. A to bolo čudné. Pozrel sa na svojho mladšieho brata. "Ale ty môžeš, Emil."

Šedé oči toho zavalitého čarodejníka sa roztvorili. "Ale ja -"

"Urob to. Urob to hneď!" zareval. "Zbav sa tej humusáčky!"

Poslušne a so štipkou strachu Emil rýchlo siahol po svojom prútiku, ale Hermiona bola rýchlejšia. Jej prútik bol na jeho krku akonáhle on vytiahol skôr, ktorý bol namierený k zemi. "Nech vás to ani nenapadne." Hlas čarodejnice bol hlboký a hrozivý. "Poznám dvadsaťsedem kúziel, ktoré vám oddelia hlavu od tela jediným čistým úderom. Chcete ukážku?"

Dovtedy Hesper skoro zdivočel. "Je príliš dobrá a nevinná, aby to dotiahla do konca!"

"Ach, vážne? Ja by som sa na to nespoliehala. Vravia, že keď človek raz použije Smrtiacu kliatbu, dokáže to znova..."

Emil prehltol.

"Je to len jedna čarodejnica! Zlož ju, okamžite!"

Hermiona poťapkala jeho bradu špičkou svojho prútika, vyzývajúc ho.

Emil bol nahnevaný, potil sa a klial. Súčasná situácia sa mu nepáčila. Uviaznuť medzi humusáčkou a svojím bezcitným bratom - nemožná situácia! Perami mu šklblo. "Hnusná malá humu-"

"To slovo by som nedokončila, kebyže som tebou," ozval sa skoro príliš veselý hlas Pansy Parkinsonovej. "To nie je slovo, ktoré sa zvykne používať v slušnej spoločnosti."

Červená tvár tučného čarodejníka náhle zbledla.

"Si v poriadku, Hermiona?" spýtala sa jej pozorne priateľka.

"Áno. Kde máš prútik?"

"Uprostred jeho chrbta, pripravený prebodnúť mu chrbticu, ak sa akokoľvek nesprávne nadýchne."

Hesperova blond hlava švihla dokola k tej žene. "Ty, čistokrvná, chrániš túto špinu?" Na čele mu vystúpili žily.

"Svojím životom," odpovedala hrozivo Pansy a načiahla sa okolo Emila a v tomto okamihu si bola Hermiona istá, že urobila správne rozhodnutie, keď nazvala Pansy svojou priateľkou. Bola tá najlepšia, ktorú mala; osvedčila sa znova a znova. Čarodejnica chytila ruku svojej najlepšej priateľky a pomaly obišla toho tučného čarodejníka, ktorý sa na nich škeril. Prútik mala stále namierený, len pre istotu.

"Nie si nič iné než zradkyňa krvi!"

"Myslím, že som," uškrnula sa Pansy, keď pomaly začali cúvať, pripravujúc sa na svoj rýchly odchod. "Ale som na to prekliato hrdá." Krok za krokom cúvali opačným smerom, z ktorého tí bratia prišli. "Ach, a pre vašu informáciu," čarodejnica s havraními vlasmi zdvihla prútik v okamihu, keď Hermiona bola bezpečne za rohom. "Asi o tridsať minút bude vaše stretnutie s Dracom v bývalej Luciusovej pracovni. Dozrite na to, aby ste nezablúdili. Nechcela by som, aby ste prišli neskoro."

A boli preč.

ooo

(O päť minút neskôr)

Časť 4: Čo potrebovala.

Skôr než vošli do obývačky, kde bola Narcissa, Pansy Hermionu objala a v tom okamihu si tá čarodejnica dovolila zapotácať a roztriasť sa z toho incidentu. "Si v poriadku. Neurobili -"

"Nie, vďaka Neporušiteľnej prísahe a tomu, ako pomaly Emil tasí prútik, nepoložili na mňa ruky. Ako si vedela -?"

"Štít upozornil Narcissu na tvoj príchod a keď si sa príliš dlho neukázala, poslala ma po teba. Blaise odišiel krátko po večeri - podľa všetkého pracovné stretnutie. Kde je Draco? Má stretnutie -"

"Zakrátko tu bude. Má povinnosti."

Pansy sa nespýtala na to, kde ten čarodejník je, spýtala sa na Hermiono zdravie. "Si si istá, že si v poriadku?"

"Je mi fajn. Nespomínaj to Narcisse, nechcem jej robiť starosti."

Rezignovane si vzdychla. "Dobre, ale -"

"Som len trochu otrasená, to je všetko."

"Predtým si neznela otrasene."

"Hesper vycíti strach."

"Ako prekliaty pes. Ako si vedela - Draco ti povedal?"

Prikývla. "Tú noc, o ktorej som ti hovorila, keď som bežala míľu v daždi a -"

"Ten blb povedal Weslíčke o Matthewovi. Počkaj až ja -" Hermiona sa na ňu prísne pozrela. Pansy povolila, trochu. "Zaslúži si spoľahlivú kliatbu, Hermiona."

"Pansy..."

"Alebo prekliatie."

Hermiona sa niekoľkokrát nadýchla, odtlačila dvere do veľkolepej obývacej izby a ignorovala čarodejnicu, ktorá si stále mrmlala sto a jeden spôsobov, ktorými chcela zmrzačiť Harryho Pottera. Narcissa sedela na gauči a zabíjala čas svojím najnovším hobby - magickým pletením.

Zdalo sa, že Lucius bol veľmi dobre pripravený na vlastnú smrť - až to skoro znepokojovalo. Zanechal listy svojej žene a synovi dávno pred svojou smrťou, aby to bola len čistá zhoda okolností. A kým Dracov list čítala niekoľkokrát, jeho matka bola o svojom dosť mlčanlivá. Ale čarodejnica mala o pokynoch v ňom celkom dobrý odhad. Lucius Malfoy odporučil Dracovi, aby sa zbavil nepriateľských pocitov voči nemu a oslobodil sa; dávalo zmysel, že povedal svojej žene niečo podobné "nájdi šťastie, skús niečo nové, netrúchli navždy, vykroč vpred, rozvíjaj svoj um a naprav zlomené mosty."

Narcissa Malfoyová - ona sa nechcela vzdať svojho vydatého mena tak skoro - mala plne v úmysle nasledovať posledné príkazy svojho manžela. Existovalo veľa vecí, ktoré Hermiona obdivovala na Dracovej matke, ale najviac obdivovala jej húževnatosť. Hermiona nevedela, či je vrodená alebo naučená, ale Narcissa vládla schopnosťou odraziť sa od čohokoľvek. Pravda, bola trúchliaca vdova, o tom nebolo pochýb, ale počas svojho trápenia sa jej darilo zachrániť svoju vyrovnanosť, svoju silu a svoje dôstojné držanie tela.

Ale bývali okamihy, kedy, ak sa Hermiona pozerala dosť usilovne, mohla uvidieť zármutok, utajený. Bol to ten druh žiaľu, ktorý mladá čarodejnica poznala dosť dobre. Bol to ten smútok, ktorý pochádzal zo zašlých snov a zradených nádejí. Nebola na tom tak dobre, ako chcela, aby si mysleli, ale s trochou pomoci možno mohla dospieť tam, kde kedysi bývala.

"Ospravedlňujem sa, že som nestihla večeru. Zdržali nás."

Vyplašená Narcissa sa otočila, zbadala Hermionu stáť pri dverách s Pansy a zdvihla sa, aby tú čarodejnicu objala. "Nie je treba sa ospravedlňovať." Niečo jej oči trochu rozsvietilo. "Draco je tu," zvraštila obočie, "s dvoma hosťami, ktorých štíty na Manore nespoznávajú - asi právni zástupcovia kvôli tomu stretnutiu." Nastal okamih ticha, kým Narcissa pokrčila plecami a zaviedla Hermionu ku gauču, kde sa posadila medzi tie dve čarodejnice.

Pansy si oprela hlavu o Hermionine plece.

"Ako sa máte?"

Narcissa sa slabo usmiala. "Robím to najlepšie, čo môžem."

"Viete, že budete v poriadku," povedala jej Pansy, zdvihla hlavu, aby sa na chvíľu pozrela na ženu, ktorá bola roky tým najbližším k matke, čo mala. "A my tu budeme pre vás."

Vdova sa zdvihla z pohovky a zastavila magické pletenie. Znova si k nim sadla a pozerala sa na pohybujúci obraz anjela na rímse kozuba, keď povedala: "Ale vy dve máte svoje životy a ja vás o ne nemôžem pripraviť. Potrebujem čas, to je všetko. Potrebujem čas a rozptýlenie. Starala som sa roky o Luciusa, dúfala, že mu bude lepšie, a -" zhlboka sa nadýchla. "A potrebujem zaplniť prázdnotu, ktorá po ňom zostala."

Hermiona začula dvere na obývačke pomaly sa so škripotom otvoriť a obzrela sa za seba, kývla hlavou a povedala: "Možno to nie je to jediné, čo potrebujete."

Pansy, ktorá sledovala jej pohľad, keď sa obzrela dozadu, potlačila zalapanie po dychu.

"Čo tým myslíš?" Narcissa stále hľadela na ten nádherný obraz.

"Možno potrebujete niekoho... ako rodinu."

Staršia čarodejnica zamietavo mávla rukou. Aspoň jej bolo jasné, skade to Draco má. "Mám rodinu. Mám Draca. Mám vás dve a Blaisa -"

"Ale čo sestra?" spýtal sa cudzí hlas.

Narcissa okamžite zmrzla.

Hermiona nemohla vidieť jej tvár, ale vedela, že Narcissa Malfoyová je stratená v bludisku emócii a je naprosto zmätená v tom, čo cítiť alebo ako uniknúť. Zrazu veľmi zbledla - alebo aspoň zátylok jej krku. Pansy chytila Hermionu za ruku, ako keby chcela podporiť ich obe. Prvým, čím pohla, bola hlava; trochu sa triasla, ako keby neuverila - nie - nemohla uveriť, čí hlas počula.

Toto mohlo dopadnúť aj veľmi zle a otvoriť množstvo rán, ale mohla to byť pre ňu tá najlepšia vec na svete. Keď zozadu sledovala Narcissinu reakciu, Hermiona úprimne dúfala, že to bude to posledné. Tentoraz prosila všetky sily, v ktoré verila, a zopár, v ktoré neverila, aby prinútili niečo v živote niekoho dopadnúť čo najlepšie. Bolo jej tak zle a bola taká unavená z toho, ako všetci trpeli.

"To ne-nemôže - nie."

Narcissa sa viditeľne triasla, keď pomaly otočila hlavu. Široko roztvorené modré oči zvlhli, keď zbadala svoju sestru, Andromedu, stáť vo dverách s Dracom a malým chlapcom s modrými vlasmi, ktorý placho schovával tvár v habite svojej starej mamy.

"To som ja, Cissy." V jej očiach boli slzy, keď urobila prvý krok, malý chlapec v jej pätách.

Zdalo sa, že Narcissine nohy zmrzli.

Z toho, čo Hermione povedali, nevideli sa od vianočných prázdnin počas Narcissinho šiesteho ročníka.

Andromeda mala osemnásť a utekala, aby sa vydala za lásku svojho života, muklorodeného čarodejníka. Narcissa bola jediná, s ktorou sa obťažovala rozlúčiť. Ako plynuli mesiace, Bellatrix sa stávala viac a viac nebezpečnou, ale mladá Narcissa bola niečo iné. Hoci verila v čistokrvné elitárstvo, nepáčila sa jej Voldemortova taktika pri získaní moci. Ona bola tá, ktorá plakala a odmietala prevziať prsteň Blackovcov, ktorý jej sestra dobrovoľne odovzdala. Nechcela sa zmieriť s tým, že čoskoro bude sama. Narcissa ju prosila, aby neodišla a keď sa Andromeda nedala presvedčiť, aby zostala, najmladšia zo sestier Blackových jej tajne strčila do batožiny malý miešok zlata. Keby ju prichytili, vyobcovali by ju, ale bolo jej to jedno.

Hermiona nevedela, prečo po vojne znova nezačali komunikovať, tie dôvody sa nevysvetlili, ale tipovala, že za to mohli nedorozumenia a arogancia.

"Ale ako?"

Andromeda a Hermiona si spojili oči. "Spojila som sa s Hermionou, dnes ráno, v skutočnosti. A ona prišla s Dracom -" čarodejnica nežne pozrela ponad plece na synovca, s ktorým sa stretla po prvý raz v živote.

Neobyčajne váhal, keď mu Hermiona konečne povedala, kam v skutočnosti idú, ale zostal, napriek tomu, že vedela, že sa necíti príjemne. A ešte k tomu dokonca odpovedal na niektoré z jej otázok o jeho matke a o okolnostiach obklopujúcich otcovu smrť. Nebolo to veľa, ale bolo to viac, než Hermiona od toho čarodejníka kedy očakávala. Pravdepodobne si nikdy nebudú blízki, ale boli rodina a Draco rešpektoval jej postavenie člena rodiny.

Hnedé oči sa presunuli ku dverám, kde stál, rozvážne a pokojne. Pripadala si hlúpo za svoju reakciu, keď zbadala Malfoya v uteráku, ale cítila sa ešte hlúpejšie, že bolo treba hodinu, aby ten obraz opustil jej myseľ. Bola šokovaná, to je všetko. Áno, šokovaná. Hermiona sa na Draca slabo usmiala - a on sa na chvíľu neprítomne pozeral, kým jej prikývol na oplátku. Potom vykĺzol z izby kvôli stretnutiu s jeho strýkami. Hermiona mu mlčky zaželala veľa šťastia.

Zdalo sa, že Narcissa prechádza rôznymi stupňami šoku, keď Andromeda opatrne kráčala krok za krokom smerom k nej. "Ale prečo?"

Andromeda zastala. "Niečo som dostala... od Luciusa."

Hermiona nevedela, kto zalapal po dychu hlasnejšie, Narcissa alebo Pansy.

"Sova to doručila pred štyrmi dňami, ale ja -" hlas sa jej zlomil, "nevedela som, čo si mám o tom myslieť."

Narcissa úzkostlivo prešla vzdialenosť k svojej staršej sestre. "Čo - čo tam bolo?"

Staršia, tmavovlasá čarodejnica, ktorá vyzerala viac ako Bellatrix, než by kedy Hermiona priznala, siahla do vrecka habitu a vytiahla prsteň, ktorý len pred niekoľkými hodinami ukázala Hermione. Jej starý rodinný prsteň Blackovcov. Bol to ten prsteň, ktorý pred mnohými Vianocami nanútila vzlykajúcej Narcisse do rúk; prsteň, ktorý Lucius Malfoy vzal zo šperkovnice svojej manželky a vrátil ho právoplatnej vlastníčke ako symbol priateľstva.

Ten prostý čin nielenže poskytol Dracovi lekciu o jeho otcovi, ale tiež prinútil Hermionu o zosnulom čarodejníkovi premýšľať. Veci neboli vždy také, ako sa zdali. Nebol dobrý človek, ale nebol stelesnením zla. Zhrešil. Urobil veľa chýb, ktoré nakoniec zničili jeho život a životy tých, na ktorých mu záležalo, ale ona tiež. Zhrešila. Hriechy - Hermiona bola ohromená silou, ktorú mali hriechy nad ľuďmi; ohromená silou, ktorú ľuďom dávali. Bolo to slovo, ktoré sa mohlo povedať v sekunde a čin, ktorý sa v sekunde mohol spáchať, ale keď bolo všetko povedané a urobené, mohlo trvať roky, kým dôsledky takého slova či takého činu dozneli.

Lucius Malfoy vo svojom živote zhrešil. Spáchal zlé veci, a Hermiona vždy predpokladala, že bol zlým človekom. Každý si myslel, že bol zlým človekom, a nikto nedokázal pochopiť, ako takého človeka mohla Narcissa milovať. Ľudia vravievali, že si zaslúžil zomrieť. Zaslúžil. Nepokúšala sa teraz ospravedlniť jeho skutky, ale možno - možno tie hriechy spáchal, pretože si myslel, že robí správnu vec. Ona zhrešila, pretože si myslela, že účel svätí prostriedky. Zaslúžila si ona žiť v utrpení? Zaslúžila si to, čo sa jej stalo? Nie. Nezaslúžila. Zaslúžil si on zomrieť tak, ako zomrel? Nie.

Nebola od neho taká odlišná a on nebol taký odlišný od ostatných.

Podstata bola, že Lucius Malfoy nebol dokonalý, a predsa mu záležalo na jeho rodine, miloval jej členov a urobil všetko možné, aby zmierniť bolesť z jeho odchodu. Ona urobila všetko, aby zmiernila utrpenie ostatných a urobila všetko, aby zmiernila bolesť zo skonu jej syna. Obaja priniesli nesebecké obete. Zlý či nie, za to samotné ho rešpektovala.

A s touto myšlienkou sa hranice rozmazali. Kým bola ona, aby ho súdila, keď sa ona tiež mýlila? Kým bola ona, aby ho považovala za zlo? Nikto na to nemal právo. Nikto nebol dokonalý. Ľudia po celý čas robia chyby a občas tie chyby boli väčšie než tie, čo urobili ona a Lucius. Ale kto mal právo oddeliť hodné od nehodného? Kto sa stal sudcom a porotou pre ich životy? Bolo to niečo iné? Boli to iní ľudia? Boli to oni samotní?

Možno - možno Narcissa mala dobrý dôvod, aby ho milovala a aby jej chýbal teraz, keď bol preč. Možno nikto nemohol náležite súdiť Luciusa Malfoya, pretože nikto ho naozaj nepoznal - presne tak ako nikto nemohol náležite súdiť ju, pretože nie veľa ľudí poznalo skutočnú Hermionu. Možno Narcissa vedela o tom mužovi veci, ktoré si nikto z nich ani nedokázal predstaviť. Možno...

Všetci ho pochopili nesprávne. Draco najviac zo všetkých, ale niežeby Lucius niekomu poskytol príležitosť, aby ho prečítali správne. Takže kto mal pravdu a kto sa mýlil? Kto by mal byť oslobodený a kto by mal byť potrestaný? To boli otázky, ktoré nemala právo zodpovedať, pretože každý mal svojím vlastným spôsobom pravdu, ale všetci sa tiež mýlili. Všetci boli oslobodení, pretože každý trpel. Všetci vyhrali a všetci prehrali. Nikto sa verejne neprihlási k pokrytectvu.

Takže možno, možno nastal pre Malfoyovcov čas odpustiť sami sebe a odpustiť si navzájom, pohnúť sa vpred so svojimi životmi. Nemohli predvídať veci, čo sa im stali, ale nemohli sa za ne obviňovať. Presne tak ako ona nemohla predvídať a obviňovať sa za to, čo sa stalo jej rodičom a sladkému Matthewovi. Nebola zodpovedná presne tak, ako nebol zodpovedný Lucius. Nebola zlá matka a Lucius nebol zlý otec. Urobili svoje chyby, dopustili sa hriechov, ale bojovali ako čert, aby ich odčinili.

Ale Lucius zdá sa urobil tú jedinú vec, ktorú ona neurobila.

Odpustil sám sebe.

A ak si on dokázal odpustiť po všetkých tých chybách, čo urobil, Hermiona mohla určite nasledovať jeho príklad.

Narcissa vzala prsteň z ruky svojej sestry a hľadela naň, čerstvé slzy v očiach.

"Bol tam tiež list." Povedala jej Andromeda potichu, keď zaviedla malého Teddyho, aby sa posadil vedľa Hermiony.

Hlas mala priškrtený. "Č-čo v ňom bolo? Čo on -"

"Tvoja sestra ťa potrebuje."

Narcissa si schovala tvár v ohybe sestrinho krku a rozplakala sa.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 20.07. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 22.07. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 01.10. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 17.10. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Osiris - 12.04. 2010
Skvělé =)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: pavlina - 12.04. 2010
Tak dobrá kapitolka no.Jsem moooc zvědavá jak to dopadne na tom jednání, které má Drako s těma dvouma.Doufám že, se tam nestane něco co by Draka ještě víc dostalo na to pomyslné dno, o kterém jsme se bavili. Doufám, že teď bude Narcisse o něco líp, když tam má starší sestru i s malýmTeddym. Kdy se stalo to, že ten Hesper nesmí na Hermionu sáhnout a nemá hůlku???nějak jsem to nepostřehla. Nojinak samozřejmě super překlad děkuji moc.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: denice - 11.04. 2010
Další báječná kapitola, moc se mi líbili Draco s Hermionou, strýčkové jsou tedy opravdu dárečky, ještěže tam byla zmínka, že je Blaise hlídá. A Andromeda na závěr - Lucius opravdu zanechal dobrý dojem...

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: wanilka - 11.04. 2010
Je vidět, že Hermiona je konečně definitivně na správné cestě, když zase myslí víc na ostatní než na sebe...;) A Draco jen v ručníku? Já chci taky! :D Díky!

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Izzy - 11.04. 2010
Teda, bratři Malfoyovi jsou pěkní zmetci, doufám, že když se Lucius před smrtí postral o tolik věcí tak, že se postaral i o ně a chlapci narazí, pěkně tvrdě. Hermiona byla jako vždy úžasná. Jo a Draco v ručníku....mňam:-) Skvělý překlad

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Rapidez - 10.04. 2010
Hele,... malá technická.... jak se ve slovenštině píší uvozovky napočátku? (Překlad ani neztrácím slov - eňo ŇUŇO!)
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Jimmi - 11.04. 2010
Díky :D vieš čo to od teba znamená, že? K úvodzovkám - úvodzovky sa vždy píšu rovnako, závisí od softu a od znakovej stránky ako sa ti zobrazia. Rovné úvodzovky (anglické) sa píšu hore, fajkové (také zatočené, slovenské, české) sa píše prvá dole, prvá hore. Chyba je, keď tie zatočené dáš oboje nahor alebo tie rovné sa pokúšaš dať dole (to mi robí Natalie, myslím, že to skúša dvoma čiarkami). Takže buď to alebo to. Prekladač, ktorý používam, bez ohľadu na to, že má češtinu, dáva anglické úvodzovky, vo worde je to záležitosť len nahradenia (sranda, že nahrádzaš úvodzovky úvodzovkami - to isté tým istým, a ono to vymení správne), len vždy na to zabudnem. Ale nie je to chyba - buď anglické - obe hore, buď slovenské - dole, hore - nemá to nič spoločné so správnosťou písania ale so znakom (ako vyzerajú) tie úvodzovky. Už som si toľkokrát povedala, že to vymením - ale fakt vždy zabudnem, rovnako ako nahradiť dvojmedzery... myslím, že Beruška potom v pdf tie úvodzovky aj tak mení. Len som si práve všimla, že na FF.net mám časť poviedky s takými a časť poviedky s takými (ako sa beta rozhodla), čo mi vadí... ale na FF.net aktualizovať kapitolu, bleee.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Lucka - 10.04. 2010
Teda, Andromeda ?? Páni. Úžasná kapitola, inak sa čudujem, že nebola táto kapitola takto rozdelená aj v originály. Preklad fantastický, zas a znovu len žasnem.. Díki moc Jimmi. V poslednej dobe mi pri komentovaní Broken nejako dochádzajú slová, príchádzam totiž nato, že sa neustále opakujem. Každá kapitola je jedinečná, ale každá rovnako famózna. Inak veľmi sa mi páčili Dracove myšlienkové pochody. Ako sa takmer každá jeho myšlienka končí Hermionou =)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: teriisek - 10.04. 2010
Opět nádherný překlad a skvělý děj, díky moc! Výborná práce!

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Nuviel - 10.04. 2010
Děkuji za překlad:)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: gama - 10.04. 2010
Tato povídka je opravdu něco naprosto úžasného. Vůbec netuším jak se dá něco tak procítěného napsat. Díky moc za překlad.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: SARA - 10.04. 2010
Pěkná kapitola, díky moc za překlad.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: doda357 - 10.04. 2010
Teda Lucius sa nezdá, vyzeral takmer ako milujúci otec a manžel. Aspoň, že Narcissa má svoju sestru, aby jej pomohla v tejto ťažkej chvíli. Ani sa nečudujem Dracovi, že nemá svojich strýkov rád. Skvelý preklad.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: tonks - 10.04. 2010
čakala som veľa vecí, ale andromedu naozaj nie. to ma prekvapilo, ale hádam sa staré vzťahy napravia a cissa a dromeda si k sebe nájdu cestu. veď obe už toho veľa stratili, takto budú oporou jedna druhej. pri kratučkom opise teddyho som sa musela usmievať, milujem toho chlapca! :D a na chvíľu ma pri tom napadlo, narcisse by určite pohol nový prírastok do rodiny - malé vnúčatko... ale je viac ako pravdepodobné, že tak skoro nebude. veď hermiona a draco sú zatiaľ len "spojencami", hoci scéna, keď je len v uteráku, bola zlatá. :) tí dvaja sú v určitých veciach dosť nechápaví, ale raz, dúfam, pochopia. teším sa na pokračovanie ;)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: jane-anne - 10.04. 2010
Krásná kapitolka :) .. Ani nevím co napsat .. Moc se povedla :)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: JSark - 10.04. 2010
Sto a jeden spôsobov, ako zmrzačiť HP, to je dobré, to by sa občas vážne zišlo. :o) No v každom prípade Dracovi drahí strýkovia sú dosť desiví. Hlavne ten starší. Som zvedavá, ako to s nimi zvládne. Inak musím povedať, že ten pohľad na Luciusa je skutočne úžasný, zvyčajne v poviedkach buď býva absolútne zlý, občas kajúcny, občas sa dokonca aj napraví, ale toto je skvelé v tom, že ho ukazuje ako chybujúceho človeka. 8) - Táto malé škvŕňa prišlo o rozum - toto - akonáhle on vytiahol skôr, ktorý bol namierený k zemi - svoj?

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: HOPE - 10.04. 2010
krásná kapitolka, moc krásná Hermiona byla úžasná v té stresující části s Malfoyjovci, byla úžasná Draco chudáček, ale on to zvládne, jako všechno nádherný překlad

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Jin - 10.04. 2010
no krása... ty strýkovia ach joj.... a že sa zjavila andromeda no to je fajn, rodina musí držat pokope... som zvedavá teda ako bude všetko pokračovat, aké bude stretnutie so stryčkami a Dracom.... ach a inač vidieť Draca len v uteraku omotaneho okolo pasu...mnam.... velká vdaka za preklad....teším sa na dalšiu kapitolku...

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Ela - 10.04. 2010
Strýčkové jsou pěkní parchanti, ale Draco to má přece vymyšlený, ještě budou čučet. A Andromeda, autorka umí překvapit. Tu jsem vůbec nečekala. Děkuju moc, moc za super překlad.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Chantal - 10.04. 2010
Takže, jak už se tady několikrát zmínilo, Draco jen v ručníku... wow:) Strejdové Draca... jo, byli odporní, ale na druhou stranu, kdo by se jim divil, když vyrůstali v takovéhle rodině? (krom Narcissy, Draca... a teď i Luciuse;) Pansy stále stoupá v mém žebříčku oblíbenosti... Jsem ráda, že tam přišla Andromeda i s Tedem... Ten prsten a předposlední věta v kapitole (bod pro tebe, Lucie;)) NÁDHERA Děkuju, děkuju, děkuju za věnování a za překlad..... DĚKUJU

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: iway - 10.04. 2010
na konci jsem měla až slzy v očích.. perfektní dochází mi slova.. díky
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Jimmi - 10.04. 2010
Túto časť som mala v "šuflíku" tri dni, nejako som sa s ňou nevedela rozlúčiť... už som pri ďalšej, ktorá ten dojem ešte prebije, hoci som si fakt nemyslela, že sa dá niečo ešte takto gradovať. Dá sa. Díky moc

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Maenea - 10.04. 2010
Míň akce, víc filozofování, tak bych popsala poslední dvě kapitoly. Pohřbením otce Draco pochoval nejspíš i značnou část svého starého já, nebo spíš své matky. Ale když přišla scéna s ručníkem, tak mě taky na chvíli napadlo, že akce trochu přibude O:-) Strýčkové jsou pro mě symbolem Malfoyů, jejich esencí. Strach a arogance, nadřazenost a podlézání, touha po moci a poslušnost. Zato Lucius se z tohoto rámce začíná trochu vymykat, i když srovnávat se s ním Hermiona nemusela. Ale v jednom má pravdu, pokud si dokázal odpustit on, mohla by si už konečně odpustit i ona. Výborný překlad, děkuju :-)
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Jimmi - 10.04. 2010
Mám taký dojem, že veškerá akcia istého typu v tejto poviedke bude založená na dialógoch a duševných pochodoch jednotlivých aktérov. Ale nechám sa prekvapiť. Lucius bol asi taký celý život, možno až pred Azbakanom pochopil a z toho to všetko, čo potom urobil. Alebo vtedy, keď zmenil strany. Aj ja ďakujem
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Maenea - 10.04. 2010
Pkud to bude jen o dialozích a duševních pochodech, tak mi to vadit nebude. Spíš naopak, ty jemné narážky typu rozbíjení sklenic se mi líbí víc, než popisy typu "čím víc detailů, tím líp". Lucius pochopil, to je pro mě asi to hlavní. Chyboval a své chyby se nakonec snažil napravit. Snaha se taky cení :-)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Elza - 10.04. 2010
A heleme, Andromeda na scéně. Tak to bych nikdy nečekala... Zajímavý díl. všetko bolo šedé, jeho matka trúchlila, prečítali im poslednú vôľu, Grangerová bola farebná, jeho strýkovia čakali, on hrozne smrdel že ho skoro zaradili do Bifľomoru kvôli jeho nedostatku ctižiadostivosti, ale dostal sa do Slizolinu, lebo sa nad ním Triediaci klobúk zľutoval Pripadala si hlúpo za svoju reakciu, keď zbadala Malfoya v uteráku, ale cítila sa ešte hlúpejšie, že bolo treba hodinu, aby ten obraz opustil jej myseľ
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Jimmi - 10.04. 2010
Díky. :D Trochu neakčný, ale aj taký musí byť.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: anonym - 10.04. 2010
tí Dracovi strýkovia sú teda darebáci.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Carma - 10.04. 2010
krasna kapitola.... a predstava draca len v uteraku... ach jaj. vdaka za preklad a venovanie :)
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Jimmi - 10.04. 2010
Niet za čo, ja ďakujem za komentár.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Natalie - 10.04. 2010
jeeeej som prvá, kto môže okomentovať kapču :DDD ach, ako dúfam, že to Drraco svojim strýkom napokon natrie... a keď bol len v uteráku...trochu som dúfala, že sa na ňu vrhne .DDD ale musím pripustiť, že v tejto poviedke by to bolo príliš skoro... och, super... konečne aspoň trochu pochopilo Luciusa, on je taká špecifická postava.... v niektorých fanfictions z neho robia uplneho tyrana, v niektorých zasa super chlapíka a svokra .DD tu je taký ľudský, povedala by som... a Jimmy, úžasný preklad! Skutočne, asi som ti to písala už veľa krát, ale ja ti to zopakujem znovu, lebo opakovanie je matka múdrosti a toto je jednoducho Praavda, si skvelá prekladateľka! (a myslím, že by ti nerobilo problém prekladateľstvom sa uživiť (A) ) Ach, teším sa na pokračovanie... som zvedavá ako sa to vyvŕbi! :DD
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Jimmi - 10.04. 2010
Jimmi, Jimmi, Jimmi - ale nie, ak ti to robí problém, tak to vyriešime ako u Berušky a môžeš to písať s ypsilon. :D Pochvala teší, ale ako som písala vyššie, ešte to má ďaleko k tomu, aby som bola spokojná. A keďže po mne kontroluješ Delusion, sama vieš, že sa občas niečo nájde. Díky.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Amoneth - 10.04. 2010
Uff cloveku na konci aj slzicka vybehla z oka. No som zvedava co sa bude diat na tom sretnuti. A samozrejme krasny preklad ako vzdy a ja smrkam pred takym majstrovstvom :P
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Jimmi - 10.04. 2010
To stretnutie sa tiahne cez dve kapitoly - takže moc. Ale konečne dialógy. Díky, ale ja stále nechápem, že sa vám ten preklad fakt páči, oproti tomu ako prekladá LadyF alebo Elza je to úbohé. Viac je v tom srdce, než nejaká extra znalosť angličtiny. Ale pochvala poteší.
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 2/2 Od: Caph - 10.04. 2010
To přece není na škodu.. Nakonec, o co jinýho v téhle povídce jde, než o srdce? :)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: simasik - 09.04. 2010
Takze na zaciatku velke ospravedlnenie, ze komentujem az teraz, ked som sa vratila uz v utorok vecer, ale zase mam hrozne vela casu :/ Nasa uzasna SGM otvorila minuly rok 5-rocne bilingvalne a 4-rocne golfove gymnazium a moj brat je akurat v kvarte (och pardon, podla noveho vo IV.J) a v pondelok ma primacky, co nam oznamili v stredu, ze si ma vybrat ci chce prestupit...takze sa doma viedli do dneska rana hadky, na ktoru pojde, pretoze niektori si u nas zjavne myslia, ze bilingvalne ti viac da. No proste otras, trieskanie dvermi je u nas uz na dennom poriadku (fakt, chalani v puberte su tisickrat horsi ako dievcata) :) Ku kapitole :) Da sa vobec vediet nasedo ? To som nikdy nepocula, zaujimave, no dufam, ze sa mi to nikdy nestane, ak sa to vobec stat moze. Uff, ale chudak Draco, ze ho tak otcova smrt vzala :( Je take smutne, ked zomieraju rodicia :( A Narcissa...no proste je to smutne :( Mozno mava autorka nejake depresie, ked tam ludia zomieraju, postavy sa zranuju a maju psychicke problemy vsetkych druhov...ja by som nikdy nic take nenapisala, vyznelo by to asi dost komicky, lebo by ma to stale nutilo aspon k nejakemu jednemu pozitivu :) Dobre, mozno si o mne teraz uz naozaj pomyslis, ze som asi hlupa a nevzdelana, ale co je to zast a katatonicky ? Vime, viem, moje schopnosti porozumiet texu a jazykove znalosti su dost mizerne, ale tak neda mi sa neopytat :) A k tomu tvojmu prerabaniu :) Nerob si z toho nervy, to zvladnes ! :) V tejto dobe kazdi stale nieco opravuje :) My sme postavili uplne novy dom na Patronke a asi pred pol rokom nam zistili, ze mame zlu statiku a musime sa to bud opravit alebo sa prestahovat (to by si mala vidiet ako otec zuril, zaluje tu firmu, co nam to robila...), z coho sme si nakoniec vybrali to stahovanie :/ No perfektne rozhodnutie, clovek by cakal, ze v tejto dobe su veci kvalitnejsieho razu, ale nic take, v stredoveku mali kvalitnejsi material, ako teraz :) Takze hlavne pozor na to, co kupujete, lebo u nas na slovensku absolutne neplati, ze cim drahsia vec tym lepsia, niekedy je to presne naopak. Fakt dost smutne :( A ak mas pochybnosti, ci robis spravnu vec, tak len pomysli na to, o co krajsi bude zivot, ked sa decka nebudu stazovat, ze maju malo miesta a ked sa nebudes musiet bat, ze sa ti zruti nieco nad hlavou. Mozno peniaze su trosku problematicka cast, ale kto teraz nema hypoteky a pozicky a neim co este ? Zijeme v dobe, ked ich maju vsetci, ja som si doteraz myslela, ze my nie a ptm ze uff...ako to vsetko otec dokaze utiahnut. A predstav si, keby ste nic neopravovali. O par rokov by vam zacalo prefukovat, bolo by viac plesni, vsetko by pomaly prestalo fungovat...to by ptm boli vyssie ucty za plyn (prebalo by predsa viac kurit, pretoze by bol staly prievan zo vsetkych stran), elektrika by tiez urcite nesla na 100% a co by sa iba stalo, keby nahodou nejaka cast napriklad strany spadla. A tiez boli by vacsie vydavky na vlastne vsetko, pretoze by sa pernamentne nieco kazilo a nakoniec by ste tu rekonstrukciu museli urobit aj tak a vyslo by vas to drahsie, lebo by ste za tie roky predtym platili neskutocne mnzostvo penazi na "drobne" opravy, ktore nic nevyriesia... No drzim vam palce, nech to vyriesite, co najlepsie :) A vzdy ked sa ti bude vzat ze nieco bol zly napad, tak si predstav, ake to bude, ked to bude hovote a aki budete vsetci stasti :) A hlavne, ak uz sa bude nieco diat, drzte sa daleko od vsetkych casti vsetkeho, co moze spadnut, aby ste neskoncili, ako ja so zlomenymi rebrami alebo niecim horsim :) Och a dakujem za preklad :)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Caph - 07.04. 2010
Takže jsem se dostala od desáté kapitoly už sem... A jsem uchvácená. Snad nikdy jsem nečetla povídku, ve které by se jejich vztah vyvíjel takhle pomalu a takhle nefyzicky, a mně by to přišlo absolutně normální a přirozený. Až tak moc, že by mě všechno ostatní snad i naštvalo. Co říct, děkuju.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Rikasu - 07.04. 2010
Z dlhej chvíle som sa pustila do originálu. Si úžasná, autorka ma vážne ťažký štýl písania ( aspoň pre mňa laika, máš moj obdiv :)). Už sa teším na ďalší preklad, mne pri mojom sústredení sa na hlavný dej a lenivosti prekladať každé slovíčko veľa vecí ušlo, ale aj to málo zachytené stojí za to.
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Jimmi - 07.04. 2010
Díky, presne toto som potrebovala, aby som sa pustila do ďalšej. :D

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: 32jennifer2 - 06.04. 2010
Teda, môj Dráčik... srdiečko ma pre neho bolí... aj pre jeho celý šedý svet... Veľké ďakujem

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: JSark - 06.04. 2010
To bola sila. Som zvedavá, ako to dopadne so strýkami. Zatiaľ to vyzerá, že až na jedného sú to riadni supi. Hm, to poznám. :) Prosím teba, kde si našla tú preloženú modlitbu? 8O
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Neprihlásený - 06.04. 2010
Neuveríš... menší zázrak... našla som preložené keltské modlitby, ale hľadanie to bolo des. Ani to nie je normálne, len niekto zabudol tie stránky vymazať, cez hlavnú sa tam nedostaneš. Chceš link? Ja už som si to poukladala, je tam toho viac. A najprv originál básne, hodinu hladanie pôvodu "celtic" a následne ďalšie hľadanie prekladu. Som na seba za to pyšná.
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: JSark - 06.04. 2010
Á, jasne, hoď to sem, človek nikdy nevie, čo sa hodí. :)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: gama - 06.04. 2010
Teda..... nemám slov. Ta povídka je naprosto úžasná.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: adelina - 06.04. 2010
Všetko bolo stále v rôznych odtieňoch šedej... ale Hermiona Grangerová bola farebná. Tak tahle věta mě dostala. Obdivuju autorku za to, že dokáže napsat takle skvěle o něčem tak deprimujícím jako je pohřeb. Vsadím cokoli na to, že to musí být zatraceně těžký. Vše co jsem četla na téma pohřeb mělo mnohem menší rozsah a není se čemu divit. Většinou se z toho stává kýč. Navíc, jestli je tohle kratší část, pak tedy nemám slov:) Jimmi po každé další kapitolce si řikám, jak to jen můžeš zvládnout. Tvůj překlad je opravdu skvělý, takže velké díky:)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: iway - 06.04. 2010
vždy tak emocionálně nabité.. díky

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: pavlina - 06.04. 2010
Děkuju ze super překlad. Zajímavá a dlouhá kapitola. Jsem moc zvědavá, jak to bude pokračovat dál. Omlouvám se za pozdní komentář, ale přes Velikonoce jsem se nedostala na net. A děkuji za věnování.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: teriisek - 05.04. 2010
Nádherné, děkuju moc!

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: denice - 05.04. 2010
Znovu a znovu si uvědomuji, jak brilantní je tvůj překlad. Vyjádřit všechny jemné odstíny myšlenek zvlášť v této kapitole - jak si Draco pomalu uvědomuje, co je důležité, co musí udělat, aby se osvobodil od tlaku a mohl se stát sám sebou - to mi vážně bere dech. Jsem zvědavá, jakou roli v tom budou hrát ti strýcové, Draco se na ně jaksi netěší, že?

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: cyrus - 05.04. 2010
Všetko bolo stále v rôznych odtieňoch šedej... ale Hermiona Grangerová bola farebná. To je koniec... pre mna... Jimmi dakujem, neviem čo viac ti povedat... uzasny preklad a uzasna kapitola... Moc sa tesim na dalsiu... :))

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Dorea - 05.04. 2010
Merline! tohle bylo..já nemám slov..samozřejmě v tom dobrém smyslu...tolik emocí, myšlenek, pocitů a mohla bych jít do někonečně...tohle je vážně brilantnost sama...mě vždycky strašně dlouho trvá než kapitolku přečtu, nejde to nejednou, to by na mě bylo asi vážně moc emocí...teď budu doufat, že Hermiona se nenchá od Draca znovu stáhnout na dno a naopak dokáže Draca alespoň trochu povznést na povrch...moc děkuji za překlad, já bych tohle překládat vážně nemohla a smekám před tebou díky

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: guaita - 05.04. 2010
nemam slov...proste...dakujem za preklad

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Izzy - 05.04. 2010
Není nad fyzickou práci při duševní bolesti, krásná kapitola a překlad. Díky.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Ela - 05.04. 2010
Tohle je ta kratší část?! Autorka snad trpí grafomanií. :) Kapitola se do dnešního počasí vyloženě hodí. I když téma je příšerný, bohužel až moc dobře se do něj dokážu vcítit, snad se další část "pochlapí" a bude víc pozitivní. Třeba se strýčkami by mohla být sranda. Uvidíme. Díky za skvělý překlad a věnování.
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Jimmi - 05.04. 2010
Díky, strýčkovia budú v 26 a 27, odreagujem sa na dialógoch. Ten zvyšok ide hrozne pomaly. Ale autorka tak strieda nálady, že to bude niečo iné ako táto prvá časť.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Jin - 05.04. 2010
šedá kapitola na tento šedý den, musím povedat ,že dnes mám presne taku istu pohrebnu náladu ako je v tejto kapitole, takže sa celkom hodila....vdaka za preklad....

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: lucky - 05.04. 2010
Kapitolka plná emocí. Jsem zvědavá, kdy se konečně dají dohromady. Někdy kolem 16-té kapitolky jsem si říkala očem proboha bude ten zbytek a ejhle...

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: tonks - 05.04. 2010
celú tú scénu si viem veľmi dobre predstaviť. doteraz u nás lialo ako z krhly... tá báseň, čo čítali luciusovi na pohrebe, bola zvláštna pritom plná niečoho, nevime to popísať... ale ako stvorená na pohreb. možno práve to pomohlo dracovi rozhodnúť sa... ako hádzal hlinu na hrob, na chvíľu mi to pripomenulo harryho a hrob pre dobbyho. fyzická práca uľahčuje psychickú bolesť. paradox. ďalšia zo smutných kapitol, teším sa na druhú časť. ktovie, či v nej bude farebná stále iba hermiona, a či konečne draco pochopí. ďakujem za preklad a venovanie :)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Hanna - 05.04. 2010
Som zvedava, kolko mu bude trvat, nez sa z toho dostane. A teraz pre zmenu bude Hermiona zachranne koleso pre Draca, nie naopak. Tesim sa na dalsie kapitoly a dakujem za preklad.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: jane-anne - 05.04. 2010
Tak .. hm tohle byla moc pěkná kapitolka .. taková no smutná .. Už se teším na pokračování .. Užasný překlad .. :)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: doda357 - 05.04. 2010
Chudák Draco, muselo to pre neho byť ťažké. Vyzerá to tak, že si začína uvedomovať, že k Hermione cíti viac než len priateľstvo. Výborný preklad.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Vendy - 05.04. 2010
Děkuji za úžasný překlad. Věřím tomu, že překládat něco takového musí být opravdu hodně těžké, vzhledem k tomu, co všechno se zde odehrává. Přeji hodně sil do překládání pokračování, na které se už opravdu těším. Díky

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Elza - 05.04. 2010
Krásný pohřeb. Mnozí otcové synů by mohli závidět. Překlad obdivuji. Ta délka je neskutečná.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: SARA - 05.04. 2010
Díky za moc pěknou a smutnou kapitolu.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Nuviel - 05.04. 2010
Děkuji za překlad

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Natalie - 05.04. 2010
úžasnééé! nádherný preklad! :*

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: HOPE - 05.04. 2010
to byla teda kapitolka, jak ji popsat, depresivní, emocionálně vyčerpávající chudák Draco, snad se jeho pocity zlepší a určitě mu pomůže Hermiona, která vlastně to vše prožila krásný překlad, děukuju moc Jimmi

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Lucka - 05.04. 2010
Prekrásne.. smutné. Ďakujem za ďalšiu časť. Som zvedavá na večeru s rodinou. Neviem, čo dodať.. Krása, fakt díki.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: wanilka - 05.04. 2010
Fascinuje mě, jak vkusně dokáže autorka napsat kapitolu, která je tak plná nečekané ztráty a potlačených citů a přitom nejde o žádný kýč... Tyhle věty mě dostaly: To slovo zostalo visieť vo vzduchu. Možno. Grangerová to slovo použila ako slovo nádeje; on ho použil ako slovo neistoty. Jeho život bol plný možno. Žena vedľa neho bola určite možno, vo výnimočnom význame, ktorému ani nerozumel a ani nechcel pripustiť. *** Všetko bolo stále v rôznych odtieňoch šedej... ale Hermiona Grangerová bola farebná. Nemal žiaden dôvod byť na ňu nahnevaný. Nebola to jej chyba, že bola farebná. Vinil z toho svoju myseľ. Nechcel sa na ňu pozrieť. Nechcel si to pripomenúť. Nechcel prísť na to, prečo si ju jeho myseľ vybrala.
Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: wanilka - 05.04. 2010
A ještě : DÍKY! ;)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Chantal - 05.04. 2010
Dnes se právě tahle část kapitoly až neuvěřitelně hodí k mé náladě. Každé slovo, které jsem přečetla, mělo takovou intenzitu, že bude trvat dlouho než odezní... Nebudu tu ale dlouho blábolit a vyjádřím jen nesmírný dík za překlad. Opravdu... DĚKUJI

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: anonym - 05.04. 2010
smutné.

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: THEADU - 05.04. 2010
pekne..chuda Hermiona... teraz to majú vymenené Draco je na pokraji síl a Hermiona mu pomáha s toho . pekne =)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: lucynqa - 05.04. 2010
DAKUJEM za dalsiu cast krasnej kapitoly :)

Re: 25. Byť tvojimi hradbami 1/2 Od: Carma - 05.04. 2010
vynikajuci preklad a vdaka za venovanie. tato cast je fakt dlha. nechcem si ani predstavit, aka bude ta dalsia. ale tesim sa :)

Prehľad článkov k tejto téme:

. Oznamy: ( Jimmi )01.09. 2021Oznam
inadaze22: ( Jimmi )30.09. 2010Broken: Epilóg
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )02.07. 2010Pdf na stiahnutie
inadaze22: ( Jimmi )30.06. 201036. XXXI. V popole polnočného slnka
inadaze22: ( Jimmi )27.06. 201035. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )22.06. 201034. XXX. Keď niet žiadnych slov - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )20.06. 201033. XXIX. Držať sa v hurikáne za ruky
inadaze22: ( Jimmi )31.05. 201032. XXVIII. Za prítomnosti strachu
inadaze22: ( Jimmi )26.05. 201031. XXVII. Na milosť minulosti
inadaze22: ( Jimmi )18.05. 201030. XXVI. Okamih, keď zastal čas
inadaze22: ( Jimmi )04.05. 201029. XXV. Veľké veci vznikajú z maličkostí
inadaze22: ( Jimmi )25.04. 201028. XXIV. Záblesk v temnote
inadaze22: ( Jimmi )17.04. 201027. XXIII. Niekde inde hodiny tikali... časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )12.04. 201026. XXIII. Niekde inde hodiny tikali - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )05.04. 201025. XXII. Byť tvojimi hradbami
. Video k poviedke: ( Jimmi )02.04. 2010Video k poviedke
inadaze22: ( Jimmi )01.04. 201024. XXI. Budem ťa nasledovať do temnoty - časť druhá
inadaze22: ( Jimmi )28.03. 201023. XXI. Skloň sa a priprav sa na neočakávané - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )20.03. 201022. XX. Žiadne cesty nezostali
inadaze22: ( Jimmi )14.03. 201021. XIX. Povedz niečo iné
inadaze22: ( Jimmi )11.03. 201020. XVIII. Dočasné šialenstvo
inadaze22: ( Jimmi )08.03. 201019. XVII. Spomenúť si ako žiť
inadaze22: ( Jimmi )01.03. 201018. XVI. Začiatok pravdy - časť druhá
. Video k poviedke: ( Jimmi )01.03. 2010Video k poviedke
inadaze22: ( Jimmi )27.02. 201017. XVI. Koniec viery - časť prvá
inadaze22: ( Jimmi )25.02. 201016. XV. Situácia, v ktorej sa dá len prehrať
inadaze22: ( Jimmi )24.02. 201015. XIV. Tragická irónia v tom najlepšom
inadaze22: ( Jimmi )23.02. 201014. XIII. Šepot v noci
inadaze22: ( Jimmi )18.02. 201013. XII. Vôbec nič
inadaze22: ( Jimmi )16.02. 201012. XI. Domino efekt
inadaze22: ( Jimmi )11.02. 201011. X. Pokojná zmena paradigmatu
inadaze22: ( Jimmi )05.02. 201010. IX. Rozhrešenie a rozmazané hranice
inadaze22: ( Jimmi )01.02. 20109. VIII. Všetci sa mýlili
inadaze22: ( Jimmi )26.01. 20108. VII. Priznania na streche
inadaze22: ( Jimmi )19.01. 20107. VI. Bod zlomu
inadaze22: ( Jimmi )18.01. 20106. V. Zosobnenie stratenej nevinnosti
inadaze22: ( Jimmi )11.01. 20105. IV. Vzostup a pád jednoslovných odpovedí
inadaze22: ( Jimmi )10.01. 20104. III. Život všetko zmení
inadaze22: ( Jimmi )06.01. 20103. II. Skríženie paralelných životov
inadaze22: ( Jimmi )02.01. 20102. I. Dvaja samotári
inadaze22: ( Jimmi )23.12. 20091. Prológ
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.11. 2009Úvod k poviedke