Linked
Preklad: Natalie
Beta-read: Jimmi
Napísala: Philyra912
Dramione (Romantika)
Rating: PG-13
Prehlásenie:
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Philyra912, ktorá napísala túto fanfiction.
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:
http://www.fanfiction.net/s/2443403/3/Linked
Keď úloha z Elixírov má zvláštne a znepokojujúce vedľajšie účinky na Draca a Hermionu, dozvedia sa o sebe viac, než kedy chceli.
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: Philyra912
Art credit: Pri tvorbe banneru použité obrázky: Icons/manips/Avatar/Wallpaper © Dhesia
Kapitola 3. Efekt Iunctus Mens (Efekt Spojená myseľ)
Hermiona sa rútila chodbami a vôbec si nevšímala nahnevané a zvedavé pohľady študentov okolo ktorých prechádzala. Len-len že nevyšprintovala z učebne Elixírov, keď hodina skončila, úmyselne sa vyhla Harrymu a Ronovi a snažila sa čo najrýchlejšie dostať sa do knižnice. Bola si skoro úplne istá, že si nik neuvedomil, čo sa medzi ňou a Malfoyom stalo a dúfala, že sa jej to tak podarí udržať aspoň dovtedy, kým si o tom spojení nezistí viac.
Vstúpila do podivuhodne prázdnej knižnice. Madam Pinceovú bolo sotva vidieť na plošine druhého poschodia, kde triedila knihy, ako Hermiona správne odhadla, v oddelení Štúdia muklov. Opatrne, aby ju nik nezbadal a aby sa vyhla všetkým nepríjemným otázkam, sa Hermiona vrhla medzi hory kníh vo vzdialenom ľavom rohu knižnice, kde raz objavila malé oddelenie s knihami o Nehodách, nešťastiach a záhadách spôsobených mágiou. Keď sa konečne dostala na miesto, skoro okamžite naďabila na sľubného kandidáta: Neúmyselná Mágia: Sprievodca magickými vedľajším účinkami. Sadla si za stôl a otvorila obrovskú knihu na stránke s obsahom. V kapitole nazvanej „Čo vám nik nepovie o Elixíroch lásky a inej citovej mágii,“ bol rozsiahly článok venovaný elixíru Partis Sensus a jeho vedľajšiemu účinku, o ktorom autor hovoril ako o efekte Iunctus Mens.
Hermiona zúrivo listovala stránkami a snažila sa nájsť správny odstavec. Z ledabolo stiahnutého drdola sa jej uvoľnil prameň vlasov a netrpezlivo si ho zastrčila za ucho. Keď konečne našla, čo hľadala, triumfálne vykríkla... Niekoľko prvých odsekov bolo venovaných histórii elixíru Partis Sensus. Hermiona však zo svojej učebnice vedela viac, než autor zahrnul do článku, takže tento kus textu preskočila, až kým nezachytila zmienku o vedľajšom efekte, ktorý jej zo života spravil taký blázinec. Jej oči horúčkovito behali po riadkoch. S každým slovom, ktoré prečítala, sa jej srdce sťahovalo viac a viac.
Existencia a využitie tohto elixíru je v čarodejníckom svete dobre známa, ale horšie je to už s jeho zriedkavým a málo prebádaným vedľajším účinkom, efektom Iunctus Mens. Prvý zaznamenaný prípad tohto fenoménu je z roku 1945, keď Hilda Greenová, mladá britská liečiteľka, hystericky nahlásila svojmu Poradcovi, že ju preklial jej mladý kolega, takisto liečiteľ. Medzi nimi vraj už dlho pretrvávala tvrdá rivalita. Keď sa dievča podarilo upokojiť, vysvetlila, že mala pocit, že bola pod vplyvom kliatby, ktorá ju nútila prežiť hrozný zážitok, ktorý narušil psychické zdravie jej pacienta. Bola presvedčená, že nech už to bol akýkoľvek druh Čiernej mágie, rovnako narušil aj účinky Partis Sensus. Spojenie z elixíru totiž trvá najdlhšie hodinu, avšak kým mladá liečiteľka oznámila, že bola týraná utrpením jej pacienta, ubehli skoro dva dni.
V tom čase si však nik nespojil zážitky liečiteľky s tým elixírom. Tak sa stalo až v roku 1953, keď sa podobný incident stal slečne Sandrine DuBois, pracujúcej vo francúzskej nemocnici. Obidve ženy boli podrobne vypočuté slávnym expertom Cracatom Hopperom. Ich zážitky boli prekvapujúco podobné, čo potvrdilo hypotézu, že oba prípady spolu súvisia a že sú najpravdepodobnejšie dôsledkom nesprávneho fungovania elixíru Partis Sensus.
Zatiaľ, čo sa viedli tieto výskumy v Amerike, bol nahlásený ďalší prípad dvomi študentmi, ktorí ten elixír vyrábali na vyučovaní. Hopper pozbieral niekoľko dobrovoľných dvojíc a snažil sa medzi nimi úmyselne vytvoriť spojenie. Len dva z nich boli úspešné. Ich podrobné poznámky sa stali Hopperovým najužitočnejším zdrojom informácií.
Hopperove výskumy z neho spravili jediného človeka - experta v tomto obore. Vytvoril aj nasledujúci zoznam podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa efekt Iunctus Mens dosiahol.
1.Prísady do elixíru, ktoré sú vážené veľmi presne a sú tak ťažko duplikovateľné, že každá dávka elixíru je unikátna, musia byť pridané v presnom množstve s odchýlkou merania maximálne 0,001 percenta.
2. Medzi ľuďmi, ktorí elixír požijú, musí existovať hlboké puto. Väčšinou je týmto putom vzájomná láska. Pre toto pravidlo existujú len dve známe výnimky: prvou bol jeden pár práve z výskumu Cracata Hoopera. Dvaja mladí ľudia, ktorí boli v skutočnosti jeho chránenci a oficiálni pomocníci vo výskume, boli spojení vďaka vzájomnej nenávisti jedného k druhému. Druhá, zaznamenaná v Prahe v 1971, zahrňovala pár dvojčiat, ktoré boli hneď po pôrode oddelené a netušili o svojom príbuzenskom vzťahu, až kým medzi nimi nevzniklo spojenie.
3. Čarodejník(ci) a/alebo čarodejnica (ce) musia mať neobyčajné magické schopnosti. Každý človek, ktorý bol postihnutý efektom Iunctus Mens, s jedinou výnimkou v prípade malého dievčatka z roku 1953, ktoré zomrelo vo veku 6 rokov, viedol výnimočne slávny život a bol neobyčajne uznávaný. Údaje zozbierané Hopperovým tímom dobrovoľníkov ho priviedli k presvedčeniu, že to nebola iba náhoda, ale že ich schopnosti boli z časti zodpovedné za vznik tohto efektu.
Hopper rovnako poskytol úplný opis efektu Iunctus Mens. Tento fenomén sa spustí, keď niekto pod vplyvom elixíru Partis Sensus príde do fyzického kontaktu s človekom, s ktorým je prepojený. Vo všetkých zdokladovaných prípadov je osoba, ktorá zapríčiní kontakt, prenesená do pamäte toho druhého. Najjasnejší opis tohto zážitku máme od Eleny Greunwaldovej, Majsterky elixírov na Zwilling Stäbe akadémii v Nemecku, ktorá, spolu s jej manželom, patrila medzi dva Hopperove úspešné páry dobrovoľníkov. Úryvok z jej poznámok počas výskumu:
„Keď sa to stane prvýkrát, svet sa roztočí okolo mňa a ja som skoro neschopná dýchať. Ak už som raz v spomienke, stávam sa naraz mnou aj Jacobom, votrelcom aj jeho súčasťou. Len malý kúsok zo mňa je pozorovateľom, prevažná časť je Jacobom. Cítim, rozmýšľam, robím to čo on. Nemám žiadnu kontrolu nad tým, čo konám. Keď sa to skončí, nevidím viac žiadne víriace svetlá, nemám problémy s dýchaním... Som jednoducho späť. Akoby som nikdy preč nebola. Keď som späť vo svojej mysli a tele, nie je výraznejšie to, čo robí, ale to, čo cítil. Dlho potom jeho pocity zostávajú so mnou, tie skutočné udalosti sa zdajú vzdialené a dávno pominuté.“
Spomienky, ktoré sa opätovne prežívajú, sú obvykle tými najdôležitejšími a najurčujúcejšími okamihmi v živote toho druhého človeka. Väčšinou sú spojené s veľkou traumou alebo bolesťou. Avšak aj šťastné spomienky, ktoré utvárali povahu človeka môžu podliehať efektu Iunctus Mens. Po prvom spojení môžu obidvaja spojení účastníci prežívať spomienky toho druhého. Udalosti sú vyvolávané dotykom a väčšinou nastávajú počas momentov intenzívneho emočného stresu.
Okrem zvláštneho fenoménu zdieľania spomienok ľudia spojení efektom Iunctus Mens zažívajú aj iné symptómy. Dočasné emočné spojenie, vytvorené elixírom Partis Sensus sa stane trvalým. Jeho efekt je ešte zintenzívnený a je opisovaný ako neuveriteľne silný, hlavne keď dôjde k telesnému kontaktu.
Väčšina postihnutých tento fenomén zo začiatku nechcela, alebo dokonca odmietala prijať ich nové spojenie - väzbu, ktorá pretrvá až do konca ich životov. Z jedenástich dokázaných prípadoch efektu Iunctus Mens sa však 6 zo siedmych mužsko-ženských párov nakoniec, ak už nebolo, zosobášilo. Medzi zvyšnými štyrmi pármi pretrvávalo nezvyčajne hlboké a celoživotné priateľstvo.
Jediný pár, ktorý sa vymyká tomuto pravidlu, boli už spomínaní chránenci Cracatusa Hoppera Delilah Jamesová a Edward Flannigan. Keď sa medzi nimi vytvorilo spojenie, obaja mali dvadsaťštyri rokov a už počas ich štúdia na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej boli dlhoročnými rivalmi. V roku 1974 Flannigan zverejnil správu, že napriek zdieľaným zážitkom nedokázali prekonať ich vzájomnú nenávisť a tak slečna Jamesová, ktorá, mimochodom, vymyslela niektoré z najužitočnejších elixírov a kúziel využívaných v modernom liečiteľstve, začala hľadať spôsoby ako prerušiť prepojenie medzi nimi.
Flannigan nato vyhlásil nepodložené tvrdenie, že keď slečna Jamesová neuspela v jej pokusom úplne zničiť efekt Iunctus Mens, našla aspoň spôsob, ktorý jej dovolil zablokovať Flanniganovo vnímanie jej pocitov. S nie malou dávkou trpkosti prehlásil, že sa s ním o postup nepodelila. Pripustil, že vytvorila elixír, ktorý ten efekt rušil. To všetko sú však len dohady. Nanešťastie pre výskumníkov a čarodejnú verejnosť sa slečna Jamesová v roku 1959 vydala, prestala so všetkými výskumami elixírov a úplne prerušila kontakt s celou akademickou komunitou. Všeobecne sa predpokladá, že jej osobné denníky, ktoré sa po jej smrti v roku 1991 stratili, obsahujú nielen poznámky, ktoré by boli nesmierne cenné pre Liečiteľskú mágiu, ale takisto jej tajnú metódu na zablokovanie efektu Iunctus Mens. Je pravdepodobné, že ostatnú stratené navždy aj s týmito cennými informáciami.“
Tu článok končil. Hermiona sa oprela o operadlo stoličky. Mala pocit, akoby sa cez ňu prerútil obrovský vlak. Nájsť odpoveď a následne na to ju stratiť...
Bola si istá, že po všetkom, čo sa jej dnes prihodilo, má výsostné právo na jeden krásny, dlhý, dušu očisťujúci plač priamo v knižnici. Namiesto toho bezohľadne, a akousi uspokojujúcou nedbalosťou o školský majetok vytrhla tú stránku z knihy. Vrátila ju do police a potajme sa poobzerala okolo seba, neistá, či si vôbec robí starosti, či ju niekto uvidí a domyslí si, čo práve urobila, alebo či sa za to vôbec cítila vinná.
Vynechala večeru. Nemala ani hlad ani chuť opäť čeliť Malfoyovi. Chrabromilská klubovňa bola milosrdne prázdna, no Hermiona sa v nej nezastavila. Prešla priamo do jej spální a strávila celú zbytočnú polhodinu čítaním dookola toho istého odseku v knihe Transfigurácie bez toho, aby porozumela jediné slovo a nakoniec šla spať. Dlho potom ako sa Parvati a Lavender uložili do postele a zaspali ľahkým spánkom, ona na tej svojej ležala s otvorenými očami. Až veľmi skoro ráno upadla do spánku. Do spánku, v ktorom ju prenasledovali divné ťaživé sny, plné obrazov malého vystrašeného dieťaťa a nahnevaných očí sivých ako more pred búrkou.