Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 2 Nečakaný vedľajší efekt

O hodinu neskôr už Hermiona a Malfoy mali svoj elixír skoro dokončený. Napriek príležitostnej výmene urážok im ubiehal výrobný proces pomerne hladko. Malfoy prípravu elixíru poznal dokonale a prekvapivo dával pozor na každučký detail. Navzdory tomu si Hermiona uvedomila, že by svojho schopného, ale nepríjemného arogantného partnera s radosťou vymenila za niekoho síce hlúpeho, ale priateľskejšieho.

Ich elixír bol hotový skôr, ako ktorákoľvek iná skupina prejavovala čo i len známky dokončievania. Ustráchané otázky a vyšteknuté napomínania naplnili miestnosť, keď Hermiona odpratala všetky zvyšné prísady a usadila sa k Malfoyovi.

„Myslím, že by sme mali počkať, kým ostatní neskončia,“ povedala a nedočkavosťou takmer poskakovala na stoličke. „Och, dúfam, že sme to spravili správne. Potrebujem, aby to tak bolo.“ Malfoy si vyložil nohy na stôl (čo by si nik iný v Snapeovej triede nedovolil) a civel na strop s rukami za hlavou.

„Grangerová, tvoje elixíry sú vždy správne,“ povedal podráždene. „Prečo nás teda stále musíš k smrti otravovať tvojím sústavným skučaním?“

„Pekne povedané, pán Malfoy.“ Malfoy vzhliadol nahor a Hermiona sa rýchlo otočila ku Snapeovi, ktorý stál za ňou.

„Ak ste už ukončili leňošenie na mojej hodine, slečna Grangerová, určite budete chcieť vyskúšať váš elixír a získať tým šancu úspešne ukončiť ročník.“ Hermiona na neho zažmurkala s pootvorenými ústami, z ktorých však nevychádzal žiaden zvuk. Malfoy zložil svoje dlhé nohy z lavice a s malým úškrnom sa vystrel. Snape sa kyslo usmial a odkráčal preč.

„Takže Grangerová, počula si ho. Čo keby si zdvihla zadok a konečne niečo urobila?“ Postavil sa a začal plniť úzke skúmavky malými dávkami elixíru. Takisto sa postavila a už už sa mu chystala niečo odvrknúť, keď ju zastavil, strčil jej jednu zo skúmaviek do vystretej ruky a jemne si s ňou štrngol.

„Na zdravie, Grangerová. Ak sa otrávim, môj otec bude obviňovať len a len teba.“ Predtým ako mohla Hermiona odpovedať, Malfoy do seba s odporom hodil obsah nádobky. Tak isto teda urobila aj ona. Elixír chutil trpko a kovovo. Našťastie odolala potrebe vydať veľmi negustiózny zvuk.

Náhle pocítila nával niečoho zvláštneho. Celým jej telom pretekalo teplé tŕpnutie. Začínalo v jej bruchu a pomaly pohlcovalo aj jej končatiny. Za nie nepríjemným pocitom tepla prišla vlna divného vzrušenia, ktoré nedokázala zaradiť. Až po niekoľkých sekundách rozoznala opovrhnutie a po stotine sekundy rozoznala, že ten pocit s ňou nemal nič spoločné. Malfoyove pocity sa ňou preháňali ako premenlivé prúdy... Dvíhali sa a klesali. Najprv boli plné očakávania, potom zvedavosti, potom obozretnosti, čo jej napovedalo, že považoval to vzrušenie za rovnako znepokojujúce ako ona sama.

„To je...“ začal Malfoy s trochu zmäteným výrazom na tvári.

„Neskutočné,“ dokončila Hermiona. Uvedomila si, že presne to isté si myslel aj on. „Neviem, či sa mi to veľmi páči.“ Ron jej naprieč triedou poslal zúčastnený pohľad. Si v poriadku? naznačil jej ústami. Hermiona s úsmevom prikývla. Malfoy sa pozrel tým smerom a postavil sa medzi nich.

„Grangerová, tebe sa vážne páči!?“ opýtal sa jej s neúprimným úsmevom.

„Určite nie!“ zvolala, ale s istotou vedela, že jej neuveril. Cítila, že jej neuveril.

„Ale áno, páči!“ protirečil jej. Znovu sa na Rona pozrel. „Myslím, že mu to poviem.“ Zahlásil a pomaly sa začal dvíhať zo stoličky.

„Neopováž sa!“ vykríkla a zdrapila ho za zápästie pred tým, než sa mu podarilo vstať.

 Zrazu sa však svet okolo Hermiony roztočil. V pľúcach nemala skoro žiaden vzduch. Mala pocit, akoby sa nemohla nadýchnuť, ako keď vám vyrazí dych pri páde... Zažmurkala očami a uvedomila si, že sa nachádza v akomsi žalári. Taký však na Rokforte ešte nevidela. Steny miestnosti lemovali drahé tapisérie a na policiach boli poukladané hrôzostrašne vyzerajúce prístroje, z ktorých niektoré rozoznala ako nástroje Čiernej mágie. Najčudnejšie na tom všetkom bolo, že jedna časť z nej túto miestnosť poznala. Tá istá časť z nej bola zachvátená hrôzou. Zdvihla zrak a zrazu si uvedomila prečo.

„Povedal som ti, že sem nemáš chodiť, Draco!“ vyslovil Lucius Malfoy ľadovým hlasom. Draco? Hermiona za pozrela dole na svoje ruky a keby mohla, šokovane by vykríkla. Avšak, zdalo sa, že nemá žiadnu kontrolu nad svojím telom, teda ak to bolo jej telo. Pozerala na malé bacuľaté detské rúčky. Jej pokožka bola bledá ako duch a ešte k tomu nebola jej. Nevedela prečo, ale všetko nasvedčovalo tomu, že bola uväznená v Dracovi Malfoyovi. Z veľkosti jeho bielych rúčok a spôsobu, akým sa nad ním jeho otec týčil, usúdila, že nemohol mať viacej ako štyri alebo päť rokov. Asi to bola spomienka!

O chvíľu neskôr jej zvedavosť a údiv nad zázrakom, ktorý prežívala - prežitie niekoho spomienok prevýšila Dracova obrovská hrôza. Uvedomila si, že Lucius stojí priamo nad ňou.

„Oci, je mi to ľúto,“ začula sa vysloviť detským trasúcim sa hláskom. Lucius neodpovedal. Jeho oči boli chladné a ľahostajné.

„Toto bolo posledný raz, čo si ma nepočúvol, Draco. Mrzí ma, že to musím spraviť, ale nedávaš mi na výber.“ Lucius vytiahol z vrecka svojho drahého habitu prútik a zašepkal niečo, čomu Draco nerozumel.

Bolesť, ktorá zachvátila Hermionino telo bola ohromná, nepochopiteľná. Horšia akú kedykoľvek predtým cítila, horšia, akú si kedy predstavovala. Mala pocit, akoby jej krv v žilách vrela... akoby sa všetky jej kosti roztrieštili na tisícky malých ostrých kúskov, ktoré sa teraz zarezávali do jej svalov a mäsa ako črepiny. Letmo si uvedomila, že z jej hrdla vyletel výkrik. Výkrik, ktorý nepatril jej lež týranému dieťaťu. Táto myšlienka a nakoniec aj všetky ostatné odplávali z jej preťaženej mysle a boli nahradené pocitom agónie, tak silným, až sa začala báť, že ju samotný zabije.

Kúzlo bolo konečne odvolané, avšak tupá bolesť v jej kostiach a slzy na lícach ostali. Vzhliadla nahor zo svojej skrútenej pozície na zemi a sledovala Luciusa, ktorý sa k nej s pokojným krokom a znechuteným úškľabkom približoval.

„Hanbím sa za teba, Draco,“ prehovoril. Aj napriek zúrivosti, ktorá vrela v Hermioninej mysli, mohla cítiť ako sa v Dracovej mladej hrudi jeho srdce zlomilo. „Malfoyovci nikdy neplačú!“ pripomenul mu Lucius zlostne. Pristúpil k nemu a rozohnal sa nohou. Keď sa strieborná špička jeho lakovaných topánok dotkla jej spánku, Hermiona pocítila oslepujúcu bolesť, oslepujúce svetlo a potom už len slepotu.

Hermionine oči - jej skutočné oči, nie tie, ktoré patrili malému a vystrašenému Dracovi Malfoyovi - sa prudko otvorili. Bola späť na hodine Elixírov. Naokolo nej bol šum, nevšímaví študenti a oveľa starší a oveľa zúrivejší Draco Malfoy sedel oproti nej. Jeho oči, väčšinou studené a vzdialené boli rozpálené a tmavé, plné hnevu a hanby. Náhle si uvedomila, že ešte stále držala jeho zápästie. Pustila ho tak rýchlo, akoby ju jeho pokožka pálila. Po celý ten čas ho držala tak pevne, že odtlačky jej rúk boli jasne viditeľné na tých jeho. Najprv boli bez krvi, oveľa belšie ako jeho už tak bledá koža. Následne sa hnevom sfarbili do červena. Niekde za sebou hmlisto rozoznávala Snapeov hlas. Zdal sa jej však nejasný, akoby k nej doliehal z veľkej diaľky.

„Vo veľmi výnimočných prípadoch, keď sú zručnosti výrobcov výnimočné a ich mágia alebo osobné spojenie veľmi silné, môže mať elixír okrem bežného empatického prepojenia aj iný efekt. Je uchovaných niekoľko záznamov, kde sa spomína hlbšie a intímnejšie prepojenie vytvorené týmto elixírom, ktoré prenáša jedného z čarodejníkov do najsilnejších a najemotívnejších spomienok toho druhého. Ak sa to už stane, toto prepojenie funguje obojsmerne a súčasne, nik na svete nemá schopnosť vyvolať si takéto spojenie zámerne,“ pokračoval Snape sucho s pohŕdavým úškrnom obráteným na chrabromilčanov na perách. „V prípade, že niekto z vás vytvorí skutočne dokonalý elixír, vám doporučujem, aby ste sa vyhli akémukoľvek fyzickému kontaktu, kým sa účinok elixíru nevytratí. Hlbšie prepojenie, o ktorom som vám rozprával, je spúšťané dotykom a ak sa raz vytvorí, nie je možné zvrátiť ho . Medzi tými dvoma čarodejníkmi, ktorí ho vytvorili, bude existovať až do smrti.“

Hermiona civela na Malfoya s ústami pootvorenými v hrôze a šoku. Malfoy vyzeral viac nazúrený ako prekvapený. Avšak napriek tomu, že hľadela do jeho očí plných nenávisti , vo svojej mysli stále videla tvár niekoho iného, bledú, skrútenú toľkou zlosťou a krutosťou, akú ešte nikdy nevidela na tomto konkrétnom Malfoyovi pred sebou. Cítila jeho hnev, znechutenie, jeho dokonale potlačený strach, ale aj keď sama začínala zúriť, stála mala na pamäti jeho pocity, bolesť, hrôzu, jeho nevinné zmätenie... Rozhorčená zúrivosť a zvierajúca ľútosť zvádzali boj o prvenstvo v jej srdci.

„Grangerová, prestaň!“ precedil Malfoy pomedzi stisnuté zuby. Vrátila sa do reality.

„Prestaň s čím?“ opýtala sa skutočne zmätene.

„Prestaň ma ľutovať!“ vyštekol. „Nepotrebujem tvoj súcit.“

„Ja som ne...“ začala, avšak prerušil ju skôr, ako mohla čokoľvek dopovedať, vyskočil zo stoličky a zúrivo zavrčal. Jeho tvár bola len niekoľko centimetrov od Hermioninej. Čím bližšie ku nej bol, tým intenzívnejšie cítila vlny pocitov, ktoré sa na ňu valili z jeho vnútra.

„Grangerová, nesnaž sa mi klamať, “ pohrozil jej. „ Ja viem, čo cítiš!“ Hermiona si nejasne uvedomila pobúrené výkriky jej spolužiakov, ktorí zaregistrovali jej hádku s Malfoyom, až keď jeho stolička s buchotom dopadla na zem. Boli jej však ľahostajní. Celé jej vnímanie bolo totiž zamerané na jedinú vec, a to, že Malfoy vedel, čo cítila. Vnímala jeho istotu, to ako si ju plne uvedomuje...

Náhle sa cítila nahá, zneuctená... Vyskočila zo svojej stoličky, ktorá padla na zem vedľa Malfoyovej, odstúpila od neho ďalej a potriasla hlavou. Snažila sa z nej vypudiť Malfoyovu prítomnosť.

„Drž sa odo mňa, Malfoy!“ prikázala mu trasúcim sa hlasom. „Nepribližuj sa ku mne!“

„S potešením,“ odpovedal jej posmešne, otočil sa a s habitom víriacim okolo neho vypochodoval z miestnosti.

Prekvapivé, zmätené ticho zahalilo jeho existenciu, jeho hnev a neistotu. Milosrdne slabli do ozveny toho, čo bývali, až kým necítila len jeho samotnú vzdialenú prítomnosť preplnenú nepriateľskými pocitmi.

„Strhávam Chrabromilu desať bodov.“ prehovoril Snape do ticha. Hermiona prikývla a napravila obidve stoličky, tú jej aj Malfoyovu. Bola príliš zamyslená, zmätená a unavená na to, aby sa hádala.